Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-407-2017.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/407/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom L. Novomestského 2695/1, 911 08 Trenčín, proti žalovanému: PGS GRAČKA , s.r.o., so sídlom Zlatovská 1783, 911 05 Trenčín, IČO: 44 645 694, za účasti hlavného intervenienta na strane žalovaného KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 2.261,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. decembra 2016, č. k. 27C/467/2012-127 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. o trovách konania a výroku III. o trovách štátu, p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanému a hlavnému intervenientovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.261,36,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.261,36,- eur od 28.04.2012 do zaplatenia , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému a hlavnému intervenientovi nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a výrokom III. uložil žalovanému a hlavnému intervenientovi nahradiť spoločne a nerozdielne štátu trovy konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.261,36 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.261,36 eura od 28.04.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Dôvodil tým, že dňa 21.10.2011 pracovník žalovaného spôsobil dopravnou nehodou na vozidle žalobcu značky BMW, E. TN XXXDC škodu. T. nehodu spôsobil automobilom značky Renault Magnum, EČV TN XXXDI, ktorý patril žalovanému. O nehode bol robený zápis políciou, ktorý bol odovzdaný intervenientovi . Dňa 24.10.2011 a dňa 09.11.2011 bol robený zápis o ohliadke poškodeného vozidla spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o.Škodovú udalosť, ktorú spôsobil žalovaný likvidoval a uhrádzal intervenient , ktorý listom zo dňa 22.11.2011 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť považuje za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Dňa 30.11.2011 intervenient oznámil, že všeobecná hodnota vozidla bola vypočítaná na sumu 8.220 eur, a že prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov na sumu 4.610 eur. Intervenient oznámil, že žalobcovi poskytuje plnenie v sume 3.610 eur. Žalobca intervenientovi následne oznámil, že nesúhlasí s výpočtom všeobecnej hodnoty. Žalobca si z dôvodu nesúhlasu so všeobecnou hodnotou
vozidla dal vypracovať znalecký posudok č. 47/2011 zo dňa 16.12.2011, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 10.622 eur. Následne žalobca požiadal o doplatenie rozdielu vo výške 2.402 eur, načo intervenient reagoval tak, že nesúhlasil s hodnotou vozidla a doplatil žalobcovi sumu 300 eur. Žalobca listom zo dňa 25.02.2012 požiadal intervenienta o doplatenie všeobecnej hodnoty vozidla v sume 2.102 eur a o doplatenie sumy 159,36 eura za vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko túto sumu žalobca znalcovi uhradil. Poisťovňa odpovedala s negatívnym stanoviskom.
3. Vzhľadom nato, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá do konania vstúpila ako vedľajší účastník podaním zo dňa 10.12.2015 namietala, že nemá postavenie intervenienta v konaní v zmysle Civilného sporového poriadku (ďalej tiež "CSP"), nakoľko doňho nevstúpila z vlastného podnetu ani na základe oznámenia o spore, súd pred odôvodnením veci samej uvedie, prečo KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group má postavenie intervenienta.
4. Súd prvej inštancie poukazom na zákonné ustanovenia § 81, § 82 ods. 1, 3 CSP ako i § 93 ods. 1,3 OSP vychádzal zo zásady okamžitej aplikability (§ 470 ods. 1 CSP). Z § 470 ods. 2 CSP vyplýva, že právne účinky úkonov ostávajú zachované. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group do konania vstúpila svojim podaním doručeným súdu dňa 10.12.2015, pričom zároveň odôvodnila svoj právny záujem na výsledku konania tým, že poukázala na konkrétne ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. Vzhľadom nato, že na vstup hlavného intervenienta sa vyžaduje vstup do konania a v tomto podaní, ktorým do konania vstupuje musí odôvodniť aj svoj právny záujem na výsledku konania, boli podaním doručeným súdu, nakoľko právne účinky tohto úkonu ostali zachované, naplnené všetky podmienky, v dôsledku ktorých má KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group postavenie intervenienta v tomto konaní. Nie je žiadny rozumný dôvod k záveru, aby sa z vedľajšieho účastníka, ktorý do konania za účinnosti OSP sám vstúpil, a už vtedy mal právny záujem na výsledku konania, nestal po nadobudnutí účinnosti CSP intervenient, keď podmienky na zaujatie takéhoto postavenia sa zhodujú s podmienkami vedľajšieho účastníctva. Zároveň procesné postavenie vedľajšieho účastníka a intervenienta je totožné. Zároveň by bolo zbytočne neracionálne zaťažovanie účastníkov, aby v konaniach, v ktorých už vedľajší účastník vystupoval, museli účastníci znovu činiť právne úkony na dosiahnutie účasti toho istého subjektu, dôvodené totožným právnym záujmom v konaní, keď tí už totožné postavenie mali, a sú si vedomé existujúceho sporu. Teda z uvedených dôvodov sa stáva v tomto prípade vedľajšieho účastníctva automaticky z vedľajšieho účastníka intervient. Súd v tomto konaní vystupoval čitateľne, keď predvolal včas KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na pojednávanie, a takisto jej jednoznačne oznámil, že ju za intervenienta pokladá.
5. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 21.10.2011 sa stala dopravná nehoda (ďalej tiež "škodová udalosť"), pri ktorej bola motorovým vozidlom, ktorého prevádzateľom bol žalovaný, spôsobená škoda na vozidle žalobcu. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi a intervenientom sporná a vyplýva aj z listinných dôkazov, a to napríklad z oznámenia o totálnej škode zo dňa 22.11.2011, ktorým KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group oznamuje žalobcovi, že na vozidle žalobcu došlo k totálnej škode a z oznámenia o poistnom plnení, ktorým poisťovateľ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group oznamuje žalovanému, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 3.610 eur, titulom náhrady škody na vozidle EČV TN 878DC v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 21.10.2011 z poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia č. 6564735237, ktorá sa vzťahovala na vozidlo EČV TN 297DI. Skutočnosť, že vozidlo TN 297DI bolo povinne zmluvne poistené u intervenienta vyplýva z poistnej zmluvy so zaradenkou. Uvedením plnením KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group plnila svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
7. Za škodu na vozidle bolo žalobcovi poskytnuté plnenie vo výške 3.910 eur. Uvedené vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.12.2012 a z listu poisťovne zo dňa 10.02.2012.
8. V dôsledku škodovej udalosti došlo k zníženiu hodnoty vozidla žalovaného na sumu 4.610 eur. Uvedená suma predstavuje hodnotu vozidla po nehode, označená ako hodnota predajných zvyškov, nakoľko šlo o totálnu škodu, ktorá vyplýva z oznámenia poisťovne zo dňa 30.11.2011. Uvedená suma bola určená prieskumom trhu, keď uvedená cena bola stanovená po 16 ponukách na odkúpenie vozidla.
9. Poisťovateľ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, určil všeobecnú hodnotu vozidla žalobcu pred nehodou na sumu 8 220 € (oznámenie o totálnej škode zo dňa 30.11.2014). V dôsledku, že žalobca nesúhlasil so stanovením všeobecnej hodnoty vozidla, dal si v mesiaci december 2012 vypracovať znalecký posudok č. 47/2011, za ktorý znalcovi zaplatil dňa 23.12.2011 sumu 159,36 eura v hotovosti, čo dokladá vyúčtovanie zo dňa 20.12.2011, kde je zaplatenie v hotovosti potvrdené. Uvedený znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 10.622 eur. Následne žalobca požiadal poisťovateľa listom zo dňa 25.02.2012 o uhradenie sumy 2 102 € ako rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred škodovou udalosťou (10.622 eur) a po nej (4.610 eur) po odpočítaní už poskytnutého plnenia (3.910 eur). Zároveň požiadal o zaplatenie ceny znaleckého vo výške 159,36 eura.
10. Nakoľko poisťovateľ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group neuhradil žalobcovi predmetnú sumu vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 19.04.2012 na úhradu sumy 2.261,36 eura do 27.04.2012 pozostávajúcej z neuhradenej škody na vozidle (2 102 eur) a z ceny znaleckého posudku (159,36 eur). Výzva bola žalovanému doručená, čo dokladá jeho odpoveď emailom zo dňa 24.04.2012. Uvedenú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil.
11. Medzi žalobcom a žalovaným s intervenientom bola sporná všeobecná hodnota vozidla pred vznikom škody. Súd mal k dispozícii dva znalecké posudky, jeden súkromný, namietaný žalovaným a intervenientom a jeden, ktorý bol vypracovaný na základe zadania súdu. Súkromný znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 10.622 eur, pričom z tejto sumy vychádzal žalobca ohľadne uplatnenia nároku na náhradu škody ako hodnoty vozidla pred škodovou udalosťou. Znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu škodovej udalosti na sumu 11.288 eur. Pre určenie všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal súd z naposledne uvedeného posudku, nakoľko správnosť jeho záverov je preskúmateľná. Uvedený znalecký posudok nebol rozporovaný, zároveň nemožno mať zato, že by zohľadňoval pre koeficient predajnosti len najvyššie ponuky trhu, keď ten vychádza z priemernej ceny, za ktorú sa v roku 2011 predávali vozidla totožnej značky, roku výroby, druhu motora ako vozidlo žalobcu, podľa údajov na www.autovia.sk (príloha 5) a teda je uvedený záver overiteľný. Zároveň zo znaleckých posudkov je zrejmé, že znalec ustanovený súdom sa zaoberal aj výpočtom technickej hodnoty mimoriadnej výbavy v bode 2.4 posudku, ktorú stanovil na 1.604 € vychádzajúc z databázy BMW pre toto konkrétne vozidlo (príloha č., 6 posudku), o čo bola navýšená technickú hodnotu vozidla, zatiaľ čo znalec v súkromnom posudku mimoriadnu výbavu nezohľadnil, preto je jeho technická hodnota nižšia, čo sa odzrkadlilo aj na nižšej všeobecnej hodnote vozidla. Zároveň v súkromnom znaleckom posudku znalec síce na účely určenia koeficientu dopytu trhu vychádzal z údajov pre štyri vozidlá, avšak tie nie sú bližšie konkretizované, údaje o nich nie sú preveriteľné, nakoľko nie sú uvedené v prílohe, ani nie je daný konkrétny webový odkaz, kde by sa k nim dalo dopátrať. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno ohľadne hodnoty vozidla, a bolo na žalovanom a intervenientovi, aby v prípade, ak nesúhlasia koeficientom dopytu trhu, navrhli dôkazy resp. preukázali tieto skutočnosti dokázali. Nakoľko závery posudku vypracovaného v konaní z neho vyplývajú, ustálil súd všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 11.288 eur.
12. K tvrdeniu žalovaného, že nemal k dispozícii spisy a znalecký posudok, súd dodáva, že žaloba s prílohami, vrátane znaleckého posudku mu boli doručené, a nakoľko postavenie žalovaného mal on, nie intervenient, niesol žalovaný zodpovednosť za priebeh konania.
13. Právne vec posúdil podľa § 427 ods. 1, 2 , § 442 ods. 1, 3 , § 12 ods. 3 , § 563 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b) , ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. , § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
14. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 21.10.2011 bola prevádzkou vozidla EČV TN 297DI, ktorého prevádzateľom bol žalovaný, spôsobená škoda na vozidle žalobcu EČV TN 878DC. V zmysle § 427 ods. 1, 2 OZ za škodu zodpovedá žalovaný, ako prevádzateľ vozidla TN 297DI. V dôsledku tejto udalosti došlo k zníženiu hodnoty vozidla žalobcu na sumu 4.610 eur, a to zo sumy 11.288 eur, ktorá predstavuje jeho hodnotu pred touto udalosťou, a tento rozdiel, o ktorý sa hodnota vozidla znížila predstavuje skutočnú škodu, ktorá sa v rámci náhrady škody uhrádza v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Skutočnou škodou na veci je teda ujma, ktorá znamená zníženie hodnoty veci v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením, a pri určení jej výšky sa zásadne vychádza z ceny v dobe poškodenia. Škoda tak bola vo výške 6.678 eur (11.288-4.610). Titulom povinného zmluvného poistenia
poisťovateľ žalovaného a zároveň intervenient v tomto konaní uhradil žalobcovi sumu 3.910 eur ako náhradu škody za poškodenie vozidla žalobcu. Neuhradená škoda na vozidle tak je vo výške 2.768 eur. Žalobca si náhradu škody uplatnil vo výške 2.102 eur, vychádzajúc zo súkromného znaleckého posudku, súd viazaný jeho návrhom zaviazal žalovaného na jej náhradu, nakoľko je nižšia ako neuhradená škoda na vozidle.
15. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na preplatenie znaleckého posudku v sume 159,36 eura. Tento nárok predstavuje príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ, nakoľko ide o náklady žalobcu spojené s uplatnením pohľadávky a sú vynaložené účelne, nakoľko nimi žalobca preukazoval výšku škody, ktorá bola medzi ním a žalovaným s intervenientom sporná a slúžil mu na zistenie výšky škody, keď pre jej spornosť mu nebola uhradená v ním požadovanej výške. Prostredníctvom tohto posudku, na jeho základe, si žalobca uplatňoval žalovaným spôsobenú škodu vo výške v posudku určenej. Pričom v prípade, ak by mu škoda bola v ním požadovanej výške plne nahradená by sa predišlo tomuto súdnemu konaniu, v ktorom mu bola škoda v ním požadovanej výške, ktorá vychádza z jeho súkromného posudku, plne priznaná. Z uvedeného dôvodu je tento náklad účelne vynaložený a zároveň bol vynaložený pre potrebu uplatnenia pohľadávky (určenia výšky škody), preto ho súd žalobcovi priznal ako jej príslušenstvo.
16. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal od 28.04.2012, keďže čas plnenia nebol dohodnutý a teda žalovaný bol povinný splniť dlh prvý deň potom, čo ho žalobca na plnenie vyzval (§ 563 OZ). Nakoľko žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu výzvou zo dňa 19.04.2012, kde žalovaného požiadal splniť dlh do 27.04.2012 dní, žalovaný sa dňom 28.04.2012 dostal do omeškania, nakoľko uvedený dlh nesplnil, na základe čoho vzniklo zo zákona žalobcovi právo požadovať úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Výška úrokov z omeškania je 9% ročne, nakoľko základná úroková sadzba NBS k prvému dňu omeškania bola 1% (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
17. Súd tak zaviazal žalovaného na zaplateniu sumy 2.261,36 eura z titulu náhrady škody na vozidle (2.102 eur) a z ceny znaleckého posudku (159,36 eura) spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.261,36 eura od 28.04.2012 do zaplatenia.
18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní vznikli trovy žalobcovi ako aj štátu, ktorý má postavenie strany pre účely náhrady trov konania, z dôvodu vypracovanie znaleckého posudku v súdnom konaní. V konaní dosiahol žalovaný plný neúspech a s ním aj intervenient, ktorý vystupoval na jeho strane, keď súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej sumy. Preto súd zaviazal žalovaného a intervenienta na náhradu trov konania žalobcu ako aj štátu v rozsahu 100%, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko v prípade intervencie je potrebné vychádzať z princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a intervenienta na jeho strane k solidárnej povinnosti.
19. Proti tomuto rozsudku, výroku II. a III. , podal hlavný intervenient na strane žalovaného v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / § 365 ods. 1 písm. d/ CSP/ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/ . Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď tretia osoba nemôže nadobudnúť postavenie intervienenta bez toho, aby urobila úkon. Súd prvej inštancie pochybil, keď spoločnosti Kooperatíva nedoručil oznámenie o spore, poukazom na ust. § 82 ods. 1 a 3 CSP a § 86 ods. 1 CSP. Spoločnosť Kooperatíva v predmetnom konaní nenadobudla status intervenienta, nakoľko neurobila akýkoľvek úkon smerujúci vstupu do konania . Inštitút vedľajšieho účastníka účinnosťou zákona o CSP zanikol. Zmena z vedľajšieho účastníka na intervenienta nemôže prebehnúť automaticky. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie . 20. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec v napadnutom rozsahu- vo výrokovej časti II. a III. o trovách žalobcu a trovách štátu podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z./, ďalej len CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta /do 30.6.62016 vedľajší účastník / nie je dôvodné.
21. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho poriadku, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / OSP/, platný v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
22. V danom prípade bolo podané odvolanie už za účinnosti CSP. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP, uvedené v jeho článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení CSP.
23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vstúpila do konania podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.12.2015. Kooperatíva v podaní poukázala na zákonné ustanovenie § 93 ods. 1 OSP/ vtedy platného a účinného /. Dôvodila, že žalovaný s ich spoločnosťou mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6564734541/3550095205 pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre vozidlo zn. Renault , ev.č. TN 297 DI. Poisťovňa súčasne uviedla, že má záujem vstúpiť do predmetného konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. V zmysle vtedy platného a účinného zákonného ustanovenia OSP vstúpila Kooperatívna poisťovňa do konania z vlastného podnetu z dôvodu, že má záujem o vstup v súlade so zákonom . Námietka hlavného intervenienta, že neurobil žiaden úkon smerujúci k vstupu do konania preto nie je dôvodná. Rovnako nie je dôvodná námietka , že súd prvej inštancie pochybil, keď spoločnosti Kooperatíva nedoručil oznámenie o spore, poukazom na ust. § 82 ods. 1 a 3 CSP a § 86 ods. 1 CSP. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie pokynom zo dňa 11.12.2015 vykonal doručenie návrhu spolu s prílohami, platobný rozkaz, odpor voči platobnému rozkazu, predvolanie na pojednávanie s poučením, ako i výzvu na vyjadrenie. Súčasne bol zaslaný právnemu zástupcovi žalobcu oznam o vstupe spoločnosti Kooperatíva poisťovňa do konania. Intervenient si prevzal zásielku dňa 23.12.2015 / č.l. 64/ . Na pojednávaní konanom dňa 23.2.2016 bol intervenient vypočutý ako vedľajší účastník. Vzniesol námietky k znaleckému posudku a namietal skutočnú výšku škody.
24. Je potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil inštitút vedľajšieho účastníka komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Súd prvého stupňa postupoval správne , keď konal s vedľajším účastníkom ako s intervenientom s odôvodnením, že by bolo zbytočné zaťažovanie účastníkov , aby v konaniach , v ktorých už vedľajší účastník vystupoval, museli účastníci znovu vykonať právne úkony na dosiahnutie toho istého subjektu. 25. V čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania žiadna zo strán sporu vstup nenamietala. Ako vyplýva z obsahu podania žalovaného, žalovaný v podanom odpore zo dňa 10.10.2012 žiadal o vstup Kooperatívy poisťovňa do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z dôvodu, že žalovaný mal u neho uzatvorené povinné zmluvné poistenie poistnou zmluvou č. 6564735267 a v prípade, že súd uzná nárok žalobcu za dôvodný, bude táto povinná plniť namiesto žalovaného.
26. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie sa viedlo za právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, pričom odvolanie bolo podané za účinnosti Civilného sporového poriadku. Intervenient už za účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (CSP) a v priebehu konania namietal, že poisťovňa nemá status intervenienta v konaní a doposiaľ nevstúpila do konania z vlastného podnetu, ani na základe oznámenia o spore. navrhol, aby súd vstup týchto osôb do konania nepripustil. Podľa jeho názoru absentuje existencia právneho záujmu na výsledku tohto konania.
27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 181/2015 zo dňa 22.11.2016 podľa ktorého, na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva
- zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou CSP bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám
ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu (ktorým je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až do právoplatného rozhodnutia vo veci) , ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016 právoplatne skončené alebo neskončené.
28. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na predmet sporu existuje právny záujem intervenienta na výsledku sporu, pretože jeho postavenie sa výrokom rozsudku vo veci samej nezmení. Poisťovňa v podaní zo dňa 10.12.2015 odôvodnila svoj právny záujem na výsledku konania tým, že poukázala na konkrétne ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.
29. Súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 100% ako aj v trovách štátu v rovnakom rozsahu s tým, že uloženú povinnosť je žalovaný ako aj intervenient povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne.
30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. a III., podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a hlavnému intervenientovi v rozsahu 100 %.
32. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).