Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. S., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. X. A. Č.. XX, proti mužovi ktorého otcovstvo má byť určené: G. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. O., F. X, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: G. S., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X. A. XX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a, že G. P., X.. XX.XX.XXXX, j e o t c o m maloletého G. S., X.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Lučenec, vo zväzku 111, ročník 2019, na strane 45, pod poradovým číslom 8, z matky Y. S., X.. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý G. S., X.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Y. S., X.. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletého, G. P., X.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. S., X.. XX.XX.XXXX, sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.01.2019.

IV. Zameškané zročné výživné za obdobie od 02.01.2019 do 31.03.2022 vo výške 1134,24 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,-Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, počnúc od prvého mesiaca, ktorý bude nasledovať po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého, Vanesa Oláhová, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2020 domáhala určenia otcovstva a úpravy práv a povinností k maloletému G. S.P., X.. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s označeným otcom dieťaťa sa zoznámila v roku 2018 a určitý čas s ním žila v spoločnej domácnosti, aj u rodičov označeného otca. Z tohto vzťahu sa im narodilo dieťa - G. S.. Navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s označeným otcom, a preto len on môže byť otcom maloletého G.. O tomto styku vedela jej rodina, ako aj rodina označeného otca. Po narodení dieťaťa označeného otca viackrát vyzvala, aby sa dostavil na matriku a otcovstvo uznal, čomu sa však označený otec zámerne vyhýba.

2. Návrh matky dieťaťa bol označenému otcovi doručený dňa 27.11.2020 spolu s výzvou, aby sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, či s matkou maloletého dieťaťa žil v spoločnej domácnosti, časovo ohraničil odkedy a dokedy sa intímne stýkali, či uznáva otcovstvo k maloletému dieťaťu, v prípade ak nie, uviedol svoje dôvody. Označený otec sa napriek doručenej výzve súdu a predvolaniu na pojednávanie, v stanovenej lehote k návrhu nevyjadril a na termín pojednávania sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil. 3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ktorého súd uznesením, sp.zn. - 27 zo dňa 01.12.2020 ustanovil za kolízneho opatrovníka pre maloletého G. S., prešetril pomery v domácnosti dieťaťa, o čom súdu podal písomnú správu. Z jej obsahu súd zisťuje, že matka býva spolu s maloletým G., H. S.Á. - starou matkou maloletého a B. S. - jej bratom, v rodinnom dome pozostávajúcom z dvoch miestností. Izby sú zariadené ako kuchyňa a obývačka. Matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok v sume 275,90 Eur a prídavok na dieťa v sume 25,50 Eur mesačne. Maloletý je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Patakyovej a matka s ním pravidelne navštevuje jej ambulanciu, má absolvované preventívne prehliadky a očkovania. V závere správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec konštatuje, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť maloletému G. S. a zastáva názor, že určenie otcovstva k maloletému je v záujme dieťaťa. 4. Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2021, ktorého sa zúčastnila len navrhovateľka a kolízny opatrovník, navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že s označeným otcom komunikovala, oboznámila ho so súdnym konaním, ako aj termínom pojednávania. Označený otec prisľúbil, že sa pojednávania zúčastní, nemal nijaké námietky voči otcovstvu a bol uzrozumený aj s tým, že bude na základe rozhodnutia súdu určené jeho otcovstvo k maloletému Denisovi. Matke uviedol, že odchádza späť do Senca, kde má prisľúbené sa zamestnať u rovnakého zamestnávateľa, u ktorého pracoval už predtým. 5. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 31.05.2021, ktorého sa osobne zúčastnila navrhovateľka, kolízny opatrovník a súdom predvolaná svedkyňa - matka navrhovateľky. Pojednávania sa opäť nezúčastnil označený otec dieťaťa, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané - predvolanie na pojednávanie si prevzal dňa 07.05.2021, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní neospravedlnil. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s označeným otcom bola v telefonickom kontakte a do telefónu jej prisľúbil, že sa pojednávania zúčastní. Uviedla, že pred otehotnením už žila s označeným otcom v spoločnej domácnosti u svojej matky a v jej domácnosti splodili maloletého G.. Počas celých 9 mesiacov, kedy čakala maloletého s ňou otec dieťaťa žil v spoločnej domácnosti a po narodení syna bývali striedavo u jej matky a vo Fiľakove u matky označeného otca, ktorá sa neskôr odsťahovala na neznáme miesto. Keď mal malý G. 8 mesiacov, označený otec opustil spoločnú domácnosť a odišiel za prácou do Senca, pričom sa viac o syna nezaujímal, ani mu finančne na výživu neprispieva. Prítomná svedkyňa - matka navrhovateľky pred súdom vypovedala, že otcom jej vnuka je G. P., ktorý býval s jej dcérou v jej domácnosti počas celých 9. mesiacov tehotenstva a po narodení dieťaťa spolu žili ešte približne 9 mesiacov. To, že sa mu narodilo dieťa rozprával každému, svojmu otcovi, susedom a každého koho stretol, tešil sa že má syna. Svedkyňa súdu potvrdila, že jej dcéra nemala iného partnera, okrem označeného otca dieťaťa. 6. Dňa 12.07.2021 súd vypočul svedka, E. P. - otca označeného otca, ktorý bol na pojednávanie predvedený cestou Obvodného oddelenia PZ Fiľakovo. Menovaný súdu potvrdil, že navrhovateľka žila s jeho synom v spoločnej domácnosti v dedine, aj v Senci, kde spolu pracovali. V súčasnosti nevie uviesť, kde sa jeho syn nachádza, nie je s ním v žiadnom kontakte, no pamätá si, že pokiaľ bola navrhovateľka spolu s jeho synom v Senci, žili spolu na ubytovni a neskôr navrhovateľka zavolala svoju matku a vrátila sa späť do dediny. Zhruba po 3 - 4 mesiacoch zavolali jeho synovi, že je s ním tehotná. Syn však otcovstvo odmieta. Svedok E. P. uviedol, že sám videl navrhovateľku aj s inými mužmi. Následne súd poučil E. P. o možnosti vykonania znaleckého dokazovania z jeho genetického materiálu a určenia starootcovstva k maloletému dieťaťu, s čím prítomný E. P. spočiatku nesúhlasil, no následne zmenil názor za podmienky, že všetky náklady so zabezpečením znaleckého dokazovania bude hradiť navrhovateľka, ak sa preukáže, že jeho syn nie je otcom G. S.. 7. Svedkyňa H. L. pred súdom dňa 12.7.2021 vypovedala, že veľmi dobre pozná navrhovateľku Y. S., ako aj označeného otca dieťaťa G. P., pretože bývali spolu v jednej dedine, často sa stretávali a chodili k nej na návštevu. Y. S. žila spolu s G. P. v spoločnej domácnosti v Senci, kde obaja pracovali a žili spolu aj v Nitre nad Ipľom. Podľa svedkyne Y. otehotnela od G. P. a aj počas tehotenstva stále žila s G. P. v Nitre nad Ipľom. Neskôr sa presťahovali do Fiľakova a keďže vlastnila auto, pomáhala im so sťahovaním. Otec dieťaťa - G. P. žil s matkou dieťaťa počas celého tehotenstva a ešte aj v čase, kedy porodila. Odišiel od Y. S. až neskôr, keď už bolo dieťa na svete. Ako dôvod uvádzal, že odchádza za prácou do Senca a odvtedy sa už nevrátil. Svedkyňa uviedla, že tehotenstvo jej oznamovali spoločne,

G. P. aj Y. S. v čase, keď prišli zo Senca domov a nikdy nepočula od označeného otca vyjadrenie v tom zmysle, že by nemal byť otcom dieťaťa, alebo že narodené dieťa nie je jeho. 8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.03.2022, ktorého sa označený otec nezúčastnil, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní neospravedlnil. Prítomná navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a žiadala určiť otcovstvo k jej maloletému synovi, o ktorého sa od narodenia stará. Prítomný kolízny opatrovník zotrval na správe z prešetrenia pomerov a žiadal určiť otcovstvo, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkov: E. P. ( otec označeného otca ), matky navrhovateľky a H. L. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu. 10. Z rodného listu maloletého G. S. súd zisťuje, že dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX z matky Y. S., narodenej XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený. 11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 21.01.2021 vyplynulo, že matka žije s maloletým v rodinnom dome spolu so starou matkou maloletého H. S. a B. S.. Rodina ma k dispozícii dve miestnosti. Denis je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Patakyovej, má absolvované preventívne prehliadky aj očkovania. Matka maloletému zabezpečuje celodennú starostlivosť Na uvedenej správe zotrval kolízny opatrovník v priebehu celého konania. 12. Zo správy ošetrujúceho gynekológa MUDr. Vološina súd zisťuje, že matka pravidelne navštevovala poradňu od 28.05.2018 a porodila dňa XX.XX.XXXX. 13. Z pôrodopisu maloletého dieťaťa súd zisťuje, že pôrod bol samovoľný, včasný dňa 02.01.2019 o 16.35hod., v 10.mesiaci a 38. týždni tehotnosti. 14. Matka v priebehu konania doručila súdu potvrdenie obce Nitra nad Ipľom s nasledovným obsahom: „Obec Nitra nad Ipľom, obecný úrad týmto potvrdzuje, že P. G., otec dieťaťa S. G., X.. XX.XX.XXXX, žil v spoločnej domácnosti s družkou S. Y., nar. XX.XX.XXXX cca od marca do augusta 2019 na adrese X. X. A. XX“. 15. Súd sa opakovane pokúšal zabezpečiť osobnú účasť označeného otca na pojednávaní, doručoval mu predvolania na pojednávania, šetril jeho pobyt cestou Obvodného oddelenia PZ, aj prostredníctvom zamestnávateľov, u ktorých označený otec pracoval, nariadil jeho predvedenie z miesta výkonu práce prostredníctvom PZ v Senci, no napriek takto vykonaným opatreniam sa súdu nepodarilo zabezpečiť jeho osobnú účasť na vytýčenom pojednávaní. Z dôvodu neznámeho pobytu označeného otca dieťaťa, sa súd pokúsil získať vzorku DNA od otca označeného otca - E. P. a určiť starootcovstvo k maloletému dieťaťu. E. P. však na výzvy súdu nereagoval, v mieste svojho trvalého bydliska sa viac nezdržiaval a na základe telefonického dotazu na jeho zamestnávateľa MP leader, s.r.o. súd zistil, že v uvedenej firme pracoval aj označený otec dieťaťa G. P. spolu so svojim otcom E. P., no podľa vedomostí konateľa spoločnosti, odišli pracovať do Nemecka a nemá vedomosť, kde by sa momentálne mohli zdržiavať a ani adresu ich nového zamestnávateľa. Žiadnym kontaktom na nich nedisponuje. 16. Podľa z. ( ďalej len „CMP“ ), ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. 17. Podľa , Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o b) určenie otcovstva. 18. Podľa , na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté. 19. Podľa , konanie sa začína len na návrh. 20. Podľa , účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 21. Podľa , ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 22. Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 23. Podľa z. o rodine, ( ďalej len „ Zákon o rodine“ ), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu. 24. Podľa Zákona o rodine

(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 25. Rodičovstvo, tak ako to deklaruje článok 3 Základných zásad Zákona o rodine je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. K tomu, aby bolo z hľadiska právneho možné hovoriť o rodičovskom vzťahu je potrebné rodičovstvo k dieťaťu určiť. Určením rodičovstva k dieťaťu dochádza k závažnej zmene právneho statusu dieťaťa, matky aj otca. Pri určovaní materstva zákon o rodine vychádza zo starej rímskej zásady „mater semper certa est”, teda matka je vždy istá. Je ňou žena, ktorá dieťa porodila. Otcovstvo k dieťaťu sa určuje pomocou troch právnych domnienok, z ktorých každá ďalšia z nich sa uplatní iba vtedy, ak sa neuplatnia predošlé. Tieto domnienky sú však vyvrátiteľné a otcovstvo určené na základe nich je možné ( s výnimkou tretej - otcovstvo určené súdnym rozhodnutím ) za podmienok ustanovených zákonom o rodine zaprieť. Účelom právnej úpravy zapretia otcovstva je odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom. V prvom rade sa sleduje záujem dieťaťa, ktoré má právo poznať svojich biologických rodičov, vyrastať v biologickej rodine a byť vychovávané biologickými rodičmi. 26. Pretože v posudzovanej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov dieťaťa, nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva, podľa ktorej prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v návrhu preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona o rodine. 27. Určenie otcovstva súdom má nielen význam pre doplnenie údajov o otcovi v rodnom liste dieťaťa, ale sú s takýmto rozhodnutím spojené aj ďalšie významné práva a povinnosti, nielen na strane otca, ale aj dieťaťa. Sú nimi napr. právo na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy o dieťa zo strany otca, právo na udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti a výchovy matky, plnenie si vyživovacej povinnosti, dedičské právo, majetkové práva a podobne. Z tohto dôvodu je určenie otcovstva významným medzníkom v živote rodiča i dieťaťa, a preto má súd za to, že je v záujme každého maloletého dieťaťa, aby otcovstvo k nemu bolo určené. 28. V prejednávanom prípade k súhlasnému vyhláseniu rodičov nedošlo, na základe čoho bola matka nútená podať návrh na určenie otcovstva súdom. Napriek vedomosti označeného otca o prebiehajúcom konaní a opakovanému predvolávaniu označeného otca na vytýčené pojednávania, tento zostal v konaní nečinný, k podanému návrhu matky sa nevyjadril a ani napriek vykonaným opatreniam zo strany súdu na zistenie aktuálneho pobytu otca dieťaťa, sa jeho účasť na vytýčenom pojednávaní nepodarilo zabezpečiť. Súd následne vyhodnotil všetky ostatné vykonané dôkazy ( výsluch matky, výsluch svedkov, pôrodopis maloletého a správu obce Nitra nad Ipľom) a dospel k záveru, že sú natoľko pre súd presvedčivé, že aj bez ďalšieho dokazovania možno pristúpiť k rozhodnutiu určenia otcovstva G. P. k maloletému G. S.. Z výpovedí všetkých svedkov, dokonca aj príbuzného označeného otca dieťaťa E. P., mal súd preukázané, že navrhovateľka žila v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa s označeným otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Pre súd mala veľkú výpovednú hodnotu najmä výpoveď svedkyne H. L., ktorá potvrdila, že navrhovateľka Y. S. žila s G. P. v jednej domácnosti nielen pred otehotnením, ale aj počas celého tehotenstva a istý čas aj po narodení dieťaťa. Potvrdila tiež, že navrhovateľka otehotnela s označeným otcom G. P., pričom správu o tom, že je Y. S. tehotná jej oznámili spoločne a nikdy nepočula od označeného otca vyjadrenie o tom, že by nemal byť otcom dieťaťa, alebo že by dieťa nebolo jeho. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že v potvrdení obce Nitra nad Ipľom o tom, že G. P. žil v spoločnej domácnosti s družkou Y. S., dokonca sám starosta obce označuje G. P.Á. za otca malol. G. S.. Ide o malú obec, kde je samozrejmosťou, že každý každého pozná a aj súkromné veci sa stávajú vecami verejnými. Rovnako neuniklo pozornosti súdu, že maloleté dieťa a označený otec majú rovnaké meno „Denis“, čo nemožno považovať len za náhodu, ale práve naopak, tradične sa prvorodenému synovi ponecháva meno otca.

29. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že označený otec G. P. je biologickým rodičom maloletého G. S.. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že označený otec dieťaťa mal vedomosť o súdnom konaní, ktoré trvalo takmer 2 roky, a teda mal dostatok príležitostí na to, aby sa k návrhu matky vyjadril a v prípadne, že otcovstvo neuznáva, uviedol svoje dôvody, prípadne sa podrobil znaleckému určeniu otcovstva poskytnutím vzorky DNA. Správanie sa otca a jeho prístup k súdnemu konaniu nemožno vyhodnotiť inak, ako zámerné vyhýbanie

sa súdu, v snahe zmariť určenie jeho otcovstva k maloletému G. S., a tým sa vyhnúť povinnostiam, ktoré po takomto rozhodnutí pre rodiča dieťaťa plynú. 30. Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 31. Podľa Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. 32. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 33. Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 34. Podľa Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) 35. Podľa Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 36. Podľa Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 37. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa je tým z rodičov, ktorý výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a má záujem aj v budúcnosti túto starostlivosť a opateru naďalej zabezpečovať. Otec maloletého sa zdržiava na neznámom mieste, o maloletého nejaví záujem a výživným na potreby dieťaťa neprispieva. Súd postupoval podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu. Výšku výživného určil v minimálnom rozsahu z dôvodu, že napriek vykonaným opatreniam sa súdu nepodarilo zistiť iný príjem otca, než Sociálnou poisťovňou uvádzaný vymeriavací základ, ktorý nepresahuje 100 Eur. Styk s maloletým súd neupravoval, nakoľko ho matka upraviť nežiadala a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa otec sa o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho a nevyvíja nijaké úsilie k tomu, aby sa styk mohol realizovať, z tohto dôvodu by bola akákoľvek úprava styku otca s maloletým nadbytočná. 39. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie a na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa , na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.