Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-75-2020.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/75/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: MK MARKET spol. s r.o., IČO: 62 412 051, so sídlom Vysoká cesta 121/8, Braník, Česká republika, právne zastúpený: slc partners s.r.o., IČO: 47 246 634, so sídlom Hviezdoslava námestie 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 3.663,67 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.663,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.663,67 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 28.10.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 3.663,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.663,67 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100.000,- Kč, t. j. vo výške 3.663,67 eur. V Zmysle bodu 2 Zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 31.10.2017. Žalovaný však predmetný dlh do dnešného dňa neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie vyššie uvedenej dlžnej sumy mailom zo dňa 29.06.2018, pričom žalovaný na tento mail nereagoval. Nezaplatením vyššie uvedenej pôžičky v lehote jej splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listiny: Smlouva o zápujčce zo dňa 14.srpna 2017, e-mail zo dňa 29.06.2018.
3. Okresný súd Piešťany vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 15C/75/2020 - 39 zo dňa 13.04.2021, ktorý bol uznesením č. k. 15C/75/2020 - 65 zo dňa 22.09.2021 zrušený v celom rozsahu z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že bol uznesením č. k. 15C/75/2020 - 68 zo dňa 22.09.2021 na vyjadrenie sa vyzvaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2021.
5. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, súd zistil tento stav veci:
6. Zo Smlouvy o zápůjčce zo dňa 14.08.2017 súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným podľa § 2390 a nasl. zák. č. 89/2012 Sb. (český občanský zákoník), na základe ktorej si žalobca požičal od žalovaného čiastku vo výške 100.000,- Kč a to v hotovosti, finančná čiastka bola žalovanému predaná pri podpise zmluvy a podpisom zmluvy žalovaný potvrdil jej prijatie. Strany sa dohodli, že finančnú čistku žalovaný vráti najneskôr do 31.10.2014, pričom žalovaný bol oprávnený vrátiť čiastku i pred uplynutím tejto lehoty. Pôžička je bezúročná.
7. Z e-mailu zo dňa 29.06.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
8. Podľa čl. 1 Kapitoly 1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenia č. 1215/2012) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
9. Podľa čl. 4, Kapitoly II, Oddiel 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.
10. Podľa č. 4, Kapitoly II, NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I (ďalej len „nariadenie č. 593/2008), rozhodné právo pri absencii voľby, 1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb; c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza; d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine; e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta; f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora; g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také miesto možno určiť; h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice 2004/39/ ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom. 2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.
11. Podľa § 1721 zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník (ďalej len „OZ“) ze závazku má věřitel vůči dlužníku právo na určité plnění jako na pohledávku a dlužník má povinnost toto právo splněním dluhu uspokojit.
12. Podľa § 1723 ods. 1 OZ závazek vzniká ze smlouvy, z protiprávního činu, nebo z jiné právní skutečnosti, která je k tomu podle právního řádu způsobilá.
13. Podľa § 1789 OZ ze závazku je dlužník povinen něco dát, něco konat, něčeho se zdržet nebo něcostrpět a věřitel je oprávněn to od něho požadovat.
14. Podľa § 1958 ods. 1 a 2 OZ je-li čas plnění přesně ujednán nebo jinak stanoven, je dlužník povinen plniti bez vyzvání věřitele. Neujednají-li strany, kdy má dlužník splnit dluh, může věřitel požadovat plnění ihned a dlužník je poté povinen splnit bez zbytečného odkladu.
15. Podľa § 2390 OZ přenechá-li zapůjčitel vydlužíteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce.
16. Podľa § 1970 OZ po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
17. Podľa § 2 Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe je možno v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky, zatiaľ čo žalovaný je fyzickou osobou žijúcou na území Slovenskej republiky, ktorej je zároveň štátnym občanom. V danom prípade sa jedná o konanie s tzv. cudzím prvkom a keďže predmetom konania je vrátenie finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, ide o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté podaním žaloby na súd dňa 28.10.2020, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením Rady ES č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, konkrétne článkom 1 ods. 1 a článkom 4 ods.1, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. V danom prípade sa nejedná o osobitnú právomoc súdu a zároveň zo zmluvy nevyplývala žiadna dohoda strán o právomoci.
19. Pokiaľ ide o rozhodné právo, súd aplikoval Nariadenie Rady ES č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, konkrétne článok 4 ods. 2, podľa ktorého sa daný právny vzťah spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu (pretože nejde o prípad podľa odseku 1), v danom prípade teda právny poriadok Českej republiky, pretože zmluvnou stranou, ktorá plnenie zo zmluvy poskytla v podobe pôžičky peňazí, bol žalobca.
20. Súd mal za preukázané, že žalovaný si od žalobcu požičal finančné prostriedky v sume 3.663,37 eur v zmysle uzatvorenej zmluvy, pričom ich v dohodnutej lehote žalobcovi nevrátil. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu a skutočnosti tvrdené žalobcom nijako nerozporoval. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú, na základe čoho žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, keďže žalovaný dlh neuhradil do 31.10.2017 ako bolo dohodnuté v zmluve a zaviazal tak žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.663,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.663,67 eur od 01.11.2017 do zaplatenia (výrok I.).
21. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní (výrok II.).
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).