Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_21C-49-2017.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/49/2017
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. W.. I. XXB, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Ladislav Mejstrík, advokát so sídlom A. Kmeťa 19, 036 01 Martin proti žalovanému: S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. W.. Z.. A. XX, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom ul. Holubyho 51/9, 036 01 Martin, v konaní o ochranu vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný odstrániť železnú konštrukciu pripevnenú na plot z betónových tvárnic a na nej namontovanú tieniacu sieť o rozmeroch 1,5 x 10 m, ktorá oddeľuje pozemky sporových strán, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Martin a to pozemok žalobcu parcela č. XXXX/XXX o výmere 267 m2 a parcelu žalovaného číslo XXXX/XXX o výmere 437 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená 10.10.2017, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť železnú konštrukciu zhotovenú z kari-siete, ktorá bola zabudovaná na betónovom plote vo vlastníctve žalobcu, ktorý oddeľuje pozemok žalobcu parcela č. XXXX/XXX a pozemok žalovaného parcela číslo XXXX/XXX. Žalobca tvrdil, že jeho pozemok od pozemku žalovaného oddeľuje plot postavený z betónových tvárnic a na tento plot, ktorý je v jeho vlastníctve, primontoval žalovaný železnú konštrukciu, na ktorú pripevnil tieniacu sieť, ktorá bráni prieniku svetla na jeho pozemok a pôsobí neestetickým dojmom, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Železná konštrukcia pripevnená na pôvodný betónový plot a na nej inštalovaná kari-sieť postupne zarastá popínavými rastlinami.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.12.2017. Uviedol, že nerušene užíval svoje vlastnícke právo a to svoj rodinný dom s priľahlým pozemkom od roku 2008 do roku 2012, až kým na susediacom pozemku nevyrástla nelegálna stavba dvojdomu. Realizáciu tejto stavby žalovaný neúspešne namietal na stavebnom úrade. Stavba rodinného dvojdomu bola síce stavebným úradom dodatočne povolená v roku 2012, ale podstatným spôsobom zmenila kvalitu bývania žalovaného, pretože okná rodinného dvojdomu sú osadené s výhľadom priamo do záhrady žalovaného a to spolu s balkónovým oknom na terasách rodinného dvojdomu. Predchádzajúci majiteľ sporného pozemku O. E. uzatvoril so žalovaným S. S. dňa 01.10.2012 dohodu o stavbe a výzore plotu medzi susediacimi pozemkami. Na základe tejto dohody bol realizovaný plot z betónových tvárnic, ktorý susediace pozemky oddelil a nahradil pôvodné drôtené pozinkované oplotenie.
Žalovaný tvrdil, že žalobca ho neustále obťažuje nazeraním do jeho záhrady a to z balkóna jeho rodinného domu, ktorý kúpil od O. E.. Pretože žalovaný si bránil chrániť svoje súkromie, na existujúci betónový plot namontoval železnú konštrukciu, o ktorú pripevnil kari-rohož, ktorá výrazným spôsobom oddeľuje susediace pozemky. Žalovaný tvrdil, že realizácia podpornej konštrukcie na popínavé rastliny bola riadne stavebnému úradu ohlásená. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol
v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovaný preukázal, že stavbu podpornej oceľovej konštrukcie na popínavé rastliny dodatočne ohlásil stavebnému úradu.
3. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca stanovisko a to podaním zo dňa 11.01.2018, v ktorom uviedol, že časť rodinného dvojdomu odkúpil od predchádzajúceho vlastníka O. E.. Z tohto dôvodu žalobca projektovú dokumentáciu rodinného dvojdomu nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. K rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby žalovaný nemal žiadne námietky. Žalobca uviedol, že okná na podkroví jeho rodinného domu sú okná zo spálne, kde sa v podstate žalobca a jeho rodinní príslušníci zdržujú len minimálne a nie v priebehu dňa. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nakúka z okien na podkroví na pozemok žalovaného sú nepravdivé. Žalobca poukázal aj na to, že stavba plotu bola predchádzajúcim majiteľom riadne nahlásená na stavebný úrad, ktorý nemal žiadne námietky proti realizácii tejto drobnej stavby a stavba bola realizovaná v súlade so zákonom. Žalovaný poprel, žeby ukazoval žalovanému neprístojné gestá a vyhotovoval kamerový záznam z udalostí v záhrade žalovaného.
Žalobca trval na tom, že železná konštrukcia a na nej namontovaná tieniaca sieť neprimerane tieni jeho pozemok a navyše je pripevnená na plot, ktorý je v jeho vlastníctve.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočutím právnych zástupcov sporových strán, ohliadkou na mieste samom, listinami založenými v spise a zistil:
O. E. postavil v katastrálnom území Martin na pozemkoch registra „C“ parcela č. XXXX/XX, XXXX/ XXX M. XXXX/XXX rodinný dvojdom. Stavba tohto rodinného dvojdomu bola povolená rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 15.08.2012. V odôvodnení rozhodnutia o povolení stavby sa konštatuje, že námietky účastníkov konania v stavebnom konaní vznesené neboli. Žalovaný ako majiteľ susediacich pozemkov bol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia. Svoje právo podať námietky voči navrhnutým podmienkam na vydanie stavebného povolenia nevyužil a námietky nepodal. Začiatkom roku 2013 jeden z týchto rodinných domov O.M. E. predal žalobcovi a to rodinný dom súpisné číslo XXXXX postavený na pozemku parcela č. XXXX/XXX. Žalovaný predal aj priľahlé pozemky a to parcela č. XXXX/XX M. XXXX/XXX.
Žalovaný s predchádzajúcim majiteľom rodinného domu uzatvoril dňa 01.10.2012 dohodu o stavbe a výzore plotu medzi susediacimi pozemkami. Na základe tejto dohody O. E. realizoval výstavbu betónového plotu, ktorý okrem iného oddelil aj pozemok terajšieho majiteľa rodinného domu S. H. a to parcela č. XXXX/XXX a susediaceho pozemku, ktorý vlastnícky patril žalovanému XXXX/XXX. Pretože sa jednalo o drobnú stavbu (§ 137 ods. 7 písm. b) Zákona č. 50/1976 o stavebnom poriadku), vtedajší stavebník O. E. stavbu plotu riadne oznámil stavebnému úradu, ktorý podaním zo dňa 20.08.2012 oznámil, že voči realizácii ohlásenej drobnej stavby plotu nemá námietky.
V roku 2014 žalovaný na betónový plot, ktorý oddeľoval pozemky sporových strán, pripevnil železnú konštrukciu zhotovenú zo železných rúr a na túto konštrukciu pripevnil tieniacu sieť, ktorá začala obrastať popínavými rastlinami. Túto skutočnosť žalovaný oznámil aj stavebnému úradu, ktorý vykonal dňa 12.08.2014 štátny stavebný dohľad nad realizáciou sporného oplotenia. V zápisnici sa konštatuje, že stavba nástavby plota vyhotovená zo železných konštrukcií a pripevnenej kari-siete nebola stavebnému úradu ohlásená a teda nebola povolená. Z ustanovenia § 44 Stavebného zákona vyplýva, že zmeny drobných stavieb je povinnosť stavebnému úradu ohlasovať. Realizáciu kovovej konštrukcie na už existujúcom betónovom plote s pripevnením tieniacej siete je možné považovať za zmenu drobnej stavby, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti stavebnému úradu. Žalovaný preukázal, že ohlásenie zmeny stavby stavebnému úradu dodatočne ohlásil. Aké stanovisko k tomuto ohláseniu stavebný úrad zaujal, žalovaný neuviedol.
5. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju nesprávne zadržuje.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu, alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby, alebo pozemku, nesmie
nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými aj tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu, alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Citované ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva, alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné. Výkon vlastníckych práv vlastníkov nemôže iný vlastník ohrozovať svojím konaním. Vlastník sa však musí zdržať len takého konania, alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ak vlastník veci nerešpektuje zákonom určené obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.
6. Dokazovaním bolo preukázané, že pozemok žalobcu parcela č. XXXX/XXX o výmere 267 m2 oddeľuje od pozemku žalovaného parcela č. XXXX/XXX o výmere 437 m2 - betónový plot o výške približne 2,5 metra, ktorý bol realizovaný na základe dohody žalovaného a predchádzajúceho vlastníka susediaceho rodinného domu.
Ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že takto postavený plot, ktorý je nepriehľadný, primeraným spôsobom oddeľuje pozemky sporových strán a výstavba tohto plota bola realizovaná na základe požiadaviek žalovaného.
Je možné pripustiť, že subjektívne môže žalovaný pociťovať existenciu okien na rodinnom dome s výhľadom na jeho pozemok ako obťažovanie. Objektívne však stavba rodinného domu, ktorý patrí žalobcovi, je v tesnej blízkosti pozemku, ktorý patrí žalovanému. Podmienky pre vydanie stavebného povolenia posudzoval stavebný úrad v stavebnom konaní, ktorého účastníkom bol aj žalovaný. Ako vyplýva z rozhodnutia o povolení stavby, žalovaný žiadne námietky proti výstavbe rodinného domu nepodával.
Riešenie, ktoré zvolil žalovaný a na existujúci betónový plot primontoval železnú konštrukciu a na túto konštrukciu pripevnil kari-rohož (tieniacu siet) o rozmeroch 1,5 x 10 m, nepovažuje súd za primeranú okolnostiam. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že tieniaca sieť naozaj výrazným spôsobom bráni prieniku svetla na nehnuteľnosti, ktoré patria žalobcovi a pôsobí aj neestetickým dojmom, čo obmedzuje vlastníka susediacej nehnuteľnosti a to žalobcu, pri výkone jeho vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu existujúci betónový nepriehľadný plot, ktorý oddeľuje pozemky sporových strán a ktorý bol postavený so súhlasom žalovaného, zodpovedá okolnostiam daného prípadu a susediacich vlastníkov pozemkov obmedzuje v primeranom rozsahu. Aj takýto betónový plot bráni prieniku svetla na pozemok žalovaného, ale v miere primeranej. Je potrebné, aby susedia toto obmedzenie akceptovali a tolerovali.
Nadstavbu existujúceho betónového plotu súd však považuje za nevhodnú, pretože nad mieru primeranú pomerom a okolnostiam daného prípadu obťažuje žalobcu nadmerným tienením a neestetickým dojmom a preto žalovanému uložil povinnosť odstrániť železnú konštrukciu pripevnenú na plote z betónových tvárnic a na nej namontovanú tieniacu sieť o rozmeroch 1,5 x 10 m, ktorá oddeľuje pozemky sporových strán, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Martin a to pozemok žalobcu parcela č. XXXX/XXX o výmere 267 m2 a pozemok žalovaného parcela číslo XXXX/XXX o výmere 437 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pozemok žalovaného od suseda z južnej a východnej strany oddeľuje len drôtené priehľadné pletivo. Vo vzťahu k týmto susedom zrejme žalobca prejavuje vyššiu mieru tolerancie, než k žalobcovi.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.