Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10T/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Šulgana a prísediacich Mgr. Anny Horváthovej a Margity Petreželovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. augusta 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní 1/ Z. Q. D. V. Á. A., nar. XX. XX. XXXX V. X.Ť., trvale bytom Q. X. XX,

2/ Z. A. Ó. K. T. D., nar. XX. XX. XXXX V. V. A., trvale bytom O. Q. XXX, adresa na doručovanie Q. X. XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaný 1/ Z. Q.

- dňa 19. 01. 2018 v čase okolo 09.30 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel obžalovaný spolu s Z. A. a X. I. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, modrej farby, nezisteného evidenčného čísla do obce O. Q., kde vodičom uvedeného vozidla bol X. I., ktorý vozidlo odstavil v blízkosti miestneho kultúrneho domu, následne Z. A. a obžalovaný Z. Q. vystúpili z vozidla a prišli ku vchodovým dverám riadne uzamknutého rodinného domu súp. č. XXX, ktorý patrí otcovi Z. A. - E. A., a tu obžalovaný Z. Q. pravým kľúčom, ktorý predtým Z. A. odcudzil svojmu otcovi, odomkol visiaci zámok na petlici na vchodových dverách, vchodové dvere si otvoril a bez súhlasu E. A. neoprávnene vošiel do rodinného domu, kde zo zadnej miestnosti odcudzil notebook zn. LENOVO „ideapad“ 100 spolu s nabíjačkou, ktorý si vložil pod bundu, dvere na dome opäť uzamkol a spolu s Z. A., ktorý ho zatiaľ čakal na dvore a dával pozor, odišli za X. I., ktorý ich čakal, kým vykonajú krádež a potom všetci spolu na vozidle zn. Škoda Fabia, modrej farby, nezisteného evidenčného čísla z obce odišli, čím takto pre poškodeného E. A. odcudzením spôsobili škodu 300,- Eur,

pričom vyššie uvedeného konania sa obžalovaný Z. Q. dopustil i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T 107/2014 z 12. 11. 2014, právoplatným dňa 12. 11. 2014, bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov,

obžalovaný 2/ Z. A.

- dňa 19. 01. 2018 v čase okolo 09.30 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel obžalovaný spolu s Z. Q. a X. I. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, modrej farby, nezisteného evidenčného čísla do obce O. Q., kde vodičom uvedeného vozidla bol X. I., ktorý vozidlo odstavil v blízkosti miestneho kultúrneho domu, následne obžalovaný Z. A. a Z. Q. vystúpili z vozidla a prišli ku vchodovým dverám riadne uzamknutého rodinného domu súp. č. XXX, ktorý patrí otcovi obžalovaného Z. A. - E. A., a tu Z. Q. pravým kľúčom, ktorý predtým obžalovaný Z. odcudzil svojmu otcovi, odomkol visiaci zámok na petlici

na vchodových dverách, vchodové dvere si otvoril a bez súhlasu E. A. neoprávnene vošiel do rodinného domu, kde zo zadnej miestnosti odcudzil notebook zn. LENOVO „ideapad“ 100 spolu s nabíjačkou, ktorý si vložil pod bundu, dvere na dome opäť uzamkol a spolu s obžalovaným Z. A., ktorý ho zatiaľ čakal na dvore a dával pozor, odišli za X. I., ktorý ich čakal, kým vykonajú krádež a potom všetci spolu na vozidle zn. Škoda Fabia, modrej farby, nezisteného evidenčného čísla z obce odišli, čím takto pre poškodeného E. A. odcudzením spôsobili škodu 300,- Eur,

- dňa 05. 03. 2018 v presne nezistenom čase okolo 07,30 h v obci Q. X. vošiel bez súhlasu oprávnenej osoby do neuzamknutého rodinného domu č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, jedinej užívateľky I. R., nar. XX. XX. XXXX, kde vošiel cez zatvorené neuzamknuté vchodové dvere do chodby rodinného domu, následne ďalšími neuzamknutými dverami vošiel do izby, kde sa v tom čase nachádzala poškodená I. R., ktorej povedal, aby mu dala peniaze, na čo mu ona odpovedala, že nemá, následne z voľne položenej hnedej koženej peňaženky, ktorá sa nachádzala na operadle postele vybral finančnú hotovosť 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 10,- Eur, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 5,- Eur a tiež z voľne položenej pokladničky nachádzajúcej sa vedľa peňaženky vybral finančnú hotovosť 1 ks mincu v hodnote 2,- Eur a 2 ks mince v hodnote 1,- Eur, pričom pri odchode z rodinného domu z vnútornej strany vchodových dverí vytiahol zastrčený kľúč do zámku dverí, s ktorými z vonkajšej strany uzamkol vchodové dvere rodinného domu, kde poškodenú zamkol v dome, čím poškodenej I. R. viac ako pol hodinu bránil v užívaní osobnej slobody a spôsobil jej škodu krádežou finančnej hotovosti vo výške 19,- Eur,

t e d a

obžalovaný 1/ Z. Q.

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

obžalovaný 2/ Z. A.

- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že s jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a na chránenej osobe,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval, a taký čin spáchal voči chránenej osobe,

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ Z. Q.

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

obžalovaný 2/ Z. A.

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b), f) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák.

- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.

a o d s u d z u j ú s a

obžalovaný 1/ Z. Q.

podľa § 212 ods. 1, 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, 5, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný 2/ Z. A.

podľa § 212 ods. 1, 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. je p o v i n n ý nahradiť poškodenej I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X. XXX, škodu vo výške 19,- Eur.

odôvodnenie:

Dňa 13. 06. 2018 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na obvinených Z. Q. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, Z. A. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. f) Tr. zák. a X. I. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Dňa 07. 05. 2018 bola podaná obžaloba na obvineného Z. A. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe. Súd uznesením zo dňa 09. 08. 2018 spojil obe konania.

Obžalovaní 1/ Z. Q. a 2/ Z. A. na hlavnom pojednávaní uviedli, že sa priznávajú k spáchaniu skutkov kladených im za vinu. Následne obžalovaní na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) Tr. por. odpovedali kladne. Súd preto vyhlásenie obžalovaných prijal a ďalšie dokazovanie zameral na druh a výmeru trestu. Vec obžalovaného X. I. súd vylúčil na samostatné konanie. Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaných súd uznal Z. A. a Z. Q. za vinných.

Pri uložení druhu a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľov. Súd prihliadol aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Súd priznal obžalovanému 2/ Z. A. dve poľahčujúce okolnosti - priznal sa a skutky oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a skutkov sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvých (pred dovŕšením 21 rokov - § 36 písm. d/ Tr. zák.). Na druhej strane ale súd zistil aj priťažujúce okolnosti. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný už bol v minulosti 5-krát súdne trestaný (rozsudky Okresného súdu Veľký Krtíš 8T 94/2012, 3T 8/17, 3T 27/16 a 0T 29/17, rozsudok AG Lorrach 40 Cs 3 Js 7622/17), pričom súd neprihliadol na prvé odsúdenie (8T 94/2012), pretože bolo zahladené a na odsúdenie súdom v zahraničí. Skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.. Obžalovaný zároveň spáchal viac trestných činov - zločiny krádeže a porušovania domovej slobody a prečin obmedzovania osobnej slobody (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil 9 priestupkov, na tri z nich súd neprihliadol, pretože ide o nesúvisiace (na úseku dopravy) a málo závažné priestupky. Z miesta trvalého aj prechodného bydliska je hodnotený negatívne

- neobľúbený, požíva alkohol, býva agresívny a dopúšťa sa krádeží. Súd preto konštatuje, že obžalovaný riadny život neviedol, preto mu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Súd však odsudzuje páchateľa za spáchanie viacerých trestných činov. Pri uložení trestu tak postupoval podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a uložil úhrnný trest. Súd považuje za preukázané, že obžalovaný sa skutku krádeže dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním a na blízkej osobe (otcovi), čo znamená aplikáciu prísnejšej sadzby podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. Takto sa tento čin stal najprísnejšie trestným a trestná sadzba je v rozmedzí 3 roky až

10 rokov. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný a súd tak mohol uložiť trest v tejto výmere. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu, jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej hranici trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na štyri roky. Súdu je síce známe, že doterajšie odsúdenia sa u obžalovaného minuli účinkom, ale na druhej strane poukazuje na nízky vek obžalovaného, zlé rodinné a sociálne zázemie, z ktorého si obžalovaný nič pozitívne neodniesol a chýbala mu tak morálna autorita, ktorá by ho v živote usmernila. Súd je toho názoru, že uložením extrémne prísneho drakonického trestu, hoci v zákonnej hranici, sa účel trestu, ktorým by predovšetkým mala byť náprava páchateľa, nedosiahne. Uložený trest považuje súd za primeraný a spravodlivo konsenzuálny medzi ochranou spoločnosti na strane jednej a možnosti účinnej prevýchovy na strane druhej. Keďže obžalovaný A. už bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o obžalovaného 1/ Z. Q., tomu súd priznal tri poľahčujúce okolnosti - priznal sa a skutky oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), skutkov sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvých (pred dovŕšením 21 rokov - § 36 písm. d/ Tr. zák.) a napomáhal pri objasnení trestnej činnosti (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Súd má preukázané, že obžalovaný hneď v prvej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní sa priznal, popísal spôsob spáchania činu s uvedením činnosti jednotlivých aktérov, čo súd vyhodnotil ako pomoc pri objasnení trestného činu. Na druhej strane ale súd zistil aj priťažujúce okolnosti. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný už bol v minulosti 3-krát súdne trestaný (rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 8T 94/2012, rozsudok Okresného súdu Revúca 1T 107/1, rozsudok AG Lorrach 40 Cs 3 Js 11421/17), pričom súd neprihliadol na odsúdenie súdom v zahraničí. Skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.. Obžalovaný zároveň spáchal viac trestných činov - zločin krádeže a prečin porušovania domovej slobody (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil 3 priestupkov, na dva z nich súd neprihliadol, pretože ide o nesúvisiace (na úseku dopravy) a málo závažné priestupky. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený negatívne, evidujú sťažnosti na jeho správanie. Súd preto konštatuje, že obžalovaný riadny život neviedol, preto mu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Súd však odsudzuje páchateľa za spáchanie viacerých trestných činov. Pri uložení trestu tak postupoval podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a uložil úhrnný trest. Súd považuje za preukázané, že obžalovaný sa skutku krádeže dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním, čo znamená aplikáciu prísnejšej sadzby podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. Takto sa tento čin stal najprísnejšie trestným a trestná sadzba je v rozmedzí 3 roky až 10 rokov. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (3 : 2) súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu o tretinu, to znamená o 28 mesiacov. Horná hranica trestnej sadzby tak po znížení je 7 rokov a 8 mesiacov. Obžalovaný sa však v minulosti dopustil zločinu a preto je nutné aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. a dolnú hranicu zvýšiť o polovicu. Polovica z rozmedzia dolnej hranice sadzby 3 roky (36 mesiacov) a hornej hranice sadzby 7 rokov a 8 mesiacov (92 mesiacov) je 28 mesiacov (92 mesiacov - 36 mesiacov/2), to znamená 2 roky a 4 mesiace. Súd tak mohol uložiť trest v rozmedzí 5 rokov a 4 mesiace až 7 rokov a 8 mesiacov. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu, jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej hranici trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody 5 rokov a 4 mesiace. Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa zločinu, ktorý mal za následok aplikáciu § 38 ods. 5 Tr. zák dopustil pred takmer piatimi rokmi ako mladistvý v reedukačnom ústave, kde mal byť pod dozorom kvalifikovaného personálu, ktorý pravdepodobne riadne neplnil svoje povinnosti. Zároveň poukazuje aj na nízky vek obžalovaného, zlé rodinné a sociálne zázemie a absencie pozitívneho príkladu v okolí. Súd je toho názoru, že uložením extrémne prísneho drakonického trestu, hoci v zákonnej hranici, sa účel trestu, ktorým by predovšetkým mala byť náprava páchateľa nedosiahne. Z historického prehľadu je známe, že ukladanie vysokých (často aj hrdelných a zmrzačujúcich) trestov nemali na spoločnosť odstrašujúci účinok. Záujmom spoločnosti a účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov a prevýchova páchateľa. Tieto dve zložky účelu trestu by mali byť v rovnováhe. Vzhľadom k veku obžalovaného sa súd domnieva, že jeho náprava a prevýchova možná je, avšak dlhým pobytom v nápravnovýchovnom ústave, pri automatickom zabezpečení jeho potrieb stratí schopnosť sám si zabezpečovať po dlhoročnom pobyte potreby a prostriedky na obživu a bude tak existovať riziko opätovného páchania trestnej činnosti. Súd považuje uložený trest v minimálnej výmere za spravodlivý. Uloženie vyššieho trestu s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a výšku spôsobenej škody by súd považoval za neprimerane prísny. Keďže obžalovaný Q. už bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).