Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Bc. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Dr. U. XXXX/XX, zastúpeného: Mgr. Marcel Péli, advokát so sídlom Považská Bystrica, Centrum 5/9, proti žalovanému: Stredná odborná škola Púchov, so sídlom Púchov, I. Krasku 491, IČO: 00 632 066, zastúpenému: JUDr. Emília Balážová, advokátka so sídlom Púchov, Štefánikova 812, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10Cpr/17/2016- 91 zo dňa 27. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď zo dňa 30.06.2016, daná žalobcovi zo strany žalovaného, je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.10.2002 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu majstra odborného výcviku. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 13/2005 zo dňa 01.08.2005 sa pracovný pomer zmenil od 01.05.2005 na dobu neurčitú. Dňa 20.03.2012 bol vykonaný pohovor so žalobcom, kde žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 03.06.2016 bol vyhotovený zápis z pohovoru o porušení pracovnej disciplíny, ktorú žalobca odmietol podpísať. Z písomných záznamov o hodnotení žalobcu za roky 2012, 2014, 2015 a 2016 bol žalobca hodnotený hodnotením štandardne. Dňa 30.06.2016 o 8:50 hod. žalovaný doručil žalovaného výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti s poukazom na pokles vyučovacích hodín odborného výcviku strojárenských odborov pre školský rok 2016/2017 a pre nemožnosť prideliť žalobcovi od 01.09.2016 vyučovací úväzok podľa jeho kvalifikácie. Žalobca listom zo dňa 28.07.2016 oznámil žalovanému, že výpoveď vykazuje známky priamej diskriminácie podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Zároveň oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní u žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2016 žiadosti žalobcu nevyhovel. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že výpovedi predchádzali všetky formálne podmienky na ukončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť niektorého so zamestnancov školy, že po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi žalobca zistil, že žalobca nespĺňal všetky zákonné predpoklady na majstra odborného výcviku, že Bc. I. nespĺňa pedagogické predpoklady na vykonávanie majstra odborného výcviku odbornej výchovy, výpočet priemernej mesačnej náhrady mzdy. Sporným

ostalo, či žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a či mohol žalovanému ponúknuť inú vhodnú prácu, resp. prácu s kratším úväzkom. Žalobca argumentoval, že v celej tejto kauze sa cíti byť diskriminovaný. Nie je možné, aby človek, ktorý je pedagóg aj odborne vzdelaný bol prepustený na úkor toho, ktorý nie je pedagógom. V tomto smere bol uplatnený klientelizmus na jeho úkor. Pravou príčinou, prečo bol vyhodený, je to, že poukazoval na hrubé nedostatky pri odbornom výcviku. Žiaci boli daní do výroby, kde si plnili prakticky len dochádzku a kde sa vôbec nepreberal tematický plán a ani nebol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces. Keď na to upozorňoval, dostal sa do nemilosti. Pre školu bolo ľahké urobiť zrušenie pracovného miesta pre nadbytočnosť, keď žiakov vyženú do firiem a potom stačí samozrejme už len 1 majster na jednu triedu alebo aj dve. Jeho by zaujímalo, kto namiesto neho pracuje, či jeho práca je nahradená zamestnancom, ktorý ani nemá pedagogické vzdelanie a ak má stredoškolské vzdelanie, tak ani nevie, v akom odbore. Je presvedčený o tom, že zamestnávateľ mu mohol poskytnúť adekvátnu inú prácu, resp. prácu na skrátený pracovný úväzok. Čo sa týka písomných napomenutí, prvé podpísal, pričom išlo len o to, aby z toho nebol žiaden problém, kde žiadal o poldňovú dovolenku, mal ísť na pohreb a o pár minút odišiel skôr, pričom o tomto ústne informoval zástupkyňu. Aby z toho nemala problém, tak to zobral na seba. V druhom prípade odmietol napomenutie podpísať. V školstve pracoval takmer 15 rokov. V súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok a jeho plat sa znížil o 50 %. Škola zamestnala ďalších 3 nových pedagogických zamestnancov. Žalovaný uviedol, že čo sa týka politiky školy, resp. duálneho vzdelávania, nie je to výmysel ich, ale štátu, ktorý ich tlačí do toho, aby takýmto systémom vzdelávali. Do roku 2014 mali veľké dielne, ktoré im zobrali, a preto sa museli rozhodnúť, akým spôsobom budú viesť vyučovací proces. Rozhodli sa, že prvákov a druhákov nechajú na škole, pričom tretiakov a štvrtákov poslali do firiem. Tým vznikla aj nová náplň majstrov, ktorí mali hlavne kontrolovať to, čo sa v týchto firmách deje a aby sledovali aj to, či tam žiaci riadne chodia. Krátko po nástupe sa stalo, že u detí, ktoré boli v starostlivosti žalobcu, sa stalo, že už o 10:00 hod. boli z firmy pustení domov, za čo bol ústne napomenutý. Až neskôr došlo aj k písomným záznamom. Prepúšťanie bol nevyhnutný krok, nakoľko v poslednom období im poklesol počet žiakov až o 50 %, čo viedlo aj k redukcii učiteľov. Žalobcu nijakým spôsobom nediskriminoval, bolo prepustených 6 ľudí. Ani žalobca ani Bc. I. nemali všetky zákonné predpoklady na vyučovanie, ale Bc. I. mal jednak lepšie hodnotenie, mal aj pochvalný pamätný list a ďalej na škole robil aj bezpečnostného technika, teda pre účely a potreby školy bol pre nich dôležitejší. Pokiaľ ide o prijatie troch nových pedagogických zamestnancov, jednak ide o zastupovanie za učiteľku, ktorá je dlhodobo PN a jednak v odbore chémia a čiastočne slovenský jazyk a ďalej odišiel im jeden učiteľ na dôchodok, preto zamestnali ďalšieho v odbore informatika. Tieto pozície žalobcovi nemohli ponúknuť, nakoľko nespĺňa kvalifikačné predpoklady, a to vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

3. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. Žalobca ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému zamestnávateľovi domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné z dôvodu, že pri výbere zamestnanca, ktoré mu dal zamestnávateľ výpoveď, bol porušená zásada rovnakého zaobchádzania, resp. zamestnávateľ neponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu. Žalobca uviedol, že po doručení výpovede žalovaný zamestnal ďalších troch pedagogických zamestnancov. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že išlo o pracovné pozície, na ktoré žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady a to najmä vysokoškolské vzdelania druhého stupňa. Žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Z tohto dôvodu je možné uzavrieť, že žalovaný nemohol žalobcovi túto prácu ponúknuť, keďže nešlo o inú vhodnú prácu, ktorú by žalobca mohol u žalovaného vykonávať. Domnienka žalobcu, že u žalovaného zrejme pracujú aj ďalší zamestnanci bez kvalifikačných predpokladov, je v tomto smere irelevantná, keďže žalovaný ani sám nespĺňal kvalifikačné predpoklady na pozícii majstra odbornej výchovy podľa § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z., pričom práve nedostatok kvalifikačných predpokladov žalobcu bol jeden z dôvodov, prečo žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer. V rámci skúmania porušenia zásady rovnakého zaobchádzania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Aby súd mohol posudzovať okolnosti diskriminácie, muselo by sa v konaní preukázať, že žalovaný na úkor žalobcu pri výbere zamestnanca, ktoré ho má prepustiť z dôvodu nadbytočnosti, v obdobných prípadoch by pristupoval rôzne, jeho konanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadami, ktoré by boli zaužívané u žalovaného a bol by naplnený predpoklad diskriminácie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. Žalobca namietal, že žalobca mal mať lepšie kvalifikačné predpoklady ako iným majster odbornej výchovy, Bc. I., ktorému chýbalo pedagogické vzdelanie. Žalovaný reagoval, že Bc. I. mal jednak lepšie hodnotenie, mal pochvalný pamätný list a ďalej na škole robil aj bezpečnostného technika, teda pre účely a potreby školy bol pre nich dôležitejší. S týmto pánom uzatvoril písomnú dohodu, že si čo najskôr urobí pedagogické minimum. I keď pri výbere

zamestnanca zamestnávateľom ktorého má zamestnávateľ prepustiť z dôvodu nadbytočnosti, nie je zamestnávateľ ničím viazaný, je to na jeho slobodnom rozhodnutí, súd dospel k záveru, že tým, že žalovaný prepustil z pracovného pomeru žalobcu, nedošlo k žiadnemu porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca ako aj Bc. I. nespĺňali kvalifikačné predpoklady na výkon svoje práce, teda pri výbere zamestnanca z tohto dôvodu nemohlo dôjsť porušeniu dobrých mravov resp. že by žalovaný pri výbere zamestnanca, s ktorým mieni rozviazať pracovný pomer, by neprihliadol na iné postavenie Bc. I., ktoré by zakladalo diskrimináciu žalobcu. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi v tomto dôsledku ani nepriznal žiadnu náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 59 ods. 1 písm. b/, § 61 ods. 1,2,3, § 62 ods. 1,2,3 ,5, 7, § 63 ods. 1 písm. b/, § 74, §77, § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce, § 2 ods. 1,2, § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, § 7 ods. 2 z.č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, § 255, § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Trval na tom, že výpoveď je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní nadbytočnosti došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu všetkých kritérií, čím žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný vyberal z troch majstrov výroby, ale nebolo uvedené, že také miesto vôbec nerušili, lebo škola nedisponuje výrobnými funkciami. Opakovane poukázal na to, že ako jediný bol zaškolený a získal certifikát SINUMERIK840D pre praktické vyučovanie v strojárenskom odbore. Bc. I. sa nemôže s ním ako nepedagóg s ekonomickým vzdelaním vôbec porovnávať, v každej škole musí mať zo zákona prednosť pedagóg pred nepedagógom. Pri posudzovaní nadbytočnosti došlo k priamej diskriminácii, pretože sa s ním zaobchádzalo menej priaznivo, ako by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Žiadal, aby žalovaná predložila interný audit vzdelania a zaradenia všetkých zamestnancov overený ministerstvom, ktorého účelom malo byť preukázanie, koľko zamestnancov vyučovalo nekvalifikovane a či boli organizačné zmeny žalovanej oprávnené. Súd tento dôkaz nevykonal. Rozhodnutie žalovaného o znížení stavu zamestnancov bolo jednoznačne účelové. Hoci bola deklarovaná potreba zníženia stavu zamestnancov na úseku výchovy a vzdelávania o 6, na začiatku školského roku 2016/2017 boli prijatí 3 noví zamestnanci, čo nekorešponduje s účelom organizačnej zmeny. Finančná úspora, ktorú mali organizačné zmeny zabezpečiť, je teda nereálna. Možno to ponímať ako klientelizmus. Medziročne nastal pokles žiakov najmä v odboroch styling a marketing a operátor gumárenskej a plastikárskej výroby. Odbory mechanik

- mechatronik, mechanik - elektrotechnik a mechanik - nastavovač CNC (ktorý vyučoval) majú vo všetkých ročníkoch najviac žiakov. Racionalizácia sa teda mala uberať iným smerom. Žalovaný mal prepustiť všetkých nekvalifikovaných zamestnancov, čo sa ale nestalo. Poukázal na nedostatočnú kvalifikovanosť odbornej výučby žiakov. Splnil všetky požiadavky zamestnávateľa, stanovené pri prijatí do pracovného pomeru, prácu vykonával 14 rokov, bol zaradený v triede 9 ako kvalifikovaný. Je preto zarážajúce, že podľa vyjadrenia žalovanej po štrnástich rokoch stratil kvalifikáciu. Vykonávanie funkcie bezpečnostného technika nie je podmienkou pre požadovanú kvalifikáciu. V prípade Bc. I. bol žalovaný nadštandardne ústretový, umožní mu doštudovať. Podobne nekvalifikovane vyučoval aj Ing. H., Mgr. E., ktorej kvalifikovanosť nepostačuje na to, aby vyučovala odborné strojárenské predmety, PhDr. I., ktorá má ako kvalifikovaná len 18 h, ale žalovaný jej úväzok doplnil pridelením 10 hodín vyučovania teoretických odborných predmetov, na ktoré nemá potrebnú kvalifikáciu. Žalovaná potom zvýhodnila iných zamestnancov, čím porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a naplnila skutkovú podstatu diskriminácie. Hoci deklaruje právo zamestnancov na rovnaké zaobchádzanie, žalovaná sa dopustila porušenia tohto práva aj tým, že hneď potom, ako mu oznámila nadbytočnosť a doručila mu výpoveď, dala striktný príkaz, aby sa zdržoval iba v zborovni, odobrala mu kľúče od dielní, kde boli aj jeho osobné veci, odobrala mu vstupnú kartu od firmy Continental, kam sa chodil stravovať, a to napriek tomu, že zamestnancom bol až do 30.09.2016. Hoci využil právo podať zamestnávateľovi sťažnosť, žalovaný ju neakceptoval, od konania neupustil. V rámci skvalitnenia odborného výcviku poskytol žalovanému vlastné nástroje, náradie v hodnote minimálne 1 000 eur, ktoré mu žalovaný neumožnil vziať. Nadbytočnosť bola vytvorená iba formálne, reálne práce nezanikla.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že na pojednávaní žalobca sám uznal organizačné zmeny školy za nespornú skutočnosť, a preto nedošlo k vykonaniu dokazovania. Na

základe organizačnej zmeny bolo zrušených 6 funkčných miest - 4 miesta učiteľa a 2 miesta majstra odbornej výchovy (nie výroby, ako nesprávne konštatuje žalobca). Žalovaný uviedol konkrétny počet a označenie zrušených pracovných miest, toto jeho rozhodnutie je potrebné považovať za odôvodnenie prijatú organizačnú zmenu s dlhodobým charakterom. Kontrolný úrad v Trenčíne v máji 2017 potvrdil, že neboli prijatí ďalší zamestnanci za účelom vytvorenia nových pracovných miest, ale len na zastupovanie dlhodobej PN a odchodu do starobného dôchodku. Po odchode žalobcu nedošlo k prijatiu žiadneho zamestnanca, ktorý by mohol vyučovať predmet odborného výcviku na miesto žalobcu, účel organizačnej zmeny bol zachovaný. Poukázal na to, že žalobca nemá dosiahnuté potrebné vzdelanie. V konaní predložil výsledky Štátnej školskej inšpekcie z apríla 2017, pri ktorej neboli nájdené žiadne nedostatky súvisiace s neplatnosťou výpovede. Rozhodnutie o organizačnej zmene je jasné a zrozumiteľné, medzi organizačnou zmenou a následnom nadbytočnosťou je príčinná súvislosť, pričom rozhodnutie o organizačnej zmene bolo stranami sporu na pojednávaní uznané ako nesporná skutočnosť, a žalobca v odvolaní nie je oprávnený toto namietať. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Žalovaný si nie vedomý akéhokoľvek porušenia zákona, pri výpovedi postupoval podľa zákona. Osoba, ktorá sa domáha určenia diskriminácie, je povinná predložiť dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ žalobca tvrdí, že k diskriminačnému postupu došlo v súvislosti s konaním žalovaného po ukončení pracovného pomeru, tieto tvrdenia sú vykonštruované. Žalovaný oznámil žalobcovi, že od 01.07.2016 mu nie je možné prideľovať prácu, oznámil mu dĺžku pracovnej doby a tiež miesto, kde sa bude žalobca zdržiavať počas výpovednej doby. Poskytol mu miesto, kde má prístup každý zamestnanec, nachádza sa tu dochádzková kniha, v zborovni je možnosť odložiť si osobné veci, využívať počítač a internet. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť odoberania stravy v školskej jedálni. Kľúče od dielne a čipovú kartu do spoločnosti Continental majú len zamestnanci žalovaného, ktorým je v týchto priestoroch nariadená práca. Sťažnosť žalobcu bola vybavená v súlade so zákonom o sťažnostiach, listom zo dňa 25.07.2016 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie k tejto sťažnosti. Vzniknutú situáciu žalovaný ďalej riešil osobným pohovorom so žalobcom, navrhol mu čerpať dovolenku, náhradné voľno, následne po ich vyčerpaní bola žalobcovi písomne oznámená prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Žalobca potom nemusel dochádzať do práce a patrila mu náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, ktorá mu bola aj vyplatená. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§ 365 ods. 1 písm. e/ , dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a v nesprávnom právnom závere okresného súdu ( § 365 ods. 1 písm. h/ .

15. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vyporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní, pričom v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne nové skutkové či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 .

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

20. Predpokladom skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je, že o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách zamestnávateľ (alebo príslušný orgán) prijal písomné rozhodnutie, podľa ktorého sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, teda, že sa zamestnanec stal nadbytočným práve v dôsledku takého rozhodnutia zamestnávateľa (jeho realizácie). Zákon takouto úpravou umožňuje zamestnávateľom, aby regulovali počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávali len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá ich potrebám.

21. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve (buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu). Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod.

22. I keď súd v konaní o žalobe o určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, pretože také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (platí tu subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka), ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa však s ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti,

ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Nie každé rozhodnutie o organizačných zmenách zamestnávateľa je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo vyššie uvedené ciele. Výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal zamestnávateľ z dôvodu nadbytočnosti je neplatná, ak rozhodnutie zamestnávateľa nebolo prijaté k dosiahnutiu zmeny úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inej organizačnej zmeny, pomocou ktorej mal byť regulovaný počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávateľ aj naďalej zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám, a podľa svojho obsahu alebo účelu smerovalo k inému cieľu. Výpoveď daná zamestnávateľom z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce musí byť na dosiahnutie sledovaného účelu vhodná a nutná (ak nie nevyhnutná).

23. V prípadnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom by mal súd skúmať, aký cieľ zamestnávateľ svojím rozhodnutím skutočne sledoval. Konanie zamestnávateľa treba posúdiť v úplnosti a logickej nadväznosti. Ak súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách nebolo zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer, resp. cieľ, výpoveď zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca je neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

24. Pokiaľ ide o žalobcom v odvolaní navrhovaný dôkaz (interný audit overený ministerstvom), z obsahu spisu vyplýva, že vykonanie tohto dôkazu v prvoinštančnom konaní nenavrhol. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v zákonom taxatívne stanovených prípadoch, pričom v prejednávanej veci nejde o žiadnu zo zákonom predpokladaných situácií. Navrhovaný dôkaz sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu ani ním nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom žalobca tento dôkaz mohol riadne označiť v prvoinštančnom konaní a navrhnúť jeho vykonanie. Pokiaľ tak neučinil, nemôže sa ho dovolávať v odvolacom konaní. Faktom je, že v pracovnoprávnych sporoch môže súd vykonať i dôkaz, ktorý strana nenavrhla, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 311 . V súvislosti s uvedeným dôkazom je však potrebné uviesť, že podľa odvolateľa má ním byť preukázané, či boli organizačné zmeny žalovaného oprávnené. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca v konaní (na pojednávaní dňa 27.04.2017) potvrdil, že výpovedi predchádzali všetky formálne podmienky na ukončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť niektorého zo zamestnancov školy, z ktorej skutočnosti súd prvej inštancie vychádzal ako zo skutočnosti medzi stranami nespornej. Okrem toho, žalobca v prvostupňovom konaní ani v odvolaní okrem svojich subjektívnych tvrdení neponúkol žiaden dôkaz o tom, že by rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene nesledovalo jeho zákonný účel (zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce). Pokiaľ žalobca namieta, že v školskom roku 2016/2017 boli prijatí traja noví pedagogickí zamestnanci, žalovaný oponoval, že ide o zastupovanie za učiteľku, ktorá je dlhodobo PN, ďalej odišiel im jeden učiteľ na dôchodok, preto zamestnali ďalšieho v odbore informatika s tým, že tieto pozície žalobcovi nemohli ponúknuť, nakoľko nespĺňa kvalifikačné predpoklady - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Uvedené skutočnosti žalobca v prvostupňovom konaní ani v odvolaní nerozporoval a v tomto smere je jeho odvolacia námietka nedôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež dáva do pozornosti ustálený záver súdnej praxe, podľa ktorého skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov, naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov; zamestnávateľovi nezáleží totiž len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie (R 57/1968).

25. Pokiaľ žalobca argumentoval, že pri posúdení jeho nadbytočnosti došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu s tým, že prácu vykonával 14 rokov ako kvalifikovaný a zrazu sa stal nekvalifikovaným, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie publikované pod č. R 90/1967) o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Dôvodom výpovede zo strany žalovaného pritom nebol zánik predpokladov žalobcu ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, resp. že by žalobca prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, teda výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, ale nadbytočnosť žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V uvedenom smere sú potom námietky žalobcu ohľadom jeho kvalifikácie, ktorú považuje za vyššiu, ako kvalifikáciu zamestnancov, vo vzťahu ku ktorých k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo strany žalovaného nedošlo, za irelevantnú.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z vnútroštátnej právnej úpravy (, antidiskriminačný zákon) vyplýva, že v antidiskriminačných sporoch dôkazné bremeno neťaží len a výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu. Subjektívny názor žalobcu na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu žalovaného ( uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 4. 2009 sp. zn. IV. ÚS 16/09 ). Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho pohlavie, sexuálna orientácia, náboženské vyznanie alebo viera, rasový pôvod, národnostný pôvod alebo etnický pôvod, farba pleti, jazyk, sociálny pôvod, majetok, rod, nepriaznivý zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, vek, manželský stav, rodinný stav, povinnosti k rodine, členstvo alebo činnosť v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo iné postavenie ( § 4 ods. 3 zákona o štátnej službe), resp. pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie (§ 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Posun v dôkaznom bremene teda v zmysle uvedeného nie je automatický, nenastáva ihneď ako žalobca vyhlási, že je diskriminovaný. Žalobca v žalobe, ktorou sa domáha ochrany pred diskrimináciou, musí označiť nielen osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, ale tiež musí označiť také skutočnosti, z ktorých možno usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Navyše musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je zákonom nedovolený dôvod (napr. pohlavie, rasa, vek a pod.).

27. Žalovaný v prejednávanej veci síce tvrdil, že bol zo strany žalovaného diskriminovaný v súvislosti s ukončením jeho pracovného pomeru, avšak neoznačil (a nepreukázal) ani zákonom vymedzený nedovolený dôvod tvrdeného nerovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v konaní neboli zistené a preukázané ani tvrdenia žalobcu, že žalovaný k nemu pristupoval diskriminačne z dôvodu, že poukázal na nedostatky v organizácii žalovaného.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe relevantných skutkových a právnych záverov, preto je jeho rozhodnutie správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené, sú odvolacie námietky žalobcu uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, pričom žalobca netvrdil a nepreukázal existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol (§ 257

30. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .