Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-8-2018.pdf
PDF · 75.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu SETCAR s.r.o., so sídlom 735 32 Rychvald 816, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, Turany IČO: 47 790 857, zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpená advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin o zaplatenie 88,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa sčasti o zaplatenie 88,12 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 17.5.2018 z a s t a v u j e. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne z 88,12 eur od 21.9.2017 do 16.5.2018, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V časti rozdielu v sadzbe úroku z omeškania 4 % ročne a o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur sa žaloba z a m i e t a. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 88,12 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 21.9.2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur a náhrady trov konania. Žalobu sčasti o zaplatenie istiny a úroku z omeškania po jej zaplatení zobral späť. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnil, pričom z dôkazom predložených žalobcom: záznam o dopravne nehode (čl. 7), zmluva o nájme (čl. 7 rub), faktúra (čl. 8), vyhlásenie poškodeného (čl. 8 rub), dodatok k nájomnej zmluve (čl. 9), list poisťovne (čl. 9 rub), výzva k úhrade (čl. 10), zmluva o postúpení pohľadávky (čl. 10 - 11), vyplynul nasledovný, medzi stranami nesporný skutkový stav: 2. 11.10.2016 bola spôsobená dopravná nehoda prevádzkou motorového vozidla EČV: C. ktorého prevádzateľom bola obchodná spoločnosť a ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bolo poistená u žalovaného. Poškodený prevádzateľ motorového vozidla S. ktorý je obchodnou spoločnosťou si v dôsledku nemožnosti užívania svojho motorového vozidla, ktoré 31.10.2016 odstavil do opravy, u žalobcu na obdobie od 31.10.2016 do 11.11.2016 prenajal motorové vozidlo. Žalobca faktúrou z 11.11.2016 požiadal poškodeného o zaplatenie nájomného 696 eur. Poškodený pohľadávku proti žalovanému o náhradu nájomného 696 eur previedol na žalobcu zmluvou z 11.11.2016. Postúpenie tejto pohľadávky bolo oznámené žalovanému spolu s výzvou na zaplatenie. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil 5.9.2017 a oznámil, že poistné plnenie bude len 607,88 eur a nie uplatnených 696 eur. Následne však 16.5.2018 žalobcovi zaplatil aj rozdiel 88,12 eur. 3. Medzi stranami bolo právne sporné, či sa na uplatnený nárok sčasti sadzby úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vzťahuje Občiansky zákonník, ako tvrdil žalovaný, alebo Obchodný zákonník, ako tvrdil žalobca. Na majetkové vzťahy sa podľa § 1 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zásadne vzťahuje Občiansky zákonník, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú osobitné zákony. Obchodný zákonník je vo vzťahu k úprave majetkových vzťahov voči Občianskemu zákonníku osobitnou úpravou,. Možno ho použiť len vtedy, ak to vyplýva z jeho osobitných kolíznych ustanovení. V tomto prípade aplikácia Obchodného zákonníka do úvahy prichádza na základe § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého tretia časť Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti alebo na základe § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom. 4. Použitie Obchodného zákonníka podľa jeho § 261 ods. 1 nie je možné, keďže to, že prevádzkou osobného motorového vozidla, ktorého prevádzateľom je podnikateľ, bola pri dopravnej nehode spôsobená škoda na inom motorovom vozidle, ktorého prevádzateľom je podnikateľ, nezakladá použitie Obchodného zákonníka. Pri spôsobení škody prevádzkou motorového vozidla nie sú naplnené žiadne znaky, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že táto činnosť sa týka podnikateľskej činnosti. Ide o osobitné protiprávne konanie v doprave postihované normami záväzkového práva podľa Občianskeho zákonníka. Spôsobenie dopravnej nehody nesúvisí s podnikaním, ale so všeobecným javom dopravnej prevádzky. Pri dopravnej nehode sú rozhodujúce skutočnosti jej technického priebehu, nie skutočnosti, kto a za akých okolností je prevádzateľom motorového vozidla. Preto z okolností priebehu dopravnej nehody nemožno vyvodiť použitie Obchodného zákonníka. Protiprávne, často nezavinené a z prevádzky motorových vozidiel vyplývajúce konanie nemá znaky podnikateľskej činnosti. 5. Použitie Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť ani z jeho § 261 ods. 9. Medzi žalovaným ako osobou, ktorá plní na miesto toho, kto škodu spôsobil a žalobcom ako osobou, na ktorú bolo prevedené právo poškodeného vznikol mimozmluvný právny vzťah. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa vzťahuje na zmluvy, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku a nie na záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú na inom ako zmluvnom základe tak, ako tomu bolo v tomto prípade, keď základom právneho vzťahu strán bolo konanie, ktorým boli porušené iné ako zmluvné povinnosti. Preto na vzťah poškodeného a jeho právneho nástupcu, ktorým je žalobca a poisťovne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba použiť v celom jeho rozsahu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Iná by bola situácia v tom prípade, ak by si nároky zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovni uplatňoval prevádzateľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou motorového vozidla bola spôsobená škoda, keďže by zrejme išlo o vyvodenie zmluvnej a nie mimozmluvnej zodpovednosti, ako tomu bolo v tomto prípade, keď základom vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou nebola medzi nimi uzavretá zmluva, ale výlučne škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu, ktorý nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s poškodeným a jeho právnym nástupcom. K tomu treba uviesť, že žalobca sa svojich práv podľa Obchodného zákonníka domáhal podľa § 369 a § 369c Obchodného zákonníka, ktoré sú obsiahnuté v diele X, hlave I tretej časti Obchodného zákonníka, pričom nadpis tohto dielu znie: Porušenie zmluvných povinností a jeho následky. Z toho je zrejmé, že aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na úroky z omeškania a na náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa vzťahuje len na porušenie zmluvných povinností v obchodnoprávnych vzťahoch a nie na záväzky, ktorých základom je mimozmluvné protiprávne konanie tak, ako tomu bolo v tomto prípade. 6. Všeobecná a vnútorne logická aplikácia Občianskeho zákonníka na vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva aj z § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZPZP“), podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, pričom v poznámke sa odkazuje na Občiansky zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka vyplýva aj z 11 ods. 8 ZPZP, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, pričom sa odkazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Preto súd na vzťah strán v súvislosti s nesporným omeškaním žalovaného zaplatiť žalobcovi 88,12 eur od 21.9.2017 do 16.5.2018 použil § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobcovi priznal úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne a v prevyšujúcej časti, ktorá vychádzala z použitia ustanovení § 369 a § 369c Obchodného zákonníka, teda v časti rozdielu v sadzbe úroku z omeškania 4 % ročne a o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur žalobu zamietol. 8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže žalovaný zaplatením istiny pohľadávky v priebehu konania, potom ako sa omeškal, zavinil zastavenie konania sčasti istiny. Procesný neúspech žalobcu spočíval len v zamietnutí žaloby sčasti príslušenstva, ktoré by inak nebolo
vzniklo, ak by žalovaný uplatnenú pohľadávku zaplatiť riadne bez toho, aby sa dostal do omeškania. Celý spor vznikol len v dôsledku omeškania so splnením povinností žalovaného. Ak by k tomu nedošlo, žalobca by nebol nútený vôbec domáhať sa príslušenstva a podať žalobu, v ktorej bol neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva. Preto má žalobca proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.