Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/397/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., V. č. XXXX/XX, resp. Z., Q. č. XXXX/XX, evidovaný pobyt Q. Z., o zaplatenie 886,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2017, č.k. 15Csp/77/2016-177 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol , aplikujúc ust. §708 ods. 1,2, § 710 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 886,94 eur s úrokom vo výške 28% ročne od 26.8.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 8.11.2011 zmluvu č. 906263, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet č. SK 8856000000009062631001. Banka bola oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov voči banke. Žalovaný porušil túto zmluvnú povinnosť, dostal sa na účte do nepovoleného prečerpania, svoj dlh nevyrovnal, preto žalobca uzatvoril účet dňom 25.8.2015 a debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, ktorá transakcia je evidovaný s popisom bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv.účtu alebo Prevedenie dlhu klienta. Z nepovoleného prečerpania je žalovaný povinný v súlade s bodom 3.12 VOP úrok pri nepovolenom prečerpaní 28% p.a.

3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 8.11.2011 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca ako banka zriadil v prospech žalovanej osobný účet č. 9062631001 / 5600 s frekvenciou výpisov mesačne. Ďalej došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro - Medzinárodnej s dohodnutými parametrami. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a obsahovala ďalšie zmluvné dojednania. Žalobca priložil k žalobe a k zmluve Sadzobník poplatkov - pre fyzické osoby účinný od 1.7.2016 a Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko a.s. účinné od 1.10.2016.

5. Z písomnej špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že žalovaná mala poskytnutú službu povoleného prečerpania na účte, ktorá sa riadi platnými VOP ods. 8.9. Splácanie povoleného prečerpania, ktoré sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom

bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur a ak k tomu dôjde, je klient povinný splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej sumy. Dlh z nepovoleného prečerpania je splatný bez zbytočného dokladu po tom, čo vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý produkt, ale ide o porušenie zmluvy. Poslednú úhradu vykonala žalovaná 4.7.2014. Suma 886,94 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi na účte žalovanej. Počiatočný stav účtu k 30.6.2014 bol vo výške - 827,90 eur, limit povoleného prečerpania bol 1230,- eur. Ku dňu vyrovnania zostatku účtu 25.8.2015 bol stav na účte - 886,94 eur. Debetné obraty predstavujú úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28%, spolu ide o úroky 236,04 eur. Ďalej ide o poplatky za vedenie účtu, vklad v hotovosti, výber v hotovosti, zistenie zostatku, výzvu a upomienky. Kreditné obraty sú vo výške 700,- eur - vklady na účet.

6. Z výpisov z účtu žalovanej č. účtu 9062631001 za obdobie od 8.11.2011 do 31.7.2015 vyplývajú jednotlivé kreditné a debetné položky za každý jednotlivý mesiac osobitne. Posledná kreditná položka bola dňa 4.7.2014, kedy žalovaná vložila na účet sumu 700,- eur a následne boli na účte účtované len debetné položky, a to úroky, rôzne poplatky, pričom ku dňu 1.7.2014 bolo povolené prečerpanie znížené na 0,- eur. V každom jednotlivom mesiaci následne účtovala banka len poplatky a úroky, pričom stav na účte ku dňu 31.7.2015 bol 870,69 eur a ku dňu 25.8.2015 v sume 556,94 eur.

7. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v žalobe odvíjal žalovaný nárok od uzavretej zmluvy o bežnom účte a porušenia zmluvných povinností žalovanou mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl., ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná nekonala v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovanou mať dostatok finančných prostriedkov na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania a zostala dlhovať žalovanú sumu. Z predloženej zmluvy o bežnom účte nevyplýva dojednanie povoleného a ani nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte. Súd vyzýval žalobcu výzvou z 21.11.2016, aby špecifikoval žalovanú pohľadávku, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma, kedy sa dostal a žalovaná do omeškania, ako bola dohodnutá splatnosť dlhu. Na uvedenú výzvu odpovedal žalobca oznámením, v ktorom iba uvádza, že úverový limit bol od 1.7.2014 znížení na 0,- eur a poukázal na výpisy z účtu. Dohodu o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte nepreukázal. Poukázal na priložené výpisy z účtu žalovanej, ktoré uvádzajú kreditné a debetné operácie a posledný výpis s nulovým zostatkom predstavuje vnútornú internú účtovnú transakciu banky s názvom bezhotovostný prevod. S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že žalobca v prvom rade nepreukázal opodstatnenosť žalovanej pohľadávky, a to z čoho konkrétne pozostáva, či ide o skutočne vyčerpané finančné prostriedky a ak áno na základe akého platne dohodnutého zmluvného vzťahu, resp. či ide len o príslušenstvo k pohľadávke, t.j. úroky, poplatky a podobne. Žalobca nemôže požadovať, aby bol súd povinný uvedené vyvodzovať z priložených výpisov z bankového účtu, čomu zodpovedá aj § 132 ods. 2 CSP. I keď žalobca uvádza, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, žalobca nepreukázal, že takýto úverový vzťah vznikol platne, za splnenia podmienok upravených v zákone o spotrebiteľských úveroch podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ani v zmluve o spolupráci, ktorou sa zriadil bežný účet nevyplýva dojednanie povoleného prečerpania ako takého, žalobca uvedené neobjasnil súdu ani na požiadavku súdu.

8. Žalovaná pohľadávka nemôže predstavovať ani tzv. plnenie z nepovoleného prečerpania z uvedených dôvodov: Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. bolo povinnosťou žalovanej ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z písomného vyjadrenia žalobcu a predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná bola od roku 2012 na svojom účte v mínusovom stave, posledná

kreditná operácia bola zaznamenaná dňa 4.7.2014, čo vyplýva z výpisu z účtu č.l. 70 spisu, následne neboli pripísané žiadne kreditné položky, od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky, mesačné poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považuje uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, aj to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, bolo by potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28% od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu.

9. Bez ohľadu na uvedené, súd uzatvára, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a k zamietnutiu žaloby by použitím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení došlo i z tohto dôvodu. Je nepochybné, že zmluva o zriadení a vedení bežného účtu je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná najmenej od roku 2012 udržiavala na svojom účte mínusový stav, žalobca účtoval úroky z „povoleného“ a následne od apríla 2014 z „nepovoleného“ prečerpania finančných prostriedkov, na ktoré pri neplatnom dojednaní týchto produktov nemá právny nárok. S prihliadnutím na premlčaciu dobu podľa § 52 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 107 Občianskeho zákonníka je evidentné, že právo žalobcu na akékoľvek plnenie je premlčané. Nárok žalobcu z platne nedojednaného povoleného a nepovoleného prečerpania nemôže byť ničím iným len nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia /§ 451 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka/, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súd dňa 7.11.2016, žalovaná čerpala posledné finančné prostriedky s určitosťou pred aprílom 2014, pretože v tejto dobe žalobca zrušil povolené prečerpanie a od tejto doby sú preukázateľne na jej účte účtované len úroky a poplatky. Počiatok doby plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, preto nastal najneskôr pred aprílom 2014 a táto lehota nepochybne uplynula do dňa podania žaloby 7.11.2016, rovnako uplynula aj prípadná trojročná objektívna premlčacia doba odo dňa skutočného vyčerpania finančných prostriedkov.

10. O nároku žalovanej na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, trovy konania jej však preukázateľne nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní mal úspech žalovaný, preto mu prináleží náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému trovy konania nevznikli, resp. tieto ani neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Súd prvého stupňa mal v zmysle ust. § 129 ods. 1 žalobcu vyzvať na doplnenie návrhu. Súd rozhodol o neurčitom návrhu, pričom ide o vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ , keď žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Súd výzvou zo dňa 21.11.2011 žiadal o podrobnú špecifikáciu žalovaného nároku - z čoho pozostáva pohľadávka, čo tvorí vyčerpaná istina a príslušenstvo, kedy sa dostala do omeškania a kedy naposledy vykonala úhradu. Žalobca doručil vyjadrenie a priložil výpisy z účtu. Vo všeobecných obchodných podmienkach je dostatočne jasne uvedené nepovolené prečerpanie. Poukazom na ust. § 710 Obchodného zákonníka je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na účte vytvorené peňažné prostriedky, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere . Na vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť ich na započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle bodu 3.4 Všeobecných zmluvných podmienok banka vedie bežné účty na základe zmluvy o bežnom účte. Podľa bodu 3.8 VOP klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na poplatky v zmysle sadzobníka .V zmysle bodu 3.12 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15- Home Credit Slovakia vs. Biroóvá , článok 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 , keď zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument . Zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/Sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. VOP/OP/ Sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj keď ich klient nepodpísal. V predmetnej veci, čo sa týka premlčania, zo zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva, že právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 25.08.2015 previedol debetný zostatok na vnútorný účet. V danom prípade tak všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 26.08.2015 a uplynula dňa 26.08.2018. Žalobca si svoje právo na zaplatenie sumy 886,94,- eur s príslušenstvom uplatnil na súde dňa 7.11.2016, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, t.j. v lehote. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy. S/časne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. Žalobca namietal odvolací dôvod spočívajúce v skutočnosti, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 886,94 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 886,94,- eur od 26.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe dôvodil, že dňa 08.11.2011 uzatvoril so žalovanou zmluvu č.9062631001 , na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, preto žalobca zatvoril účet, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z

účtu. Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 25.08.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Jednalo sa o transakciu

- bezhotovostný prevod- vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu alebo prevedeniu dlhu klienta, pričom ide o transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby , t.j. v danej veci 28% ročne.

18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi stranami sporu zodpovedá podľa obsahu zmluve v zmysle § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca na základe zmluvy viedol pre žalovanú účet a poskytoval jej s tým súvisiace služby. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal za preukázané, že poslednú úhradu vykonala žalovaná 4.7.2014, kedy vložila na účet sumu 700,- eur a následne boli na účte účtované len debetné položky. Suma 886,94,- eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi na účte žalovanej. Počiatočný stav účtu k 30.6.2014 bol vo výške - 827,90,- eur, limit povoleného prečerpania bol 1230,- eur. Ku dňu vyrovnania zostatku účtu 25.8.2015 bol stav na účte- 886,94,- eur. Debetné obraty predstavujú úroky, po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28 %, spolu ide o úroky 236,04,- eur, poplatky za vedenie účtu, vklad v hotovosti, výber v hotovosti, zistenie zostatku , výzva, upomienky.

19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Banka bez vôle majiteľa účtu môže poskytovať aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, pričom si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvne dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu, pretože v zmluve o spolupráci je uvedený len údaj o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom. Žalobca uplatňuje práva veriteľa zo zmluvy o vedení účtu a poskytnutí úverových finančných prostriedkov, pričom žalovaná vložila na účet sumu 700,- eur dňa 4.7.2014 a následne boli účtované na účte len debetné položky a to úroky, rôzne poplatky, pričom ku dňu 1.7.2014 bolo povolené prečerpanie znížené na 0,- eur. V každom jednotlivom mesiaci následne účtovala banka len poplatky a úroky, pričom stav na účte ku dňu 31.7.2015 bol - 870,69,- eur a ku dňu 25.8.2015 v sume - 556,94,- eur . Žalobca nepreukázal opodstatnenosť pohľadávky, z čoho pozostáva, či ide o skutočne vyčerpané finančné prostriedky, a ak áno , na základe akého platne dohodnutého zmluvného vzťahu, resp. či ide len o príslušenstvo k pohľadávke, t.j. úroky, poplatky. Žalobca nepreukázal, že takýto úverový vzťah vznikol platne a z bežného účtu nevyplýva dojednanie povoleného prečerpania.

20. I keď žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov odvodzoval od Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, ktoré listiny mali tvoriť podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej dňa 08.11.2011, žalobca žiadne takéto dokumenty účinné v období uzatvorenia zmluvy nepredložil , ale predložil Úrokové sadzby a Sadzobník účinné až od júla 15.1.2016, resp. od 14.10.2016, t.j. viac ako 4 roky od uzatvorenia zmluvy . Všeobecné obchodné podmienky predložil s účinnosťou od 01.10.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca Všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 08.11.2011 tvoriace neoddeliteľnú

súčasť predmetnej zmluvy, v zmysle ktorých sa domáhal zaplatenia poplatkov a úrokov nepredložil, rovnako nepredložil úrokové sadzby a sadzobník v čase uzatvorenia zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom nie je možné vyvodiť, na akom základe sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu, že suma istiny 886,94 eur je dôsledok porušenia zmluvných povinností žalovanej zaplatiť sankcie (úroky a poplatky), za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností a na základe ktorých ustanovení zmluvy. Keďže žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol.

21. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

22. Žalobca v odvolaní namietal, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 na doplnenie žaloby, ak ju považoval za neúplnú, a to na doplnenie zmluvy o povolenom prečerpaní a sadzobníka poplatkov.

23. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke žalobcu uvádza, že sporový proces je založený na zásade kontradiktórnosti, ktorá sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129 vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa § 129 neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 neprichádza do úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1 nie je dôvodná.

24. Odvolací súd má za to, že v danom prípade žaloba obsahovala povinné náležitosti žaloby a tiež zo žaloby a jej doplnenia žalobcom bolo zrejmé, že dôvodom žaloby je nepovolený debet na osobnom účte žalovaného, vedenom u žalobcu na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet, ktorá podľa obsahu zodpovedá zmluve podľa § 708 Obchodného zákonníka (ďalej len "predmetná zmluva"). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne uviedol, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné, avšak žalobca nepreukázal aj uzatvorenie dohody o možnosti prečerpania prostriedkov na účte, keďže takáto dohoda nevyplývala z predmetnej zmluvy a ani z iných žalobcom predložených dokumentov, a to ani z ustanovení Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"). Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nebol preukázaný rozsah nároku žalobcu, teda žalobca nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď nepredložil žiaden dôkaz o výške úrokov a poplatkov za obdobie, za ktoré ich účtoval. Odvolací súd sa z vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil.

25. Žalobca poukazuje na ustanovenie bodu 3.12 VOP, podľa ktorého môže dôjsť k povolenému prečerpaniu bežného účtu a odkazuje aj na znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), keďže ako tvrdí ustanovenia VOP iba reflektujú zákonnú úpravu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že síce uvedený zákon a aj VOP upravujú nepovolené prečerpanie, to však neznamená, že žalobca so žalovaným aj uzatvorili dohodu o povolenom prečerpaní. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by k takémuto dojednaniu medzi ním a žalovaným došlo. VOP žalobcu výslovne neuvádzajú, že uzavretím predmetnej zmluvy došlo aj k takejto dohode. Nako ľko v konaní nebola preukázaná existencia dohody o povolenom prečerpaní na osobnom účte, sú aj úroky vo výške 28%, ktoré žalobca v konaní požadoval nedôvodné.

26. Odvolaciu námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci sp. zn. C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého okrem iného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach alebo Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca nepreukázal, že by Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov boli k zmluve pripojené, alebo že boli žalovanému známe. Žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28% za nepovolené prečerpanie účtu v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaný ako spotrebiteľ bol s ňou preukázateľne oboznámený. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť žiadne poplatky ani úroky.

27. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Odvolací súd tiež poukazuje na to, že možnosť upraviť niektoré si niektoré dojednania mimo textu spotrebiteľskej zmluvy sa nevzťahuje na povinnosti veriteľa informovať klienta v zmysle § 5 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže splnenie si týchto povinností žalobcom odvolací súd z predložených dokumentov nezistil.

28. Súd prvej inštancie následne aplikoval zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd posudzoval, či povinnosť sudu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy zaručujúcim právo na nestranný súd , právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu v spojení s právnou istotou, ktorá je chránená tak čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 ods. 1 ústavy. 30. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR)

- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle uznesenia pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

31. Ústavný súd poukázal i na aktuálny Civilný sporový poriadok, ktorý procesne chráni slabšiu stranu spotrebiteľa, poukazom na čl. 6 CSP.

32. Žalobca priamo v podanom odvolaní namietal premlčanie nároku, pričom v danej veci sa právo premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca dňa 25.08.2015 previedol debetný zostatok na vnútorný účet. V danom prípade všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť dňa 26.08.2015 a uplynula dňa 26.08.2018. Žalobca si tak nárok uplatnil včas, keď podal návrh na súd dňa 07.11.2016. Je preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal posúdením uplatneného nároku. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, keď aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná najmenej od roku 2012 udržiavala na svojom účte mínusový stav, žalobca účtoval úroky z povoleného a následne od apríla 2014 z nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov Nárok z platne nedojednaného povoleného a nepovoleného prečerpania nemôže byť ničím iným len nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súd dňa 7.11.2016, žalovaná čerpala posledné finančné prostriedky s určitosťou pred aprílom 2014, pretože v tejto dobe žalobca zrušil povolené prečerpanie a od tejto doby sú preukázateľne na jej účte účtované len úroky a poplatky. Počiatok doby plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, preto nastal najneskôr pred aprílom 2014 a táto lehota nepochybne uplynula do dňa podania žaloby 7.11.2016, rovnako uplynula aj prípadná trojročná objektívna premlčacia doba odo dňa skutočného vyčerpania finančných prostriedkov.

33. V danom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď aplikoval ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. v znení : „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával „ , ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásené za protiústavné / súd nie je povinný ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru/ , pričom bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Daný nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval aj v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. 35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách konania pred súdom prvej inštancie , ako aj o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP/.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .