Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598 , zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie 10,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2017, č. k. 18C/45/2016-50 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10,89 EUR s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 304603468 zo dňa 05.02.2014. Žalovaná suma celkom 357,17 EUR predstavovala istinu vo výške 10,89 EUR, úrok vo výške 39,15% ročne za obdobie od 06.02.2014 do 23.02.2016 v sume 157,46 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 28.01.2015 do 23.02.2016 v sume 9,27 EUR, poplatok vo výške 146,55 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR, spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 304603468 z 05.02.2014 žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 300,- EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 146,55 EUR a úrok vo výške 117,45 EUR spolu celkovú čiastku 564,- EUR. Odplata predstavovala sumu 146,55 UER čo predstavovalo RPMN vo výške 88% , úrok vo výške 39,15% je vyčíslený v sume 117,45 EUR. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku 564,- EUR zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 47,- EUR vždy k 27. Kalendárnemu dňu v mesiaci od 27.02.2014. Z uvedenej čiastky uhradil len 94,- EUR , porušil podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere , nedodržal dohodnutý splátkový kalendár, stratil výhodu poskytnutých splátok a dlh sa stal splatným 28.01.2015.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 05.02.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304603468, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 300,- EUR. Celkové náklady spotrebiteľa boli 264,- EUR, celková čiastka splatná spotrebiteľom 564,- EUR, s úrokom vo výške 39,15 % ročne v sume 117,45 EUR a administratívnym poplatkom 146,55 EUR. S termínom konečnej splatnosti 27.01.2015, a výškou RPMN 88 %. S priemernou výškou RPMN 50,91 %. Celkovú čiastku 564,- EUR sa žalovaný zaviazal podľa Dohody o plnení v splátkach z 05.02.2014 splácať v mesačných splátkach po 47,- EUR po dobu 12 mesiacov vždy do 27. dňa v mesiaci od 27.02.2014. Na splatenie úveru poukázal žalovaný zrážkami zo mzdy sumu 486,17 EUR, čo je zrejmé z listinného dôkazu predloženého žalovaným v spise na čl. 46. V článku 07. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 33,- eur pre prípad, že žalovaný nezaplatí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

5. Žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom dňa 05.02.2014. Úver v sume 300,- EUR použili spolu s manželkou na bežný chod domácnosti, žiadal žalobu zamietnuť, keď predložil listinný dôkaz vyhotovený účtovníčkou zamestnávateľa HBP , a.s. z 15.02.2017, že na tomto úvere formou zrážok zo mzdy zaplatil 486,17 EUR a zostatok je 312,25 EUR. Ďalej uviedol, že je samoživiteľom a stará sa o dve maloleté deti, text zmluvy ani dohody o zrážkach nemal možnosť ovplyvniť, boli vopred predpripravené. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

6. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil žalobu podľa ust. § 1 ods. 2 , § 2 písm. d/, § 7 ods. 1 , § 9 ods. 2 , § 11 ods. 1 , 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 05.02.2014, § 3 ods. 1 , § 39 , § 41 , § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,

7. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 05.02.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304603468, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 300,- EUR, ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 47,- EUR po dobu 12 mesiacov vždy do 27. dňa v mesiaci od 27.02.2014. Zmluvný úrok predstavoval 39,15 % ročne, RPMN 88 % a priemerná hodnota RPMN 50,91 %. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na dňa 27.01.2015. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnutie úveru odplatu v sume 264,- EUR. Celkom sa zaviazal zaplatiť sumu 564,- EUR, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali sumu 264,- EUR tvoriacu odplatu v sume 146,55 EUR a zmluvný úrok v sume 117,45 EUR. Na splatenie úveru poukázal k 15.02.2017 sumu 486,17 EUR, čo je zrejmé z potvrdenia účtovníčky súčasného zamestnávateľa žalovaného v spise na čl. 46. V článku 07. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 33,- eur pre prípad, že žalovaný nezaplatí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 300,- EUR, na splatenie ktorého už zaplatil sumu 486,17 EUR. Úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza žalobca údaj o RPMN 88,00 %, pričom tvrdí, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru . Rovnaký text o RPMN uvádza žalobca aj v dohode o plnení v splátkach, kde však uvádza už údaj o RPMN 263,64 %. Uvedená praktika žalobcu ako veriteľa pri určení tak dôležitého údaju ako je RPMN nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Veriteľ navodzuje naoko stav, že dlžník môže splatiť úver aj jednorazovo najneskôr do 27.01.2015, keď RPMN predstavuje 88 %. Zároveň však dohoduje plnenie v splátkach, pričom porušenie splátok sankcionuje poplatkom za výber splátky v hotovosti, resp. zánikom dohody o splátkach od počiatku. Je nepochybné, že iné podmienky splácania úveru sú pri splatení úveru jednorazovo, keď spotrebiteľ má dostatok času na to, aby aj v posledný deň dohodnutej úhrady zaplatil plnenie naraz, a iné podmienky splácania úveru sú pri postupnom splácaní, keď musí každý mesiac splácať veriteľovi dohodnutú mesačnú splátku. Ak mal teda žalovaný povinnosť splácať dlh v splátkach, bol údaj o RPMN uvedený v zmluve 88 % nesprávne, v nižšej výške a teda v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona upravuje mechanizmus sankcionovania veriteľa aj pre prípad nesprávne uvedeného údaju o RPMN, pričom jeho zmyslom je odradiť veriteľa od porušovania niektorých dôležitých zákonných povinností. V danej veci súd ďalej konštatuje, že zmluva neobsahuje riadne a určito uvedený údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti, počte splátok. Vzhľadom na uvedené súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poskytol úver v sume 300,- EUR a žalovaný uhradil do 15.02.2017 sumu 486,17 EUR nie je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na splatenie istiny už žiadnu sumu. Na základe uvedeného aj vo zvyšku žalovaného nároku tzv. známeho úroku 157,46 EUR, známeho úroku 9,27 EUR , poplatku vo výške 146,55 EUR, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia je žaloba s poukazom na vyššie uvedené nedôvodná. Naviac dojednanie zmluvných úrokov vo výške 39,15 % ročne súd považuje za neplatné dojednanie podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu 33,- EUR, túto uplatňuje žalobca zrejme s poukazom na bod 07. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR. Podľa názoru súdu uvedené dojednanie obsiahnuté vo VPP nemôže žalovaného ako spotrebiteľa zaväzovať. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého žalovaný bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tento text je upravený mimoriadne malým, veľmi ťažko čitateľným písmom. Žalobca nepreukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol riadne oboznámená s obsahom VPP v čase akceptácie a uzatvárania zmluvy, či bola osobitne upozornený na dojednanie o zmluvnej pokute a či mal možnosť toto zmluvné dojednanie ovplyvniť, ak žalovaný vo výpovedi namietal, že takúto možnosť ovplyvniť text zmluvy nemal. Z uvedeného dôvodu súd nepovažuje vzhľadom na mechanizmus dojednania zmluvnej pokuty za platné zmluvné dojednanie, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Súd žalobcovi nepriznal ani úrok z omeškania vo výške 5 % ročne keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že na tento úrok z omeškania má nárok, keď do konania nepredložil žiadny splátkový kalendár ani iný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania a či žalobcovi nárok na uplatnený úrok z omeškania vznikol alebo nevznikol. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno ani do čo zosplatnenia poskytnutého úveru ako aj dôvodnosti žalovanej sumy istiny a jej príslušenstva, aj preto súd žalobu žalobcu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej . V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu , v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je uvedená jasne, na prednej strane zmluvy a dohody o plnení v splátkach , preto nie je dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie o absencii náležitostí zmluvy. Výška RPMN je uvedená v zmluve ako aj v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorými bol klient oboznámený, čo potvrdil aj svojim podpisom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa týka predmetu plnenia, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku . Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom žalobcovi patrí úrok od vzniku úverového vzťahu až do doby , kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené. V prípade, že žalovaný po podpise predmetnej zmluvy nadobudol dojem, že podpísal pre neho subjektívne nevýhodnú zmluvu, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodov v lehote 14. kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie .

10. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí, pričom na žalobcu podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že zmluva úvere zo dňa 05.02.2014 neobsahovala riadne a určito údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti, počte splátok , preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Súčasne považoval súd prvej inštancie dojednanie zmluvných úrokov vo výške 39,15% ročne za neplatné poukazom na ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie o výške pokuty 33,- eur je obsiahnuté vo VPP , pričom tieto dojednania nemôžu žalovaného zaväzovať . Žalobca nepreukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol riadne oboznámený s obsahom VPP v čase akceptácie a uzatvárania zmluvy, či bol osobitne upozornený na dojednanie o zmluvnej pokute a či mal možnosť toto zmluvné dojednanie ovplyvniť. V konečnom dôsledku nebola žaloba dôvodná ani v časti úroku z omeškania 5% ročne , keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil listinné dôkazy preukazujúce, z akého dôvodu si žalobca nárok uplatňuje. Žalobca v konaní nepreukázal ani dôvodnosť žalovanej sumy istiny a jej príslušenstva.

13. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi stranami uzavretá zmluva o úvere zo dňa 05.02.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a správne potom preskúmal, či predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa tohto zákona. Predmetom konania je spotrebiteľský spor - poskytnutie peňažného úveru, kde súd z úradnej povinnosti musí použiť normy spotrebiteľského práva, ako aj ostatné právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a to bez ohľadu na to, či sa jedná napríklad o tzv. absolútny obchod a podobne.

15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2012 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až y/. Ide obligatórne náležitosti.

16. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti, počte splátok. Odvolací súd tieto podstatné náležitosti nezistil ani vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru . Obligatórne náležitosti musia byť dohodnuté priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka a s tým spojená možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a pod.). Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, počte, ich splatnosti . Námietka žalobcu, že z dohody o splátkach vyplývajú jednotlivé termíny splátok je preto nedôvodná.

17. Názor súdu prvej inštancie, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov / § 11 ods. 1 písm. a/ je preto správny.

18. V ustanovení § 11 ods. 1 cit. zákona sú uvedené dôsledky porušenia povinností : poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Ustanovenie § 11 ods. 1 takto jasne deklaruje, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Jednou z týchto obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v ustanovení § 9 ods. 2 písm. y/ uvedená náležitosť, že zmluva musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie o RPMN, ktorá nebola v zmluve uvedená správne. V predmetnej zmluve žalobca uvádza, že údaj o RPMN sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch vypočítava v zmysle vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Rovnaký text o RPMN je uvedený aj v dohode o plnení v splátkach , kde je výška RPMN uvedená vo výške 263,64%. Ak mal žalovaný povinnosť plniť v splátkach, uvedený údaj nie je správne uvedený.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Občiansky zákonník, a ani iný predpis účinný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere neobsahuje ustanovenie o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité mantinely vyplývajú z uvedeného ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklú požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Existencia citovaného ustanovenia však nevylučuje súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nie len z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad na ktorých je občianske právo postavené, t.j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity.

23. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil odplatu (poplatok) vo výške 264,- ako v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na celkovú čiastku úveru poskytnutú žalobcom žalovanej vo výške 300,- eur.

24. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne , v tomto smere súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobca uplatnený nárok nepreukázal. Úrok je príjem plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého / vyjadrená absolútnym číslom/.

25. Účelom právnej úpravy (§ 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru /absolútnych číslach/ . Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov , a to pod sankciou straty práva na úroky v zmluve neuvedené.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti sú neopodstatnené.

27. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

29. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, keďže však žalovanému preukázateľne žiadne náklady v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).