Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Co-84-2018.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/84/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: E. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. P. XXXX/XX, O., proti žalovanej: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. - E., korešpodenčná adresa T. X, XXX XX P., o zaplatenie dlžného nájomného za užívanie bytu v sume 1.049,60 Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/2017 - 34 zo dňa 15. 05. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/2017 - 34 zo dňa 15. 05. 2018 m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň od 04. 06. 2017 až do zaplatenia, pričom žalovanej sa povoľuje zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných vždy do 19. dňa toho-ktorého mesiaca, do zaplatenia dlhu a poplatku z omeškania pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení dvoch po sebe nasledujúcich splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň od 04. 06. 2017 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. rozsudku). O trovách konania rozhodol súd osobitným výrokom II. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 10. 10. 2017 domáhala zaplatenia dlžného nájomného za užívanie bytu. Na pojednávaní dňa 15. 05. 2018 žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby a domáhala sa zaplatenia sumy 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania s poukazom na doklad zo dňa 03. 06. 2017, v ktorom žalovaná takúto výšku dlžnej sumy uznala s tým, že ju zaplatí spolu s poplatkom z omeškania vo výške stanovenej platným predpisom. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že so žalovanou uzatvorila zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej mala platiť nájomné. Žalovaná nájomné neplatila riadne, taktiež nezaplatila nedoplatok pri vyúčtovaní predaja bytu vo výške 142,60 Eur a ďalší nedoplatok vyúčtovaný Bytovým družstvom Y. vo výške 97,12 Eur. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 697 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 558 OZ a tiež ustanovenie § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajala žalobkyňa žalovanej byt. Ďalej bolo preukázané, že dňa 03. 06. 2017 žalobkyňa (ako prenajímateľka)
a žalovaná (ako nájomníčka) podpísali ukončenie nájmu bytu, ktorý nájom vznikol dňa 15. 08. 2014, kde bolo o.i. uvedené, že ide o nezaplatenie nájomného a vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu spolu v sume 1.049,60 Eur. Okrem toho sa žalovaná zaviazala zaplatiť aj poplatok z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom. Na znak súhlasu tento doklad podpísala ako žalobkyňa, tak aj žalovaná. Takéto písomné vyjadrenie žalovanej súd považoval za uznanie dlhu. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni celú žalovanú istinu vo výške 1.049,60 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy, súd jej uložil povinnosť zaplatiť i zákonnú výšku poplatku z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uznaní záväzku do dňa 03. 06. 2017. Od tejto doby totiž to žalobkyňa žiadala úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, priznal jej nárok na náhradu trov konania prvostupňového voči žalovanej v rozsahu 100 %. Pre úplnosť uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, pričom rozsudok súdu prvej inštancie navrhla zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedla, že je samoživiteľkou dvoch chorých detí: D. P., nar. XX. XX. XXXX a L.S., nar. XX. XX. XXXX. Lekárske vyjadrenie ohľadom zdravotného stavu detí priložila ako prílohu odvolania. Poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a dôvod svojich finančných ťažkostí. Uviedla, že v súčasnosti platí okrem iného i pokutu za „setobox“ od spoločnosti UPC vo výške 300,- Eur, ktorú pokutu spláca v pravidelných mesačných splátkach po 32,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že 7 mesiacov bývala v Q. A. I., P.-Y. po predchádzajúcej 3-týždňovej skúsenosti bezdomovkyne spolu s deťmi. Až za pomoci polície našla pomoc práve v uvedenom krízovom centre. V súčasnosti pracuje ako C. na T. B. C. v P. s priemerným mesačným príjmom 330,87 Eur. Spolu s deťmi a partnerom momentálne býva v podnájme na adrese T. X, P.-Y., pričom celková výška nájomného je 300,- Eur a jej príspevok na nájomné je 200,- Eur. Vzhľadom na jej finančné možnosti navrhla dlžnú sumu splatiť podľa splátkového kalendára, po 50,- Eur mesačne, vždy k 19. dňu v mesiaci. Zdôraznila, že sa zodpovednosti nechce vyhnúť, ale jej životná a finančná situácia jej neumožňujú splatiť žalobkyni celú dlžnú sumu tak, ako jej Okresný súd Zvolen svojím rozsudkom uložil. Ako prílohu k odvolaniu priložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie D. P. a L.S. v celkovej výške 304, 87 eur mesačne, Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. k miere funkčnej poruchy D. P. a taktiež L. L. a oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. o opätovnom posúdení zdravotného stavu L. L. v termíne september 2018.
3. Odvolanie proti rozsudku žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 25. 06. 2018 (viď doručenka na č. l. 49). Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP zmenil, nakoľko neboli podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku a ani na jeho zrušenie. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná, žalobkyňa odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala.
5. Podľa § 388 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolanie žalovanej bolo mienené proti výroku rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 1.049,60 Eur s príslušenstvom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná svojím odvolaním napadla rozsudok v časti lehoty na plnenie (3 dni od právoplatnosti rozsudku), pričom v podanom odvolaní navrhla inú splatnosť jej uloženej peňažnej povinnosti, resp. žiadala o určenie, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. 7. V súvislosti s výrokom o splatnosti sumy 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 1, 2, 3 CSP, podľa ktorého vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
8. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
9. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
10. Citované zákonné ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, musí byť takéto rozhodnutie podložené zistením všetkým potrebných skutočností, ktoré zdôvodnia záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci na povinný nárok a osobné pomery strany sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť aj v splátkach.
11. Takáto situácia nastala aj v predmetnej veci. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.049,- Eur, ktorá vznikla v dôsledku neplnenia si povinností žalovanej ako nájomníčky bytu, vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Žalovaná pritom dlh vyčíslený žalobkyňou vo výške 1.049,60 Eur dňa 03. 06. 2017 i písomne uznala čo do dôvodu a čo do výšky. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1.049,60 Eur, ktorú žalovaná počas konania pred súdom prvej inštancie a ani následne v odvolacom konaní nerozporovala, je takéto rozhodnutie čo do výšky uloženej povinnosti vecne správne. V odvolacom konaní však žalovaná poukázala na svoje súčasné pomery, a to osobné, majetkové i zárobkové, pričom žiadala určiť dlhšiu lehotu na plnenie, resp. určiť zaplatiť uloženú povinnosť v splátkach. Samotnú výšku jej uloženej peňažnej povinnosti žalovaná v podanom odvolaní nenamietala, túto nerozporovala. Svoju žiadosť o povolenie plnenia v splátkach zdôvodnila poukazom na skutočnosť, že je matkou a samoživiteľkou dvoch detí: D. P. a L.S., pričom obe jej maloleté deti sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako D. P., tak aj L.S. bol uznaným za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Na D. P. bol priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 152,83 Eur a na L.S. bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím rovnako vo výške 152, 83 eur. V odvolaní žalovaná taktiež uviedla, že je samoživiteľkou uvedených dvoch zdravotne postihnutých detí, pričom v súčasnosti pracuje ako C. na T. B. C. v P. s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 330,87 Eur. Taktiež poukázala na tú okolnosť, že v dôsledku svojich nepriaznivých finančných a osobných pomerov bola umiestnená spolu s deťmi i v Q. A. I. a zároveň počas troch týždňov žila spolu s deťmi ako bezdomovkyňa.
12. Odvolací súd teda v uvedenej veci prihliadol na osobité pomery na strane žalovanej a dospel k záveru, že uloženie povinnosti zaplatiť sumu 1.049,- Eur v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku by malo obzvlášť nepriaznivé následky nielen pre osobu žalovanú, ktorá dosahuje mesačný príjem vo výške 330,- Eur, ale zároveň by malo takéto rozhodnutie i mimoriadne negatívne dôsledky a nepriaznivý dopad i na dve maloleté osoby, ktoré sú výživou a starostlivosťou odkázané na osobu žalovanú, ktoré sú od tejto závislé, pričom v obidvoch prípadoch sa jedná o deti s ťažkým zdravotným postihnutím. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že je namieste vyhovieť návrhu žalovanej obsiahnutom v odvolaní na uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach tak, ako navrhla v podanom odvolaní vo výške 50,- Eur mesačnej splátky, pričom takýmto spôsobom žalovaná nebude zbavená svojej zodpovednosti za vzniknutý dlh, ktorý sama uznala, avšak zároveň nebude priamo ohrozená na základnej životnej úrovni ani žalovaná, ani dve na ňu odkázané maloleté deti. Odvolací súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že žalobkyňa po doručení odvolania žalovanej neprejavila nesúhlas s možnosťou peňažného plnenia v splátkach zo strany žalovanej. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje vo výroku obsiahnutú hrozbu straty výhody splátok v prípade, ak žalovaná neuhradí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky riadne a včas. V takom prípade nastane splatnosť celého dlhu a žalovaná bude povinná zaplatiť naraz celú istinu ako aj úrok z omeškania 13. Záverom a pre úplnosť odvolací súd poukazuje na nesúlad odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a jeho výrokovej časti ohľadom úrokov z omeškania (poplatku z omeškania), keď na str. 3 rozsudku súd uviedol „ Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy, súd ju zaviazal zaplatiť aj zákonnú výšku poplatku z omeškania 0,5 promile denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to odo dňa nasledujúceho po uznanie záväzku zo dňa 03. 06. 2017 Od tejto doby totiž
žalobkyňa žiadala úroky z omeškania“ Súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku uložil žalovanej zaplatiť výlučne poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň 04. 06. 2017 až do zaplatenia, pričom sa nejedná o úrok vyplývajúci zo zákona („zákonnú výšku poplatku“), ale poplatok z omeškania dohodnutý medzi zmluvnými stranami (t.j. žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanou ako nájomníčkou). Súd prvej inštancie neuložil povinnosť žalovanej platiť úroky z omeškania vo výške vyplývajúcej z právneho predpisu platného a účinného v rozhodnom čase, tak ako to žiadala žalobkyňa a ako uviedol v odôvodnení rozsudku. Žalovaná však túto okolnosť v podanom odvolaní nenamietala, preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania správnosť výroku o výške poplatku (úrokov) z omeškania nepreskúmaval. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol opätovne v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP, nakoľko rozhodnutie vo veci samej zmenil postupom podľa § 388 CSP. Zhodne, ako súd prvej inštancie, i odvolací súd vyhodnotil, že žalobkyňa bola procesne úspešnou stranou sporu v celom rozsahu, keďže jej rozsudkom vo veci samej bolo priznaných toľko, koľko bolo žalobou žalované (suma 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania). Rovnako odvolací súd uložil žalovanej povinnosť plniť žalobkyni sumu v rovnakej výške, avšak jej povolil plnenie v splátkach. Rozloženie finančného plnenia v splátkach nie je skutočnosťou, ktorá by mala akýkoľvek vplyv na procesný úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 257 CSP. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Avšak aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Kumulatívne sa vyžaduje danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol odvolací súd i v prejednávanej veci a to predovšetkým v osobitej procesnej situácii, ktorá nastala v odvolacom konaní. Žalovaná podaným odvolaním žiadala povolenie uloženej peňažnej povinnosti v splátkach, pričom nenamietala samotnú výšku jej uloženej povinnosti a odvolací súd v rámci odvolacieho konania priznal žalobkyni plnenie v rovnakej výške (sume), ako súd prvej inštancie. Uvedenú však umožnil žalovanej splácať v presne určených mesačných splátkach v zmysle odvolacieho návrhu žalovanej. Vznikla tak situácia, kedy v konaní (prvostupňovom i odvolacom) bola vo veci samej úspešná žalobkyňa, nakoľko jej bolo súdmi oboch inštancií priznané plnenie v takej výške, akej sa žalobou vo veci samej domáhala, avšak v odvolacom konaní bola formálne procesne úspešná žalovaná, nakoľko odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolacím návrhom (vyhovel v celom rozsahu) a povolil plnenie v splátkach, tak ako žiadala žalovaná. Bolo by však nespravodlivé voči žalobkyni uložiť jej (žalobkyni) povinnosť náhrady trov odvolacieho konania vzniknutých žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním, keď procesný úspech žalovanej spočíval výlučne v povolení plnenia v splátkach. Uvedená osobitná procesná situácia predstavovala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal.
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).