Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/44/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci D. G., obžalovaného z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 13. augusta 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

D. G., nar. XX.X.XXXX H. D., trvalé bydlisko D., adresa na doručovanie T. XXXX/XX, D.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od 31.10.2008 do 2.2.2010 ako konateľ spoločnosti International Apartments, s.r.o., so sídlom D., H. XXXX, IČO: 43 880 622, neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, ul. V. Clementisa 24/A, splatné poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov spoločnosti International Apartments, s.r.o., ktoré im zrazil zo mzdy v súlade s ustanovením § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie mesiacov september 2008 až december 2008, február 2009 až apríl 2009, júl 2009 až december 2009 v celkovej výške 12.502,87 eur, napriek tomu, že spoločnosť International Apartments, s.r.o. mala finančné prostriedky na odvedenie daného poistného, t e d a

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil zamestnancom podľa zákona v úmysle zadovážiť neoprávnený prospech sebe alebo inému,

č í m s p á c h a l

- pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 277 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 22. júna 2015 obžalobu sp. zn. 1Pv 376/11/2204 (ďalej len obžaloba) na D. G. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v enunciáte rozsudku právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. K dokazovaniu Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, pracovníčky poškodenej organizácie a znalkyne, so súhlasom strán prečítal výpovede svedkov z prípravného konania a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že on nikdy nezrazil, nevyberal ani nezadržal poistné ako je uvedené v obžalobe, lebo tieto povinnosti mala spoločnosť International Apartments, s.r.o. (ďalej v texte už len spoločnosť IA) a nie on ako fyzická osoba. Nikdy nemal úmysel zadovážiť sebe alebo inému takýmto konaním neoprávnený prospech. Funkcia konateľa mu zanikla 1.4.2011, neskôr sa spoločnosť IA dostala do konkurzu, správkyňa konkurznej podstaty je C.. L. z D.. Podľa obžalovaného spoločnosť IA mohla zo speňaženého majetku dlžné sumy poistného Sociálnej poisťovni doplatiť. Obžalovaná podľa neho mala byť spoločnosť IA, nie on ako fyzická osoba. Obžalovaný ďalej uviedol, že v žalovanom období bol jediným konateľom spoločnosti IA, že účtovníctvo im spracovávala externe B.. L., pre ktorú podklady pripravovala pani D., ktorá robila hospodárku, viedla agendu a teda pripravovala aj účtovné podklady. Účtovníčka určite mzdy nevyplácala, len cez systém vyrátala čísla a tie poslala do Sociálnej poisťovne. Reálne finančné prostriedky zo mzdy zamestnancov nikto nezrážal. Obžalovaný k podnikateľskému zámeru uviedol, že spoločnosť IA vznikla v roku 2007 so zámerom kúpy nehnuteľnosti a jej následného rozpredaja na apartmány a nebytové priestory. Na toto bol spoločnosti IA poskytnutý úver zo SLSP, a.s., zvyšnú časť financovali z iných zdrojov. Úver bol zabezpečený onou nehnuteľnosťou, ale aj nehnuteľným majetkom obžalovaného a jeho rodiny. Spoločnosti IA sa podarilo predať začiatkom roka 2008 len dva apartmány z dvadsiatich a dva nebytové priestory. Za tieto nehnuteľnosti boli spoločnosti IA vyplatené finančné prostriedky, ktoré ale boli viazané v prospech banky, k týmto zdrojom spoločnosť IA nemala nikdy prístup. Keď v roku 2008 prišla hospodárska kríza, realitný trh sa úplne prepadol, zámer zostal nenaplnený a zvyšná nepredaná časť komplexu zostala na pleciach spoločnosti IA. Keď sa radili s financujúcou bankou, tá im dlho nevedela povedať čo ďalej, nemala vypracované plány na realitnú krízu. Nakoniec im odporučila komplex začať prevádzkovať ako hotel, tak nabrali zamestnancov, hoci na to neboli finančne pripravení. Hotel kým sa rozbehne tak to trvá aj 2 - 3 roky. Samozrejme SLSP, a.s. si začala sťahovať svoje úroky z prostriedkov na účtoch spoločnosti IA. Čo sa týka solventnosti spoločnosti IA v žalovanom období, obžalovaný si presne nepamätá, či mala finančné prostriedky na odvedenie poistného. Prevádzka mohla žiť jedine z tržieb od hostí, teda z hotovostných prostriedkov, ktorá sa inkasovali na recepcii. Zo začiatku mali pár zamestnancov, ku koncu ich bolo asi desať. Vie, že výplaty zamestnancom určite meškávali, dostávali ich v hotovosti priamo na recepcií hotela a to z tržieb. Účtovník zadefinoval výšku mzdy a tá sa transferovala na recepciu a kto mal službu na recepcii, ten mal právo vyplatiť tú čiastku. K bezhotovostným prostriedkom sa nedostali, keď nabehli na účet nejaké peniaze, tak ich zobral exekútor alebo banka. Účet spoločnosti IA následne obstavila aj exekúcia od Sociálnej poisťovne, ktorá si postupne svoje nároky uspokojovala. Obžalovaný nevie prečo si aj tieto dlhy neuplatnili sťahovaním z účtu. Okrem Sociálnej poisťovne spoločnosť IA exekučne riešil aj daňový úrad. Počas celého žalovaného obdobia boli bezhotovostné peniaze spoločnosti sústavne blokované, veritelia si uplatňovali systematicky svoje pohľadávky. Oprávnenie disponovať s účtami mal len obžalovaný, nikto iný. Spoločnosť mala viacero účtov, presné názvy bánk si už obžalovaný nepamätá, určite bol účet vo financujúcej SLSP, a.s. Exekútori obstavili všetky účty spoločnosti. Spoločnosť IA mala viacerých veriteľov, najväčšími boli SLSP, a.s. a B.. Š. H., ktorý aj dal spoločnosť do konkurzu. Voči daňovému úradu boli dlhy len čo sa týka miezd, lebo zisk nevykazovali. K svojim osobným a majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že je rozvedený, nemajetný, lebo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou prišiel o vlastné bývanie, pretože bolo predmetom záložného práva a bohužiaľ aj o bývanie svojich rodičov, nakoľko aj ich dom bol založený v prospech banky. Mal osobné ručenie voči podnikateľskému zámeru. Bydlisko v občianskom preukaze má len mesto D.. Je zamestnaný v spoločnosti AE Group, s.r.o. kde pracuje ako projektový manažér. Čo sa týka majetku, prišiel o 2 izbový byt v D. v hodnote asi 70.000 Eur a rodinný dom v A. v podobnej hodnote. Má dve plnoleté deti, vyživovaciu povinnosť na ne už nemá. Dlhodobo spláca z platu exekúcie, má spracovaný materiál na podanie osobného bankrotu. Dlhy má v desať tisícoch eur. V minulosti bol trestne stíhaný, mal podmienku za ekonomickú trestnú činnosť. Priestupkov si nie je vedomý, možno mal nejaké priestupky v doprave. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, B.. G. V.. Tá pri výsluchu uviedla, že 29.04.2013 vypracovala v danej veci znalecký posudok č. 2/2013 a pridržiava sa jeho záverov. Zo záverov posudku vyplynulo, že úlohou znalkyne bolo zistiť, či spoločnosť IA mala dostatok finančných prostriedkov, aby riadne odvádzala odvody za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne v období september 2008 až december 2008, február 2009 až apríl 2009, júl 2009 až december 2009 a január 2010 až september 2010 (ďalej ako „sledované obdobie"). Znalkyňa uviedla, že analýza preukázala, že stav bezhotovostných finančných prostriedkov spoločnosti IA sa počas sledovaného obdobia výrazne znižoval. Ďalej ukazuje, že výška bezhotovostných finančných prostriedkov bola počas obdobia 31.10.2008 až 2.2.2010 výrazne vyššia ako kumulovaný dlh voči Sociálnej poisťovni a bola postačujúca na pokrytie dlhu. Znalkyňa podotkla, že analýza porovnáva celkovú výšku finančných prostriedkov voči celkovému kumulovanému dlhu spoločnosti IA voči Sociálnej poisťovni. Pre detailnú analýzu poukázala na časť 3.1 posudku. V druhom kroku znalkyňa analyzovala stav finančných prostriedkov spoločnosti IA v dňoch splatnosti daných odvodov za zamestnancov. Z výsledku vyplýva, že počas sledovaného obdobia spoločnosť IA disponovala s dostatočnými okamžitými finančnými prostriedkami na zaplatenie odvodov za celé sledované obdobie. Pre detailnú analýzu poukázala na časť 3.2 posudku. Znalkyňa podotkla, že i napriek tomu, že spoločnosť IA v sledovanom období disponovala s dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu odvodovej povinnosti, tieto reprezentovali iba jej okamžitú platobnú schopnosť. Celkovú platobnú schopnosť znalkyňa uviedla v odpovedi na otázku číslo 2, kde mala opísať celkovú ekonomickú situáciu spoločnosti IA za obdobie september 2008 až december 2008, február 2009 až apríl 2009, júl 2009 až december 2009 a január 2010 až september 2010. Toto obdobie znalkyňa rozdelila na účtovné obdobia rokov 2008, 2009 a 2010, na ktorých analýzu použila účtovné závierky a daňové priznania spoločnosti IA. Znalkyni boli na analýzu ekonomickej situácie poskytnuté účtovné závierky obsahujúce súvahu, výkaz ziskov a strát za roky 2008 a 2009. Závierka roku 2010 jej poskytnutá nebola. Na základe poskytnutých podkladov zistila, že počas rokov 2008 a 2009 dosiahla spoločnosť IA významné účtovné straty, že výška pohľadávok spoločnosti významne narástla ku konca roka 2009, kedy bol nárast spôsobený najmä poskytnutou pôžičkou spriaznenej spoločnosti L. E..A..O.., že výška krátkodobých záväzkov narastala najmä vďaka neuhradeným záväzkom voči Sociálnej poisťovni a daňovým záväzkom, spoločnosť vykazovala v roku 2008 a 2009 záporné vlastné imanie, kvôli významným stratám, tržby spoločnosti boli tvorené predajom služieb a predajom dlhodobého hmotného majetku, tržby z predaja služieb v roku 2009 narástli, kde naopak tržby z predaja dlhodobého hmotného majetku poklesli, úroky z omeškania v roku 2009 dosiahli výšku 53.976 €. Analýza preukázala, že ekonomická situácia spoločnosti IA sa počas sledovaného obdobia zhoršovala. Možno zhodnotiť, že tento vývoj mal negatívny vplyv na platobnú schopnosť spoločnosti, je preto pravdepodobné, že spoločnosť používala svoje disponibilné finančné zdroje na zvrátenie resp. kompenzovanie tohto negatívneho vývoja. Pre detailnejšiu analýzu ekonomickej situácie spoločnosti IA poukázala na časť 3.3.1 tohto znaleckého posudku. Na posúdenie platobnej schopnosti spoločnosti IA znalkyňa ďalej hodnotila ukazovatele likvidity, teda ukazovatele schopnosti spoločnosti splácať svoje záväzky. Na základe analýzy ukazovateľov likvidity možno zhodnotiť, že spoločnosť nemala ťažkosti splácať svoje záväzky v roku 2008, avšak táto situácia sa zhoršila v roku 2009. Inak povedané, spoločnosť bola aj v roku 2009 schopná k danému momentu uhradiť svoj záväzok, ale z hľadiska dlhodobého pohľadu jej disponibilné finančné prostriedky nepostačovali na uspokojovanie záväzkov svojich veriteľov. Pre detailnú analýzu platobnej schopnosti a likvidity spoločnosti poukázala na časť 3.3.2 tohto znaleckého posudku. Znalkyňa v rámci iných zistení dodala, že finančné výkazy spoločnosti IA za rok 2009, nesedia na hlavnú kniha k 31.12.2009, ktorú znalkyňa považovala za finálnu. Navyše čísla uvedené vo finančných výkazoch za rok 2009 sú totožné s číslami uvedenými vo výkaze za rok 2008, z toho znalkyňu usudzuje, že v roku 2009 neboli vyplnené správne. Znalkyňa preto previedla finančnú analýzu na základe hlavnej knihy pre rok 2009. Hlavná kniha spoločnosti IA za rok 2009 eviduje na účte 325 - Ostatné záväzky zostatok na strane Má Dať, čo nie je v súlade s postupmi účtovania určeného zákonom NR SR č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Hlavná kniha spoločnosti IA za rok 2009 eviduje na účte 261 - peniaze na ceste záporný zostatok, čo nie je v súlade s postupmi účtovania, určeného zákonom NR SR č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Na otázky strán na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že podkladmi pre vypracovanie posudku boli hlavne bankové výpisy, ktoré jej doložil vyšetrovateľ, čerpala z týchto výpisov, z ktorých pracne robila excelovské tabuľky, kde riešila zostatky ku dňom splatnosti odvodov do SP. Účty boli vedené hlavne v SLSP, kde bolo viacero účtov, ale aj vo Volksbank, UniCredit bank a Tatra banke. Výsledkom sú tabuľky o disponibilite bezhotovostných peňažných prostriedkov. Či v daných dátumoch bola spoločnosť IA oprávnená disponovať s finančnými prostriedkami na účtoch resp. či tieto neboli exekučne obstavené, znalkyňa nevie, pri vypracovávaní posudku sa na to nesústredila, lebo to nemala v zadaní. Ale na účtoch bol pohyb, takže sa zrejme dalo s prostriedkami disponovať. Ak je to dôležité pre posúdenie tejto veci, bolo by potrebné v tomto smere posudok doplniť. Pokiaľ by sa odovzdala aj pokladničná kniha, kde boli tiež nejaké prostriedky, tak by to ešte navýšilo disponibilitu, lebo mínusové zostatky na pokladni neexistujú, teda v pokladni by malo byť len kladné číslo. Aké hotovostné prostriedky presne boli v pokladni, znalkyňa nevie, lebo pokladničnú knihu nemala. Znalkyňa ďalej uviedla, že mala k nahliadnutiu hlavnú účtovnú knihu za rok 2008 a 2009, no neboli jej predložené všetky doklady. Bola jej predložená zúžená hlavná kniha, kde navyše nesedela na finančné výkazy resp. účtovnú závierku odovzdanú na DÚ. Rok 2009 na finančnú knihu nesedí. Závery znalkyne sú v zmysle hlavnej účtovnej knihy, ktorú jej odovzdali za rok 2009 ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku. Toto ale nič nemení na disponibilite spoločnosti, lebo bankové výpisy boli odovzdané a tá okamžitá disponibilita bola v poriadku. Okamžitá disponibilita znamená, že v deň splatnosti mala spoločnosť dostatok prostriedkov na úhradu poistného do Sociálnej poisťovni a to bez ohľadu na to, či hlavná účtovná kniha za rok 2009 súhlasí s finančnými výkazmi za rok 2009 alebo nie. Všetko z čoho znalkyňa pri vypracovaní posudku vychádzala uviedla do príloh posudku. Znalkyňa ďalej uviedla, že z hlavnej účtovnej knihy vyplýva, že spoločnosť IA poskytla pôžičku v roku 2009 firme L. E..A..O.. vo výške 260.000 Eur, čím výrazne narástli pohľadávky spoločnosti, ale odkiaľ odišli peniaze, či z účtu alebo z pokladne to znalkyňa nevie. Pôžičkou narástli pohľadávky spoločnosti IA, ale firma ktorej požičala spoločnosť IA peniaze bola spriaznenou osobou, lebo L. E..A..O.. bola v roku 2009 spoločníkom spoločnosti IA, čiže to boli spriaznené osoby. Či tá pôžička bola vrátená v roku 2010 znalkyňa nevie, lebo za rok 2010 neboli už žiadne podklady. K svojej odbornosti znalkyňa uviedla, že ako znalec je činná viac ako 10 rokov, ročne spracuje približne 2 až 3 posudky a dosiaľ voči jej posudkom neboli vypracované kontra posudky ani raz. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne B.. L. T., z ktorej vyplynulo, že obžalovaného spoznala cez B.. Š. H., s ktorým sú blízki priatelia. B.. H. ju svojho času požiadal, aby sa stala spoločníčkou spoločnosti IA, aby mu postrážila investíciu, keďže tam vložil svoje peniaze. Konateľkou spoločnosti nikdy nebola a ako spoločníčka nemala absolútne možnosť rozhodovať alebo ovplyvňovať chod spoločnosti IA, ak sa niečo riešilo a obžalovaný ju s tým oboznámil, už to bolo zrealizované. Čo sa týka spoločnosti KREMAT s.r.o., vie, že taká spoločnosť existovala, spomínal jej to B.. H., ale nič bližšie o nej nevie, nemala k nej žiaden vzťah. Čo sa týka pôžičky, svedkyňa vie, že B.. H. poskytol pôžičku obžalovanému, presnú čiastku uviesť nevie, bolo to na kúpu hotela K. Y. A., ktorý mala prevádzkovať spoločnosť IA. Podnikateľské zámery a finančné otázky riešil obžalovaný len s B.. H.. Čo sa týka hospodárskej situácie spoločnosti IA v rokoch 2008 - 2010, k tomu sa nevie zodpovedne vyjadriť, pretože ani ona, ani Ing. Vodný reálne nemali obraz o fungovaní spoločnosti IA, pretože obžalovaný rozhodoval sám a sám robil aj obchody. Niekedy ich obžalovaný ani neoboznámil o tom, čo vykonal. Vlastne dá sa vcelku povedať, že B.. H. ho dotoval. Svedkyňa si nemyslí, že spoločnosť IA fungovala týmto spôsobom ekonomicky dobre. Čo sa týka odvádzania daní a povinných poistných odvodov, toto mal v kompetencii len obžalovaný, nikdy im neoznámil, že by s tým bol problém a že by niečo nebolo odvedené na daniach alebo povinných odvodoch do poisťovní. Svedkyňa s B.. H. verili, že tieto záležitosti sú v poriadku, že všetko bolo riadne odvádzané v termínoch ako malo byť. Svedkyňa ani nevedela koľko mala spoločnosť zamestnancov a ani len netušila, že za týchto neboli riadne do poisťovne odvedené odvody. To, že spoločnosť IA má finančné problémy si spoločne s B.. H. začali uvedomovať až vtedy, keď B.. H. žiadal vrátenie pôžičky od obžalovaného, ktorý to odmietal a dokonca obviňoval B.. H., že týmto ohrozuje chod hotela. Žiadne peniaze, ani časť tej pôžičky, obžalovaný B.. H. doposiaľ nevrátil. Vzhľadom na to začali riešiť to, aby sa konateľom stal B.. H., aby sa dostal k svojim peniazom, čo trvalo pár mesiacov. Keď sa B.. H. stal konateľom spoločnosti IA, žiadal od obžalovaného doklady od spoločnosti, ale nedostal ich. Kto dal návrh na konkurz spoločnosti IA svedkyňa nevie, ani ju nikto neoslovil zo štátnych inštitúcií ohľadom doplatenia odvodov.

Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka B.. Š. H.T., z ktorej vyplynulo, že svedok obžalovaného poznal z podnikania v D., pričom ho obžalovaný požiadal o pôžičku 1.000.000 € na kúpu hotela v D. U. U. Z. s tým, že sa hotel rozpredá po apartmánoch, že potom mu vráti pôžičku aj s 10 % úrokom. O pôžičke spísali zmluvu u notára. Pôžičku požičal obžalovanému na firmu L. E..A..O.., kde bol obžalovaný jediným konateľom a majiteľom, obžalovaný si následne peniaze previedol na spoločnosť IA, na ktorú bol hotel napísaný. Na čo v skutočnosti obžalovaný pôžičku použil svedok nevie, ale z tej pôžičky mu obžalovaný nič nevrátil, svoje majetky prepísal na iné osoby, takže svedok nemá možnosť domôcť sa svojich peňazí. Keď sa nevedel k svojim peniazom svedok dostať, chcel sa stať konateľom spoločnosti IA, čo sa po čase podarilo. Konateľom spoločnosti sa stal 1.4.2011 a túto funkciu zastával do 11.8.2011. Ako konateľ zistil, že má k dispozícii len oklieštenú ekonomickú agendu, obžalovaný mu nechcel sprístupniť účtovníctvo spoločnosti, tvrdil že ho má účtovná spoločnosť F. E..A..O.., ktorá ale naopak tvrdila, že účtovníctvo odovzdala obžalovanému. Keď sa dozvedel, že spoločnosť IA má dlhy cca. 800.000 €, dal spoločnosť do likvidácie. O existencii dlhu voči Sociálnej poisťovni na povinných odvodoch za zamestnancov má vedomosť, avšak tento dlh vznikol v čase, keď bol konateľom spoločnosti IA obžalovaný. V čase, kedy bol svedok konateľom už spoločnosť IA žiadnych zamestnancov nemala. K tvrdeniu obžalovaného, že dôvodom nemožnosti platiť poistné odvody bolo to, že spoločnosť IA musela vrátiť peniaze firme L. E..A..O.. určené na kúpu hotela svedok uviedol, že tú pôžičku na kúpu poskytol obžalovanému resp. jeho firme L. E..A..O.., že obžalovaný bol konateľom oboch spoločností, tak si presúval financie sám medzi sebou ako chcel, ale jemu (svedkovi) žiadne peniaze nevrátil. Svedok sa potom, ako nevedel nájsť cestu k dokumentom ohľadne pôžičky, vecou viac nezaoberal, keďže obžalovaný nič nemá, aj tak nemá od neho peniaze ako vymôcť. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne B.. E. L.A., z ktorej vyplynulo, že obžalovaného pozná už dlho. Uviedla, že od 20.11.2008 do 27.4.2010 bola konateľkou spoločnosti F. E..A..O.., ktorá viedla pre spoločnosť IA účtovníctvo v období od januára 2009 do marca 2010. Sedela v prenajatých priestoroch hotela spoločnosti IA na U. Z., účtovníctvo priebežne odovzdávala spoločnosti IA a po tom čo ukončili spoluprácu účtovné doklady zanechala v týchto priestoroch. Žiadny preberací protokol o prevzatí účtovníctva vystavený nebol, lebo o vedení účtovníctva mali s obžalovaným len ústnu dohodu, keďže boli známi, preto mu aj účtovníctvo zanechala bez písomného protokolu. Kde sa aktuálne to účtovníctvo nachádza, nemá vedomosť. Pred januárom 2009 viedla účtovníctvo spoločnosti IA manželka obžalovaného pani G.. Čo sa týka účtovných dokladov, tak tieto jej predkladala ekonómka spoločnosti IA pani D., pričom konala na základe príkazov obžalovaného a niekedy nejaké účtovné doklady doniesol aj sám obžalovaný. O tom akým spôsobom budú použité finančné prostriedky spoločnosti IA rozhodoval výlučne obžalovaný. Čo sa týkalo Sociálnej poisťovne, svedkyňa pripravila mzdy zamestnancov spoločnosti IA na základe podkladov od spoločnosti a následne mesačné výkazy zasielala elektronicky do Sociálnej poisťovne a kópiu odovzdala zástupcom spoločnosti. O tom či dôjde k úhrade na odvodoch rozhodoval len obžalovaný. Čo sa týka toho, či boli reálne zrazené zo mzdy zamestnancov povinné platby poistného do Sociálnej poisťovne, ktoré mali byť za zamestnancov odvedené do Sociálnej poisťovne, tak k tomuto sa svedkyňa nevedela vyjadriť z dôvodu, že ona len pripravovala podklady týkajúce sa miezd. Na otázku, či spoločnosť IA mala reálne finančné prostriedky na poistné odvody svedkyňa uviedla, že pokiaľ si spomína, tak za obdobie kedy ona viedla účtovníctvo spoločnosť IA mala prostriedky na odvody poistného do Sociálnej poisťovne, ale v akej výške to presne bolo nevie. Tiež nevie povedať, či by tieto prostriedky pokryli plnú výšku záväzkov do Sociálnej poisťovne. Ako účtovníčka vedela o finančných pohyboch na účtoch spoločnosti, išlo však iba o účtovné stavy a nemala dosah na to, kam finančné prostriedky pôjdu, o tomto rozhodoval obžalovaný. On spolu s C. D. usmerňovali finančné toky firmy, oni spoločne pôsobili okrem firmy IA aj vo firme L. E..A..O.., kde bol tiež konateľom a vlastníkom obžalovaný. Čo sa týka hospodárskej situácie spoločnosti IA, svedkyňa má vedomosť na základe účtovania, že spoločnosť vykazovala obrat a teda ekonomickú činnosť, no spoločnosť mala veľa záväzkov, ako aj vysoký úver zo Slovenskej sporiteľne a.s., pričom ten bol vo výške cca 1.000.000 €. Akým spôsobom vplývali tieto záväzky na ekonomickú resp. hospodársku situáciu spoločnosti nevie presne uviesť. To či obžalovaný robil nejaké konkrétne opatrenia, aby sa hospodárska situácia v spoločnosti IA zlepšovala, tak k tomuto sa tiež nevie vyjadriť, o plánoch sa jej nezdôveroval. Rovnako sa svedkyňa nevie vyjadriť, prečo obžalovaný stratové podnikanie neukončil, ani či bolo reálne, aby dlžné platby na odvodoch do Sociálnej poisťovne, mohli byť zaplatené v iných termínoch. Po oboznámení sa s písomným znalecký posudkom B.. V. svedkyňa uviedla, že je pravdou ako uvádza znalkyňa, že spoločnosť IA mala okamžité finančné prostriedky na úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne, že bolo len a vždy na rozhodnutí konateľa ako sa tieto okamžité finančné prostriedky použijú, teda či sa použijú na úhradu odvodov alebo na úhradu iných záväzkov, ktoré boli nevyhnutné pre chod spoločnosti ako boli bankové úvery, energie, mzdy a podobne. Svedkyňa si spomína, že účtovne bol vykázaný nejaký prevod okolo 300.000 €, ale presnú sumu nevie, medzi spoločnosťami IA a L. E..A..O.., ale či naozaj k reálne k takému prevodu prišlo, to nevie. Mala to byť nejaká pôžička z L. E..A..O.. na spoločnosť IA, ale presne sa k tomu nevie vyjadriť. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne G. G.L., ktorá po zákonnom poučení využila svoje právo a odmietla vypovedať, nakoľko obžalovaný je jej manžel. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne C. D., z ktorej vyplynulo, že obžalovaného pozná ako bývalého šéfa z jej pôsobenia v spoločnosti IA, kde bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka. Pracovala tam od vzniku spoločnosti IA až do roku 2012. Náplňou práce bola práca s faktúrami, komplexné zhromažďovanie a následne odovzdávanie účtovných dokladov firme, ktorá externe robila účtovníctvo. Mimo toho niekedy vyplácala výplaty zamestnancom na ruku, teda tým, ktorí brali plat v hotovosti a nie na účet, ale to len vtedy keď ju tým poveril obžalovaný. Inak to vyplácal on osobne. Svedkyňa mala prehľad o hospodárskom chode spoločnosti IA, ktorá bola založená za tým účelom, že spoločnosť kúpi hotel, následne apartmány v ňom rozpredá a potom bude poskytovať jednotlivým majiteľom apartmánov servis v podobe údržby a podobne. Obžalovaný ako jediný konateľ rozhodoval o chode spoločnosti ako i o ekonomických záležitostiach. Čo sa týka majiteľa spoločnosti IA, spoločnosť mala zo začiatku iba jedného majiteľa a tým bola spoločnosť L., E..A..O.. V spoločnosti L. E..A..O.. bol konateľom taktiež obžalovaný. Neskôr sa stala spoločníčkou spoločnosti IA L. T.. Spoločnosť IA realizovala kúpu hotela a to jednak zo zdrojov, ktoré do spoločnosti vložila spoločnosť L. E..A..O.., nevie koľko to presne bolo, ale vie, že to bolo rádovo v miliónoch korún. A ďalším zdrojom na kúpu hotela bol úver, ktorý bol poskytnutý bankou SLSP, a.s., pričom ten bol vo výške cca 40.000.000 Sk. Nakoľko úver zo SLSP, a.s. bol dosť vysoký, tak spoločnosť IA mala povinnosť platiť mesačne dosť vysoké splátky. V súvislosti s úverom boli založené 3 druhy účtov, z ktorých si potom SLSP sťahovala peniaze, pričom aj keď boli na účte peniaze, tak spoločnosť IA nemohla disponovať týmito peniazmi. Z ostatných účtov, ktoré mala spoločnosť IA a na ktoré boli poukazované peniaze, si banka sťahovala peniaze a to z dôvodu splácania úveru. To bolo najmä za predaj apartmánov. Dá sa teda povedať, že jediné peniaze, z ktorých mohla spoločnosť IA fungovať boli tržby za ubytovacie služby. Z takto získaných peňazí sa hradili mzdy zamestnancom, energie ako voda, plyn, elektrina a ostatné prevádzkové náklady. Tieto prostriedky bolo možno voľne použiť a disponovať s nimi. Spoločnosť IA mala už od roku 2008 hospodárske problémy, svedkyňa videla, že im chodia rôzne upomienky, preto si myslí, že spoločnosť IA nebola na tom dobre. Avšak nakoľko rozhodoval o všetkom obžalovaný, nevie presne uviesť kam šli peniaze, bola tam takpovediac štatista. K tomu prečo neboli platené odvody do Sociálnej poisťovne sa vyjadriť vôbec nevie, ale pokiaľ si spomína, tak spoločnosť IA nedisponovala dostatočným množstvom peňazí. Obžalovaný sa snažil prekonať nepriaznivú situáciu tým, že ponúkal hotel a apartmány všade, kde sa dalo, čo sa mu nedarilo. Obžalovaný sa snažil udržať podnikanie do poslednej možnej chvíle, no nešlo to. Až nový konateľ B.. H. dal po tom čo videl, že to nefunguje, spoločnosť do konkurzu. Spoločnosť IA síce v rokoch 2008 - 2009 mala na účtoch peniaze, ale nedokázala nimi reálne disponovať, nakoľko boli viazané na splácanie úveru a to čo zostalo, sa použilo na mzdy a energie. Na odvody ako Sociálna poisťovňa podľa svedkyne neboli prostriedky, ale nevie to uviesť isto, hovoril jej to obžalovaný a vyplývalo to i z ekonomickej dokumentácie firmy. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne Q. R.L., z ktorej vyplynulo, že v období od 1.7.2008 do 31.5.2010 pracovala v spoločnosti IA ako chyžná v apartmánovom dome v D. U. U. Z.. Zarábala asi 360 € v čistom, k brutto mzde sa vyjadriť nevie. Celý rok 2008 až do septembra 2009 mzdu dostávala riadne a včas. Mzdu jej vyplácal buď obžalovaný alebo ekonómka C. D. v hotovosti z pokladne. Obžalovaný a D. spoločne riešili problémy a svedkyňa si myslí, že D. o veci vedela, lebo oni dvaja mali dobré vzťahy medzi sebou a boli ako sa hovorí jedna ruka. Na jeseň 2009 už mzda začínala pár dní meškať, tak si ju svedkyňa chodila osobne pýtať od obžalovaného alebo od D. a vždy ju dostala. Na mzde jej spoločnosť IA nič nedlhuje. V máji 2010 si našla inú prácu. Čo sa týka neodvádzania povinných poistných odvodov zo strany zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne, k tomu uviedla, že v kolektíve zamestnancov sa bavili o tom, že či sú za nich tie odvody platené, lebo medzi zamestnancami kolovali už na jeseň 2009 reči, že nie sú. Kto a ako zistil, že tie odvody nie sú uhrádzané, svedkyňa nevie. K ekonomickej situácii spoločnosti IA sa nevie vyjadriť, hovorilo sa, že obžalovaný má osobne veľa dlhov, ale nič bližšie nevie. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne N. H., z ktorej vyplynulo, že v období od septembra 2008 asi do marca 2010 pracovala v spoločnosti IA ako pomocná chyžná v apartmánovom dome v D. U. U. Z.. Zarábala asi 500 € v čistom, k brutto mzde sa vyjadriť nevie, ale výplatné pásky dostávala. Mzdu poberala v hotovosti, celý rok 2008 ju dostávala riadne a včas, vyplácala jej ju iba pani D.. Peniaze boli vyplácané z hotovostnej pokladne. V lete 2009 jej začali vyplácať mzdu na časti a to tak, že dostala zálohu a potom v priebehu mesiaca doplatili zvyšok. Vždy ju dostala v hotovosti z pokladne a vždy od účtovníčky pani D.. Spoločnosť IA jej nezostala na mzde nič dlžná. Čo sa týka toho, že za nich zamestnávateľ neodvádzal poistné do Sociálnej poisťovne, o tom svedkyňa nevedela, iba počula medzi zamestnancami nejaké také reči. K vtedajšej ekonomickej situácii hotela sa nevie vyjadriť, hotel býval viac menej plne obsadený hlavne zahraničnou klientelou. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne B.. L. R., z ktorej vyplynulo, že od mája 2009 do januára 2012 pracovala v spoločnosti IA, najskôr ako zamestnanec asi do jesene 2010, následne na dohodu. Pracovala najskôr ako čašníčka v reštaurácii v apartmánovom dome K. Y. A. H. D. U. Z.. U., potom prešla na pozíciu vo wellnesse a nakoniec robila vedúcu recepcie . Ku koncu svojej pracovnej činnosti pripravovala podklady pre účtovníctvo pre pani D.. Mzdu mala okolo 580 €. Po nástupe dostala prvé dva alebo tri mesiace plnú mzdu a načas. Asi v septembri 2009 sa mzda začala vyplácať čiastkovo, najskôr záloha a následne doplatok. Nebolo to v pravidelných intervaloch, viac menej doplatky musela pýtať. Mzdu brala väčšinou od účtovníčky pani D., ale aj od obžalovaného. Od obžalovaného dostávala výplatu hlavne v období, keď ju začali vyplácať po častiach. Mzda sa vyplácala v hotovosti z pokladne. Väčšina zamestnancov mzdu brala v hotovosti, nie na účet. Od jesene 2009 jej spoločnosť IA dlhuje na mzde cca 1.725 €, ktorý dlh vznikol tým spôsobom, že mzda nebola vyplácaná celá a následné doplatky ku mzde boli menšie ako mali byť. Výplatné pásky dostávali sporadicky. Čo sa týka toho neplatenia odvodov za zamestnancov do Sociálnej poisťovne, k tomu svedkyňa uviedla, že už vtedy sa rozprávalo medzi zamestnancami, že nie sú za nich uhrádzané odvody. Niekto zo zamestnancov sa to mal dozvedieť. Prečo tie odvody neboli uhrádzané, k tomu sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Podľa svedkyne hotel fungoval dobre, ako vedúca na recepcii videla, že hotel bol od mája 2009 do januára 2012 skoro vždy plný. Práce bolo stále dosť, kam išli peniaze z tržieb od hostí, to nevie. K D. svedkyňa uviedla, že ona bola niečo ako ekonómka hotela, mala s obžalovaným dobré vzťahy, čo ja viem oni spolupracovali ešte aj 10 - 15 rokov dozadu. Ona brávala peniaze z recepcie, ale to hlavne v prípade, keď bola väčšia suma. Čo sa týka platieb, hostia platili buď v hotovosti, alebo platobnými kartami, to bolo rôzne. D. sa chodila pýtať na recepciu, koľko je peňazí, tak isto sa chodil pýtať aj obžalovaný. D. ako ekonómka mala v réžii finančnú správu hotela, s obžalovaným spolupracovali dosť úzko, svedkyňa si myslí, že veľa vecí šlo cez pani D.. Iné k tomu povedať nevie. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka D. D., z ktorej vyplynulo, že pracoval v spoločnosti IA v hoteli K. Y. A. U. Z.. U. od 1.9.2008 do konca februára 2011 na pozícii kuchár. Poberal mesačnú mzdu okolo 750 € v čistom, k brutto mzde sa nevie vyjadriť. Celý rok 2008 a 2009 dostával mzdu riadne a včas, chodila mu na účet. Asi začiatkom roku 2010 svedkovi a ostatným zamestnancom obžalovaný uviedol, že nie sú peniaze a že bude výplata vyplácaná po častiach. Odvtedy svedok dostával mzdu už len v hotovosti a to priamo od obžalovaného. Od svojej mamy C. D., ktorá spravovala ekonomické veci, mzdu nedostával. Aj keď bola mzda vyplácaná po častiach, tak ju dostal v danom mesiaci zaplatenú celú až do obdobia posledných 5 mesiacov, t. j. do októbra 2010. Od októbra 2010 mu zamestnávateľ už nezaplatil mzdu, nakoľko podľa vyjadrenia obžalovaného už hotel nešiel dobre, dlží mu tak 5 mesačných miezd, t. j. asi 4.500 €. Do októbra 2010 bolo dosť hostí, ale od októbra 2010 to začalo už upadať a hostia ubúdali. Svedok to vie posúdiť podľa toho, že pre hostí ako kuchár varil. Čo sa týka neplatenia odvodov do Sociálnej poisťovne, svedok mal nejaké podozrenie, keď mu začali chodiť výplaty po častiach (od začiatku roku 2010), ale bližšie sa vyjadriť nevie, lebo si to neoveroval. Hospodárska situácia spoločnosti IA v rokoch 2008 až 2010 mu nebola známa, ale obžalovaný mu spomínal, že musí bankám dávať veľa peňazí za úver. Svedok ďalej uviedol, že jeho mama C. D. riešila zásadné veci spolu s obžalovaným, no riešila hlavne papierovú agendu. Zo súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne G. G., z ktorej vyplynulo, že pracovala v spoločnosti IA v hoteli K. Y. A. U. Z.. U. od mája 2008 do mája 2010 ako recepčná. Mzdu mala okolo 500 € v netto, k brutto mzde sa vyjadriť nevie. Celý rok 2008 a 2009 mzdu dostávala riadne a včas. Dostávala ju na účet v ČSOB banke, no dosť ľudí bralo mzdu v hotovosti. Neskôr im obžalovaný oznámil, že mzdu bude vyplácať po častiach, nakoľko nemá peniaze. To bolo začiatkom roka 2010. Svedkyňa sa preto rozhodla hľadať si nové zamestnanie, následne v máji 2010 z hotela odišla. Čo sa týka mzdy, spoločnosť IA jej nič nedlhuje. Mzdu jej vyplácal buď obžalovaný alebo ekonómka D., tá jej ju vyplácala len vtedy, keď ju k tomu obžalovaný poveril. Od začiatku roku 2010 jej mzdu vyplácali už len v hotovosti na ruku. Výplatné pásky od roku 2010 už nedostávala, len nejaké príjmové doklady. Porubská s obžalovaným vychádzala veľmi dobre, dá sa povedať, že veľa vecí robili spolu, pracovne spolu držali. K neplateniu odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnancov zo strany spoločnosti IA svedkyňa uviedla, že už počas jej pôsobenia v spoločnosti sa hovorilo po podniku medzi zamestnancami, že vraj spoločnosť IA za nich neodvádza poistné odvody, bližšie sa ale k tomu vyjadriť nevedela. Celková ekonomická situácia podniku jej nebola známa, hovorilo sa, že obžalovaný má osobne veľa dlhov. Z jej pohľadu recepčnej bývalo hostí dostatok, v absolútnej väčšine prípadov hostia platili platobnými kartami. Kam šiel príjem od hostí resp. na čo boli peniaze použité, k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevie. Svedkyňa vie, že sa obžalovaný snažil predať nejaké apartmány v hoteli, ale či prišlo k predaju to už nevie. Z výpisu z OR SR spoločnosti IA vyplynulo, že obžalovaný bol konateľom spoločnosti IA od 11.12.2007 do 20.04.2011. Následne ho vo funkcii vystriedal B.. Š. H., V.., ktorý túto funkciu vykonával do 10.08.2011. Z výpisu ďalej vyplynulo, že spoločnosť IA mala dvoch spoločníkov, a to B.. L. T. a spoločnosť L. E..A..O.. Spoločnosť je v konkurze. Z výpisu z OR SR spoločnosti L. E..A..O.. vyplynulo, že obžalovaný bol jediným konateľom spoločnosti L. E..A..O.. od 25.11.2008 do 16.11.2015. Od 02.01.2004 do 25.11.2008 bola jedinou konateľkou G. G.. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej 18.02.2008 medzi spoločnosťou L. E..A..O.. ako veriteľom a spoločnosťou IA ako dlžníkom vyplynulo, že si spoločnosť IA od spoločnosti L. E..A..O.. požičala bezúročne čiastku 10.000.000,- Sk splatnú 31.12.2008. Za spoločnosť L. E..A..O.. konala G. G. a za spoločnosť IA obžalovaný. Suma bola poukázaná podľa príkazu SLSP, a.s. na účet spoločnosti IA bankovým prevodom 18.02.2008. Zo zmluvy o úvere č. 618/AUOC/07 z 19.12.2007 vyplynulo, že banka SLSP, a.s. ako veriteľ poskytla spoločnosti IA ako dlžníkovi úver vo výške 48.941.000 Sk. Úver bol účelovo viazaný na financovanie projektu - kúpy nehnuteľnosti s príslušenstvom a vybavením a jej následného rozpredania po jednotlivých bytových a nebytových priestoroch resp. odpredania aj parkovacích státí. Finančné prostriedky z predaja týchto jednotiek boli viazané formou záložného práva v prospech financujúcej banky. Zmluva mala 7 dodatkov, posledný dodatok bol uzatvorený 6.7.2010. Predmetom dodatkov bola prolongácia splatnosti úveru resp. dozabezpečenie úveru. Z potvrdenia SLSP, a.s. zo 17.2.2015 vyplynulo, že spoločnosť IA mala v SLSP, a.s. vedený špeciálny účet, ktorý bol zriadený najmä na to, aby naň smerovali platby zinkasované spoločnosťou IA za predaj bytov podľa projektu. S platbami prichádzajúcim na tento špeciálny účet spoločnosť IA nemohla disponovať, peniaze boli použité ako splátka úveru. Z potvrdenia SLSP, a.s. zo 10.9.2014 vyplynulo, že do konkurzu na spoločnosť IA bola prihlásená pohľadávka celkom vo výške 1.285.858,83 €. Z vyjadrenia C.. K. L., správkyne konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti IA okrem iného vyplynulo, že na spoločnosť IA bol vyhlásený konkurz 20.7.2011. Zo správy spoločnosti F. E..A..O.. z 8.9.2011 vyplynulo, že spoločnosť F. E..A..O.. spracovávala mzdovú agendu spoločnosti IA od februára 2009 do mája 2011. Účtovníctvo spoločnosti IA spracovávali v roku 2009 a od januára do marca 2010. Po ukončení spolupráce boli účtovné doklady a účtovné knihy odovzdané obžalovanému, o čom svedčí preberací protokol z 10.6.2011. Z výpisu z OR SR spoločnosti F. E..A..O.. vyplynulo, že má v predmete podnikania okrem iného vedenie účtovníctva a konateľkou od 27.04.2010 do 26.04.2010 bola B.. E. L.. Súčasťou spisového materiálu sú aj mesačné výkazy poistného a príspevkov za zamestnancov spoločnosti IA za žalované obdobie, ktoré slúžili Sociálnej poisťovni ako podklad pre výpočet poistného. Z výkazov vyplynulo, že tieto v roku 2008 za spoločnosť IA vypracovávala pani B.. T. a od roku 2009 B.. L.. Oboznámené ďalej boli zo spisového materiálu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými bolo predpísané nezaplatené poistné, konkrétne

- poistné za obdobie september 2008 bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0410924208-GC04/08 zo dňa 25.11.2008,

- poistné za obdobie október až december 2008 bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0410131909- GC04/09 zo dňa 30.3.2009,

- poistné za obdobie február až apríl 2009 bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0410335809-GC04/09 zo dňa 9.6.2009,

- poistné za obdobie júl a august 2009 bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0410878609-GC04/09 zo dňa 14.10.2009,

- poistné za obdobie september 2009 bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0411054609-GC04/09 zo dňa 26.11.2009,

- poistné za obdobie október a november 2009 bolo predpísané rozhodnutím č. 0410034210-GC04/10 zo dňa 21.1.2010 a

- poistné za obdobie december 2009 a január 2010 bolo predpísané rozhodnutím č. 0410362410- GC04/10 zo dňa 24.3.2010. Z návrhov na vykonanie exekúcie, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a boli oboznámené na hlavnom pojednávaní, je zrejmé, že sa veritelia spoločnosti IA domáhali svojich pohľadávok cestou exekučných konaní. Väčšina návrhov však bola podaná v druhej polovici roku 2010, teda mimo žalovaného obdobia. V roku 2009 začali dve exekučné konania voči spoločnosti IA ako povinnému v prospech oprávneného Sociálnej poisťovne na vymoženie sumy 12.710 € (poverenie na vykonanie exekúcie je z 15.10.2009) resp. na vymoženie sumy 10.390,72 € (poverenie z 21.9.2009). Správy a relácie na obžalovaného Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má dve plnoleté deti a trvalý pobyt evidovaný na adrese uvedenej vo výroku. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na podmienečný trest odňatia slobody, aktuálne sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v systéme AVÍZO, súdy a STA vyplynulo, že sa aktuálne proti nemu iné trestné stíhanie nevedie. Z databázy súdov vyplynulo, že sa voči obžalovanému vedú viaceré exekučné konania. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že má od roku 2014 evidované štyri priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty od 10 do 40 €. V správe o povesti vypracovanej mestom D. dňa 14.6.2013 obžalovaný nebol bližšie hodnotený. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný ako zamestnanec spoločnosti AE group, s.r.o. od 08/2016 doposiaľ. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania skutku ho jednoznačne usvedčujú výpovede vo veci vypočutých svedkov, vypracovaný znalecký posudok, ale aj listinné dôkazy založené v spise. Nebolo sporné medzi stranami a vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchmi vypočutých svedkov, bolo preukázané, že spoločnosť IA mala v žalovanom období zamestnancov, ktorým bola povinná zraziť zo mzdy okrem iného poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti a odviesť ho Sociálnej poisťovni. Spoločnosť IA deklarovala plnenie tejto povinnosti Sociálnej poisťovni tým, že jej pravidelne predkladala mesačné výkazy s vypočítanou výškou poistného, ktoré listiny boli na pojednávaní riadne oboznámené. Taktiež bolo preukázané, čo obžalovaný ani nespochybňoval, že spoločnosť IA Sociálnej poisťovni splatné poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov za obdobie mesiacov september 2008 až december 2008, február 2009 až apríl 2009, júl 2009 až december 2009, neodviedla, čím jej vznikol dlh v celkovej výške 12.502,87 €. O existencii tohto dlhu svedčia aj samotné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré boli riadne oboznámené. Taktiež nebolo sporné a preukázateľne to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra, že obžalovaný bol v žalovanom období jediným konateľom spoločnosti IA. Nielen z jeho pozície ako jediného konateľa, ale aj z výpovedí svedkýň D., B.. L. a ďalších zamestnancov jednoznačne vyplynulo, že to bol práve a jedine obžalovaný, ktorý rozhodoval o tom, ako bude nakladané s finančnými prostriedkami spoločnosti IA. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že on ako fyzická osoba žiadne poistné zo mzdy zamestnancov nezrazil, nevyberal ani nezadržal, že tieto povinnosti mala spoločnosť IA, k tomu treba uviesť, že právnická osoba je umelá právna konštrukcia (výtvor právneho poriadku), preto musí mať zákonom stanovený mechanizmus svojho konania, lebo bez fyzických osôb by ako fiktívna osoba nedokázala konať. Konanie zákonom ustanovených fyzických osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby, sa právne považuje za konanie samotnej právnickej osoby. Ide teda fakticky o konanie fyzickej osoby, ktoré však táto fyzická osoba vykonáva v mene právnickej osoby. V našom prípade to bol obžalovaný, kto ako jediný konateľ - štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzením IA - bol osobou, ktorá bola oprávnená v mene spoločnosti IA konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú, teda aj riadiť každodenný a bežný chod spoločnosti. Nepochybne jednou z elementárnych povinností obžalovaného bolo platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, o ktorej povinnosti ako konateľ mal subjektívnu vedomosť. Samotná spoločnosť IA pritom deklarovala plnenie tejto zrážkovej povinnosti Sociálnej poisťovni tým, že jej pravidelne predkladala mesačné výkazy s vypočítanou výškou poistného, ktoré listiny boli na pojednávaní riadne oboznámené. Za zmienku tiež stojí fakt, že okrem odvodov do Sociálnej poisťovne sa zo mzdy zamestnancom zrážajú aj odvody do zdravotnej poisťovne a preddavky na daň z príjmov, pričom tieto pravdepodobne zo mzdy zamestnancov spoločnosti IA zrážané boli, lebo dlhy spoločnosti IA voči týmto subjektom z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Pokiaľ obžalovaný namietal, že obžalovaná mala byť spoločnosť IA a nie on ako fyzická osoba, tak vyvodiť trestnú zodpovednosť voči obžalovanému ako fyzickej osoby umožňuje ust. § 128 odsek 8 Trestného zákona, podľa ktorého ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že spoločnosť IA v rozhodnom období nemohla platiť všetky svoje splatné záväzky z dôvodu zlej finančnej situácie, tak znaleckým dokazovaním mal súd preukázaný opak, teda že spoločnosť IA mala v kritickom období finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov voči Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti. Z výsluchu znalkyne, ale aj z pripojených výpisov z účtov je zrejmé, že účty spoločnosti IA neboli exekučne blokované počas žalovaného obdobia, ale k exekúciám dochádzalo až následne od začiatku roku 2010, čo je v kontexte s výpoveďami zamestnancov, ktorí zhodne vypovedali, že problém s výplatou mzdy začal až začiatkom roku 2010, kedy mzdu začali dostávať po častiach. Znalkyňa pritom opakovane zdôraznila, že dostatok peňažných prostriedkov vyplýval z výpisov z účtov spoločnosti IA, ktoré preskúmala, pričom ak by mala k dispozícii aj pokladničnú knihu, určite by sa disponibilita finančnými prostriedkami spoločnosti IA len navyšovala, lebo v pokladni môžu byť len kladné zostatky (ide o peniaze v hotovosti). Aj niektorí svedkovia pritom vypovedali, že tržby od hostí išli práve do pokladne, z ktorej obžalovaný vybral peniaze zakaždým, keď tam bola väčšia suma. Súd tak nemal pochybnosti o tom, že v priebehu žalovaného obdobia mala spoločnosť IA peniaze na úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne. Obžalovanému treba tiež pripomenúť, že ak sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov je povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona (Neodvedenie dane a poistného), kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Podľa § 277 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu. Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Objektom tejto skutkovej podstaty trestného činu je záujem štátu na zákonnom a riadnom odvádzaní daní a poistného. Ide v podstate o určitý druh sprenevery, keď prostriedky, ktoré má určitá osoba vo svojej dispozícii, nepoužije tak, ako to predpokladá zákon (neodvedie ich do zákonom definovaného rozpočtu resp. fondu), ale s nimi naďalej disponuje. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Podľa § 277 odsek 2 písm. b) Trestného zákona sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu. Konštrukcia tejto skutkovej podstaty okrem iných obligatórnych znakov v sebe zahŕňa aj motív (v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech) ako súčasť subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa - § 15 Trestného zákona. Podľa konštantnej judikatúry sa tohto trestného činu môže páchateľ dopustiť iba v prípade, že zrazil príslušné čiastky z hrubej mzdy zamestnanca a tieto neodviedol príslušnému príjemcovi napriek tomu, že mal dostatok prostriedkov na ich úhradu. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, lebo obžalovaný v žalovanom období po dobu niekoľkých mesiacov vo väčšom rozsahu (12.502,87 eur) zadržal a neodviedol Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil zamestnancom podľa zákona, hoci spoločnosť IA mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhrady. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že nebol preukázaný motív, lebo nikdy nemal úmysel zadovážiť sebe alebo inému takýmto konaním neoprávnený prospech, opak je pravdou. Prospech z konania obžalovaného mala jednak samotná spoločnosť IA, ktorá ušetrené peniaze z neodvedeného poistného použila na iný účel, ale aj spoločnosť L., E..A..O.., ktorej spoločnosť IA poskytla ako spriaznenej osobe v roku 2009 pôžičku 268.311 eur, čím evidentne obžalovaný vedome uprednostnil tento subjekt pred iným svojim veriteľom - Sociálnou poisťovňou. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Za súdený zločin bolo možné uložiť trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. A keďže horná hranica v tomto prípade predstavuje 8 rokov, bolo nutné ukladať trest odňatia slobody. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci modifikovanej trestnej sadzby v rozpätí od 3 rokov až do 6 rokov a 8 mesiacov, keďže pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností došlo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici vo výmere troch rokov. S poukazom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy, ktorú súd hodnotí v kontexte svojich zistení pozitívne, dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúcu v tomto prípade považoval skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, teda blízko dolnej hranice zákonného rozpätia, počas ktorej bude mať obžalovaný dostatok času na to, aby potvrdil, že u neho skutočne išlo o exces. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, keďže uloženie aspoň jednej povinnosti alebo jedného obmedzenia je povinnosťou súdu, pokiaľ výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Pri výmere trestu na samých dolných hraniciach súd zohľadnil okrem vyššie uvedených skutočností aj čas, ktorý uplynul od spáchania skutku a skutočnosť, že obžalovaný v dôsledku svojho nezodpovedného prístupu k podnikaniu resp. dodržiavaniu právnych noriem medzičasom prišiel o celý svoj majetok, čo je preňho trestom samé o sebe. Súd ďalej zohľadnil aj fakt, že konanie na prvostupňovom súde sa vedie už tri roky bez toho, aby mal na tom obžalovaný vinu. Táto okolnosť však nebola natoľko významná, aby ju súd zohľadnil aplikáciou ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, ako sa domáhala obžaloba. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočné a spravodlivé, zodpovedajúce potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktoré zároveň budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K absencii výroku o náhrade škody V posudzovanom prípade súd poškodenú Sociálnu poisťovňu podľa § 256 odsek 3 Trestného poriadku nepripustil na hlavné pojednávanie (len) s uplatneným nárokom na náhradu škody, nakoľko si podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku uplatnila taký majetkový nárok, ktorý nie je nárokom na náhradu škody uplatniteľným v tzv. adhéznom konaní (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Nárok štátu na zaplatenie poistného per se nie je nárokom na náhradu škody trestným činom, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, a to konkrétne § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Povinnosť uhradiť dlh na poistnom teda nie je možné v žiadnom prípade zosobniť voči štatutárnemu orgánu právnickej osoby - obchodnej spoločnosti. Povinnosť odviesť alebo zaplatiť daň a poistné nie je možné zamieňať s trestnou zodpovednosťou za neodvedenie alebo nezaplatenie dane a poistného. Rešpektujúc judikatúru Najvyššieho súdu SR je potrebné konštatovať, že aj keď s poukazom na ustanovenie § 128 odsek 8 Trestného zákona bolo možné voči obžalovanému vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie vyššie uvedeného trestného činu, neznamená to, že aj zákonná povinnosť spoločnosti IA - právnickej osoby zaplatiť poistné sa tak automaticky stáva povinnosťou obžalovaného (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011). S poukazom na vyššie uvedené nebolo možné obžalovanému ako fyzickej osobe uložiť povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu (§ 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona). Rovnako mu nebolo možné uložiť ani povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh (§ 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona), lebo nejde o dlh obžalovaného ako fyzickej osoby, ale o dlh spoločnosti IA ako právnickej osoby, ktorý si navyše Sociálna poisťovňa od tejto spoločnosti exekučne vymáhala resp. mohla a mala si ho uplatniť v konkurze.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.