Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-26-2016.pdf
PDF · 105.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., adresa na doručovanie: H., Z. X, X. O. M. Š., o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 4,53 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 15. 03. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88,92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15. 01. 2016, doručenou súdu dňa 27. 01. 2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.000 Eur, úroku vo výške 293,74 Eur, úroku z omeškania vo výške 4,53 Eur do predčasnej splatnosti úveru, zmluvného úroku 15,90 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 15. 03. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.000 Eur a z nezaplatených úrokov 293,74 Eur od 15. 03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 25. 10. 2012 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej žaloba poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20. 10. 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 21. 02. 2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 14. 03. 2013) predstavovala 5.366,23 Eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 5.000 Eur, úrokov 293,74 Eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadza vo výške 15,90 % p. a. vyplýva zo zmluvy), úrokov z omeškania 4,53 Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností), poplatkov 67,96 Eur
- za upomienky (15 Eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 Eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu úverového účtu, ich výška vyplývala priamo zo zmluvy bod 1.2., a ktoré si žalobca od žalovaného v súdnom konaní neuplatňuje, a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 0 Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby realizoval úhrady vo výške 0 Eur, o ktoré bola znížená istina pohľadávky
žalovaného. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2008, sp. zn. 4Cob/62/2007.
3. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
4. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 CSP na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 21. 02. 2013, poslednou upomienkou pred výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 27. 12. 2012, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15. 09. 2012, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01. 01. 2016, sadzobníkom poplatkov - I. časť, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/26/2016-35 zo dňa 13. 09. 2016, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 10Co/408/2016-54 zo dňa 28. 02. 2018, výsluchom žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25. 10. 2012 úverovú zmluvu č. 0000000000010294, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 5.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120. splátkach po 83,99 Eur mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 11. 2012 a posledná dňa 20. 10. 2022. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,90 % ročne, RPMN bola 18,12 %, priemerná RPMN bola 19,08 %, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť, je 10.317,60 Eur (120 x 83,99 Eur + 120 x 1,99 Eur).
7. Z výzvy za predčasné splatenie úveru zo dňa 21. 02. 2013 vyplýva, že žalobca opakovane upozornil žalovaného na nesplnenie podmienok úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX podpísanej dňa 25. 10. 2012, na základe čoho žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť žalobcovi zostávajúcu sumu úveru vo výške 5.285,82 Eur + 30 Eur za predmetnú výzvu, ktorá je v zmysle sadzobníka poplatkov spoplatnená, teda žalovaný bol požiadaný o úhradu celého dlhu vo výške 5.315,82 Eur s príslušenstvom najneskôr do 15. 03. 2013.
8. Z poslednej upomienky pred výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 27. 12. 2012 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že v zmluvne dohodnutom termíne neuhradil splátky úveru vo výške 150,91 Eur, ktorý úver mu bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 25. 10. 2012, číslo úveru XXXXX. Žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie všetkých omeškaných splátok predmetného úveru a sankcií v lehote 10 dní pod následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetného úveru a následného vymáhania cestou súdu a súdneho exekútora.
9. Okresný súd Trnava vydal dňa 13. 09. 2016 rozsudok, č. k. 16C/26/2016-35, ktorým žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie.
10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením, č. k. 10Co/408/2016-54 zo dňa 28. 02. 2018, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2018.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
13. Krajský súd v Trnave v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa platnej právnej normy (Zákona č. 129/2010 Z. z. a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), z hľadiska obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy. V prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti, bude potrebné vychádzať zo zákonom stanovených následkov príslušnej právnej normy, upravujúcej konkrétnu náležitosť zmluvy a dôsledky tejto absencie posúdiť v súlade so zákonnou úpravou. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, predovšetkým žalobcu, ktorý namieta splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 SP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu, napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
14. Žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že mu bol poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur, doteraz nič neuhradil. V tom čase, keď mu bol poskytnutý úver, pracoval v N., avšak stratil zamestnanie a nebol schopný úver splácať. Teraz pracuje vo Fakultnej nemocnici Trnava ako sanitár, jeho čistý mesačný príjem je približne 550 Eur. Manželka nepracuje, poberá opatrovateľský príspevok na ťažko chorého syna vo výške 240 Eur mesačne. Má 12-ročného syna, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom. Mesačné náklady predstavujú 400 Eur podnájom, kredit 10 Eur, škola a liečenie pre maloletého asi 100 Eur mesačne. Maloletý sa lieči na psychiatrii, lebo bol šikanovaný. Žalovaný je ochotný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a požiada žalobcu o poskytnutie splátkového kalendára, aby mohol dlžnú sumu vrátiť.
15. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorý sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
28. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
30. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
31. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v priatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
32. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
33. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
34. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
36. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku, obsahuje len údaj o výške poplatku za správu úveru. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
37. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka splácať úver.
38. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 5.000 Eur zníženej o zaplatené splátky. Nakoľko si však žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil a žiadnu úhradu nezrealizoval, zaviazal súd žalovaného vo výroku I. tohto rozsudku k zaplateniu istiny vo výške 5.000 Eur, teda celej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov.
39. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 15. 03. 2013 bola vo výške 0,75 %.
43. Žalovaný tým, že peňažný dlh neplnil, dostal sa do omeškania so splátkami, za ktoré si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % z jednotlivých dlžných splátok do splatnosti úveru spolu vo výške 4,53 Eur. Súd teda zaviazal žalovaného, okrem vyššie uvedenej istiny, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 4,53 Eur a od splatnosti úveru z priznanej istiny v uplatnenej výške 8 % ročne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku. Žalovaný sa podľa žalobcu dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu dňom 15. 03. 2013, a keďže žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 15. 03. 2013 do zaplatenia. Žalobca mal síce nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % (t. j. 8 % + 0,75 %), avšak vzhľadom k tomu, že si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 %, súd mu tento priznal v uplatnenej výške.
44. Vo zvyšku súd žalobu vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, a to v uplatnenom príslušenstve.
45. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa domáha okrem iného aj zmluvných úrokov po zosplatnení do zaplatenia istiny a zároveň si uplatňuje úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Ak by aj zmluva nebola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (podľa § 502, § 503 Obchodného zákonníka). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania a tiež ako si uplatnil žalobca k úrokom z omeškania z úrokov, čo by spôsoboval značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 143/98). Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko Občiansky zákonník to neumožňuje, neupravuje sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Teda z tohto dôvodu súd zamietol vyššie špecifikované uplatnené nároky.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Súd o trovách konania rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný v 94,46 % (istina 5.000 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 4,53 Eur) a žalovaný v 5,54 % (v časti vyčíslených úrokov 293,74 Eur; t. j. 100 % - 94,46 %). Vzhľadom na pomer úspechu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu predstavujúcom čistý úspech žalobcu, t. j. 88,92 % (94,46 % - 5,54 %), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.