Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/334/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: a/ T.. H. X., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., ulica B. XXXX/XX, b/ G. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., B. O. XXXX/X, c/, Y. W., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., D. J. A. W. XXX/XX, d/ T. K., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., B. O. XXXX/X, proti žalovanému: T. I., o zaplatenie 302,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 27.05.2016 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 9C/332/2015-66 zo dňa 19.04.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania 9C/332/2015 - 66 zo dňa 19. 04. 2016 p o t v r d z u j e s tým, že výrok I. znie: Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom a/, b/, c/ a d/ spoločne a nerozdielne sumu 302,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 302,46 eur počnúc od 19. 12. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom a/, b/, c/ a d/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 302,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 302,46 eur počnúc od 19.12.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že predmetom konania bol nárok pôvodného žalobcu, ako advokáta, na zaplatenie odmeny za poskytnutú právnu službu žalovanému v súdnom konaní vedenom pod sp .zn. 2Ro/410/2006 a v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/803/2007 na Okresnom súde Rimavská Sobota. Udelenie plnej moci, ktoré nespochybnil ani žalovaný, malo formu všeobecného (generálneho) plnomocenstva. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca, ako advokát, zastupoval žalovaného v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Ro/410/2006. Plnú moc žalobca a žalovaný podpísali dňa 11.04.2006. Žaloba bola podaná proti N. S.. Okresný súd Rimavská Sobota vydal platobný rozkaz č.k. 2Ro/410/2006-6 zo dňa 31.05.2006, ktorým N. S. zaviazal zaplatiť T. I. (okrem istiny a príslušenstva pohľadávky) aj trovy právneho zastúpenia vo výške 6.042,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2007. Žalobca zastupoval žalovaného aj v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 3Er/803/2007. Plná moc bola stranami podpísaná dňa 15.03.2007. Pretože žalovaný sa opakovane neeticky vyjadroval voči žalobcovi, advokát vypovedal plnú moc svojmu klientovi dňa 05.12.2014. Pôvodný žalobca výpoveď doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 11.12.2014, s lehotu na plnenie 7 dní od doručenia výzvy. Pôvodný žalobca vyúčtoval odmenu advokáta podľa Vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z.z. s poukazom na ustanovenie § 10, § 13a, § 16 v celkovej sume 306,15 eur, po zohľadnení zložených preddavkov na odmenu advokáta. Súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka ako nárok vyplývajúci z príkaznej zmluvy, konkrétne zmluvy o poskytnutí právnych služieb v spojení s ustanoveniami osobitnej právnej normy zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorá môže byť aj neformálna a ktorou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Súd zdôraznil, že odmenu, či už dohodnutú alebo obvyklú, je príkazca povinný zaplatiť aj vtedy, ak sa očakávaný výsledok nedostavil. Odmena nie je totiž odplatou za dosiahnutý výsledok, avšak príkazník nemá nárok na odmenu, ak zavinil nezdar prikázaného konania (§ 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka), podľa ktorého príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinností príkazníka. Následne potom súd konštatoval detailne a položkovito jednotlivé úkony právnej služby za ktoré bola odmena advokáta vyúčtovaná s poukazom na Vyhlášku MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to osobitne v konaní na Okresnom súde Rimavská Sobota sp. zn. 2Ro/410/2006 a osobitne v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/803/2007 na Okresnom súde Rimavská Sobota, čím súd verifikoval dôvodnosť konkrétne uplatnenej výšky odmeny advokáta. Následne súd uviedol, že zmluvný vzťah medzi pôvodným žalobcom, ako advokátom a žalovaným, ako klientom, ktorý bol založený zmluvami o právnej pomoci zo dňa 11.04.2006 a zo dňa 15.03.2007, bol ukončený odstúpením od týchto zmlúv advokátom podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že žalobca vypovedal plnú moc písomne podaním zo dňa 05.12.2014. Zmluvný vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bol teda platne ukončený. V exekučnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 3Er/803/2007, zastupuje žalovaného už iný advokát, pričom toto exekučné konanie doteraz skončené nie je. V exekučnom konaní exekútor vymáha pohľadávku, príslušenstvo a trovy v prospech žalovaného a tak žalovaný má povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia pôvodného advokáta tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd taktiež uviedol, že okrem odmeny má žalobca nárok, s poukazom na zákonné ustanovenia § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj na úroky z omeškania z uplatnenej sumy, pričom žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dňom 19.12.2014, pretože výpoveď plnej moci zo dňa 05.12.2014 prevzal dňa 11.12.2014 a do 18.12.2014 mal možnosť dlh voči žalobcovi zaplatiť. Pokiaľ tak neurobil, je v omeškaní počnúc od 19.12.2014 a súd priznal žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 302,46 eur počnúc od 19.12.2014 do zaplatenia. V závere rozsudku súd uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami súdu, pričom od začiatku tvrdí, že medzi ním a žalobcom nebola uzavretá zmluva o poskytnutí právnej pomoci. V odvolaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bolo nutné aplikovať ustanovenie § 23a ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právna vec vznikla v súvislosti s jeho pôžičkou ako fyzickej osoby voči tretej osobe a nie z dôvodu podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného mu tak prislúcha ochrana spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v súlade s eurokonformným výkladom a vo svetle rozhodovania Súdneho dvora EÚ. Podľa ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. je súd povinný ex offo prihliadať na akékoľvek oslabenie nárokov voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti potom žalovaný poukázal na premlčanie nároku v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka a je toho názoru, že pokiaľ k uzavretiu zmluvy medzi ním a žalobcom došlo dňa 11. 4. 2006, nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný súčasne namietal aj skutočnosť, aby bol povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v spojení s touto vecou, pretože žalobca je osoba s právnickým vzdelaním druhého stupňa a tým, že sa dal zastupovať advokátkou, len navyšuje trovy, čo považuje žalovaný za rozporné s dobrými mravmi a pre neho veľmi nevýhodné. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie po starostlivom zvážení všetkých ním uvádzaných skutočností.

3. Pôvodný žalobca, ako právny predchodca súčasných žalobcov a/ až d/, v zastúpení vtedajšou právnou zástupkyňou, vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ sa žalovaný domáha poskytnutia mu ochrany súdom ex offo ako spotrebiteľovi, v celom konaní nebolo vôbec riešené, že by sa malo jednak o spotrebiteľskú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným. Pôvodný žalobca poznamenal, že žalovaný svojho dlžníka osobne nepoznal, bol jeho zákazníkom v záložni. Samotná skutočnosť, že žalovaný obchádza daňové a iné povinnosti tým, že požičiava svojím zákazníkom finančné prostriedky ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ, nemôže podľa názoru žalobcu zakladať jeho postavenie

spotrebiteľa v tomto spore. Poskytnutie zvýšenej ochrany osobe, ktorá sama porušuje zákony a práve v súvislosti s týmto porušením, by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka samotného predtlačeného tlačiva plnej moci, žalobca uviedol, že je pravdou, že tento formulár je štandardný, avšak advokát s mnohými klientmi uzatvára aj osobitné dohody o odmene a nie je tak možné tvrdiť, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Výška odmeny medzi klientom a advokátom je v prvom rade vecou dohody a až keď takáto dohoda absentuje, uplatňuje sa základná výška tarifnej odmeny stanovená Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. (§ 24 ods. 3 zákona o advokácii). Takáto prax je aj v advokátskej kancelárii žalobcu a je tak zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno subsumovať pod predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na tú skutočnosť, že mal so žalovaným uzatvorenú ústnu dohodu, že odmenu si voči nemu uplatní až po ukončení exekučného konania. V praxi je to akýsi bonus, gesto v prospech klienta, avšak len do momentu ukončenia jeho právneho zastupovania, najmä pokiaľ pristúpil právny zástupca k vypovedaniu plnej moci klientovi, ktorý sa správal urážlivo a netolerantne. Nakoľko tak došlo k vypovedaniu plnej moci ešte v priebehu exekučného konania, premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr odo dňa vypovedania plnej moci. Žalobca však má za to, že premlčacia doba začala plynúť až uplynutím doby splatnosti podľa vyúčtovania odmeny advokáta, teda až keď si advokát uplatnil konkrétnu výšku odmeny voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému nemôže byť v žiadnom prípade premlčaná, nakoľko vznikla najskôr vypovedaním plnej moci, teda premlčacia doba začal plynúť dňa 11. 12. 2014 a návrh na začatie konania bol podaný na príslušný súd už dňa 23. 9. 2015. Žalobca tak mal za zrejmé, že obrana žalovaného je čisto len účelová, so snahou vyhnúť sa plneniu svojho dlhu voči žalobcovi, ktorý včas a riadne vykonal všetky úkony právnej služby smerujúce k vymoženou dlhov žalovaného. V závere vyjadrenia žalobca poznamenal, že žalovaný požičiaval finančné prostriedky svojim klientom v záložni bez toho, aby si overil ich bonitu a teda nemohol očakávať plnú návratnosť týchto prostriedkov. Čo sa týka náhrady trov konania, žalobca má za to, že žalovaný nárok je v celosti dôvodný a teda má žalobca nárok aj na priznanie náhrady trov konania v danej veci. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako boli vyčíslené.

4. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že Y.. T. K., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX I., D. J. A. W. XXX/XX, ako pôvodný žalobca, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z vyžiadaného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Lučenec č.k. 2D/350/2017, Dnot 155/2017 zo dňa 21.03.2018, právoplatným a vykonateľným dňom 21.03.2018, mal odvolací súd preukázané, že Okresný súd Lučenec prostredníctvom poverenej notárky JUDr. Andrei Barancovej, PhD., so sídlom Notársky úrad Lučenec, T. G. Masaryka 19, ako súdnej komisárky, schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva medzi závetnými dedičmi. Z predmetného dedičského rozhodnutia mal odvolací súd zistené, že dedičmi po poručiteľovi - žalobcovi sú T.. H. X., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., Ulica B. XXXX/ XX, dcéra poručiteľa, G. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., B. O. XXXX/X, syn poručiteľa, Y. W., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., D. J. A. W. XXX/XX - dcéra poručiteľa a T. K., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., B. O. XXXX/X, dcéra poručiteľa. Z predmetného dedičského rozhodnutia súčasne vyplýva, že dedičia boli poučení o možnosti dedičstvo odmietnuť a o dedičských právach a všetci dedičia po poručiteľovi ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 21.03.2018 vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.03.2018. Vzhľadom na to, že žalobca zomrel počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, odvolací súd s prihliadnutím na povahu sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať a následne po zistení dedičov po poručiteľovi - zomrelom žalobcovi, v súlade s ustanoveniami § 63 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, rozhodol uznesením č.k. 14Co/334/2016-97 zo dňa 17. apríla 2018 o pokračovaní v konaní s dedičmi strany - pôvodného žalobcu tak, ako to vyplývalo zo záverov predmetného dedičského rozhodnutia, ako so žalobcami a/, b/, c/ a d/ .

5. Následne odvolací súd doručoval novým stranám sporu, žalobcom a/, b/, c/ a d/ okrem predmetného uznesenia, ktorým súd rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s nimi, ako s univerzálnymi sukcesormi do práv a povinností pôvodného žalobcu, aj vyjadrenie dovtedajšiej právnej zástupkyne pôvodného žalobcu zo dňa 13. 6. 2016, s umožnením prezentovať svoje procesné stanovisko v štádiu, v ktorom boli pribratí do konania (s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu). Noví žalobcovia svoje procesné stanovisko, respektíve vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, odvolaciemu súdu nezaslali.

6. Po doručení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/334/2016-97 zo dňa 17 apríla 2018 o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu aj žalovanému, zaslal žalovaný odvolaciemu súdu svoje stručné stanovisko, v ktorom poznamenal, že advokátka pôvodného žalobcu už nevykonáva činnosť advokátky a zároveň pokiaľ mu bolo doručené uznesenie súdu o pokračovanie v konaní s dedičmi po poručiteľovi, z uvedeného uznesenia mu nie je zrejmé, či dedičia vyslovili súhlas s pokračovaním v spore a či si uplatnili pohľadávku v dedičskom konaní. Vo svojom vyjadrení žalobca v zastúpení vtedajšou advokátkou nič podstatné neuviedol, preto žalovaný trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu a nepovažuje za potrebné duplicitne uvádzať tie isté skutočnosti.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie meritórne vo veci rozhodol a rozsudok vyhlásil ešte za účinnosti predošlej procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Pôvodný žalobca sa žalobou datovanou, aj osobne podanou na Okresnom súde Lučenec dňa 23. 9.2015 domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie odmeny advokáta za vykonané úkony právnej pomoci v sume 302,46 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že ako advokát na základe udelenej plnej moci zastupoval žalovaného v konaní o zaplatenie sumy 40 000,- Sk (1327,76 eur) s príslušenstvom voči N. S., ako aj v následnom exekučnom konaní. Pôvodný žalobca ako advokát vypovedal plnú moc žalovanému, pričom žalovaný vypovedanie plnej moci spolu s vyúčtovaním odmeny advokáta prevzal dňa 11. 12. 2014, vyúčtovanú odmenu advokáta mal uhradiť do 7 dní od doručenia vyúčtovania, teda do 18. 12. 2014, pričom však ani do podania žaloby žalovaný odmenu advokátovi spolu s príslušenstvom nezaplatil.

12. Žalovaný sa bránil v konaní najmä s poukazom na to, že nie je ochotný uhradiť trovy právneho zástupcu, ako ani úroky z omeškania, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Ro/410/2006, v ktorom ho žalobca ako advokát zastupoval, platobným rozkazom súd rozhodol o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť istinu s príslušenstvom a taktiež priznal trovy konania právnemu zástupcovi, ktoré mal uhradiť odporca v uvedenom konaní. Následne bol podaný návrh na začatie exekúcie pod sp. zn. 3Er/803/2007, pričom v tomto konaní sa vymáhajú aj trovy právneho zastúpenia priznané uvedeným platobným rozkazom a taktiež trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a tak všetky trovy uplatnené v konaní žalobcom má pôvodnému žalobcovi, ako advokátovi, vymôcť exekútor.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa z obsahu spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ro/410/2006, ako aj exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/803/2007, z obsahu ktorých mal súd prvej inštancie verifikované jednak písomné udelenie plnej moci v oboch týchto konaniach žalovaným pôvodnému žalobcovi, ako aj vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré si pôvodný žalobca vyúčtoval odmenu advokáta, čím si súd ozrejmil oprávnenosť a dôvodnosť konkrétnej výšky istiny uplatnenej v danom spore, výpoveďou právnej zástupkyne žalobcu, ako aj žalovaného na pojednávaní dňa 19. 4. 2016, na ktorom žalovaný po

nahliadnutí do spisového materiálu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ro/410/2006 potvrdil, že na udelenej plnej moci je skutočne jeho podpis ako splnomocniteľa pre splnomocnenca - pôvodného žalobcu na zastupovanie v predmetnom konaní, ako aj písomnými vyjadreniami strán sporu a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol.

14. Odvolací súd striktne viazaný predmetom a rozsahom podaného odvolania (s poukazom na ustanovenie § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku) konštatuje, že žalovaný vymedzil odvolacie dôvody na tvrdenie, že medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená zmluva o poskytnutí právnej pomoci a na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú prvýkrát však žalovaný prezentoval až v štádiu odvolacieho konania.

15. Pokiaľ žalovaný tvrdil aj naďalej v odvolaní, že medzi ním a pôvodným žalobcom nebola uzavretá zmluva o poskytnutí právnej pomoci, odvolací súd s poukazom predovšetkým na obsah spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ro/410/2006, z ktorého vyplýva udelenie plnej moci žalovaným pôvodnému žalobcovi a to dňom 11. 4. 2006, na obsah spisu Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní sp. zn. 3Er/803/2007, z ktorého je zrejmé udelenie plnej moci žalovaného pôvodnému žalobcovi dňom 15. 3. 2007, ako aj s poukazom na výpoveď samotného žalovaného obsiahnutú v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19. 4. 2016 (č.l. 62 spisu), kedy samotný žalovaný potvrdil pravosť svojho podpisu na udelenej plnej moci, považuje túto odvolaciu námietku žalovaného, ktorý naďalej, aj napriek týmto listinným dôkazom, spochybňuje skutočnosť, že bola medzi pôvodným žalobcom a ním uzatvorená zmluva o poskytnutí právnej pomoci, za nedôvodnú. Odvolací súd poznamenáva (v súlade s obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že zmluva o poskytnutí právnej pomoci v zmysle zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácii a v spojení s ustanoveniami § 31 a § 32 Občianskeho zákonníka, je v zmysle lex generalis podľa ustanovenie § 724 Občianskeho zákonníka príkazná zmluva, ktorá je neformálna a nevyžaduje písomnú formu. Už samotným udelením plnomocenstva na zastupovanie advokátovi a jeho prijatím vznikla neformálna konsenzuálna zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorou sú obe strany viazané. Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé úkony poskytnutej právnej pomoci bez akejkoľvek pochybnosti vyplývajú z obsahu oboch súdnych spisov Okresného súdu Rimavská Sobota a tak vykonávanie konkrétnych úkonov právnej pomoci advokátom v mene svojho klienta - žalovaného, na základe oboch udelených plných mocí, je nespochybniteľné. Príkazná zmluva je zmluvou odplatnou a súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok na odmenu vzniká príkazníkovi bez ohľadu na to, či sa očakávaný výsledok dostavil alebo nie. Pokiaľ tak nespochybniteľne vykonal pôvodný žalobca, ako advokát konkrétne, v rozsudku podrobne špecifikované a konštatovaného úkony právnej služby v oboch konaniach Okresného súdu Rimavská Sobota, vznikol mu nárok na odmenu za tieto úkony v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, pričom súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj dôvodnosťou konkrétnej výšky vyúčtovanej odmeny advokáta za poskytnutie právnych služieb.

16. Neobstojí taktiež ani obrana žalovaného v konaní, že trovy právneho zastúpenia si advokát mal vymáhať od pôvodného dlžníka žalovaného, ktorý ako odporca v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ro/410/2006 mal súdom uloženú povinnosť zaplatiť trovy právnemu zástupcovi navrhovateľa, respektíve si tieto trovy advokát mal vymáhať v exekučnom konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/803/2007, ktoré ešte ukončené nie je. Advokát, ako právny zástupca strany sporu, nie je osobou priamo oprávnenou na plnenie, je len platobným miestom v základnom konaní a taktiež pokiaľ sa nárok žalovaného priznaný súdnym rozhodnutím vymáha v exekučnom konaní, je oprávneným v exekučnom konaní výlučne len žalovaný (ako navrhovateľ v základnom konaní), v prospech ktorého potom aj súdny exekútor v prípade vymoženia tento nárok vyplatí. Advokátovi v žiadnom prípade nevzniká priamy nárok, ani exekučný titul, na vymáhanie si plnenia - svojho nároku na odmenu za zastupovanie - vo vzťahu k dlžníkovi klienta, ktorého v súdnom konaní, respektíve v exekučnom konaní zastupoval. Pokiaľ bude v exekučnom konaní vymožená celá čiastka vymáhaného nároku, táto zahŕňa aj priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré však opätovne budú súdnym exekútorom vyplatené priamo v prospech oprávneného v exekučnom konaní, teda žalovanému v tomto súdnom konaní.

17. Nie je taktiež oprávnená námietka žalovaného, že mu v tomto spore prislúcha ochrana spotrebiteľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na

základe toho, že daná právna vec vznikla v súvislosti s poskytnutou pôžičkou fyzickej osoby voči tretej osobe a nie z dôvodu jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd poznamenáva, že pôvodnej právny vzťah medzi žalovaným, ako poskytovateľom pôžičky a jeho dlžníkom, nemá právny vplyv na právne postavenie a jeho status v tomto súdnom spore, v ktorom si advokát uplatňuje voči žalovanému, ako svojmu klientovi svoj nárok na vyplatenie odmeny advokáta za poskytnuté právne služby. Pre úplnosť je však potrebné poznamenať, že ani postavenie advokáta a jeho klienta nezakladá spotrebiteľský charakter ich právneho vzťahu, nakoľko advokát nie je podnikateľským subjektom a teda dodávateľom tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 2 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, definujúce spotrebiteľa a predávajúceho, dovozcu a dodávateľa. Odvolací súd však v súvislosti s touto odvolacou námietkou poznamenáva, že spotrebiteľský charakter daného vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným by ani nebol právne relevantný, nakoľko žalovaný sám vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, hoci až v štádiu odvolacieho konania.

18. V ďalšej právnej argumentácii sa tak odvolací súd zameral na vysporiadanie sa s námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu, vznesenou žalovaným, ktorý tvrdí, že nárok pôvodného žalobcu voči nemu je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, pretože trojročná všeobecná premlčacia doba začala plynúť odo dňa 11. 4. 2006, kedy došlo k uzavretiu zmluvy medzi ním a pôvodným žalobcom.

19. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa mylne domnieva, že počiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je nutné posudzovať odo dňa udelenia v poradí prvej plnej moci advokátovi, teda odo dňa 11. 4. 2006. Počiatok plynutia premlčacej doby uplatneného nároku je nutné posudzovať odo dňa doručenia výpovede plnej moci zo strany pôvodného žalobcu, ako advokáta žalovanému, ako jeho klientovi, ktorá výpoveď s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácii platne ukončila právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, a v ktorej taktiež pôvodný žalobca vyčíslil konkrétnu výšku svojho nároku voči žalovanému a súčasne mu aj uložil dodatočnú lehotu na plnenie. S prihliadnutím na uplynutie tejto 7 dňovej dodatočnej lehoty je tak potom možné zhrnúť, že pokiaľ preukázateľne žalovaný prevzal vypovedanie plnej moci obsahujúce vyúčtovanie odmeny advokáta dňa 11. 12. 2014 a 7 dňová lehota na dobrovoľné plnenie márne uplynula dňom 18. 12. 2014, dňom nasledujúcim začala plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia doba, kedy si právo mohol pôvodný žalobca uplatniť voči žalovanému prvýkrát. Pokiaľ tak začala plynúť premlčacia doba odo dňa 18. 12. 2014, uplynula by dňom 18. 12. 2017, pričom však pokiaľ bola žaloba podaná na príslušný súd dňa 23. 9. 2015, je zrejmé, že uplatnený nárok pôvodného žalobcu voči žalovanému premlčaný nie je a námietka premlčania žalovaného je nedôvodná.

21. Súd prvej inštancie tak po vykonanom dokazovaní rozhodol vecne správne, pokiaľ priznal pôvodnému žalobcovi uplatnený nárok a žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko bola v konaní preukázaná jeho dôvodnosť čo do právneho základu, aj výšky uplatneného nároku a tak právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne.

22. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil s upresnením výroku rozsudku po zohľadnení neskorších právnych skutočností, ktoré nastali v štádiu po vyhlásení rozsudku a vzhľadom na právne nástupníctvo po pôvodnom žalobcovi. Odvolací súd preto špecifikoval, že žalovaný je povinný nárok pôvodného žalobcu zaplatiť súčasným žalobcom a/, b/, c/ a d/, ktorí sú ako právni nástupcovia a univerzálni sukcesori do práv a povinností ich právneho predchodcu všetci spoločne a nerozdielne oprávnení na prijatie plnenia priznaného pôvodne ich právnemu predchodcovi, čo znamená, že je na vôli žalovaného, ako dlžníka, či sa zbaví svojho dlhu zaplatením celého nároku v zmysle výroku rozsudku súdu jednému zo žalobcov, alebo len niektorým zo žalobcov, alebo pomerne každému žalobcovi v jednej štvrtine (§ 513 a § 514 Občianskeho zákonníka). Následné vzájomné vyrovnanie medzi solidárnymi veriteľmi je už otázkou ich dohody a vzájomného vyporiadania.

23. Pre úplnosť, odvolací súd považuje za potrebné v stručnosti reagovať aj na námietku žalovaného obsiahnutú v jeho vyjadrení po doručení uznesenia odvolacieho súdu o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu. Pokiaľ žalovaný poznamenal, že mu z uznesenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či dedičia vyslovili súhlas s pokračovaním v spore, odvolací súd poznamenáva, že s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa takýto súhlas od nových strán sporu nevyžaduje, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 65 ods. 1 právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Novým žalobcom bolo po doručení uznesenia odvolacieho súdu, ktorým rozhodol odvolací súd o pokračovaní v konaní s týmito právnymi nástupcami, umožnené procesne reagovať. Taktiež je právne bezvýznamná námietka žalovaného, že mu nie je zrejmé, či si právni nástupcovia pôvodného žalobcu uplatnili svoju pohľadávku v dedičskom konaní a to vzhľadom k tej skutočnosti, že táto pohľadávka nemohla byť zohľadnená a ani prihlásená ako aktívom dedičstva, nakoľko v čase prejednania dedičstva po pôvodnom žalobcovi ešte nebola súdom právoplatne judikovaná a priznaná.

24. Pokiaľ žalovaný súčasne v odvolaní namietal aj svoju povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, ako advokátovi, ktorý má právnické vzdelanie a napriek tomu sa dal v spore zastúpiť inou advokátkou, odvolací súd poznamenáva, že táto odvolacia námietka nezodpovedá výroku II. a obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko o trovách prvoinštančného konania ešte rozhodnuté nebolo. Súd prvej inštancie len vyslovil, že o ich náhrade rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku až dodatočne, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 a vyslovil, že žalovaný, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť žalobcom a/, b/, c/ a d/, ako procesne plne úspešnej strane, spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 a to samostatným uznesením.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .