Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/426/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E., U. XXX/7, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Advokátska kancelária Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. F. XXXX/ XX, právne zastúpený Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 5/9, o zaplatenie 32.530,04 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. júna 2017, č. k. 6C/306/2015-165 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 32.530,04 eur (980.000,- Sk), spolu s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,05 % ročne od 02. 08. 2015 do zaplatenia . Dôvodila, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka a v tom čase žalovanému požičala sumu 980.000,- Sk (32.530,04 eur). Zmluvu o pôžičke uzatvorili v advokátskej kancelárii JUDr. Dariny Kučerovej dňa 01. 08. 2005, pričom žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť do 10 rokov od 01. 08. 2005, teda najneskôr 01. 08. 2015. Súčasťou zmluvy bola dohodnutá aj alternatíva, že ak do uvedeného dňa t.j. 01. 08. 2015 nebude pôžička splatená žalovaným, žalobkyňa sa stane vlastníčkou bytu č. 40 v Púchove, Nám. Slobody 1624. Tento byt však už nie je vedený na žalovaného a teda nie je možné, aby žalovaný splnil svoj záväzok spôsobom uvedeným v zmluve a jediným spôsobom je vrátiť pôžičku, čo však žalovaný odmieta. Úrok nebol dohodnutý.

3. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy , ktoré strany sporu označili alebo predložili na preukázanie svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa predložila Zmluvu o pôžičke datovanú 01. 08. 2005, pričom podľa textu uvedenej zmluvy mala byť uzatvorená zmluva 01. 08. 2005. Túto zmluvu mali uzatvoriť žalobkyňa so žalovaným s tým, že žalobkyňa tým dňom mala požičať žalovanému sumu 980.000,- Sk za účelom zaobstarania bytu. V bode II. zmluvy sa uvádza, že žalovaný svojim podpisom prehlasuje prevzatie uvedenej sumy a zároveň, že sa zaväzuje uvedenú sumu žalobkyni vrátiť do 10 rokov od toho dňa, t.j. 01. 08. 2005 a v prípade, že by do toho dňa nebola pôžička žalobkyni vyplatená, stane sa vlastníčkou 3-izbového bytu č.XX, vo

vchode 31, obytného domu čísloXXXX, na ulici O. F. v P. vrátane príslušenstva. Uvedená zmluva je opatrená podpismi žalobkyne a žalovaného. Na pojednávaní dňa 12. 05. 2016 uviedla, že jej Zmluvu o pôžičke datovanú 01.08.2005 vyhotovila JUDr. Kučerová po tom, ako tejto právnej zástupkyni žalobkyňa predložila Dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku podpísanú 02. 08. 2006. JUDr. Kučerová jej povedala, že predmetná dohoda z 02. 08. 2006 nie je dobrá a že im vyhotoví zmluvu o pôžičke, ktorú bude antidatovať. Preto na zmluve o pôžičke je uvedený dátum 01. 08. 2005, hoci bola uzatvorená až po 01. 08. 2006. Na zmluve o pôžičke datovanej 01. 08. 2005 je uvedená iná suma preto, lebo od uzavretia zmluvy 01. 08. 2006 dala žalovanému ďalších 80.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 05. 09. 2016 žalobkyňa k danej zmluve o pôžičke vypovedala, že JUDr. Kučerová jej ešte povedala, že pokiaľ dáva žalovanému peniaze už rok, je treba uzatvoriť lepšiu zmluvu so spätným dátumom odkedy mu peniaze dáva a z tohto dôvodu spoločne uzatvorili zmluvu o pôžičke, na ktorej je dátum 01. 08. 2005.

5. Svedkyňa JUDr. Darina Kučerová vo svojej výpovedi uviedla, že na žiadosť strán sporu ju obaja navštívili a povedali, že chcú spísať zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa žalovanému požičala 980.000,- Sk. Uviedla, že pri odovzdávaní peňazí nebola, keďže jej prax je taká, že ak sa peniaze majú odovzdať, ona vychádza zo svojej kancelárie. Po návrate do kancelárie obaja prehlásili, že žalobkyňa odovzdala žalovanému peniaze a žalovaný aj žalobkyňa zmluvu o pôžičke podpísali. Zároveň uviedli, že zmluva má slúžiť na to, aby v prípade, že sa žalovanému niečo stane, bola ošetrená žalobkyňa a jej dve maloleté deti, ktorí v byte so žalovaným žili.

6. Žalovaný k Zmluve o pôžičke datovanej 01. 08. 2005 uviedol, že túto u JUDr. Kučerovej podpísal, avšak doma si to prečítal a dôsledne preštudoval s tým, že sa rozhodol, že ju nepôjde podpísať k notárovi. Myslel si, že keď zmluva nie je podpísaná u notára, tak žalobkyňa ju zahodila. To však nevedel, že na riadne uzavretie zmluvy netreba podpis overený u notára. Túto zmluvu podpísal, nakoľko žalobkyňa to žiadala od neho pre prípad, že by sa mu náhodou niečo stalo a citovo ho vydierala -odmietala mu variť, doma mal problémy a podobne.

7. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že 900.000,- Sk dostala od svojej starej matky U. B., ktorá jej peniaze vyplatila 5-krát s tým, že prvú splátku jej zaplatila 01. 08. 2005 vo výške 300.000,- Sk a poslednú jej zaplatila 01. 08. 2006. Peniaze odovzdala žalovanému, ktorý v tom čase kupoval s ňou a prerábal byt a staval chatu. Stará matka žalobkyne sa rozhodla, že jej tieto peniaze dá, lebo bola jej prvorodené vnúča a ostatné vnúčatá o ňu nejavili záujem. Bola vydatá za L. F., s ktorým sa rozviedla a vzhľadom k tomu, že jej bývalý manžel dlhoval na výživnom 250.000,- Sk, pri odpredaji jeho bytu tieto peniaze boli vyplatené jej.

8. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že Vzájomnú dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku z 01. 08. 2006 podpísal. Uviedol, že stará matka žalobkyne p. U. B. nikdy u nich nebola a so žalobkyňou ju navštívili len jedenkrát. Tiež vypovedal, že 3-izbový byt nekupoval, ale vymieňal ho s O., ktorej zaplatil doplatok 100.000,- Sk. Ďalších 100.000,- Sk žalovaný vložil do bytu v súvislosti s prerábkami. V súvislosti s listami a výzvami, ktoré mu zaslala spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, previedla na túto spoločnosť.

9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 02. 08. 2006 podpísali/uzatvorili žalovaný a žalobkyňa Vzájomnú dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku, ktorá je datovaná dňom 01. 08. 2006. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že žalovaný potvrdil svojim podpisom, že X-izbový byt č. XX , vo vchode XX, v dome súpisné číslo XXXX, na O. F. v P. spoločne užíva od 01. 09. 2005 so žalobkyňou a jej dvoma maloletými deťmi F. a U.. Ďalej potvrdil, že na kúpu tohto bytu a jeho prerábku vložila žalobkyňa finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk, ktoré v prípade úmrtia žalovaného musia byť pri dedičskom konaní zohľadnené v prospech žalobkyne.

10. Žalobkyňa v konaní predložila list - Zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 07. 2009, tento list je nepodpísaný, v ktorom Mgr. U. U. , Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. uvádza, že zasiela žalobkyni na podpis Zmluvu o postúpení pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré má žalobkyňa vytlačiť, podpísať a zaslať naspäť. Zároveň menovaná zaslala žalobkyni i Vstupné informácie o dlžníkovi poskytnuté veriteľom, ktoré tiež žalobkyňa mala vyplniť a zaslať späť. Mailom zo dňa 30. 07. 2009 informovala Mgr. U. žalobkyňu, ohľadom zmluvných dojednaní v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávok. Súčasne predložila nevyplnenú Zmluvu o postúpení pohľadávky, kde nie sú

vyplnené údaje ohľadne postupcu, dlžníka, pohľadávky, nie je uvedený ani dátum a podpisy účastníkov právneho úkonu. Vyplnené sú len údaje ohľadne postupníka, ktorým mala byť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava. Cez celú stranu tohto návrhu zmluvy je veľkými písmenami uvedené, že sa jedná o vzor zmluvy. Žalobkyňa zároveň predložila zoznam, ktorý obsahuje meno a priezvisko, prípadne názov obchodnej spoločnosti, s údajom „Ponuka platí do:“, pričom v tomto zozname sa nenachádza meno a priezvisko žalovaného. K uvedenému zoznamu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že sa jedná o zoznam dlžníkov, ktorých záväzky vymáhala Dražobná a vymáhacia spoločnosť, s.r.o. Keďže žalobkyňa s uvedenou spoločnosťou zmluvu o postúpení pohľadávky neuzatvorila, meno žalovaného v danom zozname ani nefiguruje. Zmluva o postúpení pohľadávky nebola žalobkyňou nikdy podpísaná, vzhľadom na neakceptovanie mimoriadne nevýhodných podmienok.

11. Žalovaný predložil originál Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 07. 2009, ktoré je opatrené podpisom a tento podpis sa nachádza na mieste, kde sa mal podpísať postupca - W. F. (žalobkyňa). V uvedenom oznámení je ako postupca označená žalobkyňa, ako dlžník žalovaný s tým, že žalobkyňa mala týmto oznámiť žalovanému, že pohľadávku vo výške 29.874,53 eur, ktorá jej vznikla z dôvodu nevyplatenia vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na Námestí slobody v Púchove , na základe Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 01. 08. 2006, postúpila na spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava (postupníka). Požiadala žalovaného, aby všetky úhrady uskutočňoval v prospech postupníka. Žalovaný o týchto listinách tvrdil, že tieto mu boli zaslané priamo spomínanou dražobnou spoločnosťou.

12. Súd mal tiež za preukázané, že žalovanému bol doručený z Dražobnej a vymáhacej kancelárie, s.r.o. list z 25. 03. 2010, nazvaný „Posledný pokus o zmier“, v ktorom liste špecifikovala daná spoločnosť pohľadávku ako „nevyplatenie vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na ulici Námestie Slobody v Púchove na základe vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku“, a v ktorom liste táto spoločnosť vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu, resp. jeho primeranej časti.

13. Listom zo dňa 05. 08. 2009 vyzvala Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava žalovaného na zaplatenie jej pohľadávky, ktorú mala voči žalovanému, a ktorá pohľadávka bola špecifikovaná v prílohe daného listu (ktorá príloha listu nebola zo strany žalovaného v konaní predložená - pozn.súdu).

14. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný doručil žalobkyni list - žiadosť o vysťahovanie z bytu zo dňa 19. 05. 2008, v ktorom ju požiadal o vysťahovanie z bytu na adrese Námestie Slobody 1624/31 v Púchove , do 30. 06. 2008. Zároveň ju informoval o tom, že jej zrušil na danej adrese trvalý pobyt. V závere požiadal o zaslanie kópie zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená na sumu 980.000,- Sk pred JUDr. Kučerovou pod nátlakom žalobkyne.

15. Dňa 09. 06. 2016 podpísala Mgr. L. F. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že bola informovaná osobne od žalobkyne a žalovaného o fiktívnej zmluve, ktorú medzi sebou uzatvorili v roku 2006. Jej obsahom bolo, že v prípade smrti žalovaného, zostane žalobkyni byt alebo 900.000,- Sk. Žalovaný jej osobne neskôr oznámil, že uvedenú zmluvu podpísal pod nátlakom a citovým vydieraním zo strany žalobkyne. Menovaná U.. F. ďalej v čestnom prehlásení uvádza, že vie, že žalobkyňa nemala žiadne finančné prostriedky naviac, žila od výplaty k výplate, nakoľko jej bývalý manžel neplatil výživné a všetky náklady na bývanie jej platil žalovaný. Na pojednávaní Mgr. F. vypovedala, že žalobkyňa jej povedala, že je rada, že ju žalovaný aj s deťmi prichýlil. Vypovedala, že žalovaný jej povedal, že žalobkyňa mu dala na podpis zmluvu, v zmysle ktorej v prípade, že by žalovaný zomrel, by zostal byt žalobkyni alebo by jej zaplatil sumu 900.000,- Sk. Hoci svedkyňa žalovanému povedala, aby zmluvu nepodpisoval, on ju podpísal. Žalovaný zmluvu podpísal preto, lebo žalobkyňa na neho tlačila, aby ju podpísal, že ho citovo vydierala. Po nejakej dobe jej žalovaný opäť povedal, že žalobkyňa mu opäť dala na podpis nejakú zmluvu a pretože žalovaný bol do nej zamilovaný, tento papier podpísal. Uviedla, že žalovaný nie je taký, že by si od niekoho peniaze požičiaval, to skôr on vedel požičať peniaze. Svedkyňa uviedla, že v čase keď strany sporu ešte žili spolu, svedkyňa začala stavať chalupu a žalovaný jej nejaké peniaze na chalupu požičal.

16. Dňa 07. 06. 2016 podpísal L. X. čestné prehlásenie, podľa ktorého žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti od roku 2008 do roku 2014. Začali sa spolu stretávať ešte v čase , keď bývala so žalovaným. Nikdy mu žalobkyňa nepovedala, že žalovanému požičala 980.000,- Sk, ani že jej je žalovaný túto sumu

dlžný. Potvrdil, že žalobkyňa mu povedala, že so žalovaným žila iba kvôli tomu, aby mala kde bývať, keďže bola bez domova a mala dve malé deti. Nikdy nehovorila o svojej babke, ani mu nikdy nepovedala, že od babky dostala 1.000.000,- Sk. V roku 2012 mu povedala, že má ešte jednu fiktívnu zmluvu a že v roku 2016 bude bohatá. Uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný nekupoval so žalobkyňou byt, ale vymieňal 1-izbový byt za 3-izbový s p. O. s doplatkom 100.000,- Sk. Na pojednávaní svedok uviedol, že to čo je uvedené v čestnom prehlásení je pravdivé a za tým si stojí. Vypovedal, že v čase, keď so žalobkyňou žil, táto mávala také reči, že žalovaný bol len krátkou zastávkou a že svedok je ten pravý. Svedok mal vedomosť o ďalších 2 mužoch, s ktorými žila žalobkyňa a ktorým ona toto tiež rozprávala. Svedok uviedol, že nikdy o starej mame žalobkyne nepočul, len raz bol kosiť na pozemku pred domom kde bývala, no stará mama žalobkyne už vtedy nežila. Žalobkyňa mu povedala, že ohľadom žalovaného má ešte jednu zmluvu, že je to na 10 rokov a že tie peniaze dostane. Žalovaného svedok pozná, no nie sú kamaráti, v podstate svedok prebral žalovanému žalobkyňu.

17. Dňa 25. 05. 2016 podpísala W. T. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že žalovaný je jej brat. Tento ju so žalobkyňou zoznámil asi v roku 2003. Odvtedy zostali kamarátky. Občas sa navštevovali u žalovaného, občas u nej doma, prípadne žalobkyňa navštevovala W. T. v jej práci. Veľakrát jej žalobkyňa rozprávala o svojom bývalom manželovi, ako jej pri rozvode zobral všetky úspory a približne v roku 2005 im exekútor zobral aj byt. Žalobkyňa často hovorila akého má W. T. dobrého brata, keď ju zobral k sebe bývať. Inak by musela ísť na slobodárku, čo by finančne neutiahla. Žalobkyňa hovorila aj o tom, že majú spolu uzavretú nejakú fiktívnu zmluvu o majetku, pre prípad že by sa mu niečo stalo a že toto by tiež nikto neurobil. Žalobkyni neplatil jej bývalý manžel na deti výživné a že v tomto jej veľmi pomáha žalovaný. Párkrát si žalobkyňa od W. T. požičala 1.000,- Sk, pretože jej to finančne nevychádzalo. Žalobkyňa nikdy nespomínala svoju babku. Na pojednávaní svedkyňa uviedla, že žalobkyňu vnímala ako ženu, ktorá nemala peniaze. Svedkyňa nemala konkrétnu vedomosť o zmluvách, ktoré mala žalobkyňa podpísať so žalovaným. Svedkyňa vnímala žalobkyňu ako keby nemala rodinu, len raz žalobkyňa pred ňou spomenula svoju sestru.

18. Žalovaný predložil aj čestné prehlásenie U. K. zo dňa 20. 05. 2016, v ktorom sa uvádza, že U. K. je dcérou p. B. , ktorú často navštevovala. Pri týchto návštevách u nej nikdy nestretla žalovaného a žalobkyňu. Nikdy ich ani len nespomenula. Prehlásila, že jej mama - U. B. nikdy nedisponovala takým veľkým finančným obnosom, ako uvádza žalobkyňa. Nikdy nevyhrala ani nepoberala žiadne dividendy. Posledných 40 rokov žila len z malého dôchodku a občasných brigád na JRD. Z týchto peňazí si šetrila na pohreb. Asi pred 18-timi rokmi jej všetky úspory ukradli podomoví predajcovia. Od toho času začala za p. U. B. preberať dôchodok matka žalobkyne p. F. . Starala sa o ňu, nosila jej obedy. Približne v roku 2006 p. B. ochorela a na celú zimu si ju L. F. zobral k sebe. Pri dedení majetku sa nenašli žiadne peniaze, ale iba hnuteľný majetok, predmetom dedenia bol aj starý dom a role. Svedkyňa U. K. v písomnej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou bola v kontakte počas jej detstva, s jej matkou tiež bola v kontakte pomerne často, pričom sa stretávali u nebohej matky svedkyne, resp. u svedkyne doma. Svoju matku navštevovala svedkyňa aj sama alebo aj so svojou rodinou, ako často nevedela uviesť. Starala sa o ňu tak, že jej zabezpečovala palivo na zimu, kosila trávu, občas jej prala a robila práce okolo domu. Vzťahy svedkyne a jej matky boli primerané bežným životným situáciám. Svedkyňa nemala vedomosť o takom veľkom obnose peňazí. V závere uviedla, že si myslí, že nikto z vnúčeniec p. B. nebol obľúbenejším. Hlavným obľúbeným bol jej syn, a keby mala peniaze tak ich dá hlavne jemu.

19. V konaní vypočutý svedok L. D. - kolega žalovaného a bývalý kolega žalobkyne vypovedal, že keď manžel žalobkyne p. F. vyhodil túto z bytu, žalobkyňa by nemala kam ísť, ak by ju neprichýlil žalovaný. Keď sa žalovaný zoznámil so žalobkyňou, svoj dovtedy 1-izbový byt vymenil za 3-izbový byt s p. O.. V čase keď si žalovaný vyberal peniaze z banky bol svedok prítomný pri tomto výbere a bol prítomný aj pri tom, keď 100.000,- Sk dal žalovaný p. O. .Svedok uviedol, že žalobkyňu poznal s tým, že bola bez peňazí. Veľakrát sa mu žalobkyňa sťažovala v tomto smere, ako aj že má dve deti a má problém ich zabezpečiť.

20. Svedkyňa W. F. - matka žalobkyne vypovedala, že raz za ňou prišla dcéra - žalobkyňa s tým, že by potrebovala peniaze. Svedkyňa ju poslala za svojou matkou, aby si šla pýtať od nej peniaze. Následne svedkyni povedala jej matka, že žalobkyni peniaze dala. Svedkyňa nevedela uviesť akú sumu žalobkyňa od nej pýtala a ani nič iné k tomuto nevedela uviesť. Uviedla, že od roku 1992 bývala jej matka U. B. sama. P. B. žila z dôchodku vo výške do 300,- eur. Asi 17 rokov po smrti manžela žila sama. Uviedla, že je pravdou, že p.B. mala peniaze, avšak aký obnos peňazí to bol uviesť nevedela. Matka jej mala povedať,

že má peniaze a dosť. Žalobkyňa mala svedkyni povedať, že potrebovala peniaze na rekonštrukciu bytu, v ktorom žila so žalovaným. U. K. - sestra svedkyne navštevovala svoju matku - p. B. 12-krát až 13-krát ročne, avšak okrem toho, že ju v posledný rok pred smrťou navštevovala ju dovtedy nenavštevovala. Potvrdila, že niekedy krátko po smrti otca svedkyne vykradli jej matku podomoví obchodníci. P. B. bola vdovou od marca 1992.

21. Svedkyňa F. F. - dcéra žalobkyne na pojednávaní vypovedala, že po rozvode s jej otcom išli bývať do bytu žalovaného, ktorý ich potom z toho bytu vyhodil. Svedkyňa v čase keď žila so svojou matkou v byte žalovaného mala 14 až 15 rokov. Uviedla, že veľakrát bola prítomná, keď sa žalobkyňa so žalovaným rozprávali o tom, že idú k právničke spísať zmluvu. Vypovedala tiež, že prababka ich navštevovala, párkrát bola i v ich byte a aj ony za ňou chodili. Raz bola svedkyňa pri tom, ako prababka dala žalobkyni

- mame svedkyne peniaze. Svedkyňa však nevedela povedať koľko to bolo peňazí, dodala však že to bolo určite veľa peňazí, keďže sa z toho rekonštruoval byt a stavala sa chata. O prababku sa starala p. W. F. a tiež za prababkou chodila svedkyňa so žalobkyňou.

22. Z výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX, vedeného na žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. , za obdobie od 01. 08. 2005 do 30. 09. 2005 mal súd za preukázané, že ku dňu 01. 08. 2005 mal žalovaný zostatok na tomto účte vo výške 425.084,80 Sk, pričom dňa 24. 08. 2005 uskutočnil hotovostný výber vo výške 120.000,- Sk, s poznámkou napísanou rukou „výber na byt“ a dňa 02. 09. 2005 uskutočnil hotovostný výber vo výške 170.000,- Sk, s poznámkou napísanou rukou „výber na materiál a zariadenie bytu + kúpa auta“.

23. Z osvedčenia o dedičstve, č.k. 14D 1358/2009-69 zo dňa 31. 05. 2010, ktoré vydala JUDr. Beáta Ondrášiková, súdna komisárka poverená tunajším súdom, mal súd za preukázané, že v dedičskej veci po U. B. uzatvorili dedičia po poručiteľke - W. F., U. K., R. V. a L. B. dohodu, na základe ktorej majetok poručiteľky - výlučne nehnuteľnosti v celkovej hodnote 2.807,- eur, nadobudli dedičia každý po 1/4-ine. Z odôvodnenia vyplýva, že súdny komisár prihliadol aj na závet poručiteľky zo dňa 09. 06.1999 N 233/99, Nz 223/99.

24. Z notárskej zápisnice N 233/99, Nz 223/99 zo dňa 09. 06. 1999 mal súd za preukázané, že U. B. sa dostavila uvedeného dňa do notárskej kancelárie JUDr. Emílie Rosinovej, za účelom spísania závetu do notárskej zápisnice, podľa ktorého poručila všetky svoje pozemky v k.ú. B. V. svojmu synovi L. B. , s odôvodnením, že tento od nej doteraz nedostal žiadne peniaze a svojim dcéram U W. a R. finančne pomohla pri stavbe ich domov.

25. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Er 155/2004-62 zo dňa 24. 08. 2005, právoplatného a vykonateľného dňa 06. 09. 2005 mal súd za preukázané, že exekučný súd schválil príklep udelený vydražiteľovi na dražbe konanej 29. 06. 2005, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností povinného L. F. . Exekučné konanie sa viedlo na vymoženie sumy 34.200,- Sk s príslušenstvom, ktoré iniciovali maloleté deti F. F. a U. (deti žalobkyne).

26. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. 1Er 155/2004-72 zo dňa 03. 11. 2005 exekučný súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 29. 06. 2005 s tým, že z rozdeľovanej podstaty uspokojil pohľadávku oprávnených - vtedy maloleté deti žalobkyne, v celkovej výške 134.112,- Sk.

27. Z troch listov zo dňa 13. 01. 2006 mal súd za preukázané, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava zrušila žalobkyni a jej dvom deťom - F. a U. F. zmluvy o stavebnom sporení s tým, že príjemcom mala uvedená sporiteľňa poukázať nasledovné sumy: W. F. sumu 53.504,70 Sk, F. F. sumu 33.595,30 Sk a U. F. sumu 33.595,30 Sk.

28. Žalovaný sa zúčastnil aj polygrafického vyšetrenia, z ktorého vyšetrenia predložil správu zo dňa 02. 03. 2017. Na tomto vyšetrení bolo žalovanému položených 5 otázok: 1/ Prevzali ste celú sumu 980.000,- Sk od žalobkyne v hotovosti v deň podpisu zmluvy s ňou? 2/ Prevzali ste počas rokov 2005 a 2006 od žalobkyne nejaké finančné čiastky viackrát? 3/ Prevzali ste niekedy od žalobkyne v hotovosti sumu 80.000,- Sk? 4/ Navštívila Vás niekedy vo Vašom byte v Púchove, na Námestí slobody babku žalobkyne? 5/ Navštívili ste babku žalobkyne v jej dome viac ako jedenkrát? Z obsahu predmetnej správy vyplýva, že vyšetrovaný - žalovaný počas vyšetrenia na všetky otázky odpovedal odpoveďou „nie“. Vyhodnotenie bolo vykonané prístrojovými metódami OSS2 a OSS3 a manuálnym skórovaním, pričom po celkovom

vyhodnotení vo všetkých relevantných otázkach bol výsledok NDI (non deception indication - nebola zistená lož).

29. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby (stavebnej úpravy) zo dňa 02. 06. 2005 mal súd za preukázané, že obecný úrad oznámil žalovanému týmto listom, že proti uskutočneniu drobnej stavby - hospodárskej budovy o výmere 25 m2, drevená konštrukcia, nemá Obec Lazy pod Makytou v zmysle stavebného zákona námietky.

30. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, spis. zn. 7C 92/2008 súd na pojednávaní oboznámil obsah žaloby, vyjadrenia žalovaného k žalobe a uznesenie o zastavení konania, čl. 43. Z uvedených dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 04. 07. 2008 podala žalobkyňa proti žalovanému a G. M. žalobu o určenie, že podnájomný vzťah trvá a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 900.000,- Sk. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa v žalobe tvrdila, že so žalovaným od 01. 09. 2005 žila v jednej domácnosti, ich vzťahy boli veľmi dobré, avšak následne sa ich vzťahy zmenili a prestali si rozumieť. Žalovaný, keď žalobkyňa všetky svoje finančné prostriedky minula na prerábku bytu, aj na jeho kúpu, čo žalovaný aj uznal svojim prehlásením z 01. 08. 2006, a neostalo jej nič, začal ju z bytu vyhadzovať, veľmi vulgárne jej aj jej deťom nadával. Nakoľko všetky prostriedky, ktoré boli výlučne jej, požičala na prerábku bytu (ku ktorému žiadala určiť, že podnájomný vzťah žalobkyne a G. M. trvá), ako aj na jeho kúpu, nemá sa kde odsťahovať, situácia veľmi zle vplýva na jej deti a musela so synom navštíviť poradňu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s nárokom o zaplatenie 900.000,- Sk uviedol, že žalobkyňa mu nikdy žiadne peniaze nepožičala, pretože ich ani nemala, čo je zrejmé aj z jej rozvodového konania, kde preukazovala svoju nemajetnosť pri BSM. Vzájomná dohoda o vysporiadaní nadobudnutého majetku sa spisovala u právnej zástupkyne žalobkyne s tým, že to mala byť len poistka v prípade úmrtia žalovaného, keďže v tom čase spolu dobre žili, aby žalobkyňa nemohla byť z predmetného bytu vyhodená na ulicu. Opakovane poprel odovzdanie akýchkoľvek finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. Podotkol, že vie jednoznačne preukázať, že v tom čase mal dostatočné finančné prostriedky a z týchto všetky náklady ohľadne bytu vykrýval a financoval. Tieto okolnosti vyplývajú aj z textu samotnej dohody. Zopakoval, že to mala byť len jej poistka v tom čase, ak by sa jemu niečo stalo. V závere uviedol, že keď sa ich vzťahy narušili, žalobkyňa mu vyprázdnila celý byt, zobrala mu aj veci, ktoré žalovaný nadobudol predtým než sa zoznámili. Žalobu žiadal zamietnuť. Pretože žalobkyňa uvedenú žalobu zobrala späť, súd konanie uznesením, č.k. 7C 92/2008-43 z 15. 12. 2008 zastavil a zároveň aj rozhodol o trovách konania. Vo veci samej nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť 31. 01. 2009.

31. Právne vec posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02.08.2006 žalovaný potvrdil, že na kúpu bytu a na jeho prerábku žalobkyňa vložila finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk (Vzájomná dohoda o vysporiadaní nadobudnutého majetku). Z obsahu tohto právneho úkonu nevyplýva, že by išlo o zmluvu o pôžičke, najmä z neho nevyplýva, že by sa žalovaný dohodol so žalobkyňou, že jej predmetných 900.000,- Sk vráti, resp. v akej lehote. Nemožno teda zjavne tento právny úkon posúdiť ako zmluvu o pôžičke. Obsah tohto právneho úkonu dáva za pravdu tvrdeniu žalovaného, ktorý tvrdil či už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/92/2008 alebo i v tomto konaní, a síce že predmetná dohoda bola akousi poistkou pre prípad, ak by sa žalovanému niečo stalo.

33. V konaní vyšlo najavo aj to, že ohľadom tvrdených práve týchto 900.000,- Sk vyplýva, že tieto isté peňažné prostriedky boli predmetom aj ďalšieho právneho úkonu - a to Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005, ktorá však bola skutočne podpísaná až po 01.08.2006. Táto skutočnosť vyplýva z tvrdenia samotnej žalobkyne. V oboch právnych úkonoch ide zjavne o tie isté peniaze, a teda podľa názoru súdu žalobkyňa predsa nemohla predmetných 900.000,- Sk reálne odovzdať žalovanému, aby tento za tieto finančné prostriedky zaobstaral byt (ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005) za situácie, keď žalobkyňa mala tieto peniaze použiť na kúpu a prerábku ako investíciu do bytu žalovaného (ako to vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006). Uvedená skutočnosť teda vyvracia tú možnosť, že by žalobkyňa mohla 900.000,- Sk reálne odovzdať žalovanému, čo je conditio sine qua non pre vznik zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa tak nepreukázala, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a zároveň mu aj reálne odovzdala sumu 900.000,- Sk.

34. Pokiaľ sa žalobkyňa okrem 900.000,- Sk domáhala aj ďalších 80.000,- Sk, súd nepovažoval za preukázané, že žalobkyňa žalovanému reálne odovzdala aj týchto 80.000,- Sk (čím by došlo k uzatvoreniu jednej, resp. viacerých zmlúv o pôžičke). Ak teda žalobkyňa tvrdí, že žalovanému poskytla najskôr 900.000,- Sk a potom 80.000,- Sk, bolo by potrebné, aby žalobkyňa tieto peniaze mala k dispozícii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa mohla mať k dispozícii v roku 2006 sumu presahujúcu predmetných 80.000,- Sk a to jednak z dôvodu vyplatenia sporenia a jednak jej exekútor vyplatil sumu, ktorú vymohol z predaja bytu v rámci exekúcie za účelom vymoženia výživného. Pokiaľ ide o 80.000,- Sk, poskytnutie takejto sumy žalovanému zo strany žalobkyne by bolo v zásade možné. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa mala k dispozícii predmetných 80.000,- Sk však ešte automaticky neznamená, že s týmito naložila tak, že ich žalovanému požičala. V konaní totiž nebolo preukázané, že žalobkyňa v období po 02.08.2006 uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke v akejkoľvek forme a že by zároveň mu predmetnú sumu aj reálne odovzdala. Žalobkyňa v konaní síce uviedla, že „Preto na zmluve, ktorú vyhotovila JUDr. Kučerová je iná suma, pretože od uzavretia zmluvy 01.08.2006 som dala odporcovi ďalších 80.000,- Sk.“, avšak toto tvrdenie o uzatvorení práve zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným už v konaní nepreukázala. Z uvedeného vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že žalovanému mala 80.000,- Sk požičať ešte pred uzavretím Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005. Preukázanie uzatvorenia takýchto zmlúv o pôžičke nemôže byť nahradené preukázaním uzatvorenia písomnej zmluvy, navyše antidatovanej. Keďže zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, je nevyhnutné, aby ešte predtým, ako dôjde k reálnemu odovzdaniu peňazí, bola medzi stranami uzatvorená dohoda (zmluva). Ak by totiž nedošlo k uzatvoreniu dohody, bolo by nejasné, z akého dôvodu jedna osoba dala druhej osobe určitú sumu peňazí. Bez existencie predchádzajúcej dohody by bolo otázne, či existoval právny dôvod na plnenie, prípadne či žalobkyňa peňažné prostriedky neposkytla žalovanému za účelom zabezpečenia ich (vtedy) spoločného bývania (teda za rovnakým účelom, ako mala poskytnúť žalovanému 900.000,- Sk).

35. Z vyššie uvedeného dôvodu teda dodatočne uzatvorená písomná zmluva nemôže byť považovaná za dohodu (dohody) o pôžičkách vo výške 80.000,- Sk, ktoré žalobkyňa prípadne poskytla žalovanému v období po 01.08.2006 do spísania zmluvy o pôžičke v advokátskej kancelárii JUDr. Kučerovej . Keďže žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným a následne aj reálne odovzdanie sumy 980.000,- Sk, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza aj to, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke je spochybnené i tým, že žalovaný v konaní predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že v čase výmeny bytu žalovaný mal k dispozícii dostatok vlastných prostriedkov nielen na vyplatenie p. O. , ale aj na rekonštrukciu bytu. Predmetná rekonštrukcia totiž podľa vyjadrenia žalovaného stála 100.000,- Sk, max 150.000,- Sk, pričom p. O. bolo zaplatených ďalších 100.000,- Sk. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaný disponoval v tom čase sumou 425.084,50 Sk . Žalovaný teda podľa názoru súdu nemal žiadny dôvod, prečo by si mal od žalobkyne požičiavať 900.000,- Sk, resp. 980.000,- Sk. Aj výsledky z polygrafického vyšetrenia potvrdzujú tvrdenia žalovaného, že od žalobkyne nikdy neprevzal žalovanú sumu, či už v celosti alebo po častiach. Pokiaľ NS SR v uznesení sp. zn. 6Tz/13/02 z 30.07.2002 vyjadril názor, že takýto dôkaz nie je prípustný, je potrebné uviesť, že sa to týka výlučne trestného konania. Hoci žalobkyňa nepreukázala, že žalovanému čiastku 980.000,- Sk aj skutočne odovzdala titulom zmluvy o pôžičke, súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k tvrdeniam žalobkyne ohľadom pôvodu čiastky 900.000,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že jej stará matka U. B. túto čiastku odovzdávala postupne, v niekoľkých splátkach v období od 01.08.2005 do 01.08.2006 s tým, že prvá splátka bola 300.000,- Sk. Súd takémuto tvrdeniu žalobkyne neuveril, a to hlavne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní neprodukovala také dôkazy - listinné, svedecké, ktorými by toto svoje tvrdenie preukázala. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že U. B. skutočne odovzdala žalobkyni v niekoľkých splátkach sumu dokopy 900.000,- Sk. Výpoveď svedkyne F. F. o tom, že raz bola pri tom, keď dala U. B. žalobkyni peniaze, toto nepotvrdzuje. Jednak nie je zrejmé, kedy to bolo a tiež nie je zrejmé, aká suma to bola. Domnienka svedkyne, že to určite bolo veľa peňazí, je bezpredmetná. Okrem iného, súd nemal za preukázanú ani tú skutočnosť, že U. B. disponovala takou vysokou čiastkou. Ako vyplynulo z dokazovania, stará matka žalobkyne U. B. po smrti svojho manžela v roku 1992 žila sama z dôchodku, ktorý poberala vo výške do 300,- eur. Pri takej výške dôchodku nie je možné, aby za obdobie asi od roku 1992 (keďže krátko po smrti manžela jej všetky úspory ukradli podomoví obchodníci) do roku 2005 ušetrila taký vysoký obnos peňazí. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu by takýto vysoký obnos peňazí mala dať U. B. práve svojej vnučke - žalobkyni. Je logické, že ľudia obdarúvajú spravidla svojich najbližších, pričom darca má k obdarovanému aj nejaký citový vzťah. Pri darovaní takého vysokého obnosu peňazí ako to malo byť v tomto prípade sa očakáva, že vzťah darcu a obdarovaného bude veľmi blízky. Z písomnej výpovede U. K. vyplýva, že U. B. nemala viac obľúbené niektoré z vnúčat a že

najviac mala v obľube svojho syna, a teda ak by mala nejaké peniaze, dala by ich jemu. Vzhľadom na obsah závetu, ktorý U. B. spísala u notárky dňa 09.06.1999, a ktorý závet nezmenila (čo je zrejmé z osvedčenia o dedičstve č. k. 14D/1358/2009-69 zo dňa 31.25.2010) je výpoveď svedkyne K. v tomto smere vierohodná.

36. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania už postúpila na tretiu osobu. Keďže žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia čiastky 32.530,04 eur (980.000,- Sk) titulom Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005, je bez akéhokoľvek právneho významu skutočnosť, že podľa tvrdenia žalovaného došlo k postúpeniu pohľadávky žalobkyne. Postúpená údajná pohľadávka totiž vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006, ktorá nie je predmetom tohto konania (v žalobe je predsa vymedzený nárok tak, že ide o sumu 980.000,- Sk vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a nie že ide o sumu 900.000,- Sk zo vzájomnej dohody).

37. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný , priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

38. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonnej lehote odvolanie, poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v priebehu konal tvrdil, že zmluvu o pôžičke nepodpísal, resp. ju považoval za sfalšovanú a spochybnil aj svoj podpis. Následne, po výpovedi JUDr. Kučerovej ako svedkyne, žalovaný svoju výpoveď zmenil a vypovedal, že zmluvu podpísal a podpis na zmluve uznal . Žalobkyňa poukázala na výpoveď svojej matky a dcéry, ktoré potvrdili a boli prítomné spolužitia so žalovaným, pričom mali vedomosť o tom, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného vrátenia finančných prostriedkov . Namietala svedecké výpovede žalovaného ako i výpoveď bývalého partnera žalobkyne, ktorý logicky z výsledku ich spolužitia a ukončenia vzťahu vypovedal za účelom pomstiť sa žalobkyni ako i výpoveď sestry žalovaného . žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že finančné prostriedky požil žalovaný aj do stavby svojej chaty. Žalobkyňa po rozhodnutí súdu prvej inštancie získala fotografiu, ktorá preukazuje, že išlo o stavbu novú . O finančných prostriedkoch, ktoré žalobkyňa požičala žalovanému , existujú dve listiny a to vzájomná dohoda o vyporiadaní nadobudnutého majetku a zmluva o pôžičke. Namietala, že súd neodstránil rozpory, v čase podpísania zmluvy o pôžičke, ktoré majú podstatný význam pre posúdenie veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné a nespravodlivé, k jednotlivým úkonom pristupoval bez celkovej nadväznosti a vzájomnej súvislosti . Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ust. § 388 tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná 100% náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za zákonný a náležite odôvodnený. Žalobkyňa podala predmetné odvolanie i napriek tomu, že si je vedomá tej skutočnosti, že žalovanému nikdy nepožičala žiadne peniaze, neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu pokusu podvodu. Súd prvého stupňa dostatočne preukázal, že U. B., babka žalobkyne, nikdy nemohla disponovať takou vysokou čiastkou, keď poberala dôchodok vo výške 300,- eur a teda nie je možné, aby si takýto obnos peňazí našetrila. Žalobkyňa nepreukázala, že jej babka dala peniaze, nakoľko babka mala v obľube svojho syna. Súčasne k odvolaniu žalobkyne priložil čestné prehlásenie Jána B., ktorý je synom neb. U. B., v ktorom sa uvádza, že má vedomosť o tom, že u svojej neb. matky nikdy nevidel žalovaného, pričom jeho matka nemohla mať našetrenú sumu v predmetnej výške, a ak by ju mala, tak takúto sumu by rozhodne žalobkyni nedala. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a dôvodný a preto navrhol odvolanie žalobkyne zamietnuť v plnom rozsahu.

40. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 21 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 41. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až

§ 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje a dodáva nasledovné.

42. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

43. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

44. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

45. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Vzájomná dohoda o vyporiadaní nadobudnutého majetku, z ktorej nevyplýva, že by išlo o Zmluvu o pôžičke , resp. povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky vo výške 900.000,- Sk a v akej lehote. Súd uzavrel, že išlo o poistku žalobkyne pre prípad úmrtia žalovaného. Tie isté peňažné prostriedky boli predmetom aj Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2005, pričom k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. V oboch právnych úkonoch ide zjavne o tie isté peniaze . Žalobkyňa nemohla predmetných 900.000,- Sk reálne odovzdať žalovanému, aby tento za tieto finančné prostriedky zaobstaral byt (ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005) za situácie, keď žalobkyňa mala tieto peniaze použiť na kúpu a prerábku ako investíciu do bytu žalovaného (ako to vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006). Súčasne nedošlo k odovzdaniu ďalších finančných prostriedkov žalovaného žalobkyni vo výške 80.000,- Sk, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalobkyňa skutočne disponovala aj touto finančnou čiastkou . Uzavrel, že v konaní nebola preukázaná uzatvorená Zmluva o pôžičke ako i reálne odovzdanie peňazí, pričom uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nepredchádzala vzájomná dohoda o určení dôvodu pôžičky . Neexistoval ani právny dôvod na vrátenie plnenia. Za situácie, že v čase rozhodnom pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke, mal žalovaný na účte dostatok finančných prostriedkov, nemal žiaden dôvod na požičanie peňazí od žalobkyne. Záverom súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňa nepreukázala, že skutočne disponovala finančnou čiastkou v celkovej sume 980.000,-Sk.

46. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

47. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

48. Odvolací súd pri posudzovaní otázky dôkazného bremena poukazuje na zákonné ust. § 657 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, v zmysle ktorého je pôžička tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna

2010 sp. zn. 3 Cdo 325/2009 <http://merit.slv.cz/3Cdo325/2009>), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôl e) boli dané.

49. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

50. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

51. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ust. § 657 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí, čo je prípad súdenej veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy nepatrí písomná forma, takže zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V tomto prípade však výlučne veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach.

52. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne skonštatoval a posudzoval dva právne úkony a to Vzájomnú dohodu o vyporiadaní nadobudnutého majetku a Zmluvu o pôžičke. Predmetom oboch vzájomných vzťahov bola finančná čiastka vo výške 900.000,-Sk, pričom k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo. Tieto tvrdené skutočnosti žalobkyňa v konaní nepreukázala, teda skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ako i dôvod poskytnutia pôžičky . I keď žalobkyňa tvrdila, že pri podpise zmluvy o pôžičke došlo k reálnemu odovzdaniu finančnej čiastky, na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiaden dôkaz za situácie, keď pri uzatvorení zmluvy o pôžičke bola prítomná len žalobkyňa a žalovaný. Samotná zmluva o pôžičke s podpisom žalovaného nie je dôkazom, že žalovaný pôžičku skutočne prevzal . K odovzdaniu peňazí nedošlo , preto medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikol . Odvolací súd v tomto smere poukazuje i na konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom žalobkyňa tvrdila , že poskytla žalovanému spornú finančnú čiastku na prerábku bytu ako i na jeho obstaranie. Pokiaľ žalobkyňa mala relevantné dôkazy na preukázanie bezdôvodného obohatenia, mohla zotrvať na uplatnených nárokov v danom konaní.

53. Námietka žalobkyne poukazom na tvrdenia žalovaného, že predmetnú pôžičku nepodpísal, pričom následne tvrdil, že podpis na zmluve patrí žalovanému, nie je dôvodná, pre posúdenie reálneho odovzdania finančných prostriedkov je irelevantná.

54. Súčasne súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňa skutočne disponovala tak vysokým obnosom finančných prostriedkov. Žalovaný v priebehu konania predložil listinný dôkaz- výpis z účtu preukazujúci,

že v rozhodnom čase disponoval finančnou čiastkou vo výške 425.084,50,- Sk, teda nemal žiaden dôvod na požičanie peňazí od žalobkyne. Rovnako správne postupoval, keď uzavrel, že žalobkyňa ani nemohla disponovať takýmto finančným obnosom, keď bola rozvedená, z predaja bytu obdržala len sumu vo výške 80.000,- Sk, ktoré, podľa jej tvrdenia, rovnako poskytla žalovanému. Ani odovzdanie tejto sumy žalobkyňa v konaní nepreukázala, keď zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 1.8.2005, pričom žalobkyňa tvrdila , že zmluva o pôžičke bola v skutočnosti uzatvorená až dňa 01.08.2006, pričom tento dátum antidatovala. Tvrdenia žalobkyne , že jej finančnú čiastku poskytla U., stará matka, a to postupne v čiastkach , v období od 1.8.2005 do 1.8.2006 s tým, že prvá splátka bola vykonaná vo výške 300.000,- Sk dňa, nepreukázala. Z výpovede žalobkyne nie je zrejmé, aké splátky, kedy a v akej výške stará matka uskutočňovala v prospech žalobkyne, ani z akého dôvodu jej stará matka predmetné sumy odovzdávala za situácie, že išlo o nemajetnú ženu, ktorá poberala len starobný dôchodok. Rovnako spísaný závet starou matkou preukazuje, že stará matka tento uzatvorila najmä z dôvodu usporiadania vzťahov medzi svojimi deťmi. Pokiaľ by mala úmysel zabezpečiť akýmkoľvek spôsobom aj ďalším príbuzných, resp. svoje vnúčatá, tieto okolnosti by v závete uviedla.

55. Súd prvej inštancie súčasne vykonal výsluch svedkov a riadne sa vysporiadal so svedeckými výpoveďami. Ani jeden zo svedkov však nebol prítomní pri odovzdaní peňazí žalobkyňou žalovanému.

56. Odvolacie námietky žalobkyne boli preto nedôvodné.

57. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. 59. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .