Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/237/2013

Potvrdené rozhodnutím 17Co/395/2013
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad F., U. W. č. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. T. B. advokátom so sídlom v A. A., Ul. P. X proti odporcom: 1/ J. D., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v A., T. 2, 2/ Q. Y., a.s., I.: XX XXX XXX, so sídlom A., W. XXXX a 3/ D. J., s.r.o., I.: XX XXX XXX, so sídlom v S., L. X/XXX, zast. advokátskou kanceláriou C. s.r.o. so sídlom D. XX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, v konaní o neplatnosť zmluvy o úvere a neplatnosť dražby a nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2013, č.k. 13C/237/2013-21 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.06.2013, č. k. 13C/237/2013-33, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e ."

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 2/ mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, žalobca 2/ zastúpený zákonným zástupcom - otcom : T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 3/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Juraj Klimčo, advokát, so sídlom Bobot 176, proti žalovaným : 2/ BENEFIT GROUP, a.s., so sídlom Hasičská 3855, Trenčín, IČO: 43 874 851, žalovaný 2/ právne zastúpený: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, 3/ Reinoo Apartments, s.r.o., so sídlom Murgašova 2/243, Žilina, IČO: 46 796 398, žalovaný 3/ právne zastúpený: Šoltýs & Korniet, s.r.o., so sídlom Račianska 69, Bratislava, o neplatnosť dražby, takto

rozhodol:

Súd určuje, že dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres I., obec R. nad F., k.ú. R. nad F., ako byt č. XX na 4. poschodí, vo vchode č. XXX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku - parcela reg. C, par.č. XXXX/XX v podiele o veľkosti 1/1, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu o veľkosti 36/6219, ktorá sa konala dňa 15.3.2013, a ktorej priebeh bol osvedčený notárkou Zuzanou B., so sídlom notárskeho úradu U. XX, A., notárskou zápisnicou č. N/XXX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX zo dňa 15.3.2013 je n e p l a t n á .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Štát má nárok na náhradu trov štátu, a to voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 % a voči žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1.Pôvodná žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2013 domáhala a/ určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.03.2010 a b/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 15.3.2013.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 24.3.2010 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného 1/ (pozn.: voči žalovanému 1/ bolo konanie neskôr zastavené, preto v čase vyhlásenia tohto rozsudku už nie je stranou v spore) zmluvu o úvere č. XXXX/XXX, ktorej predmetom bola istina poskytnutá v sume 8.700,- eur s tým, že sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach po 208,- eur v čase od 24.4.2010 do 24.3.2020 v celkovej sume 24.960,- eur. V ten istý deň uzatvorili uvedené subjekty aj zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom bol byt pôvodnej žalobkyne č.XX v bytovom dome s.č.XXXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach daného bytového domu v k.ú. Dubnica nad Váhom, nehnuteľnosti zapísané na LV Č. XXXX. Touto zmluvou pôvodná žalobkyňa zabezpečila svoj záväzok voči veriteľovi. Listom zo dňa 17.8.2011 oznámil právny predchodca žalovaného 1/ žalobkyni, že pohľadávku titulom danej zmluvy o úvere postúpil žalovanému 1/. Titulom zmluvy o úvere zaplatila pôvodná žalobkyňa veriteľovi ku dňa 28.1.2013 celkovú sumu vo výške 23.000,- eur. Cestou dražobníka - žalovaného 2/ vydražil žalovaný 3/ na dobrovoľnej

dražbe, konanej dňa 15.3.2013 v notárskom úrade notárky S., predmet záložného práva - byt č. 84 s príslušenstvom do svojho vlastníctva. Právny predchodca žalovaného 1/ obchodná spoločnosť AUTÁ PLUS s.r.o. uzatvoril s pôvodnou žalobkyňou dňa 24.3.2010 zmluvu o úvere a poskytol jej úver vo výške 8.700,- eur a záložnú zmluvu, a to napriek tomu, že táto nemala žiaden reálny príjem a zdroje, z ktorého by mohla tento úver splatiť, keďže v čase poskytnutia úveru bola nezamestnaná, evidovaná v evidencii nezamestnaných na úrade práce soc. veci a rodiny a nevykonávala žiadnu pracovnú či inú činnosť, z ktorej by poberala akýkoľvek príjem. Menovaná v čase daných právnych úkonov bola krátko po rozvode (november 2009), kedy prišla o istoty a príjmy spoločnej domácnosti a následne nato stratila aj zamestnanie. Rozsudkom o rozvode manželstva bola zaviazaná platiť aj výživné na svoje maloleté deti Michala a T.. M. mnohým snahám nepodarilo sa jej nájsť žiadne zamestnanie, a to ani len v brigádnickej forme, a tak zostala úplne bez príjmov. Úver si vzala v podstate preto, aby mala z čoho žiť a hradiť svoje výdavky na jedlo, ošatenie, výživné svojich detí a na plnenia za byt (elektrina, voda, plyn a pod.) Pôvodná žalobkyňa sa pokúsila vybaviť si úver v niektorom peňažnom ústave, avšak všade bola v dôsledku jej sociálnej situácie a absencie akéhokoľvek príjmu odmietnutá. Rovnako sa snažila získať pôžičku od svojich známych, nikto však nebol ochotný požičať jej a pomôcť jej preklenúť ťažkú životnú situáciu. Pristúpila preto k tomu, čo jej navrhol právny predchodca žalovaného 1/ a ani sa nesnažila zjednávať podmienky úveru a zálohu, nakoľko bola morálne a sociálne tak dezorganizovaná a vykorenená, že na to nemala ani odvahu. V podstate akceptovala to, čo jej bolo predložené a bez toho, aby si zmluvu o úvere a zmluvu o záložnom práve riadne prečítala, s podmienkami zmlúv sa riadne oboznámila a im rozumela, tieto podpísala. Sociálna situácia pôvodnej žalobkyne bola právnemu predchodcovi žalovaného 1/ zrejmá a možno dôvodne predpokladať, že úver jej poskytol práve s úmyslom cestou záložného práva k bytu menovanej sa tohto zmocniť. Napriek tomu, že pôvodná žalobkyňa právnemu predchodcovi žalovaného 1/ i žalovanému 1/ zaplatila na danú úverovú zmluvu k termínu 28.1.2013 sumu v celkovej výške 23.000.- eur, veriteľ dal návrh na dražbu jej bytu. Pôvodná žalobkyňa chcela doplatiť ešte ním určenú dlžnú sumu vo výške 7.000.- eur, len nech jej ponechá byt, veriteľ však toto neakceptoval. Nato sa pôvodná žalobkyňa v ten istý deň (28.1.2013) psychicky zrútila a bola tri týždne hospitalizovaná v nemocnici v Trenčíne a v Ilave. V dôsledku jej tiesnivej osobnej a sociálnej situácie sa tu uplatňuje § 37 ods.1 OZ, keďže pôvodná žalobkyňa neučinila tieto právne úkony slobodne (strata tzv. vnútornej slobody) a tiež § 39 a § 265 ObZ, keďže tento právny úkon je v rozpore zo zákonom a je zjavne v rozpore s dobrými mravmi i so zásadami poctivého obchodného styku. Právny predchodca žalovaného 1/ dojednal s pôvodnou žalobkyňou, že táto mu vráti celkovú sumu 24.960,- eur, pričom z obsahu zmluvy nie je zrejmé, čo rozdiel medzi sumou 8.700,- eur a sumou 24.960,- eur tvorí, čo je v rozpore s § 37 ods. l pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Výška sumy poskytnutého úveru je v pomere k výške plnenia, ku ktorému sa zaviazala pôvodná žalobkyňa v núdzi, v tiesni a v danom duševnom rozpoložení, v zjavnom nepomere a evidentne zakladá trestný čin úžerníctva a takýto právny úkon i úkon naň nadväzujúci nemá ochranu práva, je v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi. Predmetné zmluvy podliehajú režimu spotrebiteľských zmlúv v § 52 a neprijateľné podmienky v nich obsiahnuté podliehajú aplikácii § 53 ods.5 ,ods.6 a ods.9 OZ. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, čo v danom prípade dodržané nebolo. Pôvodnej žalobkyni nebolo doručené oznámenie o dražbe, ani znalecký posudok zásielkou do vlastných rúk, v dôsledku čoho mal dražobník podľa zákona upustiť od dražby, čo však neurobil, a preto je aj dražba neplatná.

3. Súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 13C/237/2013-94 zo dňa 20.11.2013 tak, že žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXX/XXX zo dňa 24.03.2010 a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.03.2010 zamietol. Na odvolanie Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 19Co/300/2014-160 zo dňa 14.05.2015 čiastočný rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zmluva o úvere č. XXXX/XXX. zo dňa 24.03.2010 je neplatná v časti zmluvy o ročnom úroku z úveru a v časti zmluvy o poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru, tj, nad sumu istiny úveru 8.700,- eur a vo zvyšnej časti rozsudok potvrdil. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v zmluve o úvere si zmluvné strany dohodli úročenie a splácanie celej istiny úveru 8.700,- eur pri úrokovej sadzbe 11,1% ročne. Podľa znaleckého posudku spracovaného v odvolacom konaní vyčíslená výška úrokov za 10 rokov pri úrokovej sadzbe 11,1% ročne predstavuje sumu 5.746,18 eur, čím by celková splatená suma bola 14.446,18 eur + 700,- eur poplatok. Predmetná zmluva však obsahuje celkovú sumu úveru 24.960,- eur a za daných okolností je preto údaj o výške úrokovej sadzby 11,1% ročne zavádzajúci a takáto zmluva v dotknutej časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby nemôže požívať právnu ochranu a je absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva, riadi sa zákonom č. 258/2001 Z.z., ako aj úpravou týkajúcou sa

spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Čo sa týka poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru, žalovaný 1/ nevedel vysvetliť, z čoho tento poplatok pozostáva, nevedel vyšpecifikovať spôsob jeho výpočtu a odvolací súd dospel k záveru, že poplatok je neurčitý, lebo nie je zrejmé, za čo bol dojednaný, a preto je s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka neplatný.

4. Po právoplatnosti tohto rozsudku tak predmetom konania ostal nárok o určenie neplatnosti dražby. Následne z dôvodu zániku žalovaného 1/ bez právneho nástupcu (v dôsledku ex offo výmazu z obchodného registra), súd uznesením č.k. 13C/237/2013-185 zo dňa 27.04.2017 konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Na strane žalovaných tak ostali už len žalovaní 2/ a 3/, pričom súd pre prehľadnosť ponechal toto číslovanie žalovaných aj po zastavení konania voči žalovanému 1/, aby v dôsledku prečíslovania žalovaných nedošlo k akejkoľvek zámene subjektov a aby aj v čiastočnom rozsudku, ako aj v tomto rozsudku boli totožní žalovaní číslovaní rovnako. Okrem toho počas konania zomrela pôvodná žalobkyňa, a preto súd totožným uznesením s poukazom na § 63 Civilného sporového poriadku (CSP) rozhodol, že bude ďalej v konaní na strane žalobcov pokračovať s dedičmi po pôvodnej žalobkyni, a preto v tomto štádiu konania sú žalobcami 3 deti pôvodnej žalobkyne označení ako žalobcovia 1/ až 3/.

5. Čo sa týka nároku na určenie neplatnosti dražby, pôvodná žalobkyňa a následne jej dedičia ako žalobcovia 1/ až 3/ dôvodili tým, že pôvodnej žalobkyni nebolo doručené oznámenie o dražbe, ani znalecký posudok zásielkou do vlastných rúk, ďalej na poslednom pojednávaní 14.08.2018 bolo žalobcami uvedené, že si dražobník nesplnil povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači a takisto nebola splnená povinnosť v zákonnej lehote označiť predmet dražby spôsobom uvedeným v prílohe zákona, teda predpísanou páskou v šírke 15 cm s označením „dražba“. Týmto došlo k opakovanému porušeniu ustanovenia zákona o dražbách z tohto dôvodu dražbu považovali žalobcovia za neplatnú. Žalobcovia poukázali na to, že už pôvodná žalobkyňa sa v konaní pred súdom vyjadrila tak, že znalecký posudok jej nebol doručený, bol jej doručený iba list, ktorý bol vhodený do schránky, o tom, kedy bude dražba, ale tento nebol poslaný doporučene, čím neboli dodržané ustanovenia zákona o spôsobe doručovania písomností. Okrem toho, na poslednom pojednávaní žalobcovia uvádzali, že aj s poukazom na rozsudok krajského súdu, vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách sa rozchádzalo s realitou, keďže uvádzalo sumu aj napriek tomu, že úroky a ostatné príslušenstvo bolo vyhlásené za neplatné. Navyše toto vyhlásenie podľa žalobcov neobsahovalo žiadnu špecifikáciu pohľadávky, ani vymedzenie konkrétneho príslušenstva. Žalobcovia namietli predloženú doručenku o doručovaní znaleckého posudku, z dôvodu, že šlo len o fotokópiu, namietli jej pravosť a autenticitu a poukázali na to, že vzhľadom na veľkosť a rozsah znaleckého posudku je zrejmé, že tento nemohol byť doručený v jednej malej obálke s oznámením o dobrovoľnej dražbe.

6. Žalovaný 2/ ani žalovaný 3/ nesúhlasili s tvrdeniami pôvodnej žalobkyne, resp. aktuálnych žalobcov o tom, že by boli porušené ustanovenia zákona týkajúce sa doručovania listín pôvodnej žalobkyni. Namietali, že na poslednom pojednávaní dňa 14.08.2018 žalobcovia rozšírili dôvody neplatnosti dražby, ktoré uvádzali v žalobe aj o ďalšie dôvody pôvodne neuvedené, učinili tak až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, a preto by súd na takto dodatočne doplnené dôvody nemal prihliadnuť. Znalecký posudok bol podľa žalovaného 2/ pôvodnej žalobkyni doručovaný zároveň s doručením oznámenia o dražbe v jednej obálke, tak ako to vyplýva z doručenky, pričom žalovaný 2/ súčasne predložil listinné dôkazy až na poslednom pojednávaní, nakoľko skôr sa tieto listiny nepodarilo doručiť súdu z dôvodu sťaženej komunikácie s navrhovateľom dražby. Žalovaný 2/ súčasne uviedol, že dodatočne môže preukázať fotografiami to, že predmet dražby bol riadne označený páskou tak, ako to vyžaduje zákon a tiež môže doložiť doklad o inzerovaní oznámenia o dražbe v tlači. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o vykonaní dražby bolo vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom pri vyhlásení výšky pohľadávky záložného veriteľa bolo vychádzané z údajov uvedených v zmluve o úvere, a teda určite bolo v tomto vyhlásení uvedené, že výška pohľadávky zahŕňala aj príslušenstvo, ktoré bolo neskôr právoplatným rozsudkom vyhlásené za neplatné. Poukázal na to, že pri koncipovaní tohto vyhlásenia sa vychádzalo z preukázaných úhrad žalobkyne vo výške 5.600,- eur, žalobkyňa počas konania tvrdila, že uhradila minimálne 20.000,- eur, čo sa ale nepreukázalo. V každom prípade však teda zostala dlžná minimálne časť istiny úveru, a preto bol dôvod na draženie, keďže nezaplatená istina mala činiť cca 3.000,- eur a teda boli splnené podmienky na vykonanie dražby aj podľa aktuálne účinného sprísneného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 3/ poukázal ešte aj na to, že ešte v roku 2013 v súlade so zákonom predmet dražby vydražil, riadne cenu uhradil, ale nikdy mu nebolo umožnené užívať byt. Mal za to, že zmluva o zriadení záložného práva je

platná, táto nebola zo strany žalobcov nikdy namietaná pred priebehom samotnej dražby, preto záložné právo riadne vzniklo. Žalobkyňa ani aktuálni žalobcovia nepreukázali namietané nedostatky v procese dobrovoľnej dražby, naopak pôvodná žalobkyňa potvrdila, že o dobrovoľnej dražbe vedela zo zásielky, ktorú si našla v poštovej schránke. Napriek tomu, že právoplatným čiastočným rozsudkom bola úverová zmluva vyhlásená za bezúročnú, táto zmluva ako aj záložná zmluva sú platné a mal za to, že ani nepravdivé vyhlásenie navrhovateľa dražby ohľadom výšky pohľadávky nie je dôvodom, prečo by mohol súd určiť neplatnosť dražby.

7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 24.03.2010 súd zistil, že túto zmluvu uzatvorila spol. AUTÁ PLUS, s.r.o., IČO: 44 661 207 (právny predchodca žalovaného 1/) ako veriteľ a pôvodná žalobkyňa ako dlžník. Na základe nej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 8.700,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 208,- eur, s konečnou splatnosťou dňa 24.03.2020. Celková suma k zaplateniu bola 24.960,- eur, RPMN 30,13%, úrok 11,1% ročne, priemerná hodnota RPMN 18,23%. Úver bol poskytnutý na základe žiadosti pôvodnej žalobkyne ( č.l. 90). V ten istý deň bola za účelom zabezpečenia pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy uzatvorená medzi totožnými subjektmi aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou bol byt č. 84 na 4. poschodí, vo vchode č. XXX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku - parcela reg. C, par.č. XXXX/XX v podiele o veľkosti 1/1, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu o veľkosti 36/6219 vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne. Týmto spôsobom došlo podľa čl. II. bod 1 a 2 k zabezpečeniu pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 24.960,- eur, ako aj pohľadávok, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči záložcovi z titulu poskytnutia ďalšieho úveru alebo pôžičky, na základe zmluvy, ktorá môže byť medzi totožnými subjektmi uzatvorená v budúcnosti, z titulu poskytnutia v budúcnosti zo strany záložného veriteľa peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme na žiadosť záložcu formou vyplatenia tretím osobám alebo vyplatenia záväzkov záložcu za účelom výkonu záložného práva s najvyššou hodnotou istiny, do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky v sume 10.000,- eur. Ďalej záložné právo podľa čl. II bodu 3 zmluvy slúžilo na zabezpečenie uvedených pohľadávok vrátane úrokov z omeškania, zmluvných pokút, nákladov účelne a preukázateľne vynaložených záložným veriteľom súvisiacich s predmetom zabezpečenia a výkonom záložného práva. Podľa čl. V bod 1. písm. c/ záložnej zmluvy záložný veriteľ je oprávnený predať nehnuteľnosť predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

9. Z čestného vyhlásenia zo dňa 24.03.2010 vyplýva, že pôvodná žalobkyňa prehlásila, že je schopná splácať uvedený úver a súhlasí so splátkou 208,- eur mesačne. Listom zo dňa 27.09.2010 veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru s lehotou na splatenie v trvaní 10 dní od doručenia listu z dôvodu, že veriteľ eviduje viac ako dve po sebe idúce omeškané splátky. Uvádza sa v nej, že zostatok úveru s príslušenstvom k dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru činí 24.960,- eur. Uvedená listina bola pôvodnej žalobkyni doručená dňa 29.09.2010.

10. Listom „Oznámenie o realizácii záložného práva“ zo dňa 02.09.2010 bolo pôvodnej žalobkyni oznámené začatie výkonu záložného práva k vyššie uvedenému zálohu - bytu s tým, že výkon sa bude realizovať formou predaja bytu na dobrovoľnej dražbe. Keďže listinu predložil právny zástupca pôvodnej žalobkyne, je zrejmé, že táto jej musela byť doručená do vlastných rúk.

11. Z oznámenia o dražbe č. XX/XXXX zo dňa 05.02.2013 vyplýva, že žalovaný 2/ ako dražobník na návrh žalovaného 1/ spol. ALLORA REAL, s.r.o. ako navrhovateľa dražby oznámil konanie prvého kola dražby na Notárskom úrade notárky S. B., U. XX, A. dňa 15.03.2013 o 9,00 hod s vymedzením predmetu dražby (bytu vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne, ku ktorému bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa), pričom oznámenie o dražbe obsahuje opis predmetu dražby, technický popis stavby, údaje o dátumoch ohliadok, o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, o cene predmetu dražby, vrátane uvedenia najnižšieho podania, minimálneho prihodenia, výške dražobnej zábezpeky, údaje o spôsobe zloženia dražobnej zábezpeky, o účastníkoch dražby, jej prístupnosti verejnosti za predpísané vstupné, ďalej upravovalo podmienky úhrady ceny dosiahnutej vydražením, podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, ako aj poučenie o práve podať žalobu o neplatnosť dražby. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV XX/XXXX z 18.02.2013.

12. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 171/2013, NZ8515/2013, NCRIs 8773/2013 zo dňa 15.03.2013 spísanou notárkou Zuzanou Karasovou, z ktorej vyplýva, že účastníkom č. 3 bolo urobené najnižšie podanie vo výške 21.300,- eur, ktorému licitátor udelil príklep, pričom týmto účastníkom bol žalovaný 3/ spol. Reinoo Apartments, s.r.o.. Zoznam účastníkov dražby č. 23/2013 z 15.03.2013 mal súd k dispozícii na osobitnej listine ( č.l. 204).

13. Žalovaný 2/ ďalej predložil fotokópiu doručenky, pričom z údajov na nej vyplýva, že dňa 12.02.2013 mala pôvodná žalobkyňa prevziať poštovú zásielku s označením predmetu ako Ozn. o DD 23/2013 + znalec. Z fotokópií doručeniek na č.l. 202 vyplýva, že poštou mali byť doručované ozn. o DD 23/2013 (zrejme oznámenie o dobrovoľnej dražbe) aj Okresnému stavebnému bytovému družstvu, SNP 1936, Považská Bystrica, Mestskému úradu Dubnica nad Váhom, Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a Exekútorskému úradu Mgr. Oľga Hlucháňová, Považská Bystrica.

14. Z listiny označenej ako pohľadávka na úhradu pre prípad upustenia od DD/23/2013 s poznámkou, že túto listinu prevzala dňa 13.03.2013 pôvodná žalobkyňa vyplýva, že celková výška pohľadávky bola ku dňu konania dražby vyčíslená nasledovne: pohľadávka navrhovateľa dražby 14.648,52 eur, náklady dražobnej spoločnosti 1178,78 eur a odmena dražobnej spoločnosti 1757,82 eur, spolu: 17.585,12 eur.

15. Z prehlásenia navrhovateľa zo dňa 11.01.2013 vyplýva, že žalovaný 1/ spol. ALLORA REAL, s.r.o. ako navrhovateľ dražby prehlásil, že má voči pôvodnej žalobkyni splatnú pohľadávku v celkovej výške 12.986,- eur k 11.01.2013. Keďže pohľadávka nebola uhradená, pristupuje sa k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom je vyššie špecifikovaný byt vrátane k nemu prináležiaceho podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne.

16. Zákonné ustanovenia: Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), (1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. (2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20090101.html>).

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.(pozn.: Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), (4) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. (5) Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), (1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. (2)Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20090101.html>). (3) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

Podľa § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania dražby), (2) V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20090101.html>). (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Súd konštatuje, že žaloba o neplatnosť dražby je žalobou určovacou, na ktorú dopadá § 137 písm. d/ CSP. Teda ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom možnosť domáhať sa takéhoto určenia

vyplýva priamo z osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), a preto takáto žaloba je procesne prípustná a súd ju musí meritórne prejednať. Súd tiež konštatuje, že pôvodná žalobkyňa (resp. po jej smrti jej dedičia) sú v konaní aktívne vecne legitimovaní, keďže ide o osoby, ktoré boli vykonaním dražby na svojich právach dotknutí s tým, že rovnako je úplný okruh aj na strane žalovaných, kde žalovaný 2/ je dražobník a žalovaný 3/ je vydražiteľ. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby zanikol bez právneho nástupcu, z ktorého dôvodu súd konanie voči nemu musel zastaviť, a teda napriek tomu, že tento subjekt nie je už v čase vyhlásenia rozsudku účastníkom sporu, nie je ním pre objektívnu skutočnosť, ktorú ani pôvodná žalobkyňa, ani aktuálni žalobcovia nezapríčinili. Pôvodne bol aj navrhovateľ dražby správne označený ako žalovaný 1/, a to že zanikol a nemá právneho nástupcu, nemôže byť na ujmu práv žalobcov, a teda nemožno konštatovať, že by z tohto dôvodu na strane žalovaných neboli účastníkmi všetky subjekty, ktoré nimi zo zákona majú byť a majú tvoriť nerozlučné spoločenstvo, čo by bolo za iných okolností samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Preto súd konštatuje, že v prípade, ak žalovaný 1/ zanikol bez právneho nástupcu, okruh subjektov, voči ktorým má smerovať žaloba, sa zužuje už len na dražobníka a vydražiteľa. Potom je v tomto smere daný aj úplný okruh subjektov na strane žalovaných.

18. Žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná včas, keďže príklep bol udelený dňa 15.03.2013 a žaloba bola podaná dňa 03.05.2013, a teda v zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej lehote. Pokiaľ žalovaní namietali, že je neprípustné po uplynutí uvedenej 3- mesačnej prekluzívnej lehoty rozširovať dôvody neplatnosti dražby uvedené vo včas podanej žalobe o ďalšie pôvodne neuvedené dôvody neplatnosti dražby, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Pôvodná žalobkyňa v žalobe ako dôvod neplatnosti uviedla, že jej nebol doručený znalecký posudok ani oznámenie o dražbe a tiež uviedla, že zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva sú neplatné (určenia čoho sa domáhala aj samostatným výrokom), že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Na poslednom pojednávaní žalobcovia uvádzali nad rámec uvedeného aj pochybenia pri označení predmetu dražby predpísanou páskou, absenciu oznámenia dražby v periodickej tlači a vychádzajúc z čiastočného rozsudku, namietali správnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Dôvodnosť uvedenej námietky súd vyhodnotil v kontexte rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 2/2015 z 24. júna 2015, ktorý prešiel aj prieskumom Ústavného súdu SR (rozhodnutie č.k. I. ÚS 539/2015-17 z 09.12.2015). Krajský súd v Žiline konštatoval, že „z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že ak bol návrh na začatie konanie podaný v lehote stanovenej hmotným právom, v priebehu konania doplnený tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti, sú tým vady pôvodného podania odstránené, a podanie má účinky uplatnenia práva na súde. V danom prípade preto argumentácia odvolateľov o tom, že navrhovateľ svoj návrh na určenie neplatnosti dražby podal na súd po zákonom stanovenej lehote, nie je dôvodná. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 139/02, z ktorého vyplýva, že občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona, alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu... Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ani Občiansky súdny poriadok neobsahujú ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že navrhovateľ v priebehu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemôže rozšíriť svoje skutkové tvrdenia o ďalšie dôvody neplatnosti dražby. Pokiaľ zákonodarca takýto úmysel mal, bol by to učinil obdobne ako je tomu napríklad v ust. § 205 ods. 3 O. s. p. a § 250h ods. 1 O. s. p. V danom prípade navrhovateľ teda mohol doplniť v priebehu konania svoj návrh, v ktorom uviedol ďalšie dôvody neplatnosti dražby, ktorá bola predmetom tohto konania.“ Ústavný súd odmietol sťažnosť žalovaného - vydražiteľa, ktorý namietal, že uvedeným rozhodnutím, ktorým bolo ako vecne správne potvrdené rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil dražbu za neplatnú, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, právo na prístup k súdu, právo na účinný opravný prostriedok, ako aj právo vlastniť majetok. Jednou z námietok sťažovateľa bol práve poukaz na nesprávny záver odvolacieho súdu ohľadom možnosti dodatočného dopĺňania dôvodov neplatnosti dražby. Ústavný súd však výslovne konštatoval, že nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samu, ktorý by viedol k porušeniu tvrdených ústavných práv sťažovateľa. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí krajský súd zohľadnil všetky jeho zákonné náležitosti a tieto pri jeho tvorbe aj prakticky aplikoval. Závery, ku ktorým krajský súd dospel, preto nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené a vyslovil, že všeobecné súdy v posudzovaných prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretovali a aplikovali príslušné

právne normy. S uvedenými právnymi závermi sa aj súd v prejednávanej veci plne stotožnil, tieto sú plne použiteľné aj za znenia zákona o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby, ktorá je predmetom konania, a rovnako aj za účinnosti nového Civilného sporového poriadku. Súd preto opierajúc sa aj o vyššie uvedený názor, ktorého správnosť a ústavná konformnosť prešla „testom ústavnosti“ zo strany Ústavného súdu SR, uvádza, že je možné prihliadnuť aj na dôvody, ktoré žalobcovia uviedli počas konania nad rámec dôvodov uvedených v podanej žalobe.

19. Aj keby však súd vychádzal výlučne len zo skutočností, ktoré pôvodná žalobkyňa vylíčila v žalobe, keď poukázala i na neplatnosť zmluvy o úvere, ktorá ma charakter spotrebiteľskej zmluvy, porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa a existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v nej, že už aj len takéto vymedzenie skutku (aj nebyť žiadnych iných neskôr uvádzaných dôvodov) by bolo nutné preskúmať z toho hľadiska, či môžu mať tieto skutočnosti dopad na platnosť dražby. Bolo totiž judikované, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol (pôvodná žalobkyňa uviedla neplatnosť úverovej zmluvy, existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, porušenie práv spotrebiteľa), hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby (pôvodná žalobkyňa ju tvrdila, aj keď výslovne v žalobe neuviedla, že práve toto je ten dôvod, pre ktorý by súd mal dražbu určiť za neplatnú). Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2011 č. k. 6Co 108/2011 <https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Komisia-na-posudzovanie-podmienok-v- spotrebitelskych-zmluvach/Rozhodnutia-slovenskych-sudov-vo-veciach-ochrany-spotrebitela- detail.aspx?Ic=552>). To znamená, že aj keby súd neprihliadol na dodatočne doplnené dôvody neplatnosti dražby prednesené na pojednávaní dňa 14.08.2018, keď právny zástupca žalobcov neplatnosť dražby oprel výslovne aj o vadnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, súd by bol povinný aj bez takto výslovne formulovaného dôvodu neplatnosti dražby posúdiť, či má a ak áno, aký vplyv má tvrdená (a neskôr právoplatne judikovaná) čiastočná neplatnosť úverovej zmluvy a nedodržanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa na priebeh a výsledok dobrovoľnej dražby, keďže takúto okolnosť pôvodná žalobkyňa v žalobe uviedla, aj keď ju v žalobe výslovne neuviedla ako dôvod neplatnosti dražby. V žiadnom prípade potom nemôže obstáť námietka žalovaných v tom smere, že by súd vyslovil neplatnosť dražby na základe dôvodu neskoro uplatneného, resp. vôbec neuplatneného.

20. Aj s poukazom na to, čo súd už vyššie načrtol, je zrejmé, že v prvom rade súd skúmal skutočnosť, či vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa záložné právo vykonalo (§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) bolo pravdivé, resp. či výšku jeho pohľadávky netvoria aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to, ako vplýval obsah tohto vyhlásenia na dražbu samotnú. 21. Súd sa preto opieral o obsah samotnej zmluvy o úvere, pretože len jej posúdením možno vyhodnotiť, či boli alebo neboli porušené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a či pohľadávka uplatnená v spornej dobrovoľnej dražbe, nemá základ neplatnej, neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ustálená súdna prax (vrátane relevantnej judikatúry ESD) ukladá súdu v spotrebiteľskej veci skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok bez ohľadu na konkrétnu fázu alebo typ konania (nevynímajúc ani vykonávacie, resp. exekučné konanie) alebo prípadnú pasivitu spotrebiteľa s cieľom zamedziť, aby sa od spotrebiteľa vymohli plnenia, ktoré majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, keď na neprijateľnosť zmluvných podmienok je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Zmluva o úvere zo dňa 24.03.2010 je spotrebiteľskou zmluvou ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože pôvodná žalobkyňa pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; z tohto dôvodu bolo potrebné na túto zmluvu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa, pretože bolo nevyhnutné posúdiť, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či plnenia na základe týchto podmienok boli uplatnené (a vymožené) v rámci spornej dobrovoľnej dražby.

22. Súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou SR, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho

dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014 posudzoval ústavný súd súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky, keď návrh okresného súdu síce odmietol z procesných dôvodov, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002Z. z. o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (z hľadiska posúdenia, či bol porušený zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).

23. Pri rozhodovaní v prejednávanej veci preto súd vychádzal z právneho názoru, že pokiaľ veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

24. Z dokazovania pritom vyplynulo, že pôvodnej žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 8.700,- eur, pričom sa zaviazala splatiť 24.960,- v 120 mesačných splátkach po 208,- eur za spracovateľský poplatok za poskytnutie a spracovanie úveru vo výške 700,- eur. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyplýva, že k 27.09.2010 mala byť dlžná suma 24.960,- eur, teda celkom zrejme uvedená listina vychádzala z toho, že pôvodná žalobkyňa do okamihu jej vyhotovenia neuhradila ani jednu mesačnú splátku. V prehlásení navrhovateľa dražby zo dňa 11.01.2013 je už pritom uvedené, že tento má voči pôvodnej žalobkyni splatnú pohľadávku vo výške 12.986,- eur k 11. 01.2013. Porovnaním uvedených listín vystavených veriteľom potom možno jednoznačne vyvodiť, že od 27.09.2010 (vyhlásenie predčasnej splatnosti), kedy dlžný zostatok úveru činil podľa veriteľa sumu 24.960,- eur, do 11.01.2013 (kedy došlo k vydaniu prehlásenia navrhovateľa dražby), kedy dlžný zostatok činil podľa veriteľa sumu 12. 986,- eur, pôvodná žalobkyňa musela uhradiť na úvere celkovo aspoň 11.974,- eur (rozdiel uvedených dvoch súm), keď došlo v tomto medzi období k poníženiu dlžného úverového zostatku. To potom vyvracia tvrdenia žalovaného 1/ v konaní, keď tvrdil, že žalobkyňa uhradila iba 5.656,- eur a aj námietku žalovaného 2/ vznesenú na poslednom pojednávaní, podľa ktorej bol dražobník oprávnený dražiť nehnuteľnosť, pretože ostala nezaplatená časť úverovej istiny.

25. V tomto konaní čiastočným rozsudkom bola pritom úverová zmluva vyhlásená na neplatnú v časti nad rámec istiny vo výške 8.700,- eur, teda v časti celého úroku a poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru. Súd konštatoval, že v časti dojednaného úroku je vychádzajúc zo znaleckého posudku spracovaného v konaní neplatná zmluva preto, že veriteľ neprípustne v zmluve uviedol zavádzajúci údaj o výške úrokovej sadzby. Ten totiž uviedol zavádzajúco sadzbu len vo výške 11,1% ročne, hoci zo znaleckého posudku vyplynulo, že pri zohľadnení navýšenia istiny 8.700,- eur na sumu 24.960,- eur by správne mala byť uvedená úroková sadzba vo výške 26,63%, teda o 15,52% viac, než veriteľ uviedol v zmluve. Súd konštatuje, že takéto zavádzajúce konanie, kedy veriteľ uvedie v úverovej zmluve úrokovú sadzbu nesprávnu, nižšiu (a to o viac než raz toľko), nemôže v žiadnom prípade požívať ochranu. Takýmto konaním veriteľ neposkytuje dlžníkovi pravdivú informáciu o dôležitom parametre úveru, udáva hrubo skresľujúci údaj o cene úveru, ktorý môže ovplyvniť spotrebiteľa pri rozhodovaní v tom, či využije služby tohto alebo iného poskytovateľa úverov. Uvedená praktika je klamaním spotrebiteľa, keďže značne ovplyvňuje správanie spotrebiteľa a jeho rozhodnutie o danej obchodnej transakcii (teda či využije daný úverový produkt daného dodávateľa alebo využije služby iného dodávateľa) tým, že spotrebiteľa uvádza do omylu. Požadovanie akéhokoľvek peňažného nároku od spotrebiteľa z takto formulovaného zmluvného ustanovenia potom predstavuje plnenie bez právneho základu. Ďalej bolo uvedené, že neplatný je aj poplatok vo výške 700,- eur, keď ani samotný veriteľ nevedel uviesť, z čoho tento pozostáva a čo ho tvorí a toto nevyplývalo ani zo zmluvy. Takýto vedľajší predmet plnenia súd považuje jednoznačne za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcu značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán, keďže ide o poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a slúži výlučne ku prospechu dodávateľa. Tento poplatok nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok,

ktorý by mal spotrebiteľ platiť by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za poskytnutie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06 <http:// merit.slv.cz/7U17/06>). Súd posúdil tento poplatok za neprijateľný, a teda je neplatný.

26. Vychádzajúc z týchto záverov, jediné, na čo by mal veriteľ zo zmluvy o úvere nárok, je vrátenie istiny 8.700,- eur a všetky platby dlžníkom vykonané, museli byť započítané iba na úhradu tejto istiny, ktorá ale bola celkom zrejme v celom rozsahu uhradená, keď (ako súd uviedol vyššie v ods. 24), zo samotných listín vystavených veriteľom vyplýva, že úhrady pôvodnej žalobkyne museli byť realizované aspoň v sume 11.974,- eur (keď z neuhradenej dlžnej sumy 24.960,- eur bola nakoniec neuhradená dlžná suma 12.986,- eur), a to ešte v čase do vydania prehlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Potom v celom rozsahu bola uhradená istina úveru vo výške 8.700,- eur a nebolo žiadneho neuhradeného dlhu, na ktorý by bol mal navrhovateľ dražby nárok. Aj keby súd pripustil, že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola dlžná celá istina 8.700,- eur, na ktorú ako jedinú mal veriteľ nárok a ak by aj až po vyhlásení predčasnej platnosti došlo k jej uhradeniu uvedenou sumou 11.974,- eur, potom táto suma úhrad by pokryla aj prípadné zákonné úroky z omeškania (9% ročne zo sumy 8.700,- eur od 28.09.2010 do 11.01.2013 je 1.795,54 eur), a potom už naozaj niet žiadneho zákonného príslušenstva, na ktoré by mohol mať veriteľ nárok, keďže aj zákonné úroky z omeškania museli byť v každom prípade zaplatené.

27. Žiadne iné nároky zo zmluvy o úvere nemohli platne vytvoriť pohľadávku veriteľa, pričom súd tým má namysli najmä na to, ak by prípadne za pohľadávku, pre ktorú sa mala viesť dražba vo výške 12.986,- eur, vyhlásil navrhovateľ dražby pohľadávku titulom zmluvných pokút zakotvených v zmluve o úvere. Súd sa totiž musí pre úplnosť a pre istotu vysporiadať aj s takou alternatívou, že by veriteľ do svojej pohľadávky zahrnul aj túto sankciu, keďže z vyhlásenia navrhovateľa dražby vôbec nevyplýva, čo všetko sumu 12.986,- eur tvorí, a preto je nutné sa vysporiadať aj s tým, či by sa mohla viesť dražba v prípade, ak by sumu obsiahnutú vo vyhlásení navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách predstavovali zmluvné pokuty. Aj túto alternatívu treba vylúčiť, nakoľko všetky zmluvné pokuty zakotvené v zmluve o úvere považuje súd z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné.

28. Podľa bodu 15 všeobecných obchodných podmienok dlžníci sa zaväzujú veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z nesplatenej časti úveru s príslušenstvom. Dlžníci sa zaväzujú uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, v prípade, ak si do lehoty určenej vo výzve veriteľa dlžné splátky úveru s príslušenstvom riadne a včas neuhradí a jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z výšky úveru, v prípade, že v celom texte tejto zmluvy uvedie nepravdivé skutočnosti alebo ak porušil niektorú zo, v zmluve uvedených povinností, okrem hore uvedenej. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z nesplatenej časti dlhu. Ak dlžník neoznámi veriteľovi zmenu trvalého pobytu či zmenu korešpondenčnej adresy, do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo výške 70,- eur. Ak dlžník neoznámi akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej siete do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo výške 35,- eur.

29. Súd konštatuje, že uvedené zmluvné pokuty v spotrebiteľskej zmluve nemôžu obstáť. V prvom rade, tieto pokuty boli súčasťou bodu II. zmluvy nazvaného ako Všeobecné obchodné podmienky, teda boli včlenené do husto písaného textu popri iných vedľajších dojednaniach, zmluvné pokuty boli do zmluvy celkom jednoznačne včlenené jednostranne veriteľom a neboli výsledkom individuálnych rokovaní, a teda neboli výsledkom obojstrannej dohody zmluvných strán tak, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre bežného spotrebiteľa takýmto spôsobom ustanovené zmluvné pokuty sú len ťažko zistiteľné, keďže sú včlenené do obchodných podmienok a nie sú uvedené viditeľne v tej časti zmluvy, ktorá pojednávala o hlavnom predmete zmluvy upravujúcej hlavné parametre úveru, na ktorú časť spotrebiteľ logicky svoju pozornosť upriamuje. Veriteľ pritom už vopred kalkuluje s tým, že takéto zmluvné pokuty resp. iné sankcie spotrebiteľovej pozornosti uniknú. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle dlžníka pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa podpísala každý list vlastnoručne

na spodnej strane ešte neznamená, že zmluvná pokuta bola dohodnutá stranami obojstranne písomne. Dokiaľ jednoznačne nebolo veriteľom v konaní preukázané, že bola táto podmienka individuálne dojednaná, prípadne spotrebiteľom výslovne vymienená, potom sa považuje vždy za podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne.

30. Súd však vidí neplatnosť týchto zmluvných pokút aj v inom smere. V žiadnom prípade nemôže voči spotrebiteľovi obstáť duplicitné sankcionovanie porušenia tej istej povinnosti viacerými zmluvnými pokutami. Podľa bodu 15 všeobecných obchodných podmienok dlžníci sa zaväzujú veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z nesplatenej časti úveru s príslušenstvom (sankcionovanie omeškania so splácaním dlhu prvýkrát), dlžníci sa zaväzujú uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, v prípade, ak si do lehoty určenej vo výzve veriteľa dlžné splátky úveru s príslušenstvom riadne a včas neuhradí (sankcionovanie omeškania so splácaním dlhu druhýkrát). Dlžník sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z nesplatenej časti dlhu (sankcionovanie omeškania so splácaním dlhu tretíkrát). Tromi rôznymi ustanoveniami teda veriteľ sám sebe poskytol možnosť postihovať dlžníka (popri zákonných úrokoch z omeškania ) za nesplácanie splátok riadne a včas, navyše, ako vyplýva zo znenia bodu 15, dvakrát v ňom je zakotvená zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne z nesplatenej časti úveru, čo veriteľovi dáva možnosť ( hrubom nepomere vo vzťahu k spotrebiteľovi) požadovať od spotrebiteľa dvakrát úplne totožnú zmluvnú pokutu v totožnej výške za porušenie presne tej istej povinnosti s odôvodnením, že prvý raz ide o zmluvnú pokutu podľa prvej vety bodu 15 a druhýkrát podľa ďalšieho totožne znejúceho ustanovenia tohto bodu. Nad rámec toho, ešte veriteľ má možnosť žiadať aj zmluvnú pokutu 0,25% denne, ak nedôjde k zaplateniu dlhu ani na výzvu súdu. To znamená, že porušenie splácania splátok je tak celkovo sankcionované pokutami vo výške 0,35% denne (0,05% + 0,25% +0,05%), čo je 127,75% ročne. Súd musí aj vzhľadom na extrémnu výšku tejto sankcie jednoznačne konštatovať, že uvedené dojednanie o zmluvných pokutách obsiahnuté v bode 15 všeobecných obchodných podmienok má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie troch zmluvných pokút popri tom vo výške (v súčte) 127,75% ročne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán. Z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je toto ustanovenie ničím iným ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 3 ods. 1 požívať právnu ochranu, a teda ani keby sa žalovaní bránili tým, že suma 12.986,- eur by bola tvorená uvedenými sankciami, ktoré ostali pôvodnou žalobkyňou neuhradené, a pre ktorú pohľadávku sa dražba viedla, potom aj pohľadávka z tohto titulu je pohľadávkou bez právneho základu.

31. Navrhovateľ dražby i napriek tomu, čo bolo vyššie uvedené, navrhol vykonanie dražby, dražba prebehla a bola v nej vydražená nehnuteľnosť vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne, ktorá tak prišla o svoje obydlie, i napriek tomu, že žiadny dlh už voči veriteľovi v tom čase nemala. Napriek tomu všetkému navrhovateľ dražby klamlivo vyhlásil, že mal voči pôvodnej žalobkyni splatnú pohľadávku, pre ktorú navrhuje vykonať dražbu. V danom prípade nejde len o nezanedbateľný rozdiel vo výške skutočnej pohľadávky a pohľadávky obsiahnutej vo vyhlásení, ale ide o prípad, kedy navrhovateľ dražby deklaruje, že má nemalú pohľadávku voči pôvodnej žalobkyni, hoci v skutočnosti mu žiadny peňažný nárok z dotknutej úverovej zmluvy v čase podania tohto vyhlásenia už nesvedčí. Nesprávnosť obsahu vyhlásenia čo do výšky deklarovanej pohľadávky potvrdil aj žalovaný 2/, ktorý na pojednávaní uviedol, že toto vyhlásenie vychádzalo z obsahu zmluvy o úvere a zahŕňalo aj príslušenstvo, ktoré neskôr bolo rozsudkom súdu vyhlásené ako neplatné. Takéto uplatnenie neexistujúcej pohľadávky predstavuje na základe vyššie uvedeného porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré zakladá dôvodnosť žaloby na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby podľa§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Súd preto určil neplatnosť spornej dobrovoľnej

dražby, pretože jej prostredníctvom vymohol žalovaný 1/ od pôvodnej žalobkyne v nezanedbateľnom (v celom) rozsahu aj pohľadávku, ktorá neexistovala.

32. S poukazom na tieto zistenia súd považoval za nadbytočné zaoberať sa tým, či tu boli dané iné dôvody neplatnosti dražby, a preto ani nepovažoval za hospodárne doplniť dokazovanie v tom smere, že by žalovaný 2/ predložil dodatočne fotodokumentáciu označenia predmetu dražby páskou predpísanou zákonom, doklad o zverejnení oznámenia o dražbe v periodiku, vrátane predkladania originálov doručeniek. Už len samotný vyššie opísaný dôvod totiž sám osebe bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť predmetnej dražby.

33. Súd rozhodoval týmto rozsudkom ešte aj o trovách konania, a to o trovách celého konania, teda jednak v časti o neplatnosť úverovej zmluvy (o ktorej súd rozhodol čiastočným rozsudkom), a jednak o neplatnosť dražby, ktorej súd rozhodol týmto rozsudkom. Pre úplnosť súd podotýka, že o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/ už bolo rozhodnuté, a to uznesením zo dňa 27.04.2017, ktorým súd voči nemu konanie zastavil, a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov zastavanej časti konania.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. V časti o neplatnosť úverovej zmluvy súd žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, a teda v tejto časti boli úspešní žalovaní 2/ a 3/. Naopak, v časti o určenie neplatnosti dražby, v ktorej časti súd žalobe vyhovel, boli žalovaní 2/ 3/ neúspešní a úspešní boli žalobcovia 1/ až 3/. Z uvedeného je zrejmé, že úspech na oboch stranách sporu je presne rovnaký, keďže každý nich bol úspešný čo do jedného z dvoch uplatnených nárokov. Z tohto dôvodu súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

36. Štát je v časti civilného procesu, v ktorej sa rozhoduje o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania a má nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami strán. V konaní vznikli trovy, platené z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Trenčíne, a to titulom znalečného vo výške 144,08 eur, ktoré bolo priznané znalcovi Ing. Ľuborovi Ochodnickému uznesením č.k. 19Co/300/2014-150 zo dňa 21.04.2015 (pozn. súdu v konaní pred odvolacím súdom). Nárok na náhradu trov štátu s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 2 súd priznal štátu po polovici voči žalobcom 1/ až 3/ a po polovici voči žalovaným 2/ a 3/, keďže každý z nich bol v polovici neúspešný, a teda každý z nich sa v rozsahu svojho neúspechu v konaní musí podieľať na úhrade trov štátu hradených z rozpočtových prostriedkov súdu. O výške trov štátu rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.