Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2T-88-2021.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/88/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 28. 3. 2022 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e spod obžaloby obžalovaného D. Č., nar. XX. XX. XXXX V. J., trvale bytom X. Ľ. XXX, za skutok,
že
dňa 08.02.2021 v čase okolo 13.45 hod. bolo hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovská Teplá na obecnej cestnej komunikácii v obci Partizánska Ľupča pri rodinnom dome s popisným číslom 223 spozorované osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, ev. č. LM-672DS, ktoré bolo čiastočne na cestnej komunikácii a čiastočne v priekope, pričom na sedadle vodiča sedel D. Č., ktorý bol následne hliadkou kontrolovaný a v čase o 14.01 hod. bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu analyzátorom dychu zn. AlcoQuant 6020 plus, číslo A409751, ktorým mu bola nameraná hodnota 1,20 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 2,50 ‰ alkoholu v krvi,
ktorým mal spáchať prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 27. 8. 2021 obžalobu na D. Č., stíhaného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný D. Č. po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný odpovedal áno na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a
podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd neprijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, pretože v opise skutku absentuje časť skutkového deja vyjadrujúca objektívnu stránku skutkovej podstaty súdeného trestného činu a to výkon činnosti obžalovaným, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 8. 2. 2021 sa nachádzal u G., kde pili alkohol. K. prišiel autom za nimi, doniesol borovičku. On pil tiež s nimi. Chlapi ho presvedčili, aby išiel po ďalší alkohol, tak nasadol do auta a začal cúvať. K. prišiel ku nemu, nastúpil do auta s tým, že ide s ním. Sused, ktorý býva vedľa, zavolal políciu, lebo si myslel, že mu s vozidlom narazil do plota. Obžalovaný do plota nenarazil, bol od neho vo vzdialenosti asi jeden a pol metra. Nespôsobil žiadnu škodu, nikoho neobmedzil, ani neohrozil. Potom, ako bola privolaná polícia, K. vystúpil z auta, aj jemu pomáhali dostať sa von, ale bolo to ťažké. Pamätal si na to, keď prišli policajti. Už si presne nepamätal, čo sa ho pýtali. Vie, že išiel do cely. Na mieste mu dali fúkať na alkohol, a potom ešte fúkal aj na polícii. K spôsobu vedenia vozidla v tento deň uviedol, že s vozidlom prešiel z dvora na cestu asi 15 metrov. V čase, keď K. vystúpil z vozidla, vozidlo už bolo pri ceste. K. z vozidla vystúpil, lebo sa zľakol. Stáva sa, že keď si vypije alkohol, máva okno. Aj toho dňa 8. 2. má určité výpadky, ale pamätal si, že kľúče od auta boli na stole, tieto zobral, začal cúvať, potom zastavil, do auta nastúpil K., znova pokračoval v cúvaní. Od okamihu, ako začal cúvať, až do príchodu polície, má za tento úsek aj určité výpadky. Niečo si pamätá a niečo nie, ale on neušiel, čakal na políciu. Keď prišli policajti, nesedel na mieste vodiča, ale bol opretý o vozidlo.
Svedok P. F. na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedol, že si nespomína na konkrétnu vec, v ktorej by mal vypovedať. Domnieva sa tak, ako to vyplýva z obsahu predvolania, že ide o § 289, ale na skutok alebo obžalovaného, si vôbec nepamätá. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná zápisnica o výpovedi uvedeného svedka z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vo výpovedi uviedol, že dňa 8. 2. 2021 vykonával hliadkovú a obchôdzkovú službu, v čase o 13.45 hod. boli vyslaní na preverenie oznámenia do Partizánskej Ľupče, kde sa mal na osobnom motorovom vozidle pohybovať vodič pod vplyvom alkoholu. Vozidlo bolo spozorované čiastočne v priekope a čiastočne na cestnej komunikácii pri dome č. 223, vo vozidle sedela jedna osoba mužského pohlavia, ktorá bola stotožnená ako D. Č., nar. XX. XX. XXXX. Uvedená osoba polícii uviedla, že vozidlo šoféroval on, chcel ísť do miestnych potravín a nezvládol riadenie, priznal, že pred jazdou požil alkohol. Svedok k rozporom vo výpovedi uviedol, že po prečítaní si matne spomína na tento prípad. Nepamätal si, či od operačného strediska mali aj iné informácie, ako napr. o aké vozidlo ide, alebo kto mal vozidlo šoférovať. Na otázku, v akej polohe našli vozidlo na mieste, uviedol, že išlo o užšiu cestu, zadná náprava vozidla bola spadnutá v garáde. Zdá sa mu, že pán Č. mu hovoril, že predná náprava mu prešmykovala, keď chcel z tej garády vyjsť. Tvrdil mu, že vycúval z dvora a pri cúvaní padol zadnou nápravou do garády. Zdá sa mu, že keď prišli na miesto, pán Č. sedel v aute, na 100% to potvrdiť nevie. Nepamätal si, či vozidlo v čase príchodu hliadky na miesto bolo naštartované. V čase jeho príchodu na miesto sa vo vozidle, ani v okolí, nenachádzala iná osoba, nespomínal si na to. Svedok sa pridržal svojej skoršej výpovede, kedy mal čerstvé spomienky.
Svedok P. K. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že z toho dňa 8. 2. 2021 si veľa nepamätá. Pamätal si, že pili pálenku, išiel sa vyvetrať, inak si už skoro nič nepamätá. V uvedený deň prišiel autom, ktoré patrí mame, do Partizánskej Ľupče k F. G.. V tom čase sa tam už nachádzal pán Č. a pán G. ako majiteľ domu. Svedok, keď tam prišiel, bol triezvy. Po tom, ako vypil alkohol, chcel ísť domov pešo, nakoľko býva v Malatínach, a poľnou cestou je to asi vzdialenosť dva kilometre. Keď prišiel k G., na mieste prítomní už mali vypité. Potom, ako prišiel, začal s nimi piť aj on. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko vypil alkoholu. Tvrdý alkohol nepije, po jeho užití máva okno. Pokiaľ v úvode výpovede povedal, že si z tejto udalosti skoro nič nepamätá, tak je to preto, že vypil alkohol. Nepamätal si nič, čo súvisí s vedením vozidla, na ktorom prišiel v inkriminovaný deň. Nepamätal si na príchod polície. Nevedel uviesť, z akého dôvodu bola polícia privolaná. Nepamätal si, či v ten deň dal niekomu súhlas na použitie vozidla, na ktorom prišiel k G..
Svedok F. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 8. 2. 2021 prišiel P. K. a D. Č. a popíjali, kým bolo pálenky. Potom nebolo čo piť, tak išli do obchodu obaja, P. aj D.. Svedok vonku nebol, tak nevedel uviesť, čo sa tam dialo. Potom neskôr sa dozvedel od D. alebo od P., že cúvali z dvora jeho domu a auto ostalo v priekope. Nevedel povedať, kto šoféroval, zrejme to bol D., lebo on ostal pri tom aute, tak to bol zrejme on. Nepamätal si, kto zobral kľúče od auta, či D. alebo P., je to už dlhá doba. Myslí si, že keď P. K. prišiel ku nim, zrejme už mal vypité, je to len jeho domnienka. Dopočul sa od iného suseda, že políciu zavolal ten sused, v blízkosti ktorého pozemku bolo zapadnuté vozidlo. Po skutku sa stretli asi len s D. Č., ktorý mu povedal, že to auto viedol on.
Svedkyňa I. K. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že synovi požičala auto, aby išiel na nákup. Nevracal sa, potom jej volali policajti, aby si prišla po auto. Títo prišli po ňu domov, auto našla v priekope, poškodené nebolo. Osobne nepozná obžalovaného. Auto sa našlo v Partizánskej Ľupči, ona býva v Malatínach. Nevedela presne uviesť, kedy sa v ten deň syn vrátil domov. On jej povedal, že si na nič nepamätá. Nevedela uviesť, čo vtedy robili, či popíjali. Potom jej policajti povedali, že vozidlo, ktoré zverila synovi, šoféroval pán Č..
Podľa záznamu o obmedzení osobnej slobody D. Č., nar. XX. XX. XXXX bol obmedzený na osobnej slobode ako podozrivá osoba dňa 8. 2. 2021 (v zázname je chybný údaj 8. 2. 2020) v čase o 14.01 hod. pre podozrenie zo spáchania skutku na rovnakom základe ako je uvedené v obžalobe. Menovaný bol prepustený zo zadržania dňa 8. 2. 2021 v čase o 18.50 hod. Uznesením zo dňa 8. 2. 2021 poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-62/OO- LM-2021 začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie obžalovanému za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na rovnakom skutkovom základe ako v obžalobe. Uznesenie bolo doručené v tom čase obvinenému dňa 8. 2. 2021.
Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu dňa 8. 2. 2021 v čase o 14.01 hod. s výsledkom 1,20 mg/liter vydychovaného vzduchu, (čo podľa prevodníka jednotiek mg/l promile predstavuje 2,50 promile alkoholu v krvi) a v čase o 15.54 hod. s výsledkom 1,05 mg/liter vydychovaného vzduchu. Dychová skúška bola realizovaná meradlom
- analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus č. A 409751, ktorý podľa certifikátu o overení zodpovedá schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 62 k vyhláške ÚNMS SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii. Meradlo bolo overené dňa 26. 11. 2020 s platnosťou do 26. 5. 2021.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok F.. J. F., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu). Podľa záverov uvedeného posudku obžalovaný trpí na poruchy psychiky a správania pri nadužívaní alkoholu, ide o syndróm závislosti od alkoholu, etylizmus je hodnotený ako III. - IV. vývojové štádium. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ústavné ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný má udelené vodičské oprávnenie od roku 1993, obžalovaný má vodičský preukaz zadržaný.
Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný žije v rodinnom dome sám, od júla 2020, kedy bol naposledy komisiou pre verejný poriadok upozornený na rušenie nočného kľudu, sa menovaný správa slušne. Obec má vedomosť o požívaní alkoholických nápojov vo zvýšenej miere.
Obžalovaný má v registri trestov 5 záznamov, naposledy bol odsúdený v septembri 2016 za trestnú činnosť krádeže podľa § 212 Tr. zákona, odsúdenie je takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí ako by nebol odsúdený.
Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovede obžalovaného, ako aj výpovede svedka P. F. v spojení so zápisom o dychovej skúške mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal. Obžalovaný potvrdil, že v inkriminovaný deň sa policajná hliadka dostavila do Partizánskej Ľupče, obžalovaný sa v čase príchodu nachádzal pri predmetnom vozidle (Fiat Punto), obžalovaný potvrdil, že vozidlo sa v čase príchodu polície nachádzalo čiastočne v priekope a sčasti na cestnej komunikácii. O polohe vozidla v čase príchodu polície identicky vypovedal aj svedok F. ako súčasť policajnej hliadky. Zápisom o dychovej skúške bola preukázaná u obžalovaného prítomnosť alkoholu
s hodnotou 1,20 mg/liter alkoholu v dychu, čo po prepočte predstavuje 2,50 promile alkoholu v krvi. Obžalovaný nespochybňoval výsledky vyplývajúce z dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu.
Súd však oslobodil obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že súdený skutok nie je trestným činom. V opise skutku v obžalobe absentuje údaj o tom, že obžalovaný v inkriminovaný deň viedol osobné motorové vozidlo, t. j. vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Vedenie motorového vozidla je typickou činnosťou, s ktorou je nevyhnutne spojená schopnosť sústredenia a včasnej a pohotovej reakcie na situáciu vzniknutú v cestnej premávke. Možnosť ohrozenia chránených záujmov (života, zdravia, majetku) vyplýva z povahy vozidla, ktoré svojou hmotnosťou a motorickou silou je spôsobilé vyvolať závažné následky. Skutok zahrnutý v tzv. "skutkovej vete", musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie, t. j. aj skutkové okolnosti vyjadrujúce objektívnu stránku skutkovej podstaty súdeného trestného činu. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že hliadka polície spozorovala motorové vozidlo v časti v priekope, v časti na cestnej komunikácii a na sedadle vodiča v čase príchodu polície sa nachádzal obžalovaný. Takto opísaný skutok nezakladá trestnosť činu, pretože len prípadné sedenie obžalovaného na mieste vodiča (ktoré obžalovaný spochybnil), bez toho, aby obžalovaný viedol motorové vozidlo, nemôže napĺňať znaky žiadnej trestnej činnosti.
Súd pripomína, že v zmysle ust. § 278 ods. 1 Tr. poriadku môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Rámec činnosti súdu, ktorý sa nemôže prekročiť, tvoria údaje uvedené v obžalobe (§ 235 písm. b/ a c/), ktoré obsahujú identifikačné údaje o obžalovanom a o skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný. "Skutok" je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom" a "trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu.
Neuniklo pozornosti súdu, že prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhol doplniť tzv. skutkovú vetu o údaj, že obžalovaný v inkriminovaný deň viedol osobné motorové vozidlo po miestnej komunikácii opierajúc sa o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Uvedený navrhovaný postup však neprichádza do úvahy.
Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Súd však môže modifikovať tzv. skutkovú vetu na základe výsledkov dokazovania len za predpokladu, že v obžalobe je uvedená podstatná skutková náležitosť vyjadrujúca príslušný znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z obsahu spisu je zrejmé, že nielen obžaloba, ale aj uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje údaj o vedení vozidla obžalovaným, z čoho vyplýva, že obžalovaný sa v rámci trestného konania mohol brániť len voči skutku v takej podobe ako je zachytený v uznesení o vznesení obvinenia, resp. v obžalobe. Akceptácia prokurátorom navrhovaného postupu o doplnenie podstatnej chýbajúcej náležitosti by znemožnila obžalovanému uplatnenie jeho procesných práv garantovaných Trestným poriadkom. Doplnenie prokurátorom navrhovaného údaju o vedení motorového vozidla by malo za následok porušenie totožnosti skutku. V tejto súvislosti súd pripomína, že totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Vedenie motorového vozidla obžalovaným je iným konaním v porovnaní s opisom konania, kladeným mu za vinu v obžalobe. Z hľadiska zachovania totožnosti skutku nemôže byť daný ani totožný trestnoprávny následok, pretože netrestným konaním (ktoré sa obžalovanému kladie za vinu), nemôže byť vyvolaný žiadny trestnoprávny následok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.