Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/140/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Q. F., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I., J. XX, občianka Slovenskej republiky, zastúpená advokátom: JUDr. Marek Lehuta, adresa sídla Piešťany, M. Waltariho 7, proti žalovanému: Ing. P. O. F., XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu XXX W, XX TH ST, T. D. XXXXX, T., občan USA, o vylúčenie žalovaného z užívania domu patriaceho do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. decembra 2016 č.k. 16C/8/2013-358 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a III. zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava z 18.11.2012 č.k. 9C/79/2012-84 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 3.12.2012 č.k. 11Co/510/2012-141.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že rozsudkom Okresného súdu Trnava z 2.12.2013 č.k. 20Po/367/2011-233 (právoplatným v časti rozvodu manželstva dňa 10.5.2014) bolo manželstvo sporových strán rozvedené. Za trvania manželstva sa sporové strany stali bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisného čísla XXXX, stojaceho na parcele registra "C" parcelné číslo 10102/208 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, katastrálne územie I., zapísaného na LV číslo XXXXX.

1.3 Uznesením Okresného súdu Trnava z 8.11.2012 č.k. 9C/79/12-84 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 3.12. 2012 č.k. 11Co 510/2012-141 bolo predbežným opatrením uložené žalovanému dočasne do domu nevstupovať, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

1.4 Rozhodnutím Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy č.k ObU-TT- OVVS3-2012/10036 z 24.9.2012 v spojení s rozhodnutím MV SR sekcia verejnej správy č. SVS- OPI-2013/002138/TZK z 26.2.2013 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.5.2012 v čase okolo 20.00 hod. vulgárne nadával žalobkyni, Ing. P. Q. a Q. Q., následne v kuchyni opľul na hlavu a fyzicky napadol žalobkyňu tak, že ju sotil do rohu kuchyne, v dôsledku čoho musela vyhľadať jednorazové lekárske ošetrenie.

1.5 Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Mgr. X. Q., číslo 9/2012 (spracovaného v konaní vedenom OR PZ Trnava: ČVS:ORP -1542/1-OVK-TT-2012 Kh) vyplýva, že u žalobkyne nie sú prítomné patologické črty osobnosti, nie je u nej rozvinutý syndróm týranej osoby. Konflikty výraznejšie narúšajú jej každodenný život a neviedli k dlhodobým psychickým poruchám s nutnosťou liečenia, teda u nej nie je rozvinutý syndróm týrania.

1.6 Zo znaleckého posudku vypracovaného PhdDr. G. O. číslo 25/2013 súd zistil, že Maloletý U. má negatívny vzťah k otcovi, ktorý vyplýva aj z jeho výpovede v konaní.

1.7 Z psychologickej správy Medicentra Bratislava z 11.10.2012 - z vyšetrenia P. F. vyplýva, že maloletý hovoril, že tatino bije mamu a babku, U. vykrúcal ruku a to je veľmi smutné, jeho nebije. Zo správy ďalej vyplýva, že maloletý má k obom rodičom citový vzťah, citlivo vníma napätú situáciu v rodine.

1.8 Zo správy ÚPSVaR z 18.10.2012 je zrejmé, že bol urobený spoločný pohovor s matkou žalobcom a deťmi, P. hovoril o fyzickom násilí otca voči matke a rodinnému okoliu, U. sa javí unavený z ublížení zo strany otca, hovoril o konfliktoch, útokoch a nedôvere voči nemu.

1.9 Z psychologickej správy PhDr. P. S. vyplýva, že maloletý P. má otca veľmi rád, ale kritizuje ho najmä za veľký krik a fyzické násilie voči matke a starej matke. U. stratil otcovu dôveru, bol pri mnohých konfliktoch. V závere správy sa konštatuje hlboký rozvrat a narušenie vzťahov manželov. Zároveň zo záverov vyplýva, že obaja manželia majú tendenciu ventilovať svoje vzájomné konfliktné vnímanie druhého partnera aj v prítomnosti detí a verbálne komentovať jednotlivé negatívne prvky správania. Obe deti považujú otca za zdroj konfliktných vzťahov v rodine. Bolo doporučené samostatné bývanie otca inde ako v spoločnom rodinnom dome, obaja manželia by mali bezpodmienečne zachovávať pozitívny obraz svojho partnera pred deťmi, zachovávať vzájomnú úctu a dôstojnosť, ani jeden by nemal komentovať pred deťmi svoje aktivity (podanie trestného oznámenia a podobne), poskytovať deťom informácie o rozvode a veciach s tým spojených.

1.10 Z výpovedí svedkov Q. a P. Q. vyplývajú narušené vzťahy sporových strán. Boli priamymi svedkami útoku žalovaného dňa 13.5.2012, ktorý bol predmetom priestupkového konania, keď žalovaný vulgárne nadával žalobkyni, Ing. P. Q. a Q. Q., následne v kuchyni napľul na hlavu a fyzicky napadol žalobkyňu tak, že ju sotil do rohu kuchyne, v dôsledku čoho musela vyhľadať jednorazové lekárske ošetrenie. Ostatné ich vyjadrenia sú subjektívnymi názormi na osobu žalovaného, prípadne jeho vzťahu k zamestnaniu a pomoci v domácnosti, nie priamo vo vzťahu k prípadnému násilnému správaniu sa žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o osoby bývajúce v domácnosti sporových strán, a teda pokiaľ aj došlo k negatívnemu správaniu sa žalovaného voči týmto osobám, nemožno takúto okolnosť bez ďalšieho považovať za zásadnú pri rozhodovaní v tejto veci. S takýmto správaním sa žalovaného sa nemožno síce stotožniť, avšak pre vylúčenie z užívania veci patriacej do BSM v zmysle citovaného ustanovenia zákona je dôvodom na takéto vylúčenie fyzické alebo psychické násilie alebo hrozba takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte a o taký prípad u svedkov nešlo. Naviac, príčina a zdroj konfliktov ani v priestupkovom konaní neboli zistené.

1.11 Svedok U. F. potvrdil svoje zlé vzťahy so žalovaným, skutočnosť, že tento matke stúpal na nohy doma v obývačke, obťažoval ju, svedkovi pri obrane matky chytil zápästie, vykrútil mu ruku a zhodil ho. Raz bol svedkom toho, keď matka bola na zemi a otec do nej kopal. Svedok má zo žalovaného strach. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že maloletý P. má so žalovaným dobrý vzťah.

1.12 Z výpovede svedka Y. E. vyplýva, že žalovaný je nekonfliktný, svedkovi sa zveril s podozrením mimomanželskej známosti manželky (žalobkyne). Pri nezhodách svedok robil tlmočníka, ale nebol svedkom konfliktov. S deťmi mal žalovaný dobrý vzťah. Z videa natočeného žalovaným vie, že matka žalobkyne mu chcela vytrhnúť mobil, spadla. Pokiaľ našiel doma milenca manželky, reagoval podľa svedka mierne. Svedok hodnotí žalovaného pozitívne.

1.13 Z výpovede svedka V. vyplýva, že mal vzťah so žalobkyňou od roku 2011 do januára 2014, prespával v dome sporových strán - podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že sa žalobkyňa bála, keby prišiel žalovaný. Tento o ich vzťahu vedel, on má tiež vzťah. Keď raz prišli do domu, žalobkyňa mala namočené v topánkach. Podľa svedka žalovaný je psychopat alebo má maniodepresívnu psychózu. Bol svedkom toho, ako verbálne zaútočil na U. aj svedka, neskôr aj fyzicky udrel žalobkyňu. Žalovaný žije v USA a do domu nechodí. Pokiaľ tam býval, robil schválnosti. K výpovedi svedka súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tento mal mimomanželský vzťah so žalovanou a jeho prítomnosť v dome, pokiaľ tam bol žalovaný, sa javí ako nedôvodná práve s poukazom na daný vzťah s tým, že mohla byť dôvodom prípadných konfliktov strán sporu.

1.14 Z výpovede svedka O. V. vyplýva, že žalovaný pôsobil na neho kľudne a o konfliktoch sa dozvedel až od žalobkyne a detí, nebol priamo svedkom žiadnych nezhôd a útokov, do domu chodil na ochranu žalobkyne. Nepotvrdil však žiadne závadné chovanie žalovaného (s výnimkou nepriameho svedectva toho, ako mal žalovaný žalobkyni stúpať na nohy, to však nevidel).

1.15 Vec právne posúdil podľa § 146 ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) ako nárok žalobkyne na vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporových strán a dodal, že manžel ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, respektíve, že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon stanovil podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome alebo v byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte, nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.

1.16 Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že je tu hrozba násilia

- či už psychického alebo fyzického alebo, že k takému násiliu aktuálne dochádza a že teda aktuálne, v čase rozhodovania súdu, sú dané dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania domu patriaceho do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal za preukázané, že počas spolužitia sporových strán dochádzalo ku konfliktom, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rozvodu manželstva, pričom svedkami týchto konfliktov boli aj obe deti sporových strán. Syn U. má negatívny vzťah k otcovi. Pokiaľ došlo k útoku na rodičov žalobkyne, tento útok nemožno považovať za správny či dokonca zákonný, nepochybne sa jedná o neadekvátne konanie. Zdroj tohto konfliktu je sporný s prihliadnutím na výpoveď svedka E., z ktorej vyplýva, že matka žalobkyne spadla pri snahe vytrhnúť žalovanému mobil (na ktorý natáčal konflikt). Rovnako nemožno považovať za správnu či vhodnú prítomnosť priateľa žalobkyne v domácnosti strán, ktorá skutočnosť mohla byť aj zdrojom konfliktov a správania sa žalovaného. Zo správy PhDr. S. vyplýva, že konflikty ventilovali pred deťmi obaja manželia a táto skutočnosť mala potom negatívne dopady na deti - ak aj došlo k závadnému správaniu sa žalovaného, je potrebné prihliadnuť aj na prípadné vyvolanie jeho reakcií. Z posudku Mgr. X. Q. nevyplýva, že by u žalobkyne bol vyvinutý syndróm týrania a táto skutočnosť je z hľadiska posúdenia psychického násilia smerodatná práve z hľadiska príčin závadného správania sa žalovaného (vyvolania jeho reakcií rôznymi podnetmi). Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že konflikty rodičov majú zásadne negatívny vplyv na deti, avšak zároveň poukázal na záver PhDr. S., že obaja rodičia riešia svoje problémy pred deťmi, ich prostredníctvom a toto na deti negatívne vplýva.

1.17 Pokiaľ došlo ku konfliktom, ktoré je možné považovať prípadne za psychické (sčasti aj fyzickej) násilie, poukázal na skutočnosť, že sa jedná o udalosti z roku 2012 a 2013. Od roku 2013 žalovaný v spornom rodinnom dome nežije, zdržiava sa v USA, čo v podstate vylučuje pretrvávanie násilia v čase rozhodovania súdu. Konflikty ktoré sa stali a boli riešené v priestupkovom konaní, prechádzali roku 2013, pričom súd je viazaný pri rozhodovaní stavom v čase vydania rozhodnutia. Aktuálne nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni alebo deťom akéhokoľvek násilia, vyhrážania či iného ohrozovania.

1.18 V priebehu konania bolo manželstvo sporových strán rozvedené, pričom žalobkyňa nevykonala relevantné úkony smerujúce k vysporiadaniu BSM - uvádza len snahu o dohodu. Je nepochybné, že po dobu dvoch rokov mala žalobkyňa možnosť (ak nedošlo k dohode strán) podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo však do rozhodnutia súdu prvej inštancie neurobila a preto jej postup sa pre súd javí ako účelový.

1.19 Za daného stavu teda súd nemôže bez splnenia zákonných podmienok brániť žalovanému v prípadnom užívaní veci, ktorá mu vlastnícky (spoluvlastnícky) patrí. Zvlášť za situácie, kedy žalovaný nevykonával svoje vlastnícke právo, v priebehu konania sa jeho užívania a vykonávania ani nedomáhal, bol obmedzený predbežným opatrením (ktorému vzhľadom na zákonnú lehotu na rozhodnutie o takom návrhu nepredchádzalo dokazovanie).

1.20 Žalovaný dlhodobo žije a pracuje v USA, teda reálne nie je predpoklad trvalého užívania nehnuteľnosti a v konaní nebolo preukázané, že by taký úmysel mal. Nie je možné konštatovať, že v domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu - sama žalobkyňa uviedla, že so žalovaným ani nekomunikuje, teda voči jej osobe sa nemôže ani nedopúšťa aktuálne ani psychického násilia a nebolo preukázané, že by sa takého správania dopúšťal aktuálne aj voči deťom (iné osoby v domácnosti nežijú). Nie sú teda dané dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, ktoré neužíva, ak pominuli dôvody, ktoré prípadne mohli byť dané v čase podania žaloby.

1.21 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne plným úspechom žalovaného v spore.

1.22 Rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia odôvodnil právne poukazom na § 355 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou zrušenia takéhoto rozhodnutia z dôvodu zamietnutia žaloby žalobkyne vo veci samej.

2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jej žalobe, spochybňujúc závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala existenciu fyzického a psychického násilia, resp., že je tu hrozba takéhoto násilia v budúcnosti, a že pokiaľ aj súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi manželmi dochádzalo ku konfliktom, ktoré by mohli byť považované za psychické a fyzické násilie, dochádzalo k nim v rokoch 2012 a 2013, pričom súd je viazaný stavom v čase rozhodnutia.

2.2 Skutkové tvrdenia žalobkyne, že žalovaný sa dopúšťal násilia respektíve, že je tu reálna odôvodnená hrozba násilia voči žalobkyni a jej deťom totiž vyplynuli jednak z výpovede svedkov, ako aj znaleckého posudku PhDr. P. S.. Z výpovede svedka U. F., ktorý potvrdil násilné konanie žalovaného v rokoch 2012, respektíve 2013 vyplýva tiež to, že je tu reálna a odôvodnená hrozba ďalšieho násilia. Obdobne znalecký posudok, PhDr. P. S. okrem iného konštatuje, že maloletý P. má otca veľmi rád, ale kritizuje ho najmä za veľký krik a fyzické násilie voči matke a starej matke. Je teda celkom zrejmé, že rovnako maloletý P. potvrdzuje existenciu násilia. Napriek uvedenej skutočnosti opakované návrhy žalobkyne, respektíve právneho zástupcu na výsluch maloletého P. boli súdom prvej inštancie zamietnuté. Maloletý P., rovnako ako jeho starší brat, pri výsluchu mohol potvrdiť, že je tu reálna odôvodnená hrozba ďalšieho násilia.

2.3 Nemožno sa stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že absencia rozvinutého syndrómu týrania u žalobkyne je z hľadiska posúdenia psychického násilia smerodajná z hľadiska príčin závadného správania sa žalovaného. Absencia rozvinutého syndrómu týrania u žalobkyne v žiadnom prípade nepreukazuje, že žalovaný sa voči žalobkyni psychického násilia nedopúšťal. Preukazuje jedine to, že sa u žalobkyne vďaka jej psychickej odolnosti syndróm týrania nerozvinul.

2.4 Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie podľa ktorého prítomnosť priateľa žalobkyne v domácnosti strán bola nesprávna, respektíve nevhodná a ktorá mohla byť aj bola zdrojom konfliktov a správania sa žalovaného. Je zrejmé, že priateľ žalobkyne sa zdržiaval v domácnosti účastníkov práve z dôvodu, aby zabránil násiliu voči žalobkyni. V tomto kontexte sa javí jeho prítomnosť naopak ako správna a dôvodná, zabraňujúca eskalácii konfliktov medzi manželmi, čo je potvrdené aj vykonanými dôkazmi (výsluch svedka V. E. a výsluch žalobkyne).

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, súhlasiac so všetkými jeho závermi. Žalovaný v roku 2013 spoločnú domácnosť realizovanú v spornom rodinnom dome nadobro opustil a presťahoval sa do USA, čo medzi sporovými stranami sporné nie je. Od tohto momentu (s výnimkou jednej návštevy) sa žalovaný v spoločnej domácnosti so žalobkyňou nezdržiava, t. j. žiadnemu násiliu v spoločnej domácnosti nemôže dochádzať. Manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené, úprava styku s ich spoločnými deťmi bola tiež rozsudkom súdu upravená. Preto ani do budúcnosti za súčasnej situácie nie je žiadny predpoklad, že sporové strany sa v spoločnej domácnosti zdržiavať budú. Preto v súčasnosti už nie je potreba upraviť vzťahy spôsobom, ako navrhovala žalobkyňa - pominuli dôvody, na základe ktorých bol návrh ako taký podaný.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o úplné vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu súpisného čísla XXXX, postaveného na parcele registra "C" parcelné číslo 10102/280 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, katastrálne územie I., zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXXX z dôvodu fyzického a psychického násilia a hrozby takéhoto násilia páchaného žalovaným voči žalobkyni a deťom pochádzajúcim z ich manželstva, ktoré bývajú v predmetnej nehnuteľnosti patriacej do doposiaľ nevysporiadaného BSM sporových strán (konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebieha na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 33Pc/19/2017 na základe návrhu podaného na súd dňa 10.5.2017 - teda v lehote troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym v skutkovým zisteniam a záverom a preto vo veci nesprávne rozhodol.

7. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je uvedený v bode 1.2 - 1.13 a odvolací súd je viazaný takto zisteným skutkovým stavom (§ 383 prvá časť vety C.s.p.).

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (2).

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas odvolateľky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Podľa § 146 ods. 2 O.z., ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

11. Podľa § 853 ods. 1 O.z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami toho zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

12. S poukazom na § 853 ods. 1 O.z. o analógii zákona je potrebné právnu úpravu ustanovenia § 146 ods. 2 O.z. aplikovať i na úpravu užívacích práv rozvedených manželov v prípade existencie psychického a fyzického násilia k spoločnému rodinnému domu patriacemu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ nedošlo ešte k vyporiadaniu zaniknutého BSM (ako to bolo aj v prejednávanej veci, kedy konanie o vyporidanie BSM sporových strán v čase rozhodovania odvolacieho súdu skončené nebolo), prípadne pokiaľ sa ešte neuplatnila domnienka vyporiadania uvedená v §149 ods. 4 O.z.

13.1 Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia odvolací súd dodáva:

Povinnosť súdu rozhodovať podľa stavu veci / stavu spisu v čase vyhlásenia rozsudku ukladá súdu § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p.. V zmysle tohto ustanovenia musí súd pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vyslovil v rozsudku, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Súd teda pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Podstatnú výnimku z tohto pravidla však predstavujú také ustanovenia hmotného práva, ktoré pre posúdenie konkrétnej veci vyžadujú zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali ku konkrétnemu časovému okamihu (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 2MCdo 10/2013). Pre poriadok je však potrebné ďalej uviesť, že viazanosť súdu stavom spisu v čase vyhlásenia rozhodnutia však apriori neznamená, že súd bez ďalšieho ignoruje minulé udalosti, deje a stavy (napríklad že v minulosti trval protiprávny stav), ale tieto skutočnosti zoberie do úvahy (zohľadní ich) jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku (t. j. v čase vyhlásenia rozsudku stále trvajú samotné skutočnosti a/alebo trvajú ich pre rozhodovanú vec relevantné priame alebo nepriame následky).

13.2 Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd len opätovne podčiarkuje, že vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania niet sporu o tom, že od roku 2013 (teda už viac ako 4 roky) žalovaný v spoločnej domácnosti nežije, žije v USA, čo v podstate vylučuje pretrvávanie priameho fyzického násilia či už voči žalobkyni alebo aj voči ich deťom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Žalovaný nevykonáva svoje vlastnícke právo, v priebehu konania sa jeho užívania a vykonávania ani nedomáhal. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný či už voči žalobkyni alebo ich spoločným deťom po jeho odchode do USA páchal psychické násilie v akejkoľvek jeho forme (či už zastrašovaním alebo slovnými vyhrážkami a pod., ktoré môže mať rovnako silné následky ako fyzický kontakt, nakoľko priamo narúšajú slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka). Podľa samotného vyjadrenia žalobkyne, táto so žalovaným ani nekomunikuje, z ktorého dôvodu potom voči jej osobe sa ani nemôže a ani nedopúšťa aktuálne ani psychického násilia. Obdobne v konaní bolo nesporným, že od roku 2013 (teda už viac ako 4 roky) sa žalovaný nedopúšťal či už fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia ani vo vzťahu k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva (syn U. podľa jeho vyjadrení s otcom taktiež od jeho odchodu do USA nekomunikuje (okrem účasti na jednej návšteve u otca priamo v USA). Skutky, ktoré sa stali a boli riešené v priestupkovom konaní predchádzali roku 2013.

13.3 Odvolací súd nezdieľa názor žalobkyne, že z dokazovania (výpovedí svedkov a pod.) vyplynulo, že aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovala reálna obava a odôvodnená hrozba ďalšieho násilia zo strany žalovaného. Takýto záver nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť ani z výpovede svedka U. F. ako to v odvolaní namietala žalobkyňa.

14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

15. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

16. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

18. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).