Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-31-2018.pdf
PDF · 135.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členom senátu L. L. J. L.. T. L., v trestnej veci obžalovaného B. A., M.. X.XX.XXXX F. L., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 14.8.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný: B. A., M.. X.XX.XXXX F. L., trvale bydliskom L., T. Č.. XXX/X, t.č. UVV Ilava,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
O s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 270/18/3304 - 33 zo dňa 3.7.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
„v presne nezistenom čase od roku 2009 do 5.4.2018 v Myjave na Jablonskej ulici v rodinnom dome číslo XXX/X ako manžel poškodenej L. A., po tejto opakovane kričal, pričom ju ponižoval a urážal tým, že jej vulgárne nadával, nazýval ju neschopnou chuderou, vyhrážal sa jej, že keby bola chlap tak ju zbije, z čoho prežívala stavy zvýšeného stresového zaťaženia, pocity strachu, obáv z jeho správania, v dôsledku čoho vyhľadala odbornú lekársku pomoc a pomoc polície“,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 3.7.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 270/18/3304 zo dňa 3.7.2018 na obvineného B. A., M.. X.XX.XXXX F. L., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 6.8.2018 a 14.8.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B. A., poškodenej L. A., znalkyne L.. C. P. Q., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov J. P., L. L., T. P. J. W. L. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku č. 65/2018 L.. P. C. a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.8.2018.
Z výpovede obžalovaného B. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je manželom poškodenej. Na začiatku vzťahu sa milovali, mali sa radi a rozumeli si aj po sexuálnej stránke. Spočiatku sa poškodená starala o domácnosť, neskôr menej. Trochu sa hádali, neskôr viac. Spočiatku trávili spolu voľný čas, neskôr menej a aj sexu začínalo byť menej. Na jednej stretávke sa poškodená opila, bozkávala sa s kolegami ale odpustil jej to. Priznal, že bol žiarlivý a zdalo sa mu, že poškodená sa správa k iným milšie ako k nemu. Postupne sa začali viac hádať, intenzívne tak 2 - 3 roky. Nie každá hádka bola krik a vulgarizmus. Hádali sa niekedy 1-2 krát za mesiac, inokedy 3-4 krát do týždňa. Stávalo sa, že chcel od poškodenej vysvetlenie, keď ho však ignorovala, zvýšil na ňu hlas. Poškodenú podozrieval z nevery, nedvíhala mu telefón a z práce v Leoni chodievala neskoro, dávno mimo pracovnej doby. Obžalovanému vadilo, keď chodievala do Švajčiarska za sestrou, lebo ich syn potreboval pomoc s učením a to aj v oblastiach, v ktorých mu obžalovaný nevedel pri učení pomôcť. Predmetom hádok bola často starostlivosť o syna, poškodená sa o neho prestala riadne starať a musela sa starať aj babka. Hádky boli aj kvôli tomu, že s poškodenou mali dohodu, že syn má ísť načas spať, lebo inak ráno nemohol riadne vstávať, poškodená ho však nechávala hrať sa s mobilom aj o jedenástej večer. Okrem toho sa hádali aj pre plytvanie jedlom, keď poškodená nechávala jedlo pokaziť. Priznal, že v takých situáciách jej aj nadával, že je drbnutý ženský mozog, avšak nie vždy jej v takýchto situáciách takto nadával, inokedy jej hovoril, že to mala spraviť inak. Obžalovaný priznal aj to, že keď bol žiarlivý, vulgárne jej nadával aj, že je piča a kurva. Hádky začínal asi viac ale začínala aj poškodená. Pri hádkach vo vulgarizmoch mu poškodená neostávala nič dlžná a nadávala mu, že je debil, drbnutý a nadávala mu aj do kokotov, hoci obžalovaný pripustil, že viac nadával on. Poškodená ho buď pri hádke úplne ignorovala, čo ho ešte viac rozčuľovalo, keď na neho nereagovala alebo na neho hulákala a nadávala mu. Pokiaľ ide o vyhrážanie, jeden krát jej povedal, že keby bola chlap, tak ju zbije, čo však nemyslel vôbec ako vyhrážanie ale ako prirovnanie a stalo sa to pri ich poslednej hádke, kedy jej vyčítal, že sa opäť nestará o syna, zvýšil tón, ona vybuchla, vykričali sa vzájomne. Jedenkrát jej dal aj facku. Mávala veľa stresov, hlavne keď bola nezamestnaná. Postupne sa vo vzťahu vzďaľovali, vadilo jej, keď ju začal hladkať a bozkávať a ona mu povedala, že to tak už necíti a povedala, že ho už nemiluje, že ho milovala iba na začiatku. Navrhoval jej aj manželskú poradňu, na čo ona povedala, že to nemá zmysel. Opakovane jej hovoril, že sa môžu rozviesť, ak s ním nechce byť, nech sa vyjadrí. Mal podozrenie, že si poškodená šetrí na vlastný byt, a že si vynášala veci z domu. Obaja podali návrh na rozvod. Ich vzájomné hádky podľa neho určite neboli týranie, myslí si, že ho poškodená chce opustiť a chce zveriť syna do svojej starostlivosti.
Poškodená L. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju viac krát urážal, ponižoval, vulgárne jej nadával, že je hlúpa, neschopná, jebnutý ženský mozog. Nevedela ako často sa to dialo, nakoľko niekedy to bolo medzi nimi dobré, bolo dobré obdobie a inokedy zasa horšie. Od roku asi 2012 - 2013, keď aj ona na niečo apelovala, obžalovaný sa moc nechcel vyjadrovať alebo ani nebolo kedy, trávili spolu málo času, nerozumeli si ani keď bola viac menej vážne chorá, začala navštevovať viac mamu. Najviac ju zarazilo, keď povedal, že ona je prvoradá, nie syn. Prekážalo jej, keď obžalovaný požíval viac alkohol, nedalo sa s ním plánovať veci. Obžalovaný bol náladový, povedal raz, že niektoré veci bude akceptovať, potom ich zasa neakceptoval. Vedel sa vytočiť, vedel byť ako sopka, vtedy zvyšoval hlas, nadával alebo sa zobral a odišiel. Kládol jej podmienky, že keď poškodená chcela, aby menej húkal, on zasa chcel niečo o varení od nej alebo že aby ani poškodená nehúkala, pričom pripustila, že aj ona húkala, ale uviedla, že obžalovaný viac. Okrem toho sa jej vyhrážal, že sa nemusí vracať domov alebo že by ju udrel, keby bola chlap. Takto sa vyhrážal počas hádok, ktoré boli kvôli tomu, že si už s obžalovaným nerozumeli, ich cesty sa rozchádzali. Keď hádka vznikla zo strany poškodenej, bolo to preto, lebo sa s obžalovaným odmietla baviť, keď zo strany obžalovaného tak preto, že sa rozčúlil pre nejakú banálnu vec alebo hádky vznikali aj vtedy, keď sa nevedeli na niečom dohodnúť. Napríklad sa stalo, keď prišiel z roboty nahnevaný a poškodená sa s ním odmietla baviť, tak „spustili na seba spŕšku“, lebo si nerozumeli a začali sa hádať. Pri hádkach obžalovaný používal aj vulgarizmy, napr. že je piča a poškodená, hoci mu spočiatku vulgárne nenadávala, neskôr mu už nadávala napríklad, že je debilný kokot. Pri položených otázkach poškodená spresnila, že v neskoršej fáze ich manželstva už vulgárne nadávala obžalovanému aj raz za mesiac. Obžalovaný však nadával viac. Pri hádkach sa cítila zle, nepríjemne. Niekedy mlčala, niekedy húkala a nadávala ale nebolo dobre ani tak ani tak. Stalo sa, že obžalovaný udieral aj do nábytku. Poškodená po roku 2012 chcela aby obžalovaný s mäkkými drogami prestal, avšak neprestal. Uviedla ďalej, že po požití mäkkej drogy bol obžalovaný kľudnejší. Požíval pravidelne aj alkohol, hlavne pivo. Vadilo jej, keď si dal viac, lebo vtedy smrdel a vedel, že sa o neho bojí, keďže obžalovaný mal vedomosť, že poškodená v dôsledku alkoholu prišla o otca. V priebehu vzťahu ju obžalovaný dva krát udrel, prvý raz v asi v roku 2009. Dal jej facku, a raz ju udrel do pleca. Poškodená ďalej uviedla, že asi viac ako rok dozadu, asi od januára 2017, začala navštevovať psychiatričku L..
L.. Dôvodom bolo, že jednak bola vážne chorá, mala problém s pľúcami, váhou, mala alergiu a potom na ňu už všetko doľahlo. Ďalším dôvodom bola psychika, mala stresy doma, bývala vyčerpaná fyzicky. Nemohla dobre spávať, kvôli všetkým tým myšlienkam zo zdravotného stavu a rodinného prostredia. V súčasnosti od apríla 2018 lieky už neberie. Poškodená pri výpovedi najskôr uviedla, že nemala žiadny iný vzťah s iným mužom počas spolužitia s obžalovaným, mala iba kamarátov a kolegov, nič viac. Neskôr pri kladení otázok poškodená zmenila výpoveď a uviedla, že mala v roku 2017, v období, keď už nebol sneh, raz s iným mužom intímny sexuálny pomer, ktorý vysvetľovala ako chvíľkové splanutie s tým, že ju k tomu vyprovokoval obžalovaný. Popísala nakoniec, že išlo len o objatia a bozky, také, ktoré sa venujú len manželovi. Obžalovaný na ňu žiarlil, čo najskôr považovala za normálne, aj ona žiarlila, neskôr už žiarlil aj na svojho syna. Dôvodom tejto žiarlivosti bolo, že si s obžalovaným nerozumeli a ona spávala so synom v detskej asi tri roky dozadu. Poškodenej vadilo, keď obžalovaný smrdel alebo chrápal, aj vtedy sa sťahovala. Pripustila, že povedala obžalovanému, že sa jej protiví v poslednom období a odmietala jeho prejavy náklonnosti. Spočiatku bolo spolužitie normálne, neskôr si prestali rozumieť a viac sa hádali, niekedy pravidelne, niekedy aj týždeň nie. Boli aj dobré obdobia počas ktorých keď riešili obyčajné veci, napríklad syna, tak si rozumeli. Poškodená uviedla, že trpela, keď sa hádali, keď si nerozumeli. Práca poškodenej obžalovanému vadila asi posledného pol roka, predtým to bolo normálne a o práci sa rozprávali. Financovanie mali rozdelené, že každý platí určitú časť vedenia domácnosti. Raz sa stalo, že jej obžalovaný skoro spláchol lieky do záchoda, neskôr však zistila, že to iba predstieral a neurobil. Obžalovaného sa normálne nebála, bála sa ho iba vtedy, keď sa jej vyhrážal, že ju udrie, keby bola chlap, ale nespomína si na žiadnu konkrétnu situáciu, kedy sa niečo také zo strany obžalovaného stalo. Pritom uviedla, že sa to stalo tak asi 10 krát za posledný rok. Bála sa preto, lebo ju už udrel. O dvoch udretiach, ktoré sa počas celého obdobia stali sa zdôverila sestre. Nenavštevuje psychologičku, pretože psychologickú pomoc už nepotrebuje. V súčasnosti sa chce rozviesť, myslela na to aj v minulosti. Neodišla z domácnosti, lebo ani obžalovaný neodišiel. Keď netrávila čas s obžalovaným, venovala sa aj svojím záľubám, bicyklovaniu, cvičeniu, korčuľovaniu, prechádzke, jóge alebo chodila von s kamarátkou. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný bol na syna niekedy príliš prísny, zvýšil na neho hlas, vynadal mu, nútil ho do vecí. Spolu sa aj učili a trávili spolu čas, ako otec sa mu venoval. Dodala, že obžalovaný jej nikdy žiadnym spôsobom nebránil podať návrh na rozvod manželstva, prípade opustiť domácnosť.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa L.. C. P. Q., U.., ktorá uviedla, že sa odvoláva na svoj podaný znalecký posudok. Pri výsluchu sumarizovala, že psychodiagnostickým a klinickým vyšetrením poškodenej nezistila u nej žiadne známky týranej osoby, konkrétne známky psychotraumy, vzorec naučenej bezmocnosti, sebazničujúce tendencie. V prípade fyzických atakov, išlo o dva ojedinelé fyzické ataky, ktoré sa nestupňovali. Pokiaľ ide o subjektívne prežívanie udalostí zo strany poškodenej sa jedná u nej o veľmi citlivé, senzitívne prežívanie, najmä v interpersonálnych oblastiach. Správanie manžela preto pociťovala negatívne, a že ju uráža, ponižuje, keďže sa jedná o citlivejšiu osobu. Objektívne však pri poškodenej neboli zistené žiadne znaky, ktoré by vykazovali známky týrania. Znalkyňa zaznamenala u poškodenej zmeny v emočnej oblasti, ktoré však vyplývajú z disharmonického manželstva, ktoré vzhľadom na dlhodobosť disharmónie zasahuje citlivú osobu akou je poškodená v emočnej oblasti. Poukázala na to, že v každom manželstve, kde dochádza k nezhodám a hádkam sa vytvára napätie a stres. Problém s váhou, spánkom v prípade poškodenej vyplýval z dlhodobého disharmonického manželstva ako aj ďalších jej fyzických zdravotných problémov. Znalkyňa u poškodenej nezistila žiadne známky, že by si poškodená nebola schopná pamätať a reprodukovať udalosti. Poškodená citlivejšie vníma a reaguje na stresové situácie a v rámci svojej osobnosti to prežíva zvýšenou úzkostlivosťou. Subjektívne mohla správanie obžalovaného vnímať ako príkorie, a stresovú situáciu avšak je potrebné podotknúť, že u týraných osôb sa prejavujú ďalšie znaky, ktoré by vytvárali kompaktný obraz pri zmene prežívania, k čomu pri poškodenej nedošlo. Taktiež znalkyňa ako veľmi dôležité uviedla, že poškodená nikdy nestratila kompetencie aktívnejšie riešiť túto situáciu, pretože u obetí týrania sa vytvára naučený vzorec bezmocnosti, že čokoľvek spravím, k výsledku nedôjdem. Poškodená však má schopnosť postaviť sa sama za seba a rozhodovať sa aktívne. Výrazne stresové situácie sú pre určité osoby dané ich osobnosťou a určitou predispozíciou na stres, tak ako to bolo v tomto prípade pri poškodenej, avšak oproti psychickému utrpeniu v zmysle týrania sa vyžadujú ďalšie znaky, ktoré u poškodenej naplnené ani zistené neboli. K celkovému prežívaniu stresových situácii prispeli u poškodenej aj jej zdravotné problémy ako to i sama uviedla pri výsluchu. Znalkyňa poukázala na to, že v rámci psychológie neexistuje žiadne presné rozdelenie, čo je týranie a čo nie. Za všeobecné však možno považovať schopnosť obete brániť sa, resp. rozhodovať sa, kam bude smerovať svoj život. Jednou zo zásadných vecí je spomínaný naučený vzorec bezmocnosti, ktorý u poškodenej zaznamenaný nebol. Znalkyňa dodala, že poškodená na položenú otázku, či mala sexuálny intímny pomer uviedla, že mala a to jednorazovo, resp. krátkodobo.
Zo záverov znaleckého posudku znalkyne L.. C. P. Q. č. EDZ - 14/2018 vyplýva, že konanie obžalovaného voči poškodenej nemožno hodnotiť ako spôsobovanie psychického utrpenia v zmysle týrania. V neprospech známok psychického týrania u poškodenej svedčí absencia charakteristických znakov týrania - neustále sa opakujúce obavné predstavy a myšlienky viazané na zážitky násilia, nočné mory, flashbacky, vyhýbanie sa (v zmysle vedomého potlačovania myšlienok, spomienok, rozhodovor, neschopnosť spomenúť si, nezáujem o bežné aktivity, apatia, absolútna strata životných perspektív), naučená bezmocnosť, sebazničujúce reakcie (verí, že za správanie agresora je výhradne zodpovedná len ona, že je to jej chyba, sebaobviňovanie, iracionálne popieranie viny útočníka. Poškodená subjektívne uviedla, že konanie svojho manžela pociťovala ako ťažké príkorie. Jeho správanie voči nej ju výrazne emočne zasahovalo, na čo reagovala hypersenzitívne a precitlivelo. Nedostávalo sa jej pocitov podpory, pochopenia, ocenenia, uznania, čo ju extrémne frustrovalo a nabúravalo jej očakávania ohľadne fungovania v manželskom zväzku. Objektívne však možno konštatovať, že sa u nej nemanifestujú príznaky, ktoré sú charakteristické pre týrané osoby.
Súd na hlavnom pojednávaní za súhlasu strán podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkov J. P.B., L. L., T. P. J. W. L. z prípravného konania.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne J. P. zo dňa 14.5.2018, matky obžalovaného vyplýva, že obžalovaný a poškodená žijú s ňou v jednom rodinnom dome, pričom majú samostatný byt so samostatným vchodom. Od začiatku manželstvo nebolo 100 percentné. Mali rozdielne záujmy a názorové rozpory. V poslednom čase, asi tri roky dozadu boli ich rozpory častejšie, hádali sa. Predmetom hádok boli financie, nedostatočná starostlivosť o syna a o domácnosť. Poškodená mala neskoré príchody, tým pádom sa nevenovala domácnosti. Keď chcel obžalovaný niečo s ňou riešiť, ignorovala ho. Potom zvýšil hlas a nastali hádky. Obžalovaný si poškodenú vždy zastával a obhajoval. Vždy rozprával, že je unavená, dlho spávala, musí si odpočinúť. Má informácie od viacerých ľudí, že sa stretávala s inými mužmi. Nikdy sa nestalo, že by v prípade hádky medzi obžalovaným a poškodenou musela zasahovať. Nezaznamenala žiadny fyzický konflikt. Počas hádok bolo viac počuť obžalovaného, mal prenikavejší hlas, ale bolo počuť aj poškodenú. Komunikácia zvýšeným hlasom bola u nich bežná, stávalo sa, že ho poškodená ignorovala, tak potom zvýšil hlas, kým nezačala reagovať aj keď sa napríklad opýtal, čo má ísť kúpiť. Svedkyňa počula, hoci nie často, aj vulgarizmy, kedy obžalovaný povedal, ty si zo mňa robíš piču a poškodená mu povedala, ty si drbnutý. Obžalovaný sa staral aj o syna, chodil pre neho do školy, kontroloval mu úlohy, pýtal sa na známky.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne L. L. zo dňa 25.4.2018, matky poškodenej, vyplýva, že v začiatkoch to spolu obžalovanému a poškodenej išlo, neskôr sa niečo stalo a prestalo im to spolu ísť. Bola raz svedkom toho ako obžalovaný nadával poškodenej, že prečo mu nepovedala, aby kúpil kávu. Sprostredkovane od poškodenej má informáciu, že jej mal obžalovaný povedať, že je taká istá kurva ako jej matka. Svedkyňa nebola nikdy svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka T. P., manžela biologickej matky obžalovaného, zo dňa 14.5.2018 vyplýva, že obžalovaný a poškodená sú dva úplne odlišné typy ľudí. Oboch si váži, pomohli mu pri prestavbe domu a rešpektovali ho. Bývali spolu v jednom rodinnom dome. Poškodená bola v čase výsluchu stále v práci, o ich syna sa staral on. Len raz sa o neho telefonicky zaujímala. Obžalovaný a poškodená sa hádali a predmetom hádok bol jej neskorý príchod domov z práce, stále bola unavená, chcel poriadok, ona neupratala, v sobotu vstávala aj o jedenástej. Dovtedy nemohol okolo domu nič robiť.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne W. L., sesternice obžalovaného, zo dňa 14.5.2018 vyplýva, že sa s obžalovaným a poškodenou vzájomne navštevovali. Podľa názoru svedkyne obžalovaný a poškodená sú dva rozdielne typy. Poškodená je spoločenský typ a obžalovaný je rodinne založený. Ona má rada výlety, on sa venoval synovi. Naučil ho bicyklovať, snowboardovať, lyžovať a pomáhal mu pri učení, čo svedkyňa videla. Nikdy nepočula, že by o poškodenej nepekne hovoril, vždy hovoril len L.. Všimla si, že keď obžalovaný niečo povedal poškodenej, ona akoby ho nepočúvala a potom zvýšil hlas, načo už aj ona zvýšila hlas. Nebola svedkom toho, že by voči nej používal vulgarizmy.
Súd za súhlasu strán na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalkyne L.. P. C. č. 65/2018 - časť psychopatologický rozbor a záver, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od kanabinoidov, abúzus alkoholu a rysy hraničnej poruchy osobnosti, ktorými obžalovaný trpel a aj trpí. Obžalovaný je závislý na marihuane, alkohol nadužíval ale nie je na ňom závislý. V dôsledku užívania týchto psychoaktívnych látok sa u neho prehlbovali rysy jeho hraničnej poruchy osobnosti - konfliktogénnosť, agresivita, výkyvy nálady poruchy sebahodnotenia a žiarlivosť. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vplyvom kanabisu a alkoholu čiastočne znížené ale len v miere forenzne nevýznamnej. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Jeho stav je možné zlepšiť protitoxikomanickou liečbou.
Z lekárskych správ L.. I. L. oboznámených na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodená od 20.1.2017, kedy bola bez práce, navštevovala psychiatrickú ambulanciu, pričom trpela depresiou, anorexiou, poruchami spánku, pričom sledovaná bola u viacerých špecialistov ohľadom jej fyzického zdravotného stavu. K zlepšeniu prišlo aj po nájdení si práce, negatívne hodnotila chronicky zlú situáciu doma.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol nikdy postihnutý za priestupok. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol jeden krát odsúdený za trestný čin, ktoré odsúdenie má zahladené. Zo správy Mesta je hodnotený v podstate kladne, neeviduje sa spáchanie priestupku u neho.
Z vyjadrenia spoločnosti EliKva Trade Slovakia, a.s. a kolegov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je bezkonfliktný, pracovitý a nebola na neho zaznamenaná ani jedna sťažnosť. V spoločnosti pracuje od roku 2005, prácu si vždy vykonával na 100 percent. Z firemných a súkromných akcií poznajú aj poškodenú, pričom s obžalovaným vždy pôsobili harmonicky, neboli medzi nimi zaznamenané žiadne konflikty. Obžalovaný na poškodenú v zamestnaní a pred kolegami nikdy nepovedal krivé a hanlivé slovo, vyjadruje sa voči nej vždy s úctou a pekne a to aj v posledných mesiacoch. Obžalovaný má pekný vzťah so synom, spoločnosť mu vyšla v ústrety a umožňovala mu pravidelné vozenie syna do školy a zo školy, na krúžky a to aj počas pracovnej doby. Dovolenku čerpal často počas prázdnin aby sa tak mohol venovať čo najviac synovi.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, skutok nie je trestným činom, nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, trestnosť činu zanikla, alebo prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.
Obžalovanému sa podanou obžalobou kládlo za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b Trestného zákona. Objektívna stránka tohto trestného činu mal naplniť v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) a to konkrétne spôsobením psychického utrpenia ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie, pričom uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Podľa konštantnej judikatúry týraním osoby v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona sa rozumie také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť konania páchateľa je pritom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Dlhšie trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov. Uvedenú skutočnosť, že sa jedná až o také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti je potrebné si uvedomiť aj s ohľadom na výšku trestnej sadzby za spáchanie trestného činu (závažnejšieho zločinu) týrania podľa § 208 Trestného zákona, kde už pri základnej skutkovej podstate je trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov, v prípade, ak ide o závažnejší spôsob konania - po dlhší čas ako bola podaná obžaloba aj v tomto prípade, 7 až 15 rokov. Je teda potrebné uviesť, že nie každé konanie uvedené v § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je automaticky týraním a za potrebné súd považuje dodať aj to, že nie každé subjektívne prežívanie a pociťovanie konania páchateľa voči poškodenému, ktoré subjektívne pociťuje ako týranie alebo príkorie, je spôsobilé naplniť aj znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu podľa § 208 Trestného zákona. K tomu musia pristúpiť aj ďalšie, vykonaným dokazovaním objektívne preukázané skutočnosti, pričom netreba zabúdať, najmä pri psychickom týraní, na závery znaleckého dokazovania a individualitu toho ktorého vzájomného vzťahu, prípadne spolužitia medzi páchateľom a poškodeným.
Z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovede obžalovaného, poškodenej ako aj výsluchu znalkyne a jej znaleckého posudku a prečítaných výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou pretrvávalo dlhodobo disharmonické matrimónium, ktoré sa vyznačovalo vzájomným nepochopením, netrávením spoločného času, rozdielnymi záľubami, opakovanými hádkami i vulgarizmami zo strany obžalovaného i poškodenej. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané aj to, že obe strany tohto manželstva, teda obžalovaný i poškodená boli v rovnovážnom postavení, pričom nevedeli vyriešiť konflikty a vzájomné nezhody a nevedeli spolu komunikovať. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní jednoznačne konštatovala, že poškodená nikdy nestratila kompetencie aktívnejšie riešiť túto situáciu, pretože u obetí týrania sa vytvára tzv. naučený vzorec bezmocnosti, že čokoľvek spravím, k výsledku nedôjdem. Poškodená však vždy mala schopnosť postaviť sa sama za seba a rozhodovať sa aktívne. Poškodená tak mohla kedykoľvek z nefunkčného manželstva odísť, mala teda silu a možnosť obžalovaného opustiť pričom ako sama poškodená uviedla, neodišla, lebo ani obžalovaný neodišiel a vo vzťahu ostávala napriek opakujúcim sa konfliktom a hádkam aj napriek tomu, že v konaní uvádzala, že konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie.
Za potrebné sa javí poukázať, že tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, obžalovaný opakovane po poškodenej kričal, ponižoval ju, urážal ju a vulgárne jej nadával, aj nadávkami drbnutý ženský mozog, piča, kurva, čo priznal aj sám obžalovaný. K takémuto konaniu dochádzalo pri ich vzájomných hádkach, pričom prvú nadávku používal, keď poškodená nechala napríklad pokaziť jedlo s tým, že mu vadilo, že jedlom plytvá, prípadne, keď sa hádali v súvislosti so starostlivosťou o syna. Iné nadávky používal v čase žiarlivosti, ktorú svoju vlastnosť obžalovaný nepopieral. Tieto vulgarizmy nebývali pri každej hádke a manželské hádky nebývali denno-denne, keď z výpovedí obžalovaného a poškodenej vyplýva, že existovali aj dobré, resp. lepšie obdobia. Za dôležité pre posúdenie celého tohto konania zo strany obžalovaného k poškodenej a ich vzájomného vzťahu a manželskej komunikácie súd považuje za potrebné uviesť to, že vulgarizmy nepoužíval len obžalovaný, poškodená mu neostávala nič dlžná a hoci vulgarizmy používala menej, čo potvrdil aj sám obžalovaný, nadávala mu napríklad do debilných kokotov, čo priznala aj poškodená, prípadne hovorila, že je drbnutý ako to vyplýva z prečítanej výpovede svedkyne J. P.. Čo sa týka vyvolávania hádok medzi obžalovaným a poškodenou, je zrejmé, že títo spolu nevedeli komunikovať a vzájomné nezhody na riešenie životných a partnerských situácii, či výchovu syna nevedeli medzi sebou rozumnou cestou vyriešiť. Hádky začínal niekedy obžalovaný, niekedy poškodená, obžalovaný uviedol, že asi on viac. Podľa ich výpovedí ale aj prečítaných svedeckých výpovedí je zrejmé, že hádka sa často začala aj tak, že obžalovaný sa poškodenej niečo spýtal, na čo ona vôbec nereagovala, ignorovala ho, a preto zvýšil hlas. Následne ho poškodená buď naďalej ignorovala alebo začala hulákať tiež, resp. sa vyjadrila, že „spustili na seba spŕšku“ a niekedy padali aj vulgarizmy. Je teda zrejmé, že poškodená, hoci si bola vedomá ako bude obžalovaný reagovať na to, keď ona ho bude ignorovať a nebude sa s ním baviť keď sa jej niečo spýta, aj tak to robila a určitým týmto spôsobom hádku vyprovokovala vediac vzhľadom na opakujúce sa situácie, aký následný efekt to bude mať. Uviedla, že sa hádali aj kvôli tomu, že si nerozumeli a ich cesty sa rozchádzali. Poškodená vyčítala obžalovanému, že nadmerne užíval alkohol a pravidelne fajčil marihuanu, čo poškodenej vadilo. Poškodená neuviedla, že by jej vadilo správanie obžalovaného pod vplyvom marihuany, práve naopak, uviedla, že po jej požití bol kľudnejší, taktiež užívanie alkoholu jej vadilo, že obžalovaný vedel, že ona takým spôsobom (kvôli alkoholu) prišla o otca. Vadilo jej, že smrdel. Pokiaľ ide o tzv. vyhrážku obžalovaného, že keby bola poškodená chlap, tak ju zbije, obžalovaný túto priznal, že sa jej jeden krát dopustil. Takéto „slovné vyjadrenie“ sa však podľa názoru súdu nemôže považovať za verbálne konanie vyznačujúce sa zvláštnou hrubosťou v zmysle týrania (a dokonca ani iného trestného činu), pričom súd poukazuje na to, že napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Tdo 25/2010 zo dňa 1.12.2010 konanie „ponižoval ju vulgárnymi nadávkami, vyhrážal sa jej pri kúpaní vo vani, že hodí do vody elektrický ohrievač, vyhrážal sa jej usmrtením v spánku“ nepovažoval za ataky, ktoré by sa vyznačovali zvláštnou hrubosťou v zmysle týrania. Takéto vyjadrenie obžalovaného teda nemožno brať ani ako skutočnú vyhrážku, skôr ako konštatovanie, pretože z takéhoto vyjadrenia o zbití je zrejmé, že sa ním obžalovaný nevyhráža, on nehovorí, že by poškodenú zbil, pretože poškodená nie je a ani nemôže byť mužom. Pokiaľ poškodená pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa to malo stať aj 10 krát za posledný rok, je otázne, keďže znalkyňa u nej uviedla, že je schopná si pamätať a reprodukovať udalosti, prečo na pojednávaní nevedela uviesť ani jednu konkrétnu situáciu, kedy sa to stalo. Uvedené potom podľa názoru súdu spochybňuje možnosť, či schopnosť takéhoto vyjadrenia obžalovaného zanechať u poškodenej závažnejší následok utrpenia v zmysle týrania jej osoby, pretože inak by si takú situáciu s vysokou pravdepodobnosťou zapamätala (nie každú ale aspoň nejakú). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že hoci poškodená je schopná pamätať si a reprodukovať udalosti, jej dôveryhodnosť bola čiastočne aj pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní spochybnená, keď najskôr poškodená pri výpovedi uviedla, že nemala žiadny iný vzťah s iným mužom počas spolužitia s obžalovaným, mala iba kamarátov, neskôr pri kladení otázok poškodená zmenila túto časť výpovede a uviedla, že mala v roku 2017, v období, keď už nebol sneh, raz s iným mužom intímny sexuálny pomer, ktorý vysvetľovala ako chvíľkové splanutie s tým, že ju k tomu vyprovokoval obžalovaný. Popísala nakoniec, že išlo len o objatia a bozky, také, ktoré sa venujú len manželovi. Znalkyňa pri výpovedi na hlavnom pojednávaní v tejto súvislosti spresnila, že poškodená pri vyšetrení na položenú otázku, či mala sexuálny intímny pomer uviedla, že mala a to jednorazovo, resp. krátkodobo. Podľa názoru súdu takéto správanie poškodenej, kedy uviedla, že ju v podstate k manželskej nevere vyprovokoval obžalovaný, nezapadá do vzorca týranej osoby, resp. do vzorca naučenej bezmocnosti, právo naopak, podporuje to závery znalkyne, že u poškodenej neboli zistené žiadne známky týranej osoby, konkrétne známky psychotraumy, vzorec naučenej bezmocnosti, sebazničujúce tendencie, neustále sa opakujúce obavné predstavy a myšlienky viazané na zážitky násilia, nočné mory, flashbacky, vyhýbanie sa, sebazničujúce reakcie, sebaobviňovanie, iracionálne popieranie viny útočníka. Naviac sa javí ako minimálne zvláštne, keď poškodená práve v roku 2017, kedy malo jej prežívanie príkoria vrcholiť a v čase, keď už navštevovala aj pomoc psychiatričky, sa rozhodla vyskúšať iný vzťah s druhým mužom. Znalkyňa jednoznačne konštatovala, že poškodená nikdy nestratila kompetencie aktívnejšie riešiť svoju situáciu (čo preukazuje aj jej krátkodobá známosť), pretože u obetí týrania sa vytvára tzv. naučený vzorec bezmocnosti, že čokoľvek spravím, k výsledku nedôjdem.
Poškodená však vždy mala schopnosť postaviť sa sama za seba a rozhodovať sa aktívne. Poškodená tak mohla kedykoľvek z nefunkčného manželstva odísť, mala teda silu a možnosť obžalovaného opustiť a nebyť naďalej vystavená konaniu, ku ktorému teraz uvádza, že ho subjektívne pociťovala ako ťažké príkorie. Nemožno opomenúť ani to, že poškodená sa počas manželstva plne venovala aj svojím záľubám, hoci neboli spoločné s obžalovaným, bicyklovaniu, korčuľovaniu, cvičeniu, prechádzkam, jóge, chodila von s kamarátkou. Z vyjadrenia znalkyne ďalej vyplýva, že v rámci psychológie neexistuje žiadne presné rozdelenie, čo je týranie a čo nie. Za všeobecné však možno považovať schopnosť obete brániť sa, resp. rozhodovať sa, kam bude smerovať svoj život. Správanie sa obžalovaného poškodenú výrazne emočne zasahovalo, na čo reagovala hypersenzitívne a precitlivelo. Nedostávalo sa jej pocitov podpory, pochopenia, ocenenia, uznania, čo ju extrémne frustrovalo a nabúravalo jej očakávania ohľadne fungovania v manželskom zväzku. Objektívne však možno konštatovať, že sa u nej nemanifestujú príznaky, ktoré sú charakteristické pre týrané osoby, hoci subjektívne uvádzala, že konanie pociťovala ako ťažké príkorie. K celkovému prežívaniu stresových situácii prispeli u poškodenej aj jej zdravotné problémy ako to i sama uviedla pri výsluchu.
Pre domáce násilie, hoci aj verbálneho charakteru, je typická jeho opakovanosť, nárast intenzity, zreteľné a nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení a aj tzv. súkromnosť, prípadne individuálnosť tohto vzťahu. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani postupný nárast intenzity a rozhodne nie nerovné postavenie medzi obžalovaným a poškodenou. Nie každé verbálne vystupovanie, aj vulgárneho charakteru, je potom možné charakterizovať ako týranie, lebo toto sa musí prejavovať vyššou formou hrubosti, bezcitnosti a trvalosti. Obžalovaný a poškodená si boli rovnocennými partnermi, vzájomne prichádzali do konfliktu a vzájomne si aj vulgárne nadávali. Konflikty vyvolávali obaja. Je pravdou, že poškodená vzájomné konflikty prežívala subjektívne horšie ako obžalovaný vzhľadom na jej hypersenzitívne a precitlivelé reagovanie aj s ohľadom na jej zhoršený zdravotný stav ako aj to, že sa jej nedostávalo pocitov podpory, pochopenia, ocenenia, uznania, čo ju extrémne frustrovalo a nabúravalo jej očakávania ohľadne fungovania v manželskom zväzku. Zároveň na to, aby konanie obžalovaného mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona sa vyžaduje, aby toto konanie obzvlášť vyššej hrubosti a bezcitnosti spôsobovalo poškodenej psychické utrpenie.
V prípade psychického utrpenia sa však podľa názoru súdu nemôže jednať iba o subjektívne označenie takéhoto stavu zo strany poškodenej. Je potrebné si uvedomiť, že toto psychické utrpenie je súčasťou skutkovej podstaty zločinu týrania a preto aj toto psychické utrpenie je treba vyhodnotiť v tejto súvislosti. Nemôže sa teda jednať o akékoľvek utrpenie ale utrpenie, ktoré svojou intenzitou je vyššie a prejavuje sa takým spôsobom, že u poškodenej osoby sa objavujú známky týraných osôb. V prípade poškodenej bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne vylúčené, že by sa u nej jednalo o týranú osobu, pretože sa u nej neprejavili žiadny znaky o tom svedčiace. Znalecké dokazovanie skutočnosť, že poškodená je týranou osobou úplne vylúčilo.
V tejto súvislosti súd uvádza, že bolo potrebné sa pri rozhodovaní vysporiadať aj so zmenou skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá do 31.12.2015 v § 208 Trestného zákona znela: „Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie...“ a to aj z ohľadom na dlhodobú konštantnú judikatúru týkajúcu sa týraných osôb. Od 1.1.2016 došlo k zmene: „kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie...“. Takáto zmena a vypustenie slova „týrať“ podľa názoru súdu nemôže znamenať, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby postačuje subjektívne prežívanie určitého konania ako utrpenia. I naďalej je podľa názoru súdu aktuálna rozhodovacia činnosť v tom, že musí stále ísť aj o také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, ktoré práve osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie a následky takéhoto konania sa u poškodenej osoby objektívne prejavia v znakoch, ktoré sú charakteristické pre týrané osoby. Vypustenie slova „týrať“ zo skutkovej vety neznamená, že zločinu týrania sa dopustí každý, koho konanie iná osoba pociťuje ako utrpenie, či príkorie. Je potrebné si pritom uvedomiť, že hoci slovo týrať sa v skutkovej podstate už nenachádza, k zmene trestnej sadzby, ktorá určitým spôsobom vyjadruje závažnosť trestného činu ale ani k názvu trestného činu (hoci názov nie je rozhodujúci) nedošlo. Aj naďalej teda platí, že zločinu týrania sa dopustí ten, kto svojím konaním osobe spôsobí psychické utrpenie, pričom toto utrpenie je objektívne merateľné (najmä, nie však výlučne, za pomoci znaleckého dokazovania) podľa charakteristických znakov, ktoré sa prejavujú u týraných osôb. Opačný výklad by ad absurdum mohol znamenať popretie samotnej podstaty trestného činu týrania, kedy by napríklad poškodená osoba za pohŕdavé zaobchádzanie, či ponižovanie zo strany partnera mohla uviesť v podstate hocičo(napríklad, že s ňou nekomunikuje, keď ona chce, netrávi s ňou čas tak ako ona chce) a mohla by tvrdiť, že takéto opakované konanie jej spôsobuje psychické utrpenie. Nemohlo by sa však jednak o týranie.
Vzhľadom na uvedené závery súd bol toho názoru, že skutok tak ako bol uvedený v obžalobe nie je trestným činom, pretože nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona a tým pádom ani kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 3 a preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.