Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Pospechom so sídlom Lichnerova 23, Senec proti žalovanému: M. A., narodený XX.X.XXXX, bytom V. XX/X, W., o zaplatenie 766,76 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 387,74 eur s úrokom z omeškania z tejto čiastky v sadzbe 5,05 % ročne od 4.11.2015 do zaplatenia, a to v splátkach po 20 eur mesačne, ktoré budú splatné vždy do konca kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná do konca mesiaca, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie čo i len s jednou splátkou má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 766,76 eur so zmluvnou pokutou v sadzbe 0,04 denne a s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne z 766,76 eur od 4.11.2015 pokým táto čiastka nedosiahne 900 eur a následne úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne z 766,76 eur do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky 72,35 eur a náhrady trov konania. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré žalovaný dohodnutým spôsobom nevrátil. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že je dlh schopný splácať len po 20 eur mesačne. 2. Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to zmluva o úvere (čl. 6 - 7), oznámenie o schválení úveru (čl. 8), všeobecné podmienky (čl. 9 - 12), potvrdenie o platbe (čl. 13), výpis splátok (čl. 14), oznámenie o zosplatnení s doručenkou (čl. 15 - 17), pokus o zmier (čl. 18), dohoda o poskytovaní služieb (čl. 28 - 29), výpis splátok (čl. 30 - 31), z ktorých boli zistené nasledovné, medzi stranami nesporné, skutočnosti: Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 27.2.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver 900 eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť spolu s úrokom v 42 splátkach po 28,31 eur, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 17,70 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 25,57 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 34,42 %. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté, že ako poplatok za poskytnutie úveru bude zaplatených 90 eur, ktoré boli započítané pri poskytnutí úveru, a preto bolo žalovanému poskytnutých len 810 eur. Okrem toho spolu so zmluvou o úvere žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby označené ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra, pričom za tieto služby mal žalobca žalovanému pri každej splátke úveru platiť 20,82 eur mesačne. 19.10.2015 žalobca žalovanému doručil výzvu, v ktorej ho vyzval, že ak nezaplatí omeškané splátky, úver sa celý stane platným po uplynutí 15 dní. Žalovaný svojimi splátkami od apríla do decembra 2015 žalobcovi zaplatil 422,26 eur. 3. Takto zistené skutočnosti súd posúdil nasledovne: Na medzi stranami uzavretú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), a to podľa § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie úveru za odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mal žalovaný zaplatiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru 90 eur. To žalovanému umožnilo to, že žalovanému v skutočnosti neposkytol úver 900 eur, ale len 810 eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak je v zmluve o úvere dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver, na základe dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplaty predstavuje až 10 % dohodnutého úveru. 4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný právny vzťah poskytovania osobitných služieb označených ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra, pričom za tieto služby mal žalovaný žalobcovi pri každej splátke úveru platiť odplatu 20,82 eur mesačne. Medzi dojednaniami v oboch listinách je zrejmý obsahový súvis, keďže všetky poskytované služby sa viažu k poskytnutému úveru a bezprostredne s ním súvisia. Na základe takýchto dojednaní, hoc aj obsiahnutých v dvoch listinách, nemožno dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k založeniu dvoch právnych vzťahov tak, ako to súdu podsúval žalobca. Naopak došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že v súvislosti s úverom budú žalovanému poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný sa podpísaním týchto dvoch listín žalobcovi zaviazal za poskytnutie úveru 900 eur zaplatiť v 42 týždenných splátkach po 49,13 eur 2 063,46 eur a nie 1 189,02 eur v 42 splátkach po 28,31 eur. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov viedla k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vychádzala zo splátky 28,31 eur a poplatku za poskytnutie úveru 90 eur, pričom účelom tejto simulácie bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalobca simuloval existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov. Preto treba aj z tohto dôvodu uzavretú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sú v súvislosti so zmluvou o úvere simulované také dojednania, ktoré veriteľovi umožňujú ponúkať dlžníkovi také osobitne spoplatnené služby, ktorých odplata nie je zahrnutá vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, ak tieto služby nemajú osobitný a samostatný ekonomický hospodársky význam pre dlžníka. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keďže dohodou poskytované služby sú bez akékoľvek samostatného ekonomického významu. Preto ani nemožno hovoriť o dvoch samostatných zmluvách, či právnych vzťahoch, keďže je zrejmé, že obe listiny sa viažu k jednému úveru. 5. V takto zistenom neplatnom právnom vzťahu žalobca žalovanému poskytol 810 eur, pričom žalovaný mu zaplatil len 422,26 eur, a preto sa žalovaný rozdielom medzi týmito čiastkami 387,74 eur na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže od žalobcu získal plnenie bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe sčasti istiny 422,26 eur vyhovel. Na zaplatenie v žalobe uplatnenej čiastky bol žalovaný žalobcom vyzvaný, čo spôsobilo splatnosť tejto pohľadávky uplynutím 15 dní 19.10.2015. Nezaplatením žalobcom uplatnenej čiastky sa 4.11.2015 žalovaný podľa § 563 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto je žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 344,50 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty bola žaloba zamietnutá, keďže pre neplatnosť uzavretej zmluvy, na zaplatenie tejto čiastky nebol žiaden dôvod. 6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný má príjem 770 eur, žije s manželkou, ktorá má príjem 230 eur, keďže sa stará o ich 34 ročného syna, ktorý má dôchodok 340 eur. Spolu s nimi v domácnosti ešte žije ich 17 ročná dcéra. Rodina žalovaného obýva prenajatý byt, v ktorom nájomné a náklady spojené s jeho užívaním predstavujú 380 eur mesačne. Žalovaný spláca ďalší dlh 120 eur mesačne. Preto súd žalovanému umožnil dlh splatiť v splátkach, a to podľa § 231 CSP, keďže žalovaný je ochotný dlh splniť bez toho, aby musel žalobca pristúpiť k exekúcií, pričom výška dlhu mu neumožňuje dlh zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnené záujmy žalobcu sú chránené tým, že má voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. 7. Vzhľadom na to, že žaloba bola v pomere približne 45 % zamietnutá a vo zvyšnom pomere jej bolo vyhovené súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.