Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/86/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti odsúdenému N. C., nar. XX. S. XXXX v T. o sťažnosti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. apríla 2018, č. k. 6PP/39/2018-26, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2018 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresnej prokurátorky z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona podmienečne prepustil odsúdeného N. C. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. septembra 2013, sp. zn. 1T/145/2011. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona mu okresný súd určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Súd I. stupňa vyvodil ten záver, že odsúdený C. spĺňa všetky tri podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Z hodnotenia odsúdeného podľa názoru okresného súdu nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by mohol dospieť k záveru, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním polepšenie nepreukazuje. Odsúdený bol doposiaľ 2-krát disciplinárne odmenený, pričom v súčasnosti mu je spracovávaný návrh na udelenie tretej disciplinárnej odmeny. Disciplinárne trestaný nebol. Pracovne zaradený nie je zo zdravotných dôvodov, však zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu a činností súvisiacich s prevádzkou ústavu. A tak okresný súd dospel k záveru, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním polepšenie preukazuje.

Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky prihliadol okresný súd v prvom rade na odpis registra trestov odsúdeného, pričom v tomto smere posudzoval osobu odsúdeného, jeho postoj k spoločenským normám a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti a v neposlednom rade i charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov odsúdeného mak okresný súd za preukázané, že menovaný bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný, pričom tento trest v súčasnosti i vykonáva. Podľa názoru okresného súdu je teda možné urobiť záver, že odsúdeným spáchaná trestná činnosť predstavuje ojedinelý exces v inak riadnom vedení jeho života. Čo sa týka kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, tento odsúdený podľa názoru okresného súdu dostatočne prejavil na verejnom zasadnutí.

S dôrazom na pokračovanie v prevýchovnom a resocializačnom procese a s ohľadom na spoločenskú závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, určil okresný súd odsúdenému skúšobnú dobu podmienečného prepustenia v trvaní 4 rokov. Uvedenú skúšobnú dobu považoval za plne dostatočnú na dosiahnutie resocializácie a plnej nápravy odsúdeného, ktorý má možnosť preukázať, že i vykonaný trest v kratšom trvaní, než bol uložený, je schopný splniť účel trestu.

Proti tomuto uzneseniu zahlásila po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátorka, ktorú neskôr aj odôvodnila. V nej uviedla, že nie je možné sa stotožniť s názorom súdu ohľadom splnenia prvej materiálnej podmienky a to z dôvodu, že súd nevyhodnotil osobu odsúdeného komplexne z pohľadu celkového splnenia oboch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Mala za to, že odsúdený N. C. nespĺňa materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázala na skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že odsúdený iba čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania a k svojej trestnej činnosti má nekritický postoj. Resocializačná prognóza u odsúdeného je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, keď odsúdený spáchal obzvlášť závažný zločin, za ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti treba podľa prokurátorky považovať za relevantné a dôležité pri posudzovaní celkovej osobnosti odsúdeného vo vzťahu jeho možnej recidíve, t. j. opätovnému páchaniu trenej činnosti na slobode. Z hodnotenia ÚVTOS taktiež vyplýva, že u odsúdeného v minulosti sa vyskytli negatívne poznatky čo sa týka jeho osobnej a kolektívnej hygieny, keď bol opakovane vyzvaný, aby dodržiaval hygienické zásady. Tiež čo sa týka súdom prezentovaného kritického postoja odsúdeného, ktorý mal odsúdený prejaviť až na verejnom zasadnutí, tento podľa jej názoru nemožno považovať za vážny, práve naopak prejavenie kritického postoja zo strany odsúdeného k spáchanej trenej činnosti urobeného až dodatočne na verejnom zasadnutí treba hodnotiť ako účelové a tendenčné v snahe dosiahnuť zo strany odsúdeného podmienečné prepustenie na slobodu. V neposlednom rade poukázala na to, že riaditeľ ÚVTOS v závere hodnotenia konštatuje, že odsúdený N. C. iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala potom zato, že osoba odsúdeného s takýmto osobnostným profilom nedáva dostatočnú záruku nato, že v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu povedie, resp. bude viesť riadny život. Na to, aby odsúdený mohol byť podmienečne prepustený na slobodu musí mať (samozrejme okrem ďalších zákonných podmienok) perfektné hodnotenie, t. j. také, ktoré bude po obsahovej stránke vyjadrovať jednoznačne pozitívny záver o tom, že odsúdený p vedie na slobode riadny život bez toho, aby došlo k jeho recidíve, čo však v prípade odsúdeného N. C. nebolo podľa nej splnené. Okresná prokurátorka mala tak za to, že napadnuté uznesenie, ktorým súd rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného N. C. z výkonu trestu odňatia slobody je nezákonné, nakoľko v uvedenom prípade nebola splnená zákonná podmienka na podmienečné, prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, a to žeby, odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a je možné sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. A preto navrhla, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. K sťažnosti prokurátorky sa vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že okresný súd vykonal doplnenie dokazovania, keď zástupca ÚVTOS na otázku predsedu senátu, aby bližšie zdôvodnil, že z čoho vyplýva, že odsúdený má nekritický postoj, nevedel odpovedať. Následne zhrnul, že dňa 22. júna 2017 pri vstupnom pohovore menovaný uviedol, že pestoval konope proti bolesti chrbta, nakoľko nemal peniaze na úplatok na operáciu chrbta. Odsúdený uviedol, že pedagóg sa ho pýtal na jeho trestnú činnosť, a preto mu odpovedal. Predmetný záver o nekritickom postoji nie je tak výsledkom komplexného skúmania postojov odsúdeného, navyše nevychádza ani zo stavu ku dňu vyhotovenia hodnotenia t.j. dňa 11. apríla 2018, ale zo vstupnej správy. Teda v rámci hodnotiacej správy absentuje skúmanie postoja odsúdeného potom ako vôbec mohol nastúpiť výchovný vplyv ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Na margo k námietke, že kritický postoj mal prejaviť odsúdený až na pojednávaní uviedol, že predmetný postoj bol zo strany súdu skúmaný na danom pojednávaní, preto voči súdu nemá odsúdený ako vyjadriť svoj postoj inač ako vo svojom vyjadrení na verejnom zasadnutí. Odsúdený si plne uvedomuje dôsledky svojej trestnej činnosti a žiadnym spôsobom ju nezľahčuje, pričom svoje konanie ľutuje. Z hodnotiacej správy vyplýva, že si plnil svoje úlohy, správanie mal na požadovanej úrovni, pričom bol dvakrát disciplinárne odmenený. Medzičasom bol tretíkrát disciplinárne odmenený, čo len svedči o to, že odsúdený plne rešpektuje svoje úlohy, normy ústavu čoho výsledkom je disciplinárne odmeňovanie. Pred nástupom do výkonu trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bol vo výkone v ústave v Želiezovciach odkiaľ odchádzal s plným odporučením. Nevie vysvetliť vyjadrenie ústavu o nekritickom postoji, pričom zdôvodnenia sa nedočkal ani od psychologičky ústavu. Aj napriek vážnym zdravotným problémom sa zapája do rôznych činnosti a snaží sa neustále na sebe pracovať. Ďalej uviedol, že sa u neho objavil jeden negatívny poznatok ohľadom dodržiavania hygienických zásad, keď na odporúčanie lekára mal pri sebe nápoj pri presune, čo následne bolo vyhodnotené ako porušenie hygienických zásad. Záver pedagóga rešpektoval, nebránil sa voči danému záveru.

Tiež dodal, že úvaha o resocializačnej prognóze má obsahovať konkrétne úvahy o tom aký má odsúdený postoj k rodine, snahe viesť riadny život, teda má vychádzať z pedagogicko-psychologického skúmania a nie z poukazu na kvalifikáciu skutku ako obzvlášť závažného zločinu. Daný postup je nutné vyhodnotiť ako nesprávny nakoľko závažnosť skutku je osobitou okolnosťou (inou ako resocializačná prognóza), ktoré zohľadňuje súd. Pri akceptovaní formalistického postupu pri určovaní resocializačnej prognózy len poukazom na kvalifikáciu by preto došlo k popretiu významu samotnej hodnotiacej správy, ktorá ma prezentovať individuálnu resocializačnú prognózu. Má za to, že súd sa s argumentáciou odsúdeného a prokuratúry zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že v budúcnosti povedie riadny život, a to najmä s poukazom na jeho postoje, jeho správanie počas výkonu trestu a jeho minulosť. Navrhol, aby sťažnostný súd napadnute uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresnej prokurátorky nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. septembra 2013, sp. zn. 1T/145/2011 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona. Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 67 ods. 1 Trestného zákona odsúdený splnil vykonaním troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody dňa 14. marca 2018.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil druhú materiálnu podmienku a teda vyhodnotil osobu odsúdeného a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený dáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.

Pokiaľ prokurátorka poukazuje na resocializačnú prognózu odsúdeného, krajský súd uvádza a zdôrazňuje, že z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že táto je menej priaznivá len z dôvodu, že odsúdený spáchal obzvlášť závažný zločin. Z uvedeného je zrejmé, že ide o podmienku, ktorá je nemenná a pokiaľ by sa mal prijať záver, že v takomto prípade (za konštatovania menej priaznivej resocializačnej prognózy) nie je možné odsúdeného podmienečne prepustiť, tak odsúdený by nikdy nemal možnosť podať si žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, čo nie je správny záver. Za to, že došlo k odsúdeniu za obzvlášť závažný zločin, táto skutočnosť mala odraz vo výške uloženého trestu odňatia slobody a nie je možné ňou argumentovať aj v prípade konania o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bez ďalšieho. Tiež prokurátorka nesprávne argumentuje, keď poukazuje na záver hodnotenia o čiastočnom preukázaní splnenia podmienok. Tento záver spočíva v konštatovaní riaditeľa o nekritickom postoji odsúdeného k jeho trestnej činnosti. Z hodnotenia však nevyplýva, prečo riaditeľ dospel k takémuto záveru. Zástupca ÚVTOS na verejnom zasadnutí len stroho uviedol, že pri vstupnom pohovore odsúdený uviedol, že pestoval konope proti bolesti chrbta, nakoľko nemal peniaze na úplatok na operáciu chrbta. Uvedené však podľa názoru sťažnostného súdu neznamená nekritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti, keď navyše odsúdený sa takto vyjadril dňa 22. júna 2017. Na ďalšie argumenty prokurátorky je potrebné uviesť, že aj keď sa u odsúdeného vyskytol jeden negatívny poznatok, jeho správanie a vystupovanie však bolo na požadovanej úrovni, v osobných veciach si udržiaval náležitý poriadok a príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval. Nie je podstatné, či odsúdený sa dostal do rozporu s hygienickými zásadami, podstatné je, že odsúdený nakoniec preukázal vo výkone trestu svojim správaním a plnením svojich povinností polepšenie, o čom svedčia aj jeho disciplinárne odmeny.

Je pravdou, že odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ale zároveň treba dodať, že pokiaľ odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky na pozitívne rozhodnutie súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, potom

konajúcemu súdu nezostávalo nič iné, ako žiadosti odsúdeného vyhovieť a odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Konajúci súd správne pri určovaní skúšobnej doby prihliadol na ústav, v ktorom odsúdený vykonával trest odňatia slobody a zároveň aj na závažnosť spáchanej trestnej činnosti.

Krajský súd zároveň poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia s tým, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť okresnej prokurátorky ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.