Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-58-2018.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/58/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W. X. č. XXX, o zaplatenie 4.332,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5Csp/130/2017-63 zo dňa 22. januára 2018, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 417,10 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 417,10 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 5Csp/130/2017-63 zo dňa 22.01.2018 v časti vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 417,10 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 417,10 eur od 30.10.2014 do zaplatenia z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca, resp. jeho právny predchodca so žalovaným uzavreli dňa 30.05.2014 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 24 mesačných splátkach po 208,55 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2014 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplývalo, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil žiadnu splátku. Žalobca preto listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovaného, aby uhradil nedoplatok na splátkach v sume 667,37 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný dlžnú sumu v uvedenej lehote neuhradil, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 29.10.2014 a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu 4.418,10 eur jednorazovo. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 4.332,22 eur, ktorá predstavuje sumu predpísaných neuhradených splátok do zosplatnenia vo výške 834,20 eur a sumu po zosplatnení vo výške 3.498,02 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany v konaní uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu o pôžičku a na základe tejto jeho žiadosti mu žalobca poskytol bezúčelový úver. Ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa primárne skúmal, či nárok žalobcu je premlčaný.
Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t.j. splatné ku dňu 16.08.2014, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný neuhrádzal splátky v zmysle splátkového kalendára, žalobcovi neuhradil ani jednu splátku. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa 29.10.2014, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac jún 2014 až október 2014, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. V danom prípade využil žalobca právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v júni 2014, t.j. premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti tejto splátky a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v júni 2014, čo vyplýva aj z výzvy na zaplatenie zo dňa 27.08.2014, a pokiaľ žalobca podal žalobu 16.08.2017, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až potom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej veci splatnej 20. júna 2014. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.332,22 eur s príslušenstvom považoval za premlčaný, a preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.915,12 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 3.915,12 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní a prizná mu náhradu trov konania. V časti konania o zaplatenie sumy 417,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 417,10 od 30.10.2014 do zaplatenia vzal žalobu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že premlčania jeho nároku na splátky splatné dňa 20.06.2014 a 20.07.2014 po 208,55 eur. Uviedol, že § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo odkazuje na § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 16.08.2017 podliehali splátky splatné 20.06.2014 a 20.07.2014. Premlčanie neuhradených úverových splátok splatných dňa 20.06.2014 a 20.07.2014 by posúdil podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka a premlčanie zosplatneného celého úveru by posúdil podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. Správne by mal potom za preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 20.06.2014 do 20.07.2014 v celkovej sume 417,10 eur. Mal za to, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/228/2016-74.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Žalobca v odvolaní zobral žalobu v časti o zaplatenie 417,10 eur s príslušenstvom späť s odôvodnením, že jeho nárok na splátky splatné dňa 20.06.2014 a 20.07.2014 po 208,55 eur, je premlčaný.
6. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby písomne nevyjadril.
7. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
8. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
9. Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
10. V intenciách citovaných zákonných ustanovení, keď žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, vzal žalobu sčasti späť a žalovaný neoznámil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 417,10 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 417,10 eur od 30.10.2014 do zaplatenia. Ďalej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 417,10 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 417,10 eur od 30.10.2014 do zaplatenia zrušil a konanie v príslušnej časti zastavil.
11. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, ktorým výrokom bola žaloba v celku zamietnutá a žalovanému nárok na náhradu trov konania nebol priznaný, odvolací súd zistil, že je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP.
12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (22.01.2018) vziať na zreteľ § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a prihliadnuť tak na zákonný dôvod, ktorý bránil priznať plnenie požadované žalobou.
14. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).
15. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd prvej inštancie bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, v ktorom bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu, ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.
16. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej veci, aj keď išlo o postup v zmysle zákona, predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a teda nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že jeho pohľadávka nemohla byť ku dňu podania žaloby premlčaná. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní (aj keď z iných dôvodov). Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre posúdenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 CSP.
17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa vyporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.
18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).