Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Er-223-2009.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Subarea
27Er/223/2009
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému O. B., E.. X.XX.XXXX, I. D. XXX/X, XXX XX S., vedenej pod spisovou značkou EX 1450/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 317,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Súd poverením zo dňa 15.05.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému o vymoženie istiny 317,99 Eur s prísl. a náhrady trov konania.
2. Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 10700/08 zo dňa 28.10.2008, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO 35 922 761 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2009 a vykonateľnosť 08.01.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20580 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z čiastky 10940 Sk odo dňa 16.07.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 6448 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
3. Zo zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6000 Sk/199,16 Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť sumu zvýšenú o 5760 Sk/191,20 Eur, teda na zaplatenie celkovej sumy 11760 Sk/390,36 Eur v 12 mesačných splátkach.
4. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
5. Podľa § 57 ods. 1 pís. g/ cit. zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
7. Súd preskúmal zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a exekučný titul, pričom zistil nasledovný stav: oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6000 Sk/199,16 Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť sumu zvýšenú o 5760 Sk/191,20 Eur, teda na zaplatenie celkovej sumy 11760 Sk/390,36 Eur v 12 mesačných splátkach, ide teda o navýšenie vo výške 96 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu 12 mesiacov.
8. V zmysle odôvodnenia exekučného titulu rozhodca založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve.
9. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v jej dolnej časti je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
10. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu nie je uvedené na osobitnej od zmluvy o úvere oddelenej listine, ale práve v týchto Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V ich čl. 17 v druhej polovici odseku sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
18. Podľa ods. 5 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 O.z., nakoľko podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom povinný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 O. z., keď súd nemal prečo mať pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako nepodnikateľa. V dôsledku uvedeného je preto nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
20. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
21. Pri skúmaní obsahu rozhodcovskej doložky súd vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Výnimky z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky uvedeného ustanovenia,
podľa ktorých takéto podmienky môžu byť akceptovaným obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak sa tieto týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny plnenia a možnosť spotrebiteľa individuálne ovplyvniť obsah návrhu na uzavretie zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
22. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 3 resp. od 01.01.2008 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník od 01.01.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v citovanom znení je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd dáva do pozornosti, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom, tak i všeobecným súdom. Túto nerovnováhu teda nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcovským súdom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež obmedzením možnosti spotrebiteľa domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť žalovať spor zo zmluvy na všeobecnom súde, ak už bol na rozhodcovskom súde započatý akýkoľvek spor z tejto zmluvy, na ktorý má rozhodcovský súd právomoc.
24. Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neprijateľná podmienka sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny plnenia, ale právomoci orgánu, bola vyhotovená drobným písmom k záveru všeobecných podmienok v druhej časti bodu 17 v členení, ktoré sa môže spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, a napokon ustanovenia zmluvy sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, t. j. zjavne neboli dohodnuté individuálne pre konkrétneho spotrebiteľa, ale hromadne pre viacero spotrebiteľov naraz. Nakoľko bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Toto všetko je dôkazom koncipovania rozhodcovskej doložky predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. To, že výslovne toto ustanovenie je uvedené ako neprijateľná zmluvná podmienka až o d 01.01.2008, nezaváži, nakoľko už právna úprava § 53 ods. 3 O.z. pred touto zmenou obsahovala iba príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Preto každá, aj neuvedená zmluvná podmienka, ktorá spĺňa zákonné predpoklady na jej nazeranie ako na neprijateľnú, t. j. že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak nebola individuálne dojednaná a netýka sa ceny plnenia ani predmetu plnenia, je považovaná za neprijateľnú, bez ohľadu na to, či bola uvedená v exemplikatívnom výpočte vtedajšieho § 53 ods. 3 O.z. alebo nie.
25. Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky uvedenú vyššie a teda rozhodcovskú doložku poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu (s poukazom na možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) s uvedenými doplnkami nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným a nespĺňa predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné spotrebiteľské ustanovenia. Takéto zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
26. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve dojednaním o právomoci rozhodcovského súdu. Ak súd v exekučnom konaní skúma súlad rozhodcovskej doložky/zmluvy s právnym poriadkom Slovenskej republiky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009).
27. Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu konštatuje, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal na jeho vykonanie založenú právomoc. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 pís. g/ vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.