Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkyne A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., A. N. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 4631 proti žalovanému S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.V. XX, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a iné takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. G., a to k rozostavanej stavbe: „Rodinný dom + garáž“ na Parcele č. XXX/X, ktorej výstavba bola povolená na základe Stavebného povolenia vydaného Mestom K. dňa 02. júna 2011, č. SocÚ 4150/2011/SP-Jo, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. júna 2011, pričom parcela č. XXX/X - Orná pôda o výmere XXXX m2 ako parcela registra „U.“ evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: 1, je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade K., odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX zastavuje.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území I. G. a to Parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 ako parcela registra „U.“ evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: 1, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade K., odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného - S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, K.Č.: XXX XX, Slovenská republika.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd priznáva znalcovi Ing. Petrovi Karáskovi, znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, znalečné vo výške 398,40 € s tým, že znalečné bolo znalcovi už vyplatené z preddavku zloženého dňa 05.10.2020 žalobkyňou.

V. Preplatok na znalečnom vo výške 1,60 € je znalec Ing. Peter Karásek, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu činnosti Partizánske, Jilemnického 1284/39, povinný uhradiť žalobkyni do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

VI. Súd vracia žalobkyni preddavok na dokazovanie vo výške 100 € zložený dňa 23.11.2021, zúčtovaný ako trovy konania D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy), položka registra 19, rok 2021, číslo účtovného dokladu 05112021. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia preddavok vo výške 100 € vrátila žalobkyni.

VII. Súd vracia žalovanému preddavok na dokazovanie vo výške 150 € zložený dňa 09.11.2021, zúčtovaný ako trovy konania D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy), položka registra 16, rok 2021, číslo účtovného dokladu 02112021. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia preddavok vo výške 150 € vrátila žalovanému.

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému určenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku II. tohto rozsudku nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného a zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku. (2) Žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.01.2012 bola medzi ňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku II. tohto rozsudku, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá má vyplývať zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2012, na základe ktorej mal poskytnúť žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške istiny 40 000 € s lehotou splatnosti do 04.01.2032. Záložná zmluva nezabezpečovala reálnu pohľadávku. Písomná zmluva o pôžičke neexistuje. Nikdy nebola poskytnutá žiadna pôžička zo strany žalovaného žalobkyni, ani vo výške istiny 40 000 €, ani v inej sume. Nebola uzatvorená ani žiadna ústna zmluva o pôžičke. Záložnú zmluvu žalobkyňa podpísala z dôvodu, že žalovaný mal vynaložiť určité náklady na kúpu materiálu na rozostavanú stavbu. Ona však nemá vedomosť o tom, aké náklady a aký materiál skutočne kúpil a použil na rozostavanú stavbu. Ani pred podpisom záložnej zmluvy, ani nikdy po jej podpise žalovaný žalobkyni neposkytol reálnu pôžičku vo výške 40 000 €. Nakoľko záložné právo má akcesorickú povahu a nemôže existovať bez reálnej pohľadávky, nemôže platne vzniknúť. Záložná zmluva teda zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, nakoľko prípadné nároky žalovaného z titulu kúpy materiálu na rozostavanú stavbu vyplývajú už z titulu podielového spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe, nakoľko podľa právoplatného stavebného povolenia je taktiež stavebníkom, a teda aj podielovým spoluvlastníkom rozostavanej stavby v spoluvlastníckom podiele 1/2. Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je len fiktívne, nakoľko nemôže existovať bez reálnej pohľadávky a preto ako také ani nevzniklo, resp. je absolútne neplatné. (3) Právne poukázala na ustanovenia , a nasl. . Ako dôkazy označila výsluch svedkov K. K., Z.. X. H.Á. a Ľ. G. a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.01.2012. (4) Okrem toho sa domáhala aj zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe, avšak keďže v tejto časti predmetu konania vzala žalobu so súhlasom žalovaného späť, súd sa touto časťou predmetu konania podrobnejšie nebude zaoberať. (5) Súd žalobu doručil dňa 15.08.2019 do vlastných rúk žalovanému, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu k žalobe sa vyjadriť. (6) Žalovaný svoje právo nevyužil a k žalobe sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. (7) Súd na prejednanie sporu nariadil na 16.03.2020 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predbežné prejednanie sporu. Predvolal naň strany a právneho zástupcu žalobkyne. Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v Slovenskej republike pre šírenie ochorenia COVID-19 a v tom čase aktuálne protipandemické opatrenia bolo predbežné prejednanie sporu zrušené. Nový termín predbežného prejednania sporu bol nariadený na 14.09.2020. Strany, respektíve v tom čase ich zástupcovia, boli na predbežné prejednanie sporu riadne predvolaní. Za žalovaného sa predbežného prejednania sporu zúčastnil zástupca, ktorého splnomocnil plnou mocou predloženou na predbežnom prejednaní sporu. Súd otvoril predbežné prejednanie sporu podľa , bez prítomnosti žalovaného, pretože mu bolo riadne doručené predvolanie, svoju neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu neospravedlnil a nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Jeho zástupca sa dostavil až tesne pred skončením predbežného prejednania sporu. Skutočnosť, že sa tak malo stať pre „dopravnú situáciu“ je pritom irelevantná, zástupca žalovaného si mohol a mal zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby sa na predbežné prejednanie sporu dostavil včas. K námietke žalovaného, že jeho zástupca sa chcel k veci vyjadriť, čo mu nebolo umožnené, súd uvádza, že žalovaný sa mal možnosť vyjadriť po doručení žaloby s prílohami, o čom bol aj poučený, avšak svoje právo riadne a včas nevyužil. Aj po predbežnom prejednaní žaloby mu súd aj napriek tomu dal priestor a umožnil mu vyjadriť sa k veci tým, že akceptoval jeho vyjadrenie doručené súdu dňa 19.10.2021, hoci tak už urobiť nemusel, pretože toto vyjadrenie nebolo súdu doručené s prihliadnutím na všetky okolnosti včas. Žalovanému tak bol poskytnutý dostatočný priestor na prednesenie prostriedkov procesnej obrany. (8) Súd na predbežnom prejednaní sporu určil ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a ako vec predbežne právne posúdil. Súd uviedol, že žalobkyňou uvedený skutkový stav bol v tom čase nesporný. Naliehavý právny záujem podľa na podaní žaloby súd videl v tom, že nijako inak ako autoritatívnym súdnym

rozhodnutím nemôže žalobkyňa dosiahnuť skutočný zápis vecných práv k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku II. tohto rozsudku. Keďže strany sa nedohodli o úprave sporných práv, jedine verejná listina (rozsudok) môže byť podkladom pre zápis skutočného stavu v katastri nehnuteľností. (9) Zároveň súd určil termín pojednávania vo veci na 14.12.2020. Z dôvodu ospravedlnenia zástupcu žalovaného a z dôvodu, že nebolo v tom čase ešte skončené znalecké dokazovanie vo veci súd pojednávanie určené na 14.12.2020 zrušil. Súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na 20.10.2021. Predvolal naň právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného. Zástupcovi žalovaného bolo predvolanie doručené fikciou doručenia. (10) Žalovaný doručil súdu dňa 19.10.2021 žiadosť o odročenie pojednávania a zároveň svoje vyjadrenie k veci. Vo vyjadrení popísal, že dňa 4.1.2012 ako záložný veriteľ poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 40 000 € v hotovosti a žalovaná sa ju zaviazala splatiť v lehotách a spôsobom uvedeným v zmluve. Dňa 4.1.2012 spísali zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená a podpísaná 9.1.2012 s osvedčeným podpisom žalobkyne pred Mestským úradom v K.. Ak neexistovala žiadna písomná zmluva o pôžičke, prečo potom podpísala záložnú zmluvu a túto skutočnosť nijakým spôsobom takmer 9 a pol roka nerozporovala a nepodala v primeranej lehote príslušnú žalobu. Žalobkyňa neuvádza, že by bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany žalovaného, aby zmluvu podpísala. Žalobu považuje za „právne irelevantnú“ a „účelovú“. Žalobkyňa odcudzila všetky originály zmluvy o pôžičke zo spoločnej domácnosti pri rozchode v roku 2015 a odmietla mu vydať originál alebo kópiu zmluvy o pôžičke. Pri uzavretí zmluvy boli prítomní traja svedkovia, ktorí zároveň videli, ako prevzala a prepočítala si poskytnutú pôžičku vo výške 40 000 €. Zmluvu podpísali a uzatvorili vo vnútorných priestoroch Pestovateľskej pálenice H. I. I. G., pri uzatváraní boli prítomní svedkovia. Spoločne podali návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola aj zmluva o pôžičke. Tento bol osobne podať na správe katastra v K., pri čom bol prítomný L. S.Š.. Podľa žalovaného na určení neplatnosti záložnej zmluvy nie je daný žiadny naliehavý právny záujem, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. z n. . Polemizuje s tým, či je žaloba procesne prípustná, pretože podľa neho nejde o určovaciu žalobu, ale ide o inú žalobu, ktorá je prípustná len keď to zákon výslovne pripúšťa. Žalobkyňa podľa neho nevie odôvodniť, prečo uzatvorila záložnú zmluvu, podľa neho ňou uvedený dôvod neobstojí. Žalobkyňa si je podľa neho vedomá, že do stavby rodinného domu nedala žiadne svoje peniaze a celú stavbu zo svojich osobných peňazí financoval žalovaný. Z toho dôvodu nie je možné z jej strany si nárokovať na akýkoľvek spoluvlastnícky podiel a žiadne spoluvlastnícke právo na stavbe jej nevzniklo. Vzniesol aj „námietku premlčania podania žaloby“, dôvodí, že ak záložnú zmluvu uzatvorila 9.1.2012, tak domáhať sa určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom mohla najneskôr do 9.1.2015. (11) Ako dôkazy vo svojom vyjadrení uviedol zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu, výsluchy svedkov F. H., L.J. S., Z. G. a F. N.. (12) Súd žalovanému v súlade s oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania považuje za nedôvodnú, pretože v spore nie je povinné právne zastúpenie a zo žiadosti o odročenie pojednávania nevyplývalo, že by sa žalovaný nemohol na pojednávanie dostaviť osobne. Okrem toho bolo možné rozhodnúť v spore aj bez jeho prítomnosti. (13) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20.10.2021 bez prítomnosti žalovaného, v súlade s . Vykonal na ňom dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 11, listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. G. na č.l. 10, stavebným povolením zo dňa 02.06.2011 č. SocÚ 4150/2011/SP-Uo na č.l. 14, znaleckým posudkom na č.l. 94, dodatkom k znaleckému posudku na č.l. 127, ohodnotením nehnuteľnosti na č.l. 157 a 158 a pojednávanie odročil na 10.01.2022 za účelom doplnenia dokazovania. (14) Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že žalovaný prostriedky procesného útoku nepoužil včas a domáhala sa využitia inštitútu sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa poprela pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení. Súčasne zotrvala na svojich skutkových a právnych tvrdeniach. (15) Písomným podaním zo dňa 04.01.2022 vzala žalobkyňa žalobu v tej časti, v ktorej sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.01.2022 so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. (16) Na písomnosti predložené súdu inými subjektami ako stranami, ktoré neboli označené stranami ako dôkazy, súd neprihliadal (č.l. 222 až 226, č.l. 238 až 244). Dokazovanie v civilnom sporovom procese je prísne formálne a súd v zásade nemôže vykonať iný dôkaz, ako navrhli strany, hoci by taký dôkaz aj mal k dispozícii.

(17) Na pojednávaní dňa 10.01.2022 súd vypočul svedkov F. H., L. S. a Z. G. a pojednávanie odročil na 02.03.2022 na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších navrhnutých svedkov. Žalovanému uložil, aby zabezpečil prítomnosť ním navrhnutého svedka F. N. na ďalšom pojednávaní. (18) Svedkyňa označená žalobkyňou Z.. X. H.J. sa na pojednávanie neustanovila, s tým, že písomne vyhlásila, že si nespomína na žiadnu pôžičku ani zriadenie záložného práva na mená strán sporu. Preto svoju účasť na pojednávaní nepovažuje za nutnú. Účasť svedka F. N. žalovaný nezabezpečil. (19) Súd v súlade s vec prejednal v neprítomnosti svedkov, ktorí sa neustanovili - Z.. H. a F. N., pretože ich prítomnosť na pojednávaní nebola nevyhnutná. (20) Súd na pojednávaní oboznámil výzvu na zaplatenie pôžičky (č.l. 246) a návrh na vykonanie dôkazu predložený žalovaným - spisu V 66/2012 za účelom zistenia, či sa v ňom nachádza zmluva o pôžičke a výsluchu pracovníčky podateľne OÚ - katastrálneho odboru v K., ktorá dňa 17.01.2012 prezvala zmluvu o zriadení záložného práva a zmluvu o pôžičke. (21) Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, pretože bol podaný oneskorene a vykonanie tohto dôkazu by si vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania. Žalovanému nič nebránilo takýto dôkaz označiť kedykoľvek pred pojednávaním vo veci tak, aby súd mal možnosť takýto dôkaz zabezpečiť do pojednávania. Ak ho označil až bezprostredne pred pojednávaním v deň pojednávania, nemožno tvrdiť, že tak urobil včas. V súlade s , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. S poukazom na citované zákonné ustanovenia teda súd na prostriedky procesnej obrany označené žalovaným v podaní doručenom súdu dňa 02.03.2022 neprihliadal. (22) Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Ľ. G. a K. K.. Po zákonnom poučení o dokazovaní umožnil stranám urobiť záverečné vyjadrenia a s poukazom na uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. (23) V súlade s súd pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na 28.03.2022. (24) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd zistil nasledujúci skutkový stav: (25) Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku registra „U.“ parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2 ornej pôdy v okrese K., obci K., katastrálnom území I. G., zapísanej Okresným úradom K., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX. V časti U. listu vlastníctva je ako ťarcha zapísané záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti parc. č. XXX/X v prospech žalovaného (vklad povolený pod číslom V 66/2012). /č.l. 10/ (26) Žalobkyňa ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli dňa 04.01.2012 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného ako záložného veriteľa žalobkyňou ako záložcom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I. G., a to parcele registra „U.“ č. XXX/X vo výmere XXXX m2 orná pôda v podiele X/X, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I. G.. Zabezpečovaným záväzkom bol podľa zmluvy záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.1.2012, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni ako dlžníkovi pri jej podpise pôžičku vo výške 40 000 € za podmienok uvedených v zmluve o pôžičke, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť najneskôr do 4.1.2032. Podpis žalobkyne na zmluve bol osvedčený mestom K.. /č.l. 11/ (27) Mesto K. vydalo dňa 2.6.2011 stavebné povolenie, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú stavebníkmi rodinného domu a garáže v katastrálnom území I. G. na pozemku parcelné číslo XXX/X. Predpokladaný rozpočtový náklad stavby podľa projektovej dokumentácie bol 120 000 €. /č.l. 14/ (28) Zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Karáska, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby - odhad hodnoty nehnuteľností č. 111/2021 a z dodatku k nemu sa súd nedozvedel žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, pretože v tej časti, pre ktorú bol znalecký posudok relevantný (vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) žalobkyňa účinne vzala žalobu späť. Pre rozhodnutie o tej časti predmetu konania, kde sa žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, znalecký posudok relevantný nie je. /č.l. 94, č.l. 127/ Ani ohodnotenie nehnuteľnosti na č.l. 157 a 158 nie je pre rozhodnutie o tej časti predmetu konania, ktorá jeho predmetom ostala po čiastočnom späťvzatí žaloby, relevantné. (29) Z výpovedí svedkov súd zistil nasledujúce skutkové okolnosti: a. svedok F. H., kamarát žalovaného, uviedol, že o predmete sporu vie, že žalobkyňa a žalovaný stavali spolu dom a žalobkyňa bola priateľka žalovaného. Raz bol v pálenici pri podpise nejakých listín, ktoré podpisovali žalobkyňa a žalovaný, priniesol ich nejaký pán. Bolo to asi pred 10 rokmi. Videl, ako žalovaný vytiahol nejaké peniaze, ktoré boli v obálke. Povedal, že či je to v poriadku, že je tam 40 000. On nevie,

aká bola hrubá, vie len, že žalovaný povedal, že máš tam 40 000. Svedok sedel 5-6 metrov (odtiaľ). V pamäti mu zostalo len, že (žalovaný) povedal, že je tam 40 000. Či tam toľko bolo alebo nebolo, svedok nevie povedať. Nevie, prečo sa to udialo práve v pálenici. Nepamätá si, či obe strany podpisovali ten istý papier. Vie, že žalobkyňa vzala obálku do ruky a že tam boli peniaze, ale nevie koľko. Videl, že to vyťahovala, nevie, či to prerátala. Pán, ktorý tam bol prítomný, prišiel neskôr, prišiel priamo za stranami, podal im nejaký papier, svedok si nepamätá, či obom (stranám). Nepamätal si, kto prvý odišiel, alebo či odišli spolu. Svedok nevie o príjmoch žalovaného v roku 2012, vie, že robil stolára s otcom, mal živnosť. O jeho financiách nevie. Väčšie množstvo peňazí u neho nevidel. So žalovaným sa poznajú do dvadsať rokov. Žalovaný mu požičal raz 500 alebo 1000 € na kúpu toaletného papiera, svedok mu to vrátil. Svedok nevedel o tom, že by si žalovaný od niekoho požičiaval peniaze alebo niekomu požičiaval. V pálenici bol on s S. asi 15 až 20 minút a svedok G.. Potom prišli žalobkyňa so žalovaným a nakoniec prišiel ten pán. Presný čas nevie, potom odišli a on (svedok) ostal. Nevie, v akom poradí odchádzali. Keď odišla žalobkyňa so žalovaným, ostal tam on, S. a G.. Či sa G. rozprával so žalobkyňou, žalovaným a tou treťou osobou si on (svedok) nepamätá. V pálenici bol riešiť svoje záležitosti, s pánom S. a inými osobami sa tam stretol náhodne. On nikdy nevidel sumu 40 000 u žalovaného, ani mu žalovaný o takej sume nehovoril. b. svedok L. S. uviedol, že je kamarát žalovaného, poznajú sa určite 15 rokov. Žalobkyňu pozná z videnia. Vie, že stavali dom, plánovali si spoločný život. Z rozprávania počul o nejakej záložnej zmluve. Žiadne iné okolnosti si nepamätá. Nevie, či videl LV alebo inú listinu, bolo tam veľa kolkov a podpisy jeho a jej (žalobkyne a žalovaného). Nepamätá si, že by videl žalobkyňu a žalovaného, že by niečo spolu podpisovali, že by si niečo odovzdávali. Pamätá si január 2012, že raz stretol žalovaného a viac ľudí v pálenici, kde boli pán G., H., žalovaný, a on, nevybavuje sa mu, že by tam bol ešte niekto. Asi sa tam stalo niečo nezvyčajné, ale nechce fabulovať. Nepamätá si, že by tam nejaká osoba odovzdávala peniaze inej osobe. Na otázku, či si pamätá, že by videl nejaké osoby podpisovať v pálenici zmluvy netýkajúce sa pálenice uviedol, že čo sa ho netýka, to si nevšíma. Zdá sa mu, že ho viezol na katastrálny úrad. Svedok párkrát videl, že žalovaný platil denné náklady, vie, že predal auto, aby financoval stavbu. Vie, že má zámožných rodičov. Nikdy mu nepovedal, že by žalobkyňa niečo platila, nejakú polovicu. Vie, že žalovaný (stavbu) financoval. Svedok bol na stavbe často. O tom, že žalovaný požičal žalobkyni nejaké peniaze, mu povedal žalovaný. Povedal mu (svedkovi), že jej (žalobkyni) požičal 40 000, ale svedok sa o to nezaujímal. Žalovaný na stavbe minul veľa peňazí. K majetkovým pomerom žalovaného uviedol, že žalovaný pracoval s otcom, mali zákazky, vyrábali okná a dvere, mal dosť peňazí, kúpil si BMW. Odkiaľ pochádzajú peniaze svedok neuviedol. U žalovaného videl v kapsičke pár rokov dozadu väčšiu sumu peňazí - 2 000 €. Vie, že žalovaný mal takú zásadu, že si z banky nezobral, že úroky platiť nebude, peňazí mal dosť. Svedok sa so žalovaným stretáva posledný rok skoro každý deň. c. Svedok Z. G. uviedol, že pozná obe strany sporu a k obom má kamarátsky vzťah, pozná ich pätnásť rokov. Neskôr sa opravil, že k žalobkyni má skôr nepriateľský vzťah. Žalovaný mu pred ôsmymi rokmi požičal 11 000, žalobkyňa si myslela, že ich mal dať radšej jej. Vie, že predmetom sporu je pôžička, ktorá sa robila u neho v pálenici pred desiatimi rokmi, po Silvestri. Žalovaný ho poprosil, aby mohli dôjsť k nemu, povedal mu, že chce urobiť nejakú zmluvu. Boli u neho svedkovia H. a S.. (Žalovaný) hovoril, že dôjde nejaký pán z J., donesie zmluvu o pôžičke, zavolal mu (svedkovi), či môžu dôjsť k nemu na pol hodinu. Nepovedal mu, prečo práve u neho (u svedka). Povedal mu, že žalobkyňa príde a že (žalovaný) jej dá peniaze. Prišiel taký pán z J. ohľadom toho, že sa má založiť pozemok. On (svedok) odbiehal k zákazníkom. Svedkovia S. a H. boli v kuchyni, ktorá má 5 x 4 metre, tam boli všetci. Sedeli za jedným stolom, za ktorý sa zmestí 6 až 8 ľudí, je pri ňom 6 stoličiek. Všetky prítomné osoby sedeli za týmto jedným stolom, len svedok odbiehal. Keď sa podpisovali zmluvy, tak svedok za stolom nebol. Zmluvu nečítal, vie, že to boli dve listiny. Nevie, kto ich podpisoval. Keď (svedok) prišiel do miestnosti, zmluvy už boli podpísané. Žalobkyňa mu povedala, že je tam 40 000, že je to v poriadku. Suma 40 000 € bola na stole rozložená. Vtedy boli v miestnosti všetci. Žalobkyňa si túto zmluvu zobrala so sebou, peniaze si zobrala buď do kabelky alebo do vrecka. Sumu 40 000 € priniesol žalovaný, pri preberaní peňazí svedok nebol, nevie, ako ju žalovaný priniesol. Skoro hneď nato odišli žalobkyňa, žalovaný a ten pán, ostal len on a svedkovia H. a S.. Nevie, akej farby boli bankovky, v akých boli hodnotách, bola tam kopa peňazí. U neho sa nedeje bežne, že by niekto priniesol peniaze do pálenice a rozkladal ich po stole. On počul, ako sa žalobkyňa, žalovaný a pán z J. bavia o 40 000, nič podrobnejšie nepočul. Boli tam nejaké splátky, ale o tom mu potom rozprával žalovaný. Žalovaný svedkovi nepovedal, prečo požičiava žalobkyni 40 000. Potom, čo si zbalili peniaze, videl, že balia aj dve listiny. Nevie, kto si ich vzal ale bezpečne vie, že boli dve. So svedkami H. a S. sa nebavili o tom, čo sa udialo, o predmete konania sa svedok pred pojednávaním s nikým nebavil. Okolnosti si pamätá kvôli tým peniazom. On žiadnu z listín ako svedok nepodpisoval, ani svedkovia H. a S., tí tam boli len náhodne. O pôvode sumy 40 000 € nič nevie, predtým

ani potom takú sumu u žalovaného nevidel, nič zaujímavé tam nevidel. Pána z J. predtým ani potom nevidel. So žalovaným sa posledný rok stretáva 3 až 4 krát do týždňa, o jeho majetkových pomeroch vie, že robil stolárčinu s otcom. Nevidel, že by nosil so sebou väčší obnos peňazí, nikdy sa neprejavoval, bol skromný, nevie, kde vzal tých 40 000. d. svedok Ľ. G. uviedol, že obe strany sporu sú jeho priatelia. Vie, že predmetom sporu je nejaká zmluva. Vie, že žalobkyňa pracovala v zahraničí a žalovaný robil na stavbe a mali medzi sebou nejakú zmluvu, aby nikto neprišiel nakrátko. On bol v dome aj pozrieť, ale žiadne zmluvy na vlastné oči nevidel. Nepamätá si, že by medzi stranami padali nejaké konkrétne sumy. Finančnú situáciu strán nepozná, pamätá si, že žili u mamy žalobkyne, stavali spolu dom. Peniaze mali, žalobkyňa predala byt, mali z čoho stavať. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný žalobkyni fyzicky požičal 40 000 €, nič o tom nepočul, hoci boli jeho priatelia. F. N. (svedok) pozná, vie, že žalovaný sa s ním poznal asi 3 roky spätne. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný disponoval sumou 40 000 €, o stretnutí v pálenici vo I. G. nič nevie. Žalovaný v roku 2012 podnikal s otcom a staval dom, inak nerobil nič. (Svedok) vie, že mali nejakú zmluvu alebo niečo také, mali to na katastri, nejakú záložnú zmluvu. Vie, že keď sa mali deliť, tak mu žalobkyňa niečo posielala, ale nevie čo. Mali spolu aj stavebné povolenie, viac si nepamätá. e. svedkyňa K. K., matka žalobkyne, uviedla len skutočnosti, o ktorých sa dozvedela sprostredkovane od žalobkyne. Žiadne zmluvy nevidela, nevidela ani žiadne peniaze. Nebola svedkom toho, že žalovaný žiadal od žalobkyne 40 000 €. Následne uviedla, že bola svedkom, ako v kuchyni žalovaný povedal žalobkyni, že chce 40 000 €. Nevie ale, ako sa tento rozhovor skončil. V roku 2012 ani jedna zo strán nebola v dobrej majetkovej situácii. Z toho, že žalovaný nerobil, usúdila, že nemal peniaze. Tri roky bývali u nej. Dom stavali z úspor žalobkyne a ona jej dala peniaze. U žalobkyne videla väčšiu sumu peňazí, keď jej ona (svedkyňa) dala 2 000 či 3 000 €, inú sumu nevidela. U žalovaného žiadne peniaze nevidela. O okolnostiach stavby, ktorú stavali žalobkyňa a žalovaný vie, že žalobkyňa ju financovala a žalovaný chodil robiť. O právnych úkonoch medzi nimi nevie nič. (30) Žalovaný k výpovedi svedka G. uviedol, že v čase, kedy bola zmluva podpisovaná, sa ešte so svedkom nepoznali. Pána N. pozná z J. dvadsať rokov, o čom svedok G. nevie. Svedok vedel, že je záložné právo, inak nič. On (žalovaný) mal vlastný byt, ktorý bol predaný a použitý na stavbu, o čom svedok nevie. K výpovedi svedkyne K. uviedol, že on financoval stavbu zo svojich úspor, peniaze od svedkyne nepoužil na stavbu domu. (31) Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že zmluva o pôžičke na katastri nie je. On o záložnú zmluvu nežiadal, chcela ju sama žalobkyňa, aby mal žalovaný nejaké krytie, lebo žalobkyňa sa zle rozišla so svojím manželom. Peniaze dostala preto, lebo povedala, že si potrebuje niečo poplatiť. On povedal, že je to na stavbu domu, ona povedala, že si potom pôjdu zarobiť. On staval zo svojich peňazí, ona do stavby neinvestovala nič. Zmluva o pôžičke existovala, žili v spoločnej domácnosti, tak mu ju nedala, o čom je dôkaz v návrhu na vklad. (32) Súd v prvom rade rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby. (výrok I.) (33) Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (34) Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. (35) Žalobkyňa v tej časti predmetu konania, kde sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vzala žalobu späť, pričom žalovaný so späťvzatím prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovil súhlas, preto súd s poukazom na konanie v tejto časti zastavil. (36) Súd sa teda vecne zaoberal len posúdením existencie alebo neexistencie záložného práva. (37) Ako prvú predbežnú otázku súd riešil otázku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní určovacej žaloby podľa . Podľa citovaného zákonného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa v podstate domáha určenia toho, či tu je alebo nie je záložné právo k nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Hoci v žalobnom návrhu nepoužila výslovne práve takúto formuláciu (ustanovenie však umožňuje podať v zásade hocijakú žalobu, aj inú žalobu ako sú v tomto ustanovení výslovne vymenované, čo vyplýva z formulácie „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä...“). Zo zmyslu žaloby však vyplýva, že popiera platnosť záložnej zmluvy a domáha sa v podstate určenia, že záložné právo zaťažujúce nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne tu nie je. Z osobitného predpisu naliehavý záujem žalobkyne nevyplýva. Preto bola žalobkyňa povinná tento naliehavý právny záujem preukázať.

(38) Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (pozemok špecifikovaný vo výroku II. tohto rozsudku) je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Zároveň žalobkyňa tvrdí, že zmluva o zriadení záložného práva zabezpečuje neexistujúci dlh a žalovaný toto tvrdenie popiera. Je teda medzi nimi sporná otázka existencie alebo neexistencie záložného práva. Túto otázku nie je možné vyriešiť iným spôsobom, ako rozhodnutím súdu o určovacej žalobe. Odstránenie objektívnej neistoty v právnych vzťahoch žalobou na plnenie v tomto prípade neprichádza do úvahy. V súlade s katastrálneho zákona ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) môže byť práve súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností. Rozhodnutím v súlade so žalobným návrhom je možné odstrániť všetky spornosti v právnych vzťahoch strán, ktoré sa týkajú špecifikovanej nehnuteľnosti. Preto je žalobkyňou podaná žaloba spôsobilým prostriedkom na zosúladenie ňou tvrdeného skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a žalobkyňa na podaní žaloby naliehavý právny záujem má. (39) Ďalej sa súd vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú žalovaný v konaní vzniesol. (40) Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (41) Námietku premlčania súd skúmal len vo vzťahu k tej časti predmetu konania, ktorá nie je dotknutá späťvzatím žaloby. To znamená len vo vzťahu k právu domáhať sa určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Podstata uplatneného nároku predpokladá vyriešenie predbežnej otázky - či je záložná zmluva uzavretá medzi stranami absolútne neplatná alebo nie. Absolútna neplatnosť zmluvy v zmysle pôsobí na právny úkon od samého začiatku a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo, bez ohľadu na to, či sa jej účastník právneho úkonu dovoláva. Absolútne neplatný právny úkon od počiatku neexistuje, nespôsobuje žiadne účinky. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné nijako konvalidovať (napraviť), nie je možné navrátiť účinky takémuto právnemu úkonu. Ak by sme pripustili relevantnosť námietky premlčania práva domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu, museli by sme pripustiť zároveň, že absolútnu neplatnosť je možné konvalidovať, čo je v úplnom rozpore s právnou teóriou. Preto súd dospel k záveru, že zvrátiť účinky absolútnej neplatnosti právneho úkonu námietkou premlčania možné nie je. Súd poukazuje aj na súdnu prax, podľa ktorej v prípade absolútne neplatného právneho úkonu je právny úkon neplatný od začiatku (ex tunc), pričom absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať každý a toto právo nepodlieha premlčaniu. Procesnoprávnym dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je povinnosť súdu prihliadnuť na neplatnosť ex offo bez toho, aby sa jej druhý účastník dovolával. (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod č. R 90/2018) (42) Keďže teda súd vyriešil otázku naliehavého právneho záujmu i námietky premlčania v prospech žalobkyne, bolo možné pristúpiť k vecnému skúmaniu uplatneného nároku. Súd pritom aplikoval nasledujúce právne predpisy: (43) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. (44) Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (45) Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (46) Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (47) Podľa pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. (48) Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. (49) Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo

vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (50) Podľa , záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. (51) Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (52) Záložné právo je zabezpečovací inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia pohľadávky zo strany dlžníka. Môže vzniknúť k hnuteľnej i nehnuteľnej veci a jedným zo spôsobov jeho vzniku je aj záložná zmluva. Jeho podstatou je, že veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu, a to v prípade, ak dlžník riadne a včas neplní. Má teda zabezpečovaciu funkciu a v prípade riadneho a včasného neplnenia zo strany dlžníka aj funkciu uhradzovaciu. Záložné právo sa vždy vzťahuje na konkrétnu pohľadávku (ktorú zabezpečuje). Nemôže existovať záložné právo, ak zanikla alebo neexistuje pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Inými slovami, ak je právny dôvod vzniku zabezpečovanej pohľadávky neplatný, respektíve ak neexistuje, nemôže existovať ani záložné právo. (53) Súd musí ako ďalšiu predbežnú otázku vyriešiť, či zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 04.01.2012 zabezpečuje existujúcu pohľadávku alebo nie. (54) V posudzovanom spore podľa tvrdení žalobkyne absentuje zabezpečovaná pohľadávka, keď podľa nej žiadna písomná zmluva o pôžičke neexistuje a zároveň ani nikdy žalobkyni zo strany žalovaného žiadna pôžička vo výške 40 000 € (istiny) ani v inej sume poskytnutá nebola. Nebola uzavretá ani žiadna ústna zmluva o pôžičke. Záložnú zmluvou mali strany podľa žalobkyne v podstate dosiahnuť vzájomné vyrovnanie nákladov vynaložených žalovaným na kúpu materiálu na rozostavanú stavbu. (55) Takáto skutočnosť zo zmluvy o riadení záložného práva nevyplýva (č.l. 11). Zmluva o zriadení záložného práva celkom jednoznačne špecifikuje zabezpečovanú pohľadávku ako pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, ktorú poskytol dňa 4.1.2012 žalovaný žalobkyni. Podľa záložnej zmluvy mala byť suma 40 000 € poskytnutá žalobkyni pri podpise zmluvy. Z toho vyplýva, že zmluva o pôžičke mala mať písomnú formu. Žalobkyňa popiera, že by akúkoľvek zmluvu o pôžičke podpisovala. Žalobca žiadnu písomnú zmluvu o pôžičke podpísanú ním ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom nepredložil, hoci ju označil ako dôkaz vo svojom vyjadrení (č.l. 164). (56) Na posúdenie, či došlo alebo nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke nepostačuje vyhlásenie v záložnej zmluve, že záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke patrí medzi tzv. reálne kontrakty. To znamená, že pre jej účinnosť sa vyžaduje nielen podpis písomnej zmluvy, alebo uzavretie ústnej zmluvy, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí). Dôkazné bremeno preukázania existencie zmluvy o pôžičke (vrátane reálneho odovzdania peňazí) má v tomto prípade žalovaný, pretože v zásade nemožno preukázať neexistenciu určitej skutočnosti (neexistenciu zmluvy, neexistenciu odovzdania peňazí). Možno len tvrdenie o neexistencii zmluvy, respektíve neodovzdaní peňazí, vyvrátiť preukázaním jej existencie, respektíve preukázaním, že peniaze boli žalobkyni odovzdané. (57) Žalovaný podľa názoru súdu existenciu skutočnej (platnej) zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobkyňou, predmetom ktorej by bola istina vo výške 40 000 €, nepreukázal. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že odkaz na zmluvu o pôžičke v záložnej zmluve, ani jej označenie ako prílohy záložnej zmluvy, respektíve návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nepostačuje sám osebe na preukázanie existencie pôžičky. Nepreukazuje totiž aj reálne odovzdanie peňazí vo výške dohodnutej v zmluve. (58) Žalovaný sa snaží existenciu zmluvy o pôžičke preukázať výpoveďami ním navrhnutých svedkov. Podľa jeho tvrdenia pri uzatváraní zmluvy boli prítomní traja svedkovia, ktorí zároveň videli, ako žalobkyňa prevzala a prepočítala si poskytnutú pôžičku vo výške 40 000 €. Svedkami sú F. H., L. S. a Z. G.. Všetci traja uviedli, že majú dlhodobý kamarátsky vzťah k žalovanému. Preto je nutné ich výpovede hodnotiť aj s prihliadnutím na možnú motiváciu vypovedať tak, aby žalovanému v spore pomohli. Svedkovia H. a G. sa zhodli, že došlo k stretnutiu žalobcu, žalovanej a pána, ktorého oni nepoznali, v pálenici vo I. G.. Oni boli svedkami tohto stretnutia v podstate náhodne. Svedok S. potvrdil len, že bol účastný situácie, kedy sa stretli v pálenici žalobkyňa, žalovaný, a boli prítomní svedkovia H. a G.. Podpisovanie listín alebo odovzdávanie peňazí si však nepamätal. Svedok S. však uviedol, že žalovaný mu povedal, že pri zakladaní požičal žalobkyni 40 000 €. Ak by však bol pri odovzdávaní peňazí tak, ako to uviedli svedkovia H. a G., musel by vidieť, že žalovaný žalobkyni peniaze dáva a nemusel mu to žalovaný hovoriť. Svedok G. uviedol, že stretnutie žalobkyne, žalovaného, pána z J., za účasti svedkov S. a H. sa uskutočnilo v kuchyni s rozmermi 5 x 4 metre, kde sedeli za jedným stolom. Ak svedok S. sedel za jedným stolom, za ktorým sa mala odovzdávať suma 40 000 €, hoci i s odstupom času je

zvláštne, že si na túto skutočnosť nespomenul. Svedok G. uviedol, že priamo pri podpise listín v kuchyni pri stole nebol, ale uviedol, že suma 40 000 € bola rozložená na stole, pričom výslovne uviedol, že v tom čase tam boli v miestnosti všetci. To je však v rozpore s výpoveďou svedka H., ktorý uviedol, že peniaze boli v obálke a on ich nevidel. Svedok H. okrem toho uviedol, že žalovaný mu až asi s odstupom troch týždňov povedal, že dával žalobkyni peniaze, čo je však zvláštne s prihliadnutím k tomu, že svedok sám videl, že žalovaný vytiahol nejaké peniaze, ktoré boli v obálke a mal pritom povedať, že či je v poriadku, že je tam 40 000. Súd považuje rozpory vo výpovediach svedkov za natoľko závažné, že podstatne znižujú dôveryhodnosť všetkých troch svedkov a z týchto výpovedí nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že došlo v januári 2012 v pálenici vo I. G. skutočne k odovzdaniu sumy 40 000 € ako istiny pôžičky žalovaným ako veriteľom žalobkyni ako dlžníčke. Žiaden iný dôkaz, či už priamy (napríklad listinu podpísanú žalobkyňou a pod.) alebo nepriamy (napríklad preukazujúci pôvod sumy 40 000 € v hotovosti, ktoré mal mať žalovaný v januári 2012 k dispozícii, prípadne preukazujúci účel, na ktorý mala byť pôžička použitá a pod.), o odovzdaní peňazí žalovaný nepredložil. Písomná zmluva o pôžičke dokonca podľa tvrdenia žalovaného v záverečnom vyjadrení v katastri nehnuteľností ani nie je. (59) Vysvetlenie žalobkyne, prečo podpísala záložnú zmluvu, sa súdu javí ako logické. Žalovaný síce tvrdí vo svojom vyjadrení, že žalobkyňa nevie relevantne odôvodniť, prečo uzatvorila záložnú zmluvu, vzápätí však toto tvrdenie sám popiera, keď cituje žalobkyňou uvedený dôvod na uzavretie zmluvy a uvádza, že tento dôvod „neobstojí“. Sám žalovaný tvrdí, že žalobkyňa si má byť vedomá, že do stavby rodinného domu nedala svoje peniaze a stavbu financoval žalovaný. Preto je podľa súdu logické, ak sa uzavretím fiktívnej záložnej zmluvy (zabezpečujúcej záväzok z fiktívnej zmluvy o pôžičke) chceli navzájom vyporiadať. Naopak, menej logické sa javí, že by žalovaný žalobkyni požičiaval sumu 40 000 € v hotovosti v čase, keď spolu stavali rodinný dom, keď žili v spoločnej domácnosti a keď on sám nakupoval materiál na stavbu. Žiadna zo strán neosvedčila žiaden ekonomický dôvod, pre ktorý by žalobkyňa v tom čase sumu 40 000 € v hotovosti potrebovala. Žalovaný až v záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa si túto sumu požičala, aby si mohla „niečo poplatiť“. On podľa svojho vyjadrenia vnímal túto sumu, že ju dáva žalobkyni na stavbu domu, čo je však v súvislosti s tým, že nákup materiálu zabezpečoval a financoval on, nelogické. Sám žalovaný uviedol, že financoval stavbu zo svojich úspor (č.l. 251), preto súd nevidí žiaden zmysel v tom, že by ešte navyše dával na financovanie stavby tak vysokú sumu (predstavujúcu tretinu projektovaných nákladov) žalobkyni a navyše ešte v hotovosti. (60) Žalovaný tak podľa názoru súdu nad všetky rozumné pochybnosti nepreukázal, že došlo skutočne v januári 2012 k odovzdaniu sumy 40 000 € ako predmetu pôžičky ním ako veriteľom žalobkyni ako dlžníkovi. Na vznik platnej zmluvy o pôžičke sa pritom reálne odovzdanie peňazí vyžaduje. Nebolo teda preukázané, že by bolo došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. (61) V konaní teda nebolo preukázané, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.01.2012 zabezpečuje existujúci záväzok. Zriadenie záložného práva zabezpečujúceho neexistujúci záväzok je v rozpore s a nasl. , preto je právny úkon, ktorým k zriadeniu takého záložného práva došlo, podľa absolútne neplatný. Následkom absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy je okrem iného aj ten, že nehnuteľnosť citovaná vo výroku II. tohto rozsudku nie je zaťažená záložným pávom v prospech žalovaného. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. (62) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (63) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (64) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal z toho, že obe strany boli v spore len čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné. Predmetom konania na podklade žaloby bolo určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V jednej časti predmetu konania bola úspešná žalobkyňa a v druhej časti predmetu konania došlo k späťvzatiu žaloby bez zavinenia žalovaného. Túto časť predmetu konania je teda možné pripočítať k procesnému úspechu žalovaného. Obe procesné strany tak mali úspech v jednej časti predmetu konania a neúspech v druhej časti predmetu konania. Keďže procesný úspech žiadnej zo strán neprevyšoval procesný úspech protistrany, súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

(65) Súd musí rozhodnúť aj o ostatných trovách konania. V konaní vznikli trovy spočívajúce v odmene znalca a náhrade jeho hotových výdavkov za podaný znalecký posudok. Tieto boli uhradené zo zloženého preddavku s tým, že znalcovi vznikol preplatok vo výške 1,60 € (preddavok bol zložený a znalcovi vyplatený vo výške 400 €, skutočné znalečné bolo vo výške 398,40 €). Preplatok je znalec povinný do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia vrátiť žalobkyni, ktorá zložila preddavok, z ktorého preplatok vznikol. (66) Znalečné pozostáva z hodinovej odmeny podľa MS SR č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v rozsahu 30 hodín (za preštudovanie spisu, miestne šetrenie, spracovanie dokumentácie a vypracovanie znaleckého úkonu) po 13,28 €, spolu 398,40 €. Náhradu hotových výdavkov si znalec neuplatnil. (67) Zároveň je potrebné rozhodnúť aj o preddavkoch na trovy dokazovania, keďže dokazovanie vo veci bolo skončené a preddavky spotrebované neboli. Súd preddavky vrátil žalobkyni (v zloženej výške 100 €) a žalovanému (v zloženej výške 150 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.