Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/115/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2018 prejednal odvolanie obžalovaného

I. Y.,

nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom G., C. XXX/X, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/183/2011 zo dňa 22. marca 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1. a 2., v celom výroku o trestoch a zrušení skoršieho rozsudku, vo výroku o ochrannom dohľade a vo výroku o náhrade škody poškodenej spoločnosti SETA PLUS, s.r.o. Piešťany.

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný I. Y. uznáva vinným z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože ako štatutárny zástupca spoločnosti MKM group s. r. o., IČO: 36 467 341, Košice, Letná 45, pod rôznymi identitami (pani D., pán P.) si dňa 18. 11. 2009 z Prievidze objednal u dodávateľa SETA PLUS, s.r.o., IČO: 36 239 143, Piešťany, Námestie 1. mája 14, prevádzka Modrová č. 112, mrazené ryby - filety Pangasa, následne dňa 20. 11. 2009 uzavrel v mene spoločnosti MKM group, s. r. o., ako kupujúci kúpnu zmluvou so spoločnosťou SETA PLUS, s. r. o. ako predávajúcim, na základe, ktorej mu bol dňa 20. 11. 2009, 25. 11. 2009 a 27. 11. 2009 dodaný tovar - filety Pangasa, tovar preberal, hoci vedel, že zaň nezaplatí, pričom za dodaný tovar mu boli vystavené faktúry č. 230/2009, č. 235/2009, č. 237/2009, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil, tovar predal tretej osobe a získané peniaze minul pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti dodávateľa SETA PLUS, s. r. o., škodu vo výške 11.138,40 eura,

teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že niekoho uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Za to sa odsudzuje podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. aj pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 41 ods. 1, 42 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. za podmienok § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa §51 ods. 2 Tr.zák. sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 61 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúcej v podnikateľskej a živnostenskej činnosti na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zároveň sa zrušuje výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/313/2012 zo dňa 25.7.2014, právoplatný dňa 12.11.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. sa obžalovanému I. Y. ukladá povinnosť nahradiť spoločnosti SETA PLUS, s.r.o., Námestie 1. mája 14, 921 01 Piešťany, IČO: 36239143, škodu vo výške 9.138,40 €.

III.

Podľa § 285 písm. b/ Tr.por. sa obžalovaný I. Y. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín č. 1Kv 7/11-23 zo dňa 12.10.2011, doručenej Okresnému súdu Prievidza dňa 14.10.2011, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že ako štatutárny zástupca spoločnosti MKM group s. r. o., IČO: 36467341 Košice pod vymyslenou identitou (pani D.) dňa 14. 04. 2010 uzavrel ako kupujúci v mene spoločnosti MKM group s. r. o.; Prievidza rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou MADETA a. s., České Budějovice ako predávajúcim na základe, ktorej v období od apríla 2010 do augusta 2010 mu bol postupne do skladu v Prievidzi dodaný rôzny potravinársky tovar v zmysle vystavených faktúr od dodávateľa MADETA a. s.; České Budějovice č. XXXXXXXX zo dňa 26. 04. 2010 na sumu 3785,67 eura splatnej dňa 17. 05. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 03. 05. 2010 na sumu 5162, 69 eura splatnej dňa 25. 05. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 05. 05. 2010 na sumu 3223,92 eura splatnej dňa 25. 05. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 10. 05. 2010 na sumu 3428,33 eura splatnej dňa 03. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2010 na sumu 5206,71 eura splatnej dňa 04. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 17. 05. 2010 na sumu 5976,80 eura splatnej dňa 10. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 19. 05. 2010 na sumu 5438,02 eura splatnej dňa 10. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 24. 05. 2010 na sumu 6126,10 eura splatnej dňa 18. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 26. 05. 2010 na sumu 5691,12 eura splatnej dňa 18. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 31. 05. 2010 na sumu 8435,31 eura splatnej dňa 21. 06. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 3072 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 4608 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 5647,82 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 7715,54 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 128 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 5186,13 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 6979,71 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, číslo XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 15 052,98 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 12 028,20 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 8819,31 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 13 869,75 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 7997,60 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 07. 2010 na sumu 9832,23 eura splatnej dňa 23. 08. 2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 02. 08. 2010 na sumu 13 095,30 eura splatnej dňa 23. 08. 2010 ktorý preberal, hoci vedel, že za tento nezaplatí, pričom tak neurobil dodnes, tovar predal tretím osobám a získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej akciovej spoločnosti MADETA České Budějovice škodu vo výške 176 198,06 eura, pretože tento skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I. Y. uznaný vinným v bode 1. a 2. z obzvlášť závažného pokračovacieho zločinu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr.zák., pretože 1. ako štatutárny zástupca

spoločnosti MKM group s. r. o., IČO: 36 467 341, Košice, Letná 45, pod rôznymi identitami (pani D., pán P.) si dňa 18. 11. 2009 z Prievidze objednal u dodávateľa SETA PLUS, s.r.o., IČO: 36 239 143, Piešťany, Námestie 1. mája 14, prevádzka Modrová č. 112, mrazené ryby - filety Pangasa, následne dňa 20. 11. 2009 uzavrel v mene spoločnosti MKM group, s. r. o., ako kupujúci kúpnu zmluvou so spoločnosťou SETA PLUS, s. r. o. ako predávajúcim, na základe, ktorej mu bol dňa 20. 11. 2009, 25. 11. 2009 a 27. 11. 2009 dodaný tovar - filety Pangasa, tovar preberal, hoci vedel, že zaň nezaplatí, pričom za dodaný tovar mu boli vystavené faktúry č. 230/2009, č. 235/2009, č. 237/2009, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil, tovar predal tretej osobe a získané peniaze minul pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti dodávateľa SETA PLUS, s. r. o., škodu vo výške 11 138,40 eura; 2. ako štatutárny zástupca spoločnosti MKM group s. r. o., IČO: 36467341 Košice pod vymyslenou identitou (pani D.) dňa 14. 04. 2010 uzavrel ako kupujúci v mene spoločnosti MKM group s. r. o.; Prievidza rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou MADETA a. s., České Budějovice ako predávajúcim na základe, ktorej v období od apríla 2010 do augusta 2010 mu bol postupne do skladu v Prievidzi dodaný rôzny potravinársky tovar v zmysle vystavených faktúr od dodávateľa MADETA a. s.; České Budějovice č. XXXXXXXX zo dňa 26. 04. 2010 na sumu 3785,67 eura splatnej dňa 17. 05. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 03. 05. 2010 na sumu 5162, 69 eura splatnej dňa 25. 05. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 05. 05. 2010 na sumu 3223,92 eura splatnej dňa 25. 05. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 10. 05. 2010 na sumu 3428,33 eura splatnej dňa 03. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2010 na sumu 5206,71 eura splatnej dňa 04. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 17. 05. 2010 na sumu 5976,80 eura splatnej dňa 10. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 19. 05. 2010 na sumu 5438,02 eura splatnej dňa 10. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 24. 05. 2010 na sumu 6126,10 eura splatnej dňa 18. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 26. 05. 2010 na sumu 5691,12 eura splatnej dňa 18. 06. 2010, č. XXXXXXXX zo dňa 31. 05. 2010 na sumu 8435,31 eura splatnej dňa 21. 06. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 3072 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 4608 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 5647,82 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 7715,54 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 128 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 5186,13 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 6979,71 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, číslo XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 15 052,98 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 12 028,20 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 8819,31 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 13 869,75 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2010 na sumu 7997,60 eura splatnej dňa 18. 08. 2010, č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 07. 2010 na sumu 9832,23 eura splatnej dňa 23. 08. 2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 02. 08. 2010 na sumu 13 095,30 eura splatnej dňa 23. 08. 2010 ktorý preberal, hoci vedel, že za tento nezaplatí, pričom tak neurobil dodnes, tovar predal tretím osobám a získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej akciovej spoločnosti MADETA České Budějovice škodu vo výške 176 198,06 eura.

V bode 3. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože 3. dňa 27. 01. 2014 okolo 16:25 h v Nitrianskom Pravne, okres Prievidza, motorovým vozidlom značky E. M., P.: G. na križovatke zablokoval odbočujúce osobné motorové vozidlo značky G. G., P.: G. v ktorom sedel poškodený O. D., obžalovaný pristúpil k dverám vodiča, dvere otvoril a slovne poškodeného napadol, obžalovaný sa snažil rukami udrieť poškodeného, ktorým útokom sa poškodený bránil, obžalovaný chytil poškodeného za ľavú ruku a vykrútil mu prsty, následne mu z tváre strhol dioptrické okuliare, ktoré spadli na zem a poškodili sa, chytil dvere a prudko s nimi buchol do protismeru, a keď sa dvere prudko zatvorili, obžalovaný nohou odkopol ľavé spätné zrkadlo, v dôsledku fyzického napadnutia poškodený O.. utrpel zranenie

- podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 14 dní, poškodením dioptrických okuliarov poškodenému spôsobil škodu 50 eur a poškodenej spoločnosti Pentimex, s. r. o. Tužina č. 26, IČO: 31622054 spôsobil poškodením motorového vozidla škodu 136 eura.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 38 ods. 7 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému I. Y. rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 3T/313/2012 zo dňa 25.7.2014, právoplatný dňa 12.11.2014,

ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa §§ 61 ods. 2, 38 ods. 4, 37 písm. h/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu podnikateľskej a živnostenskej činnosti na dobu 5 rokov.

Podľa§ 78 ods. 1 Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti SETA PLUS, s.r.o., Piešťany , škodu vo výške 9.138,40 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, škodu vo výške 166,50 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bol poškodený O. D. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný I. Y., ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom svojich obhajcov. Obžalovaný poukazoval najmä na to, že Vojvodcovský súd v Rzseszove riešil reorganizáciu podniku zahraničného obchodu BUDIMEX, pričom predmetný tovar (sušené mlieko) bolo riadnym spôsobom colným postupom vyvezené na územie Poľskej republiky spoločnosťou BUDIMEX (táto ho potom vyviezla na územie Bieloruskej republiky, pretože na území Českej republiky platili sankcie). Spor skončil tak, že došlo k vyplateniu dodaného tovaru 22. marca 2018 priamo firme MADETA, a.s., České Budějovice. K takémuto oneskorenému zaplateniu pohľadávky došlo v dôsledku rekonštrukcie podniku BUDIMEX a činnosti jeho likvidačných orgánov. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že nikto sa nepozastavoval nad tým, že poškodená firma MADETA, České Budějovice, „akosi“ zrazu aj stratila záujem na náhradu škody. K odvolaniu obžalovaný pripojil 12 daňových dokladov (faktúr) vystavených pracovníkom spoločnosti MADETA, a.s., týkajúcich sa súm uvedených v skutkovej vete č. 2 rozsudku súdu prvého stupňa, pričom na týchto dokladoch okrem pečiatky Daňového úradu Prievidza je uvedené, že k úhrade došlo dňa 28.3.2018 bankovým prevodom Bank PEKAO, a.s. Rzseszovo. Obhajca obžalovaného vo vzťahu k pokračovaciemu obzvlášť závažnému zločinu podľa § 221 ods. 1, 4 pís. a/ Tr.zák. uviedol, že sa nepreukázalo, že obžalovaný v čase, keď zmluvný záväzok uzavieral, konal v úmysle, že dohodnutý záväzok nesplní, alebo ho nebude môcť splniť a že svojich veriteľov uvádza do omylu, aby sa obohatil na ich škodu. Obžalovaný v priebehu celého konania robil všetko pre splnenie svojho záväzku, pričom viac ako polovicu jeho dlhu voči veriteľom bola uhradená. Obhajca v závere uviedol, že od podvodu treba odlišovať neschopnosť dodržať zmluvný záväzok, preto v prípade obžalovaného je trest odňatia slobody aj v rozpore s článkom 17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alebo vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie. Ďalší obhajca v písomných dôvodoch odvolania namietal správnosť zistenia skutkového stavu v bode 3. rozsudku. V tomto smere najmä namietal výpoveď poškodeného O. D. ako nevierohodnú. Poranenie poškodeného - podvrtnutie palca - obžalovaný nespôsobil a toto mohlo vzniknúť privretím o dvere, keď poškodený začal s autom cúvať. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie s tým, že v konečnom dôsledku sa obžalovaný domáha oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr.por.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka krajskej prokuratúry, pričom navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné strany (obhajcovia, prokurátorka krajskej prokuratúry) na svojich písomných návrhoch.

Odvolací súd podľa § 317 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani senát odvolacieho súdu nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Súčasne senát odvolacieho súdu zaujíma, resp. vysvetľuje svoj procesný postup, keď verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného vykonal v jeho neprítomnosti (obidvaja obhajcovia boli prítomní) napriek tomu, že obžalovaný bol stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov. Ako aj napriek tomu, že obžalovaný sa v deň konania verejného zasadnutia prostredníctvom inej osoby písomne faxovou správou z neúčasti na verejnom zasadnutí ospravedlnil a žiadal odročiť verejné zasadnutie. V predmetnom písomnom podaní iná osoba uviedla na požiadanie obžalovaného, že bola účastníkom dopravnej nehody, kde obžalovaný I. Y., narodený v roku XXXX dňa 12.8.2018 o 17.50 hod. havaroval na motorovom vozidle v úseku diaľnice D1 km 167 a v súčasnej dobe je tento hospitalizovaný v Nemocnici u Svätej Anny v Brne. V predmetnom písomnom „ospravedlnení“ je pritom tiež uvedené, že písomnú správu Polície Českej republiky a potvrdenie o hospitalizácii bude následne zaslané poštou. Ku skutočnostiam uvádzaným v tomto „ospravedlnení“ však predseda senátu neodkladne zistil na polícií Českej republiky cestou polície Slovenskej republiky, že na predmetnom úseku diaľnice v Českej republike v predmetnej dobe neevidujú žiadnu dopravnú nehodu. Rovnako v Nemocnici u Svätej Anny v Brne (prijímacia kancelária) predseda senátu zistil, že osoba I. Y. nie je tam hospitalizovaná ani nebola ošetrená (záznamy predsedu senátu na č.l. 1215-1216).

Na základe týchto skutočností, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že takéto sprostredkované konanie obžalovaného (uvádzanie nepravdivých skutočností) je nutné vyhodnotiť ako „odmietnutie“ zúčastniť sa stanoveného verejného zasadnutia (predseda senátu už mal problém pri doručovaní upovedomenia o verejnom zasadnutí), hoci bol o termíne a mieste jeho konania riadne a včas upovedomovaný. Podľa § 293 ods. 7 Tr.por. možno konať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného aj keď ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov (§ 293 ods. 6 Tr.por.), ak sa obžalovaný odmietol zúčastniť verejného zasadnutia. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa v bodoch 1 až 3 je potrebné uviesť, že tieto v zásade boli odvolaním napádané len pokiaľ ide o napadnutie poškodeného O. D. obžalovaným dňa 27.1.2014 okolo 16.25 hod. (skutok č. 3). Pokiaľ ide o pokračovací trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr.zák. tu objektívne konanie obžalovaného v skutkoch č. 1 a 2 v podobe objednania, kúpy a prevzatia tam uvedeného tovaru, to že obžalovaný v lehote za tento nezaplatil, vrátane výšky spôsobených škôd, je vykonaným dokazovaním preukázané (výsluchy poškodených, listinné dôkazy, najmä faktúry a dodacie listy). Obžalovaný pritom v tomto smere tieto skutkové zistenia ani nenapadol. V obidvoch prípadoch pritom obžalovaný písomne ako konateľ aj dlh jeho spoločnosti voči poškodeným spoločnostiam uznal.

Odvolací súd sa pritom nestotožnil s odvolaním obžalovaného v tom, že by z dôkazov nevyplývalo napadnutie poškodeného O. D.. Vierohodnosť usvedčujúcej výpovede tohto poškodeného nevyplýva len z výpovede svedka C., ale aj odborného vyjadrenia znalca C.. C.. Tento znalec mechanizmu zranenia palca ľavej ruky poškodeného považoval za pravdepodobný tak, ako to uvádzal tento poškodený (vykrútenie palca).

Ďalej k výrokom o vine obžalovaného v rozsudku súdu prvého stupňa z pohľadu použitej právnej kvalifikácie, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného v bodoch 1 a 2 ako pokračovacieho trestného činu je odvolací súd toho názoru, že tento záver súdu prvého stupňa nie je správny. Podľa § 122 ods. 10 Tr.zák. sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Tento zákonný znak pokračovacieho trestného činu by inak v tomto prípade mohol byť naplnený. Uvedené ustanovenie Trestného zákona však súčasne vyžaduje na to, aby trestnosť všetkých čiastkových útokov bola posúdená ako jeden trestný čin, to aby všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spájala objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Súčasne takéto spojenie čiastkových útokov vyžaduje, aby bola daná subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Objektívna súvislosť v čase vyjadrená v tomto ustanovení nového Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z.z.) účinného od 1.1.2006 nadväzuje na ustanovenie § 89 ods. 19 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 - blízka súvislosť v čase medzi

jednotlivými čiastkovými útokmi, pričom v tomto smere sa novou úpravou nechcela meniť dovtedajšia ustálená súdna prax.

K vyššie uvedenému potom senát odvolacieho súdu vyslovuje právny názor, že podmienke objektívnej súvislosti v čase (blízka súvislosť) nezodpovedá konanie páchateľa, ak medzi čiastkovými útokmi je rozdiel takmer 5 mesiacov (27.11.2009 - 14.4.2010). Rovnako zo skutkových zistení v bode 1 a 2 ani iných okolností prípadu nevyplýva, že by bola naplnená podmienka jednotiaceho zámeru spáchať už v dobe páchania prvého čiastkového útoku aj druhý čiastkový útok.

Vyššie uvedené dva skutky potom môžu zodpovedať ustanoveniu § 122 ods. 9 Tr.zák. o opakovaní trestnej činnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že trestnosť takýchto skutkov sa posudzuje samostatne.

K právnej kvalifikácii skutkov pod bodom č. 1 a 2 je predovšetkým potrebné poukázať na zásadný rozdiel v tom, že za tovar (filety Pangasa - skutok č. 1) mal obžalovaný zaplatené od ďalších odberateľov a napriek tomu za tovar sám nezaplatil. Už pri jeho objednávaní od poškodenej spoločnosti SETA PLUS, konal „podvodným“ spôsobom (v telefóne menil mužský hlas za ženský, predstavoval sa pod iným menom, sklad nebol jeho vlastníctvom), nezaplatenie tovaru odôvodňoval tiež „naťahovačkami“ so svedkom L.. Pritom tento svedok uviedol, že obžalovaného kontaktoval len za účelom zaplatenia faktúr a nie vyhrážania sa. Z týchto skutkových okolností potom vyplýva aj zásadný skutkový záver, že obžalovaný objednaný tovar preberal, hoci vedel, že zaň nezaplatí. Takéto skutkové zistenia potom jednoznačne nasvedčujú právnemu záveru v tom, že obžalovaný úmyselne na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že poškodeného uviedol do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu - trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák.

Vo vzťahu ku skutku č. 2 (potravinársky tovar najmä sušené mlieko) však takéto jednoznačné „podvodné“ prvky už pri uzatváraní obchodnoprávneho vzťahu zistené neboli. Súd prvého stupňa v zhode s podanou obžalobou aj tu v skutku uviedol, že obžalovaný tovar preberal, hoci vopred vedel, že za tento nezaplatí (rovnako v skutku č. 1). Z výpovede svedka I.. I., ani svedkyne N. - pracovníkov poškodenej spoločnosti MADETA, a.s., ale nevyplynuli také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné preukázať úmysel obžalovaného už pri uzatváraní predmetných zmlúv, resp. pri preberaní tovaru, že za tovar nezaplatí. Obžalovaný jednak prvé dve, hoci malé faktúry za dodávku tovaru zaplatil, pričom ďalší tovar mu bol dodávaný už na základe „Rámcovej kúpnej zmluvy“. Svedok I.. I. pritom uviedol, že dlžoba narástla behom krátkej doby v mesiaci júl, august 2010. Zo skutkových okolností pritom vyplýva, že v priebehu mesiaca máj 2010 bol obžalovanému dodaný tovar celkove v 9-tich prípadoch za vyše 45.000 € s dobou splatnosti za jednotlivé faktúry ani nie mesiac, pričom ak obžalovaný následne tento tovar „predával“, objektívne mal sťaženú situáciu v lehotách splatiť faktúry. Rovnako tomu bolo v mesiaci júl 2010, kedy 13-tich prípadoch bol obžalovanému dodaný tovar za približne 100.000 € s dobou splatnosti tiež menej ako jeden mesiac.

Nie je potom prakticky nič neobvyklé, ak obžalovaný svojou spoločnosťou vytváral zisk len tak, že obratom predal predtým kúpený tovar, že v tak krátkom čase dodaný tovar v hodnote takmer 200.000 € nedokázal sám obratom realizovať tak, aby sa nedostal do tzv. „druhotnej platobnej neschopnosti“. Do tejto platobnej neschopnosti sa prakticky obžalovaný dostal aj tým (posudzovanie z pohľadu jeho trestnoprávnej zodpovednosti), že spoločnosť, ktorá má ročný obrať okolo 6 miliárd českých korún bez problémov dodala v júli 2010 spoločnosti obžalovaného ďalší tovar približne za 100.000 €, hoci za tovar prakticky v rovnakej hodnote dodaný obžalovanému v máji 2010 jej nebolo zaplatené. Obžalovaný sa preto mohol dôvodne domnievať, že neskoršie platenie, resp. nezaplatenie faktúr danej spoločnosti „nerobí“ zatiaľ problém pri plnení „Rámcovej zmluvy“.

V tejto súvislosti z pohľadu subjektívnej stránky konania obžalovaného nebola prakticky vyvrátená ani obrana obžalovaného v tom, že dodaný tovar mal obchádzať „embargo“ v štáte sídla poškodenej spoločnosti MADETA voči konečnému odberateľovi. O tom, by mohli svedčiť aj pripojené doklady k odvolaniu obžalovaného, z ktorých by malo vyplývať, že z banky na území Poľskej republiky mali byť poškodenej spoločnosti dňa 28.3.2018 uhradené faktúry (spolu 12) za tovar dodaný v júli 2010.

Napokon pri hodnotení trestnosti skutku pod bodom 2 rozsudku súdu prvého stupňa nemohol odvolací súd prehliadnuť aj tú okolnosť, že samotná poškodená spoločnosť porušenie obchodnoprávneho vzťahu zo strany obžalovaného najprv úspešne vyriešila civilnou žalobou, pričom rozhodnutím Krajského súdu v

Košiciach, sp.zn. 30Cb 41/2017-87, právoplatným dňa 1.11.2011 im bola priznaná celá žalovaná čiastka a v súčasnosti voči spoločnosti obžalovaného prebieha exekučné konanie. I.. I. ako zástupca poškodenej spoločnosti pritom uviedol, že trestné oznámenie sa rozhodli podať v tom momente, keď dospeli k záveru, že zo strany obžalovaného v súvislosti s platením faktúr ide len o výhovorky. Je pritom z hľadiska trestnoprávneho posúdenia ustálenou súdnou praxou, že samotné neplatenie faktúr za dodaný tovar bez ďalšieho nemôže zakladať znaky trestného činu podvodu.

V súvislosti s právnym posúdením skutku pod č. 2 vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol prehliadnuť povahu trestného práva ako práva „ultima ratio“, ktorého prostriedky majú a musia byť použité len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo ich použitie je zjavne neúčelné. Štandardné „civilné“ (obchodné) vzťahy sa na úkor jedného účastníka nemajú riešiť prostriedkami trestného práva, ak je možné vec riešiť iným spôsobom.

Rovnako nemožnosť, alebo aj neochota dodržať zmluvný záväzok, nemôžu samy osebe bez jednoznačného preukázania „podvodného úmyslu“ viesť k záveru o spáchaní trestného činu podvodu. Tento právny názor platí v tomto prípade vo vzťahu ku skutku pod č. 2. rozsudku súdu prvého stupňa.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušil výrok o vine v bode 1., 2. rozsudku súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa porušil ustanovenia Trestného zákona o trestnom čine podvodu podľa § 221 Tr.zák. a o pokračovaní v trestnej činnosti podľa § 122 ods. 10 Tr.zák. Zároveň zrušil celý výrok o treste a ochrannom dohľade a výrok o náhrade škody na zrušený výrok o vine nadväzujúci - § 321 ods. 3 veta za bodkočiarkou Trestného poriadku.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa inak stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa v bode 1. a 2. rozsudku, rozhodol v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr.por. o týchto skutkoch, treste a náhrade škody sám rozsudkom.

V bode I. uznal obžalovaného vinným zo samostatného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože obžalovaný na škodu majetku spoločnosti SETA PLUS, Piešťany, seba obohatil tým, že túto spoločnosť uviedol do omylu v tom, že za dodaný tovar zaplatí, pričom takto spôsobil väčšiu škodu (škoda presahujúca 2.660 €) v tomto prípade 11.138,40 €.

Následne odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu obžalovanému za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., ako aj prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. (nezrušený výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa). Obžalovaný I. Y. nebol pred spáchaním trestných činov v roku 2009 a január 2014 súdne trestaný, preto mu odvolací súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov prihliadol odvolací súd aj k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.zák.

Súčasne musel odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr.zák., pretože obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/313/2012 zo dňa 25.7.2014, právoplatný dňa 12.11.2014 za inú jeho trestnú činnosť. Z tohto dôvodu odvolací súd trest uložený v tomto skoršom rozsudku, ako aj naň nadväzujúce rozhodnutia podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil. Obžalovanému však takto uložil súhrnný trest podľa zásady pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr.zák. a nie podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada), pretože obžalovanému nebol ukladaný trest za zločin ale za prečiny.

Odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. vo výmere troch rokov, čo predstavuje stred trestnej sadzby, keď prihliadol najmä na to, že obžalovanému ukladal trest celkove za 4 spáchané prečiny. Súčasne odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné takto uložený trest odňatia slobody podľa §§ 51 ods. 1, 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného dohľadu a povinností (§ 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák.), týkajúcej sa náhrady škody. Vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v najvyššej výmere, ktorého výkon možno ešte podmienečne odložiť, ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. na 5 rokov, čo predstavuje tiež najvyššiu výmeru.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol odsúdený aj pre dva prečiny podvodu súvisiace s jeho „podnikateľskou“ činnosťou, uložil v tomto smere (v zhode s názorom súdu prvého stupňa) aj trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov.

Rovnako v súlade s názorom súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením rozhodol odvolací súd aj o uplatnenom nároku na náhradu škody spoločnosti SETA PLUS, Piešťany, ktorý výrok rozsudku súdu prvého stupňa bol týmto rozsudkom zrušený. Obžalovanému uložil podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinnosť nahradiť tejto poškodenej spoločnosti uplatnenú škodu vo výške 9.138,40 €. Spôsobenie tejto škody obžalovaného vyplýva z výroku o vine v tomto rozsudku. Výška škody je pritom súčasťou popisu skutku pod bodom č. 1 výroku o vine.

V bode II. výrokovej časti tohto rozsudku rozhodol odvolací súd tiež o skutku uvedenom v bode 2 obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý ako bolo vyššie uvedené považoval ako samostatný skutok. K oslobodeniu obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr.zák. došlo z toho dôvodu, že odvolací súd dospel k právnemu názoru, že tento skutok nie je trestným činom. Odôvodnenie tohto výroku je podrobne vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.