Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-272-2017.pdf
PDF · 103.66 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/272/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov - 1/ P. X., nar. X. Q. XXXX, a 2/ F. X., rod. S., nar. XX. Z. XXXX, bytom XXX XX S., G. XX, zastúpených JUDr. Františkom Vavračom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej Y. G., rod. S., nar. XX. N. XXXX, bytom XXX XX S., G. XX, zastúpenej JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Nám. SNP 13, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/139/2011- 191 zo dňa 11. 04. 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 04. 2017 č. k. 10C/139/2011 - 191 v prvom výroku, v ktorom súd uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 1.178,- Eur potvrdzuje .
II. Výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.
III. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 1 178 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedeným rozsudkom pokračoval súd v konaní, keď predtým medzitýmnym rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti v katastrálnom území S. vedenej na LV č. XXX ako parc. č. KN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobcov. Medzitýmny rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom. Predmetom konania ostalo určenie výšky náhrady, ktorú sú žalobcovia povinní vyplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k záveru, že všeobecná (trhová) cena pozemku, ku ktorému bolo v tomto konaní zrušené spoluvlastníctvo strán, predstavuje sumu 25 € na m2. Zo stanoviska Obce S. vyplynulo, že ňou predložená tabuľka jednotlivých druhov pozemkov v obci vychádza zo zákona a nezodpovedá miestnemu trhu s pozemkami. Zo žalovanou predložených odhadov realitných kancelárii, najmä stanoviska realitnej kancelárie o cene konkrétneho pozemku vyplynulo, že trhová cena predmetného pozemku je 25 € za m2. Preto súd uložil žalobcom zaplatiť žalovanej na vyrovnanie primeranú náhradu v sume 1 178 € (47,125 m2 x 25 €). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že v konaní čiastočne uspeli obe strany (žalobcovia v časti prikázania pozemku do ich vlastníctva a žalovaná v časti o určenie výšky primeranej náhrady).
2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, znížiť náhradu a zároveň im priznať náhradu trov konania. Nesúhlasia s výškou vyrovnania žalovanej vo výške 1 178 €. Podľa ich názoru, pokiaľ mal súd k dispozícii vyjadrenia viacerých realitných kancelárii o všeobecnej cene pozemku v obci, ide o všeobecný predpoklad, ktorý mal byť braný do úvahy v súvislosti s konkrétnym miestom, konkrétnymi pomermi daného terénu, ako aj celkovou situáciou, ktorá závisí od uvedených skutočností. Celý pozemok je v strmom kopcovitom teréne, viac ako štvrtinu pozemku tvorí neprístupné, niekoľko metrov trčiace bralo, ktorého využitie je nulové. Dom aj príslušenstvo je v stromom kopcovitom teréne. Za tejto situácie je neprimerané uplatňovať všeobecnú cenu podľa všeobecných podkladov realitných kancelárií. Je rozdiel, či ide o stavebný pozemok na rovine v prostredí slnečného svitu v prevažnej časti dňa, alebo pozemok, ktorého niektoré časti sú úplne neprístupné, nevyužiteľné, niektoré len ťažko dostupné pre strmosť a neprimerané prevýšenie a tiež motorovým vozidlom nedostupné. To malo byť odlíšené a do úvahy nemala byť braná horná hranica stanovenej všeobecnej ceny, ale dolná hranica, prípadne nižšia vzhľadom na zreteľné okolnosti známe súdu z vykonanej ohliadky, na ktorej bola posudzovaná otázka reálnej deľby. Poukazujú na samotnú žalobu, v ktorej žalobcovia uvádzali, že obec predávala pozemok za účelom parkovania za 1,4 € za m2, čiže táto suma hovorí o reálnych pomeroch v obci a nie o formálnom posudzovaní všeobecnej ceny bez zohľadnenia prístupu a využiteľnosti pozemku. Preto úvahy o všeobecnej cene prevzaté z vrchnej hranice pokladov poskytnutých realitnými kanceláriami považuje za neprimerané, ignorujúc materiálne poňatie reálnych úžitkových možností využitia pozemku. Okrem toho napádajú výrok o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodu, že žaloba vychádzala z predpokladu nemožnosti reálnej deľby, žalovaná tvrdošijne trvala na takejto možnosti, aj keď bola vylúčená. Rozsiahle dokazovanie vrátane ohliadky, rozhodovanie odvolacích súdov dali za pravdu prístupu žalobcov, čo treba jednoznačne považovať za úspech vo veci. Pokiaľ súd následne rozhodoval o vyrovnaní za takéto zrušené spoluvlastníctvo, plnil si len svoju zákonnú povinnosť, aby v jednom konaní došlo k zrušeniu spoluvlastníctva jeho vyporiadaniu. Určujúcim pre výrok o náhrade trov konania nie je samotný fakt, že zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva je judiceum duplex, teda je to konanie v prospech obidvoch účastníkov, pri ktorom súd nie je viazaný návrhom žalobcu, dôležité je to, či spôsob zrušenia spoluvlastníctva, ktorý požadoval žalobca, bol reálny a či proti tomu strana zbytočne presadzovala reálnu deľbu za situácie, ktorá bola úplne vylúčená. Toto považuje za potrebné posudzovať ako úspech vo veci a preto súd nemohol rozhodnúť výrokom, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania. Takýto záver je v rozpore s judikatúrou, ktorá sa týka definovania úspechu vo veci a priznania náhrady trov konania. Domáhali sa zmeny tak, ako uviedli vo výroku odvolania.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje buď odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, alternatívne rozsudok súdu prvej inštnancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodné, podľa názoru žalovanej nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, jednak z dôvodu absencie vymedzenia odvolacích dôvodov, ako aj z dôvodu neurčitosti samotného odvolacieho návrhu. Tvrdí, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne odvolacie dôvody a preto nemožno vymedziť rozsah v akom by sa mal odvolací súd podaným odvolaním zaoberať a tiež správnosť/nesprávnosť akých odvolacích dôvodov by mal posudzovať. Preto je potrebné odvolanie žalobcov odmietnuť. Za neurčitý považuje tiež samotný odvolací návrh, keďže navrhujú rozhodnutie zmeniť a náhradu znížiť a zároveň priznať náhradu trov konania. Nie je zrejmé akého rozhodnutia sa vlastne žalobcovia v rámci odvolacieho konania domáhajú. Neurčitý je aj návrh zmeny rozhodnutia o trovách konania. Pokiaľ by sa odvolací súd s touto argumentáciou nestotožnil a náležitosti podaného odvolania by považoval za splnené, poukazuje na to, že v priebehu vykonávania dokazovania pred súdom prvej inštancie boli žalobcovia v otázke preukazovania týchto skutočností a predkladania dôkazov nanajvýš pasívni, hoci žalobný návrh podávali oni. Ani na pojednávaní dňa 11. 04. 2007, na ktorom bolo rozhodnuté v tejto veci, sa ani žalobcovia ani ich právny zástupca nezúčastnili bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Pritom žalobcovia v celom doterajšom priebehu súdneho konania nepredložili súdu žiaden dôkaz k otázke preukázania výšky náhrady za prípadné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s výnimkou ich všeobecného tvrdenia uvedeného v podanej žalobe, podľa ktorého výška náhrady má zodpovedať v sume 1,40 € za m2. Na druhej strane práve žalovaná súdu predložila stanoviská viacerých realitných kancelárií s cieľom zistenia a preukázania objektívnej ceny pozemkov rovnakého druhu v danej lokalite. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovanej v tejto otázke, vychádzajúc z ňou predložených dôkazov, došlo tak predovšetkým z dôvodu pasivity žalobcov a tým spojenému neuneseniu dôkazného bremena. Rozhodnutie v uvedenej časti považuje za vecne správne a námietky žalobcov za nepreukázané a vyslovene účelové. Za nepravdivé označuje aj tvrdenia žalobcov, že v prípade pozemku malo ísť o pozemok v strmom kopcovitom teréne. Táto skutočnosť je nepravdivá už z toho dôvodu, že na uvedenom pozemku je postavený dom, ktorý by, pokiaľ by išlo o skutočne tak strmý terén, ako popisujú žalobcovia, ani nebolo možné postaviť, či následne užívať. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov o údajnom nedostatku slnečného svitu. K predmetnému pozemku je tiež zabezpečená bezproblémová dostupnosť motorovým vozidlom, dokonca z dvoch strán. Za nesúvisiace považuje poukazovanie na údajné parametre jej susediaceho pozemku, nakoľko pri stanovovaní všeobecnej hodnoty sporného pozemku sa nijakým spôsobom nevychádzalo z ceny tohto jej pozemku. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu v časti náhrady trov konania, aj v tejto časti rozhodol súd správne a zákonne. Je evidentné, že v konaní dosiahli čiastočný úspech žalobcovia 1/ a 2/ v otázke spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou reálnej deľby a naopak, žalovaná mala úspech v časti určenia výšky priemernej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Z pohľadu rozhodovacej povinnosti súdu pritom tieto časti nepochybne od seba nemožno oddeliť, preto pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné posudzovať výsledok súdneho rozhodnutia v oboch spomínaných častiach komplexne. V ďalšom odmietla tvrdenie resp. úvahy žalobcov o predlžovaní súdneho konania zo strany žalovanej, či akomsi šikanóznom bránení jej práva. Takýto záver nemožno v žiadnom prípade akceptovať, bol by v hrubom rozpore s právami sporovej strany na spravodlivý súdny proces a nemožno ho akceptovať v súvislosti s prípadným rozhodovaním súdu o trovách konania.
4. V replike k podanému vyjadreniu žalovanej žalobcovia prostredníctvom splnomocneného advokáta navrhli, aby odvolací súd rozhodol podľa ich odvolacieho návrhu a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. K nesplneniu náležitostí vymedzenia odvolacích dôvodov uvádzajú, že každé podanie podľa § 124 ods. 1 CSP súd posudzuje podľa jeho obsahu. Z odvolania je zreteľná skutočnosť, že námietka smeruje k skutkovým zisteniam súdu vo vzťahu ku konfigurácii pozemku, ktorý je predmetom konania, vo vzťahu k pomerom k prístupnosti kvality užívania jednotlivých jeho častí. To znamená, že všeobecné zistenie súdu o formálnom posudzovaní niekoľkých realitných kancelárií dali do vzťahu s konkrétnymi zisteniami charakterizujúcimi tento pozemok tak, ako boli zistené pri ohliadke, obsah týchto námietok možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) v spojení s písm. h) CSP a to preto, že hoci súd má k dispozícii všetky relevantné skutočnosti ohľadne charakteristiky predmetného pozemku, pri úsudku právneho posúdenia o výške náhrady za zrušenie spoluvlastníctva zobral do úvahy len formálne potvrdenia z realitných kancelárií. Z podaného odvolania je zrejmý dôvod, pre ktorý odvolatelia spochybňujú záver súdu o tejto otázke. Vo vzťahu k pochybnosti o neexistencii určitého dôvodu k výroku o náhrade trov konania, že neuviedli či trovy majú byť priznané žalobcovi 1/, 2/ alebo žalovanej, označuje námietku za nedôvodnú, z kontextu uvedených dôvodov je zrejmé, že sa domáhajú rozhodnutia o náhrade trov konania vo svoj prospech, keďže podrobne rozobrali, prečo by tak malo byť. Druhou skutočnosťou - námietka neurčitosti odvolacieho návrhu, lebo žalobcovia uviedli len potrebu „náhradu znížiť“, uvádza právny zástupca žalobcov, že je tomu tak preto, lebo súd založil svoje rozhodnutie len na tom dôkaze, ktorými boli vyjadrenia realitných kancelárií. Do úvahy mala byť braná aj konkrétna realita „kvality pozemku zo všetkých tých hľadísk, ktoré môžu mať vplyv na určenie ceny konkrétnej súvislosti na daný pozemok“. Tieto dôkazy sa v spise nachádzajú a preto úsudok súdu mal obsahovať a brať do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti charakterizujúce konkrétny pozemok vo vzťahu k úvahe o výške náhrady. Bez toho má úvaha súdu znaky arbitrárnosti a ide o vadu nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ súd tieto odvolacie dôvody uzná ako relevantné, bude tu nepochybne priestor na zmenu rozhodnutia.
5. Žalovaná v duplike opätovne navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 386 psím. d) CSP podané odvolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol z dôvodov, ktoré uviedol vo vyjadrení k podanému odvolaniu. Inak zotrváva na návrhu na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku tak, ako to bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 07. 06. 2017.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, konaniu, ktoré mu predchádzalo a obsahom odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je správny ako vo výrokovej časti tak aj v časti odôvodnenia. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd si dôvody rozhodnutia v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
8. Ako je zrejmé, napadnutým rozsudkom rozhodoval súd už len o primeranej náhrade za odstupujúci podiel. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcov v odvolaní, že pri vyporiadaní pri určení primeranej náhrady nebral súd do úvahy „materiálne poňatie reálnych úžitkových možností využitia pozemku“ a vychádzal len zo všeobecnej ceny prevzatej z vrchnej hranice podkladov poskytnutých realitnými kanceláriami. Aj podľa súdnej praxe za primeranú náhradu treba považovať „hodnotový ekvivalent“ vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel spoločníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/3811/2008, tiež obdobie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/18/2000). Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeraná náhrada podľa ust. § 142 ods. 1 OZ sa určuje zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pri stanovení výšky primeranej náhrady sa vychádza zo stavu nehnuteľnosti v dobe zrušenia spoluvlastníctva a z jej ceny v čase vyporiadania.
9. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že všeobecná cena pozemku, ku ktorému bolo v konaní zrušené spoluvlastníctvo sporových strán, je 25 € za m2. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko obce S. a uviedol, že z tohto vyplýva, že predložená tabuľka cien jednotlivých druhov pozemkov vychádza zo zákona a nezodpovedá miestnemu trhu s pozemkami, v stanovisku obce S. zo dňa 07. 02. 2017 je uvedené, že trhové ceny pozemkov si jednotlivci stanovujú dohodou a túto informáciu poskytnúť nevedia (rozumej obec S. nevie poskytnúť túto informáciu ohľadne trhovej ceny v obci). Ďalej súd dostatočne jasne uviedol, z akých dôkazov vychádzal pri určení všeobecnej trhovej ceny pozemku 25 € za m2 (v ods. 6, 7, 8 a 13 napadnutého rozsudku).
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že obe sporové strany mali záujem získať do svojho vlastníctva predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, konkrétne pozemku zapísaného na LV č. XXX v k. ú. S., ide o pozemok KN parcela registra C č. XXX o výmere XXX m2, ako druh pozemku je uvedený zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia 16 (pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom) a pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Pri určovaní primeranej náhrady sa vychádza z hodnoty celého pozemku a nie len tej časti, ktorú žalobcovia označujú ako pozemok, ktorý je čiastočne neprístupný, nevyužiteľný, ťažko dostupný motorovým vozidlom (resp. podľa tvrdenia v odvolaní nedostupný).
11. Pravdou je, že súd prvej inštancie za primeranú náhradu určil hornú hranicu ceny z podkladov, z ktorých čerpal túto informáciu. Odvolací súd však v tomto nevidí žiadne pochybenie a akcentuje na tú skutočnosť, že ako žalobcovia tak aj žalovaná prejavili záujem získať tento podiel na nehnuteľnosti zo svojho výlučného vlastníctva, čo v konečnom dôsledku už samo o sebe znamená, že aj pre sporové strany, napriek uvádzaným nedostatkom tohto pozemku, má pre nich nie zanedbateľnú hodnotu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že primeraná cena za m2 predmetného pozemku je 25 €, teda na hornej hranici ceny, za akú sa obdobná nehnuteľnosť v uvedenom čase vyporiadania predávala, treba toto rozhodnutie akceptovať a považovať za vecne správne.
12. Pokiaľ ale ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, odvolací súd toto rozhodnutie nepovažuje za správne, odvolanie žalobcov v tomto smere akceptuje a preto rozhodnutie vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP žalobcom ako úspešnej sporovej strane priznal náhradu prvoinštančného konania v celom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že vo veci samej boli žalobcovia úspešnou sporovou stranou. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je jednym súdnym konaním a pod vyporiadaním spoluvlastníctva je potrebné rozumieť aj určenie primeranej náhrady za ustupujúci podiel. V súdenej veci je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že súd rozhodol spôsobom, ktorý navrhli žalobcovia, to znamená, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosť prikázal do spoluvlastníctva žalobcov, pritom žalovaná sa v konaní bránila, bezúspešne navrhovala iný spôsob vyporiadania. Za takejto situácie je potom dôvodné, aby súd rozhodol o náhrade trov konania podľa zásady plného úspechu žalobcov v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažuje za správny a udržateľný názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli obe sporové strany rovnako úspešné v konaní, s prihliadnutím na to, že žalobcovia navrhovali oveľa nižšiu cenu ako primeranú náhradu a opätovne zdôrazňuje, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda aj určení primeranej náhrady ide o jedno súdne konanie. V tom, že súd prvej inštancie určil náhradu v podstatne vyššej sume ako navrhovali žalobcovia, však nemožno vidieť neúspech žalobcov, rozhodujúce je, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu.
13. Pokiaľ ide o námietky právneho zástupcu žalovanej, v zmysle ktorých bol dôvod na odmietnutie odvolania pre nesplnenie náležitosti podľa § 363 CSP - absencia odvolacích dôvodov a neurčitosť samotného odvolacieho návrhu, s takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí, podľa § 363 CSP (náležitosti odvolania) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach odvolania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie žalobcov spĺňa všetky tieto náležitosti. Je zrejmé, že napáda rozsudok v časti určenia výšky primeranej náhrady, keď opätovne treba poukázať na jednotnosť rozsudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tzn. rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení spoluvlastníctva a o tom, že sa toto prikazuje za primeranú náhradu do spoluvlastníctva žalobcov a o výške tejto primeranej náhrady), zrejmý je aj odvolací návrh, keď bez akýchkoľvek pochybností žalobcovia žiadajú o iné skutkové posúdenie výšky primeranej náhrady, žiadajú teda zníženie, keď v konečnom dôsledku o tejto výške rozhodne súd.
14. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namieta aj voči náležitostiam odvolania v rozsahu trov konania, k tomu odvolací súd uvádza, že ide už o príliš formalistické posudzovanie náležitostí odvolania, námietka, podľa ktorej nie je zrejmé, komu navrhujú žalobcovia priznať náhradu trov prvoinštančného konania je prehnaná a mimo rámca rozumného uvažovania.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil a výrok o trovách prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil.
16. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, v tomto prípade odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné postupovať podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko v tejto veci sa uskutočnili až tri odvolacie konania, z toho raz došlo k zrušeniu napadnutého medzitýmneho rozsudku, raz bola procesne neúspešnou sporovou stranou žalovaná a v tomto poslednom odvolacom konaní vo veci samej boli žalobcovia procesne neúspešní. Možno teda konštatovať čiastočný úspech oboch sporových strán so záverom, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
17. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).