Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcov: X/ K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2/ N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Y. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 11/6, Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, IČO: 31 959 181, o zaplatenie 472,87 s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou, ktorú doručili súdu dňa 30.5.2016 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 472,87 eur s 10 % úrokom od 16.9.2015 do zaplatenia a trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 16.9.2015 a opakovane 18.12.2015 žalovaný úmyselne vnikol na ich pozemok a svojim neoprávneným konaním im spôsobil škodu na majetku a to tak, že im rozkopal časť prístupovej cesty pozostávajúcej z oporného múru a zámkovej dlažby nachádzajúcej sa na hranici pozemkov medzi rodinným domom č. XXX B. C. a rodinným domom č. XXX žalobcov, vytrhanú zámkovú dlažbu, zničený materiál porozhadzoval po pozemku žalobcov, znehodnotil geodetické body - hraničné body zamerané a osadené geodetom, čím im vznikla škoda na majetku v sume 472,87 eur. Snaha žalobcov o mimosúdne vyriešenie sporu nemala úspech. Žalovaný sa správal vždy arogantne, žalobcov napádal vyhrážkami aj fyzickým násilím. Žiadosť o pomoc cestou Obecného úradu Jánovce, Okresného úradu Poprad a Obvodného oddelenia Policajného zboru v Poprade bola neúspešná.

3. Na výzvu súdu žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 7.3.2017 spresnili žalobu tak, že žiadali uhradiť úrok z omeškania vo výške 5,05 %. Keďže k späťvzatiu v časti výšky úrokov z omeškania došlo pred doručením žaloby, konal súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o čiastočnom zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

4. Pod č. k. 10C/144/2016-16 dňa 19.4.2017 vydal Okresný súd Poprad platobný rozkaz, ktorý žalovaný napadol odporom s tým, že nárok žalobcov neuznáva a existenciu pohľadávky žalobcov v celom rozsahu popiera. Odpor odôvodnil tým, že naopak, z dôvodu bezdôvodného a neoprávneného vstupu žalobcov na pozemok žalovaného, poškodenia časti pôvodného plota v zadnej časti pozemku žalovaného, poškodenia spodných trámov stodoly žalovaného a uloženia dlažby na časť pozemku vo vlastníctve žalovaného, bol na svojich majetkových právach poškodený práve žalovaný. Dôkazy predložené žalobcom zo strany kompetentných orgánov(OO PZ SR Poprad a Okresným úradom Poprad, odborom všeobecnej vnútornej správy) potvrdzujú, že sa žalovaný nedopustil priestupku proti majetku. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali vznik nároku na náhradu škody, nepreukázali, že im žalovaný spôsobil škodu. Poprel, že by sa žalobcovia niekedy pokúsili o mimosúdne vyriešenie sporu, žalovaného vo veci náhrady škody nekontaktovali. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súčasťou tohto podania odporu je aj vzájomná žaloba so žalobným návrhom, „Žalobcovia sú povinní do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia opraviť poškodený plot žalovaného v zadnej časti pozemku a to tak, že odrezaný stĺpik nahradia umiestnením nového stĺpika, odstrániť navozenú zeminu z pozemku žalovaného a vysiať na tejto časti pozemku novú trávu. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“ Obranu žalovaného protinávrhom považovali žalobcovia za účelovú. Uznesením Okresného súdu Poprad 10C/144/2016-119 zo dňa 2.11.2017 súd vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie a je vedená pod sp. zn. 8C/28/2018 na tunajšom súde.

6. K podanému odporu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považujú tam uvedené tvrdenia za nepravdivé a zavádzajúce. Ku skutočnostiam ohľadom vzniku škody preložili Rozhodnutie Okresného úradu Poprad č. W.-I.-W.-XXXX/XXXXXX-XX z 25.8.2016, ktorým úrad uznal odporcu B. C. vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že pred rodinným domom žalobcov odstránil časť oplotenia rodinného domu, kovového oplotenia rodinného domu a to tak, že ho vytrhol, pokrivil, a odhodil. Toto rozhodnutie je podľa žalobcov dôkazom o vzniku škody, osobe škodcu ako aj príčinnej súvislosti medzi poškodením oplotenia a prístupovej cesty a konaním odporcu. K tomu pripojili aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva konanie žalovaného priamo pri poškodzovaní majetku žalobcov.

7. Žalovaný sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcov písomne vyjadril, kde argumentoval tým, že predmetné rozhodnutie Okresného úradu nemá žiaden súvis s nárokom žalobcov, netýka sa údajného poškodenia zámkovej dlažby, týka sa kovového oplotenia rodinného domu žalobcov.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalobcovia v súlade s písomnými návrhmi, t. j. podanou žalobou a jej doplnením zotrvali na uplatnenom nároku na náhradu škody. Skutkový stav v rozsahu zavinenia žalovaného odôvodnili priloženou fotodokumentáciou. Žalobcovia zdokladovali predloženými bločkami náklady na nákup materiálu. Vzniknutú škodu si žalobcovia odstránili svojpomocne, cenu vykonaných prác si uplatnili len odhadom s ohľadom na to, že ide o drobný spor, a náklady na znalecký posudok, alebo odborné vyjadrenie by presahovali uplatnený nárok. Trvali na tom, že žalobca vedel, že dlažba ktorú rozkopal a oporný múr, ktorý poškodzoval nie je v jeho vlastníctve a napriek tomu bez súhlasu žalobcov takto svojvoľne konal. Suma za materiál sa pohybuje okolo 200 eur a cena prác by bola tiež odhadom 200 eur. Príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania žiadajú od času, kedy sa žalovaný dozvedel o tom, že škodu spôsobil a v akej výške, teda od času, kedy mu bola doručená žaloba. Ohľadne zodpovednosti za škodu žalovaní tvrdili, že značná časť zákonných kvalifikačných znakov pre vznik škody je preukázaná samotným vyjadrením protistrany, ktorá nespochybnila, že žalovaný bez súhlasu vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcov. Vedel, že chodník, ktorý zbúral nie je jeho, ale je vlastníctve žalobcov. Príčinnú súvislosť je podľa žalobcov daná samotným poškodením prístupovej cesty konaním žalovaného, ktorý toto konanie nepoprel. Žalobcovia po tom, ako postavili rodinný dom, po zameraní geodetom zistili, čo bolo známe aj žalovanému, že stodola žalovaného stojí na časti ich pozemku. Problémy nastali až po dlhšom čase, keď bolo potrebné na naliehanie žalovaného pozemky ohradiť, čo žalobca aj vykonal, neskôr sa však žalovanému znepáčilo, akým spôsobom to žalobcovia vykonali, a tak žalovaní mu začal v uvedených dňoch poškodzovať zámkovú dlažbu. Trvali na tom, že túto dlažbu kládli na svojom pozemku, k čomu predložil geometrický plán, pričom tento stav je zapísaný v katastri.

9. Žalovaný tvrdil, že žalobca ukladal zámkovú dlažbu na pozemku žalovaného bez akéhokoľvek povolenia a bez právneho titulu. Z uvedeného má za to, že skôr sa cíti byť poškodeným žalovaný. Trval na tom, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by im žalovaný spôsobil nejakú škodu na majetku. Nie je zrejmé, či predložené doklady, ktoré žalobca predložil majú naozaj súvis s týmto sporom. Škoda nebola ani vyčíslená, a ani preukázaná. Žalobcovia si chceli prisvojiť z jeho pozemku pol metra alebo meter. Žalobcu upozornil, že je to jeho pozemok. Pripustil, že mu tú dlažbu povyberal a poukladal vedľa, teda ju nerozhadzoval, ale pekne uložil. Žalovaný si svojim počínaním uplatnil svoje právo na ochranu majetku. Žalobcom adresoval ústne svoje výzvy, aby odstránili dlažbu. K tomu nedošlo, preto odstránil dlažbu svojpomocne. Na majetku žalobcov nebola spôsobená škoda, neboli poškodené obrubníky, dlažba, podklad. Dlažba bola uložená na podklade, ktorým bola zem, bez akejkoľvek armatúry spevňujúcej podklad, resp. betónový základ.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to fotodokumentáciami, správami, potvrdeniami a rozhodnutiami Obvodné oddelenia, Policajného zboru Poprad, Okresného úradu Poprad, faktúrami, pokladničnými dokladmi, dodacím listom, výpisom z katastra nehnuteľností, rozhodnutím o spáchaní priestupku, predbežnou kalkuláciou nákladov, realizáciou zámkovej dlažby, a ostatnými listinami, ktoré sa nachádzajú v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Medzi žalobcami na jednej strane a žalovaným sa strane druhej existuje spor o hranicu pozemkov. Žalobcovia podľa tvrdení žalovaného si na pozemku žalovaného navozili zeminu a poukladali zámkovú dlažbu. Tento priestor je však sporný, pretože žalovaný tvrdí, že hranice v teréne sú geodetom vytýčené nesprávne. V dňoch 16.9.2015 a opakovane 18.12.2015 žalovaný konaním, ktorým mala žalobcom vzniknúť škoda na majetku vo výške 472,87 eur, a to rozkopaním časti prístupovej cesty pozostávajúcej z oporného múru a zámkovej dlažby, za zničený materiál a znehodnotenie geodetických bodov - hraničných bodov zameraných a osadených geodetom, žalovaný zámkovú dlažbu a obrubníky uložené na pozemku, ktorý podľa jeho tvrdení mu patrí, rozobral a naukladal na časť patriacu žalobcovi. Uvedené opakované konanie žalovaného žalobca v 1. rade oznámil najprv Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Poprade, ktoré predložilo vec Okresnému úradu k prejednaniu priestupku v správnom konaní. Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy veci nahlásené ako priestupok proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v obidvoch prípadoch ako správny orgán priestupkovú vec odložil, nakoľko došlé oznámenia neodôvodňujú začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci.

12. Súd zistil, že v súvislosti s realizáciou prístupovej cesty žalobcovia vynaložili na jej zriadenie finančné prostriedky, ktoré preukazujú náklady na zabezpečenie materiálu (kamenivo, cement, štrk, riedidlo, obrubníky, nákup pohonných hmôt). Prístupovú cestu si zo zakúpeného materiálu zhotovili svojpomocne. Náklady spolu predstavovali 472,87 eur. Časť tejto cesty odstránil žalovaný.

13. Žalobcovia súdu predložili podrobný rozpis materiálu a prác potrebných k uvedeniu poškodenej časti prístupovej cesty pozostávajúcej z obvodného múru a zámkovej dlažby do pôvodného stavu s celkovým vyčíslením škody na sumu 472,87 eur, teda v sume, ako bolo zriadenie celej prístupovej cesty. Pre porovnanie zdokladovali predbežnú kalkuláciu nákladov na opravu prístupovej cesty firmou Inexter, s. r. o. Poprad vo výške 541 eur.

14. Žalobcovia v priebehu konania nepreukázali vynaloženie akýchkoľvek nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu.

15. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad odboru všeobecnej vnútornej správy číslo W.-I.-W.- XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 25.8.2016 bol B. C. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku proti poškodenému K. Z. za skutok spáchaný dňa 22.4.2016, týka sa susedského sporu medzi stranami tohto konania, s prejednávaným sporom však časovo a ani skutkovo nesúvisí.

16. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Všeobecná zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného (žalobcu).

18. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: 1. protiprávnosť konania, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, ktoré nie v súlade s právom,

4. zavinenie škodcu (ktoré nie je v súlade s právom).

19. Škoda je v právnej teórii ako aj v súdnej praxi majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch.

20. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy, alebo zmluvné vzťahy.

21. Zavinenie je vnútorný psychický stav fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Právna prax rozlišuje zavinenie úmyselné a zavinenie nedbanlivostné. Na rozdiel od protiprávneho konania, všeobecná zodpovednosť za škodu, vychádza z princípu predpokladaného zavinenia, čo sa premieta v procesnej rovine tým, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodca škodu nezavinil zaťažuje žalovaného.

22. Príčinná súvislosť medzi škodou a konaním je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody (následku). Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. O jej existencii (neexistencii) robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného.

23. V prejednávanom prípade súd na základe vyššie uvedených teoretických úvah uzatvára, že škoda ako majetková ujma, ktorá mala vzniknúť žalobcom a bola vyjadrená v peniazoch vo výške 472,87 eur, reálne preukázaná nebola. Pre výpočet výšky náhrady škody možno vychádzať len zo skutočnej škody a nie z predpokladaných (zamýšľaných) vyčíslených nákladov škody, ktorá by mohla vzniknúť. Škoda sa v majetkovej sfére žalobcov ako poškodených doposiaľ nijako neprejavila. Žalobcovia, ktorí majú dôkazné bremeno na preukázaní tvrdenej škody reálne existenciu škody nepreukázali a sporná je aj samotná jej výška, keďže k poškodeniu malo dôjsť v „časti“ prístupovej cesty, bez uvedenia a presného označenia tohto rozsahu a bez zreálnenia nákladov potrebných na úpravu časti cesty do pôvodného stavu pri overení upotrebiteľnosti už zakúpeného materiálu a pri vynaložení finančných prostriedkov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalobcom zatiaľ škoda nevznikla.

24. Vo vzťahu k protiprávnemu konaniu dokazovaním nebolo žalobcami preukázané, že žalovaný konal v rozpore s hmotným právom alebo v rozpore so zmluvným dojednaním. Ani vo vzťahu k tejto podmienke žalobcovia svoju povinnosť na preukázanie protiprávnosti nesplnili. Spornosť hranice pozemkov, zriadenie prístupovej cesty (časti) na tejto hranici svedčí skôr o porušení prevenčnej povinnosti žalobcov podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Vyriešenie sporu o hranicu pozemku by prispelo k tomu, aby nedošlo k akémukoľvek poškodeniu majetku žalobcov žalovanými.

25. Ohľadne príčinnej súvislosti, ktorá musí byť priama, nesprostredkovaná, súd dospel k záveru, že takáto príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a následkom jeho konania absentuje. Keďže chýbajú prvé dva dôvody zodpovednosti za škodu žalovaného, bez právneho významu je vôbec skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi a existenciu zavinenia.

26. Čo sa týka zavinenia nebol splnený ani tento predpoklad zodpovednosti za škodu, pretože nebola zistená jednoznačná zodpovednosť žalovaného.

27. Tieto dôvody viedli súd k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v plnom rozsahu.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

29. O výške trov rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaný môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.