Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-14-2018.pdf
PDF · 113.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-12Cb/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu BioplynSlužby s. r. o. „v reštrukturalizácii", so sídlom Záhradná 8, 962 12 Detva, IČO: 47 072 032, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., so sídlom Horná č. 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému AGROPODNIK Želovce, s. r. o., so sídlom Želovce č. 802, 991 06 Želovce, IČO: 44 552 114, zastúpeného Šiška & Partners s. r. o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961, o zaplatenie 5.812,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.812,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 24.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 23. 01. 2015, zo sumy 15.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 27. 03. 2015, zo sumy 10.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 09. 04. 2015, zo sumy 4.818,03 Eur od 10. 01. 2015 do 22. 04. 2015, zo sumy 10.181,97 Eur od 10. 01. 2015 do 23. 04. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 19. 06. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 01. 07. 2015, zo sumy 2.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 06. 07. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 17. 07. 2015, zo sumy 1.818,03 Eur od 10. 01. 2015 do 05. 08. 2015, zo sumy 5.812,42 Eur od 10. 01. 2015 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,- Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22. 05. 2018 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.812,42 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal poľnohospodárske práce na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 07. 08. 2014. Na základe vykonaných poľnohospodárskych prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 90.551,47 Eur. Faktúra bola zo strany žalovaného postupne čiastočne uhrádzaná podľa priloženého výpisu z účtovníctva ako aj v časti jednostranne žalovaným započítaná, čím žalovaný nepochybne uznal svoj záväzok v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný neuhradil svoj záväzok v lehote splatnosti, preto mu bola zo strany právneho zástupcu žalobcu zaslaná predžalobná výzva dňa 05. 12. 2017. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje 5.812,42 Eur. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil listinné dôkazy: Zmluva o poskytnutí služieb zo dňa 07. 08. 2014, výpis z obchodného registra žalobcu, žalovaného, faktúru č. XXXXXX, likvidáciu vydaných faktúr zo dňa 16. 11. 2017 na čl. 17 spisu, predžalobnú výzvu zo dňa 05. 12. 2017, podací lístok čl. 19, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 19Up/92/2018 zo dňa 14. 02. 2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 5.812,42 Eur s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote dňa 17. 03. 2018 odpor proti uvedenému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žalobca vykonával na základe zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 07. 08. 2014 pre žalovaného poľnohospodárske práce pri zbere úrody. Zamestnanec spolupracujúci subjekt žalobcu poškodil dňa 11. 10. 2014 stĺp elektrického vedenia nachádzajúci sa na poli, na ktorom zamestnanec/spolupracujúci subjekt žalobcu vykonával predmetné práce. Prostredníctvom poškodeného stĺpu bola na distribučnú sieť napojená bioplynová stanica, nachádzajúca sa v areáli žalovaného v Želovciach. V dôsledku poškodenia stĺpu elektrického vedenia bola dňa 11. 10. 2014 v čase od 01.00 do 19.00 h. prerušená možnosť dodávky elektrickej energie z / do areálu žalovaného, kde sa okrem iného nachádza aj bioplynová stanica vyrábajúca elektrickú energiu. V dôsledku uvedeného bola žalovanému spôsobená škoda v celkovej výške 5.812,42 Eur, za ktorú zodpovedá žalobca. Spôsobenú škodu si žalovaný u žalobcu uplatnil listom zo dňa 22. 12. 2014. Príslušnú pohľadávku na náhradu škody spôsobenej žalobcom spolu s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi vo výške 921,02 Eur žalovaný listom zo dňa 27. 01. 2015 jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu v zmysle faktúry žalobcu č. XXXXXX, vystavenej celkovo na 26.551,47 Eur. Započítaním došlo k zániku vzájomných pohľadávok v rozsahu 6.733,44 Eur. Žalovaný na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom okresnom súde. Z uvedeného dôvodu došlo zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a vec bola Okresným súdom Banská Bystrica postúpená Okresnému súdu Veľký Krtíš ako súdu miestne a vecne príslušnému na prejednanie predmetného sporu.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. 04. 2018 uviedol, že žalobca neeviduje žiadnu faktúru na náhradu škody, ktorú by si žalovaný uplatnil u žalobcu vo výške 5.812,42 Eur. Tak isto neeviduje oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015. Žalovaný teda nemal spôsobilé pohľadávky, aby mohlo dôjsť k započítaniu, preto žalovaný nemal právny nárok na akékoľvek započítanie. Ďalej poukázal na to, že sa návrhom zo dňa 26. 04. 2017 domáhal na súde povolenia reštrukturalizácie. Súčasťou tohto návrhu bol aj zoznam záväzkov, kde žalobca uviedol jediný záväzok voči žalovanému a to záväzok z faktúry č. XXXXXXX na sumu 921,02 Eur. Reštrukturalizácia žalobcu bola začatá dňa 14. 03. 2017 a povolená dňa 26. 04. 2017. Žalovaný mal povinnosť v prípade uplatnenia zmluvných pohľadávok voči žalobcovi, ktorý bol dlžníkom, v reštrukturalizácii postupovať tak, ako mu ukladá zákon o konkurze a vyrovnaní a prihlásiť si pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania v lehote 30 dní. Pokiaľ si tak žalovaný neprihlásil túto pohľadávku, ani pohľadávku z náhrady škody do reštrukturalizačného konania, ich vymáhateľnosť potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla. Ďalej uviedol, že žalovaný v súvislosti s pádom stĺpu elektrického vedenia nie je voči žalobcovi poškodeným. Žalovaný iba využíva služby v rámci poskytovania elektrickej energie od tretej osoby. Prípadnú škodu si mal žalovaný uplatniť iba prostredníctvom poškodeného subjektu, avšak tento nárok je už premlčaný. Žalovaný si akýkoľvek nárok voči žalobcovi neuplatnil a to pravdepodobne aj s ohľadom na výsledky trestného konania a šetrenia situácie, ktorá vznikla pri poškodení stĺpu elektrického vedenia. Výsledky tohto konania preukazujú, že k pádu stĺpu elektrického vedenia došlo v dôsledku zlej statiky stĺpu a nie v dôsledku narazenia do neho.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 17. 07. 2018 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na to, že oznámenie o jednostrannom započítaní žalobcovi nebolo doručené, preto nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky titulom náhrady škody. Okrem toho pohľadávka titulom náhrady škody ani nevznikla, pretože stĺp elektrického vedenia spadol v dôsledku zlej statiky a nie v dôsledku nárazu zamestnanca. Ako dôkaz navrhla, aby si súd pripojil vyšetrovací spis, v ktorom bola celá situácia vyšetrovaná.
6. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že dňa 11. októbra 2014 nastala škodová udalosť, kedy zamestnanec alebo spolupracujúci subjekt nešťastnou náhodou narazil do stĺpu elektrického vedenia a tým došlo k pádu stĺpu, v dôsledku čoho bola prerušená dodávka elektrickej energie na niekoľko hodín. Dva mesiace po škodovej udalosti dňa 22. 12. 2014 si žalovaný uplatnil náhradu škody voči žalobcovi,
ktorému bol zaslaný list. Škoda bola vyčíslená na základe jednotlivých spoločností, ktoré boli poškodené, ktoré vydokladovali, ku akej škode došlo. Dňa 27. 01. 2015 bol vyhotovený jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý bol žalovanému odoslaný, pričom konateľ žalobcu tento jednostranný zápočet nenamietal, ani nerozporoval. Žalobca sa so žalovaným nekontaktoval. Žalobca si v konaní dlžnú čiastku 921,- Eur neuplatňuje. Z toho teda vyplýva skutočnosť, že jednostranný zápočet bol v tejto časti akceptovaný.
7. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že im nebol doručovaný jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok ale bola doručovaná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá z ich strany nebola nikdy akceptovaná, preto k zápočtu tých pohľadávok ani nemohlo dôjsť. Faktúru vo výške 921,- Eur nikdy nerozporovali. Túto na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok akceptovali. Na stretnutiach s konateľom žalovaného túto faktúru vo výške 5.812, 42 Eur rozporovali. Táto faktúra však na nich nemala byť nikdy vystavená. Druhá strana argumentovala tým, že faktúru o náhrade škody vystavili na nich preto, pretože Stredoslovenská energetika im túto faktúru nikdy neuhradila, pretože oni majú uzatvorenú zmluvu so Stredoslovenskou energetikou tak, že určité percento elektriky im Stredoslovenská energetika nemusí dodať. Škoda vznikla priamo Stredoslovenskej energetike, nie žalovanému.
8. Konateľ žalovaného uviedol, že je pravdou, že medzi žalobcom a ním prebehla komunikácia, kde túto faktúru riešili, avšak to bola len komunikácia, čo by sa s tým dalo urobiť, ako by sa to dalo vyriešiť. Nikdy nekomunikovali oficiálnou cestou. Táto faktúra nebola rozporovaná písomne.
9. Dňa 07.08.2018 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil zmenu žaloby na znenie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.733,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 24.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 23. 01. 2015, zo sumy 15.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 27. 03. 2015, zo sumy 10.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 09. 04. 2015, zo sumy 4.818,03 Eur od 10. 01. 2015 do 22. 04. 2015, zo sumy 10.181,97 Eur od 10. 01. 2015 do 23. 04. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 19. 06. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 01. 07. 2015, zo sumy 2.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 06. 07. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 17. 07. 2015, zo sumy 1.818,03 Eur od 10. 01. 2015 do 05. 08. 2015, zo sumy 6,733,44 Eur od 10. 01. 2015 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 291,63 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že žalobca si týmto uplatňuje titulom zmluvy o poskytovaní služieb aj nárok na zaplatenie sumy 921,02 Eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorú si doposiaľ v tomto konaní neuplatnil.
10. Na pojednávaní konanom dňa 13. 08. 2018 strany sporu a ich právny zástupcovia zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 27.01.2015, ktorý sa nachádza v súdnom spise ako príloha k žalobe im bol doručený zo strany konateľa žalovaného na predsúdnom rokovaní a že bol vyhotovený spätne. Administratívnou chybou účtovníčky žalobcu došlo k zaúčtovaniu úhrady sumy 921,02 Eur, o ktorú žiadajú rozšíriť žalobu. Súd v súlade s ustanovením § 142 a násl. CSP na pojednávaní za prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov vyhlásil uznesenie, ktorým návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby zamietol.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí služieb zo dňa 07. 08. 2014, faktúrou č. XXXXXX, Likvidáciou faktúr zo dňa 16. 11. 2017, Predžalobnou výzvou zo dňa 05. 12. 2017, podacím lístkom na čl. 19 spisu zo dňa 06. 12. 2017, výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného, Jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015, Uplatnením škody zo dňa 22. 12. 2014, faktúrou č. XXXXXX, faktúrou č. XXXXXXX, fotokópiami podacích lístkov na čl. 124, 125, Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015, Zoznamom záväzkov a pohľadávok žalobcu na čl. 135 až 143 spisu, Oboznámením s obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Krtíš ČVS: Z. - XXX/VK - XXXX - a to s výpoveďou svedka O.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline č. XXX/XXXX, tiež závermi znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu policajného zboru Č.: H. - P. - J.- L. - XXXX/ XXXX. Súd vo veci nevykonal výsluch svedka O.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, nakoľko tento bol vypočutý v trestnom konaní. Okrem toho tento svedok nebol prítomný na mieste v čase, v ktorom malo dôjsť ku vzniku škody.
12. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Medzi stranami sporu bola dňa 07. 08. 2014 uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo zo strany žalobcu poskytnutie služieb mechanizmami pri zberových prácach, pri silážovaní kukuričných porastov, rezanie, odvoz a odtláčenie silážnej hmoty v silážnom žľabe. Na základe takto dodaných služieb žalobca žalovanému vystavil dňa 10. 12. 2014 faktúru na celkovú sumu 90.551,47 Eur, ktorá bola splatná dňa 09. 01. 2015. Podľa predloženého prehľadu úhrad - likvidácia vydaných faktúr zo dňa 16. 11. 2017 vyplýva, že žalovaný pohľadávku žalobcu čiastočne uhrádzal nasledovne: dňa 31. 12. 2014 vo výške 921,02 Eur, dňa 23. 01. 2015 vo výške 24.000,- Eur, dňa 27. 03. 2015 vo výške 15.000,- Eur, dňa 09. 04. 2015 vo výške 10.000,- Eur, dňa 22. 04. 2015 vo výške 4.818,03 Eur, dňa 23. 04. 2015 vo výške 10.181,97 Eur, dňa 19. 06. 2015 vo výške 4.000,- Eur, dňa 01. 07. 2015 vo výške 4.000,- Eur, dňa 06. 07. 2015 vo výške 2.000,- Eur, dňa 17. 07. 2015 vo výške 4.000,- Eur, dňa 22. 07. 2015 vo výške 4.000,- Eur, dňa 05. 08. 2015 vo výške 1.818,03 Eur. Zostatok pohľadávky bol vo výške 5.812,42 Eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 05. 12. 2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku dlžnej sumy vo výške 5.812,42 Eur. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX zo dňa 30. 11. 2014, splatnú dňa 29. 12. 2014 na sumu 921,02 Eur za dodanú motorovú naftu a dňa 22. 12. 2014 vystavil žalobcovi faktúru XXXXXXX na sumu 5.812,42 Eur na základe faktúr od IURIKY, s. r. o. a SELU, s. r. o.. Listom zo dňa 22. 12. 2014 si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5.812,42 Eur, ktorá mala vzniknúť tým, že dňa 11. 10. 2014 v ranných hodinách pri realizácii zberu technikou žalobcu došlo k pádu stĺpu elektrického vedenia č. 338, v dôsledku čoho bola od 01.00 do 19.00 h. prerušená všetka dodávka odberu elektrickej elektriny do areálu a z areálu žalovaného. Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015, ktorý bol adresovaný žalobcovi a následne aj dňa 29. 01. 2015 doručovaný žalobcovi, si žalovaný voči žalobcovi uplatnil na započítanie peňažnú pohľadávku vo výške 6.733,43 Eur z titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXX vo výške 921,02 Eur, splatnej dňa 29. 12. 2014 a faktúry č. XXXXXXX vo výške 5.812,42 Eur, splatnej dňa 05. 01. 2015. Súčasne v ten istý deň bola zo strany žalovaného vyhotovená aj dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov. Táto dohoda bola opatrená podpisom a pečiatkou konateľa žalovaného. Zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. XXX/XXXX, ktorý je súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu Č.: Z. - XXX/VK - R. - XXXX Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Krtíš vyplýva, že primárnou príčinou pádu stožiara elektrického vedenia č. 338 bolo z pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote oslabenie prierezu betónového stožiara spôsobeného koróziou betónu (vylúhovanie hydratačných produktov betónu), ktorá urýchlila vznik a rozvoj korózie prepínacej výstuže (niektoré prúty v spletencoch museli byť s veľkou pravdepodobnosťou už pred pádom stožiara roztrhnuté, prípadne vo vysokom štádiu korózivného napadnutia, tesne pred roztrhnutím). Rozvoj korózie materiálov spôsobil postupom času zníženie únosnosti a následne aj pád stožiara elektrického vedenia. Znalecký posudok vylúčil, že by príčinou pádu stožiara elektrického vedenia bolo nepriaznivé počasie, resp. že by tento pád bol spôsobený nárazom poľnohospodárskeho motorového vozidla, pretože rozsah poškodenia stožiara by v tomto prípade musel byť diametrálne odlišný od poškodenia zisteného počas ohliadky na mieste činu dňa 11. 10. 2014. Odlišnosť by spočívala v tom, že bezprostredne pred pádom stožiara by muselo dôjsť k roztrhnutiu prepínacej výstuže, čomu by predchádzalo rozdrvenie betónu v tlačenej a ťahanej oblasti (v mieste votknutia a rovnako aj v mieste nárazu motorového vozidla) počas ohybového namáhania betónového stožiara elektrického vedenia, pretože pevnosť v tlaku betónu je niekoľkokrát menšia ako pevnosť v ťahu prepínacej výstuže. Uvedené potvrdzujú výsledky chemického rozboru betónu odobraných vzoriek, z ktorých vyplynulo zníženie obsahu oxidu vápenatého CaO v betóne približne o 25,8 a 41,4 % oproti normou ST EN 197 - 1 stanovenej hodnote. Zníženie obsahu oxidu vápenatého CaO bolo s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote spôsobené vylúhovaním hydratačných produktov z betónu počas opakovaného zmáčania vysušovania stožiara elektrického vedenia v období jeho uskladnenia na skládke s veľkou pravdepodobnosťou nechránenej pred poveternostnými vplyvmi a práve zníženie obsahu oxidu vápenatého CaO v betóne spôsobilo stratu prirodzenej ochrany prepínacej výstuže pred vznikom a rozvojom korózie. Z návesu značky Annarburger HTS 22,03 červenej farby, ev. č.: T. XXX Y., boli odobraté dva kusy chemických stôp (čiastočky laku - béžovej farby). Vykonaným skúmaním a chemickou analýzou bolo zistené, že červená vrstva náterovej hmoty nachádzajúca sa na drobných úlomkoch zaistených dňa 11. 10. 2014 ako stopa č. 1 a č. 2, bola farebne a druhovo zhodná s červenou náterovou hmotou a na úlomkoch zistených dňa 16. 04. 2014 ako stopa č. 1. To bolo preukázané doplnením znaleckého posudku č. H. - P. - J. - L. - XXXX/XXXX. V trestnom konaní bol vypočutý aj svedok O.. D.Á. T., nar. 04. 10. 1982, ktorý uviedol, že je vedúcim prevádzky Bioplynovej stanice Želovce. V čase pádu stožiara elektrického vedenia nebol v práci. Kontaktovaný bol len ráno o 04.30 h., kedy sa dozvedel o skutku. Uviedol, že počas jeho odchodu z práce vo večerných hodinách videl dva rôzne návesy navážať rezanku a to náves za traktor značky Mamut a značky Annaburger. Ďalej
vyšetrovateľovi opísal spôsob, akým prebieha váženie strojov. Náves značky Annaburger mal žalobca bezplatne zapožičaný od spoločnosti Bioplyn Ladzany s.r.o..
13. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
15. Podľa ustanovenia § 581 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
16. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Je nesporné, že medzi sporovými stranami bola v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzatvorená Zmluva o poskytnutí služieb zo dňa 07. 08. 2014, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX zo dňa 10. 12. 2014 so splatnosťou dňa 09. 01. 2015, ktorou mu vyúčtoval cenu za poskytnuté služby vo výške 90.551,47 Eur. Žalovaný čiastočnými úhradami postupne túto faktúru uhrádzal, pričom neuhradený zostatok tejto faktúry ku dňu podania žaloby bol vo výške 5.812,42 Eur. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 5.812,42 Eur a to v dôsledku započítania pohľadávok, ktoré malo nastať na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015, ktorý mal byť žalobcovi odoslaný dňa 29. 01. 2015. Týmto jednostranným zápočtom si mal žalovaný započítať svoju pohľadávku z titulu náhrady škody na základe faktúry č. XXXXXXX vo výške 5.812,42 Eur a na základe faktúry č. XXXXXXX vo výške 921,02 Eur za dodané pohonné hmoty. Zákon pre započítanie pohľadávok vyžaduje, aby pohľadávky boli vzájomné, vyžaduje plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Takýto započítací prejav treba adresovať druhému účastníkovi a ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Ak sú splnené zákonné predpoklady započítania, zánik záväzku v užšom zmysle pohľadávky veriteľa, resp. dlhu dlžníka v právnom vzťahu nastane v okamihu stretu kompenzabilných pohľadávok. V praxi pôjde o okamih splatnosti neskoršej kompenzabilnej pohľadávky. Neexistujúca pohľadávka nemôže nadobudnúť splatnosť a tým nie sú naplnené zákonné predpoklady započítania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného titulom náhrady škody, ktorú si uplatnil na započítanie vo výške 5.812,42 Eur nevznikla. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaním vedenom Obvodným oddelením policajného zboru Veľký Krtíš Č.:Z.-XXX/VK-R.-XXXX vyplýva, že k pádu stožiara elektrického vedenia č. 338 došlo v dôsledku zlej statiky tohto stožiara elektrického vedenia a nie v dôsledku nárazu stroja poľnohospodárskej techniky. Znalecké dokazovanie síce preukázalo, že náves značky Annarburger červenej farby sa obtrel o stožiar elektrického vedenia, keďže bola z tohto stožiara elektrického vedenia zaistená stopa v podobe červenej farby pochádzajúca z návesu značky Annarburger, avšak znalecký posudok jednoznačne vylúčil, že takéto dotknutie stroja poľnohospodárskej techniky by mohlo byť príčinou pádu stožiara elektrického vedenia, nakoľko v takomto prípade by poškodenia stožiara boli rozsiahlejšie, devastačnejšie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca, resp. zamestnanec žalobcu pri navážení rezanky dotknutým návesom nemohol žalovanému spôsobiť škodu, teda nie sú splnené predpoklady na uplatnenie nároku titulom náhrady škody v zmysle ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože neexistuje príčinný vzťah medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Na základe uvedeného preto nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 5.812,42 Eur. Súd bol toho názoru, že jednostranný zápočet zo dňa 27. 01. 2015 bol žalobcovi doručený. Podľa názoru súdu súčasne bola žalobcovi doručená aj dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z toho istého dňa a rovnakej pohľadávky, pričom k započítaniu malo dôjsť buď na základe dohody, resp. ak k dohode nedôjde, mali nastať účinky jednostranného zápočtu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to,
že samotný právny zástupca žalobcu k žalobe ako prílohu predložil jednostranný zápočet pohľadávok žalovaného zo dňa 27. 01. 2015 a v žalobe uvádzal tú skutočnosť, že na základe tohto jednostranného zápočtu došlo k čiastočnému započítaniu pohľadávky vo výške 921,02 Eur. Rovnako z predloženého prehľadu úhrad faktúr vyplýva, že pohľadávka vo výške 921,02 Eur už bola uhradená dňa 31. 12. 2014. Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17. 07. 2018 uviedol, že faktúra vo výške 921,02 Eur nebola nikdy medzi stranami sporu sporná. Na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok bola akceptovaná, teda došlo k zániku týchto vzájomných pohľadávok titulom započítania. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní tvrdila, že jednostranný zápočet bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený až na predsúdnom rokovaní konateľa žalovaného s právnym zástupcom žalobcu, súd túto skutočnosť považoval za nepreukázanú, pretože právna zástupkyňa žalobcu nepredložila o tom žiadny dôkaz. Pokiaľ bol k žalobe v priebehu konania predložený zoznam záväzkov žalobcu, ktorý bol vytvorený k reštrukturalizačnému konaniu žalobcu zo dňa 16. 02. 2017, z ktorého teda vyplýva, že v čase začatia reštrukturalizačného konania evidoval žalobca voči žalovanému svoj záväzok vo výške 921,02 Eur, tak súd je toho názoru, že tento záväzok bol v tomto zozname vykázaný nesprávne, keďže došlo k jeho zániku v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalovaného ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 5.812,42 Eur.
18. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
20. Súd žalobe vyhovel aj v časti úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu, je preto povinný okrem istiny zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania. Základná sadzba Európskej centrálnej banky bola odo dňa 10. 09. 2014 do dňa 15. 03. 2016 vo výške 0,5 %, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zvýšené o 9 percentuálnych bodov a to vo výške 9,05 % ročne zo sumy 24.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 23. 01. 2015, zo sumy 15.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 27. 03. 2015, zo sumy 10.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 09. 04. 2015, zo sumy 4.818,03 Eur od 10. 01. 2015 do 22. 04. 2015, zo sumy 10.181,97 Eur od 10. 01. 2015 do 23. 04. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 19. 06. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 01. 07. 2015, zo sumy 2.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 06. 07. 2015, zo sumy 4.000,- Eur od 10. 01. 2015 do 17. 07. 2015, zo sumy 1.818,03 Eur od 10. 01. 2015 do 05. 08. 2015, zo sumy 5.812,42 Eur od 10. 01. 2015 až do zaplatenia a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorá nastala dňa 09. 01. 2015. Súd tiež zaviazal žalovaného na úhradu sumy 40,- Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
21. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu potom súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.