Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Čiastočný_rozsudok_2CPr-3-2014.pdf
PDF · 221.22 KB
No categories available
2CPr/3/2014
Čiastočný rozsudok
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu P.. X. I., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F.Š. B., zastúpenom JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému E. D. XX, XXX XX F. B., C.D.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 42 109 159, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že výpoveď, daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 14.5.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 15.10.2014, domáhal sa určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným výpoveďou zo dňa 14.5.2014, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným, je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. So žalovaným uzatvoril pracovný pomer dňa 1.8.1984 na dobu neurčitú, a to pracovnou zmluvou číslo 497/84 zo dňa 5.7.1984, v pracovnom zaradení H.. Náplňou pracovnej činnosti žalobcu bola práca H. naposledy s funkčným platom 791,50 eur.
2. Žalovaný sa už raz pokúsil dňa 24.11.2011 skončiť so žalobcom pracovný pomer formou okamžitého skončenia, s čím žalobca nesúhlasil. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7CPr/1/2011-492 zo dňa 6.3.2013 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dňa 24.10.2011 pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, je neplatné. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2CoPr/3/2013-568 nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť naďalej mu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp.zn. 7CPr/1/2011 pokúsil sa skončiť pracovný pomer so žalobcom výpoveďou pre nadbytočnosť, o čom sa dozvedel len z odpovede Inšpektorátu práce Prešov, na jeho podnet.
3. K okolnostiam výpovede žalobca uviedol, že od 14.5.2014 bol práceneschopný. Počas práceneschopnosti s ním údajne žalovaný rozviazal pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a výpoveď mu mala byť žalovaným doručená dňa 14.5.2014 a to spôsobom, že mal odmietnuť prevzatie tejto výpovede. Žalobca tvrdil, že v uvedený deň mu nebola doručovaná žiadna výpoveď, preto ju ani nemohol odmietnuť prevziať, a teda nemohli nastať účinky doručenia. Výpoveď je neplatná už z dôvodu jej nedoručenia podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce. Okrem toho už dňa 14.5.2014 bol práceneschopný a ak by aj žalovaný žalobcovi doručil výpoveď dňa 14.5.2014, jeho konanie by bolo v rozpore so zákonom, žalobca bol v ochrannej dobe a s touto skutočnosťou spája ustanovenie § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zákaz výpovede.
4. Určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nárokov z toho vyplývajúcich sa žalobca domáha s poukazom na ustanovenie § 77 Zákonníka práce, pričom uvedená zákonná dvojmesačná lehota v jeho prípade v spojení s ustanovením § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce uplynie až dňom 31.10.2014. Žaloba bola podaná 15.10.2014.
5. Skutočnosť bola taká, že naozaj si žalobcu žalovaný predvolal na pracovisko i keď od 5.5.2014 čerpal dovolenku a od 14.5.2014 bol práceneschopný. Napriek tomu sa dostavil na pracovisko, a to po predchádzajúcej návšteve u lekára a lekárskom vyšetrení. Na stretnutí mu štatutárny zástupca žalovaného ústne oznámil svoj zámer, že údajne vykonal organizačné zmeny, v dôsledku čoho je nadbytočný a že mieni s ním rozviazať pracovný pomer. Po oboznámení s týmto zámerom zo strany žalovaného, bez ďalšieho opustil pracovisko a žiadal spôsob konania žalovaného prešetriť podnetom adresovaným Inšpektorátu práce Prešov. Až z odpovede inšpektorátu práce sa dozvedel, že už mu bola zo strany žalovaného daná výpoveď dňa 14.5.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného tak postupuje voči nemu z dôvodu osobnej zaujatosti, jeho postup označil za zmätočný, nezákonný, účelový a netransparentný. V súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámil žalovanému písomným podaním zo dňa 13.10.2014, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a to pod následkom podania tejto žaloby. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval.
6. Obsahom ,,Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 222/2014 zo dňa 7.5.2014 je, že bolo prijaté v súlade s ustanovením § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, s textom: „Zamestnávateľ E. N., D. XX, F. B., K. E. C.. U. U., v súlade s § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce prijíma nasledujúce rozhodnutie o organizačnej zmene:
- znižuje stav zamestnancov v pracovnej pozícii H. o jedného zamestnanca, cieľom je zabezpečiť efektívnosť práce s odôvodnením:
- Zamestnávateľ rozhodol o znížení stavu zamestnancov v súlade s § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce o jedného zamestnanca v pracovnej pozícii H. z dôvodu, že:
- podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 122 ods. 4 a 5 sa znižuje počet detí vo výchovnej skupine, od 1.9.2013 došlo k zníženiu stavu detí v E. N. X. F. B. a tým následne k zníženiu rozpočtu školy,
- dňa 4.5.2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7CPr/1/2011 zo dňa 6.5.2013, ktorý rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru s P.. X.E. I., O.. X.X.XXXX, je neplatné,
- zamestnávateľ nemá reálnu možnosť prideľovať prácu jednému zamestnancovi v pracovnej pozícii H.. Zamestnávateľ zároveň nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas a zároveň nemá pre takéhoto zamestnanca inú vhodnú prácu, ktorú by mu vedel ponúknuť. Rozhodnutie nadobúda platnosť a účinnosť dňom prerokovania s odborovou organizáciou. Po prerokovaní s odborovou organizáciou bude s jedným zamestnancom ukončený pracovný pomer v súlade so Zákonníkom práce a to dohodou alebo výpoveďou“.
7. Dňa 14.5.2014 pod sp.zn. 227/2014 žalovaným bola vypracovaná výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka s nasledovným obsahom: „Dňa 7.5.2014 som prijal Rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorým som rozhodol o znížení stavu zamestnancov v pracovnej pozícii H. o jedného zamestnanca. O znížení počtu zamestnancov som rozhodol s cieľom, aby som zabezpečil efektívnosť práce. Zároveň v súlade s § 63 ods. 2 Zákonníka práce oznamujem, že nemám možnosť Vás ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemám pre Vás ani žiadnu inú vhodnú prácu, ktorú by som Vám vedel ponúknuť. V súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože ste sa stali nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, Vám dávam výpoveď. Dĺžka výpovednej doby je 3 mesiace a začína plynúť dňom 1.6.2014 a pracovný pomer sa končí dňom 31.8.2014. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, nakoľko zamestnanec u zamestnávateľa má odpracovaných 37 rokov, t.j. päťnásobok funkčného platu (štvornásobok funkčného platu + jeden funkčný plat podľa Kolektívnej zmluvy“. Oznamujem Vám, že táto výpoveď bola v súlade s § 74 Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov - výborom ZO OZ pri E. N. X. F. B. dňa 12.5.2014“. Výpoveď je opatrená textom: „Odmietol prevziať“. Podpísané svedkyne M., Š., Z..
8. Žalobca poukázal na to, že v uvedenej časovej nadväznosti nemožno nevidieť, že tzv. organizačná zmena nebola vykonaná a časovaná z dôvodu, ktorý mal nastať už dňom 1.9.2013, ale skutočným dôvodom na takýto účelový postup žalovaného bolo to, aby sa vyhol splneniu povinnosti uloženej mu súdom, a to prideľovať žalobcovi prácu podľa rozsudku sp. zn. 7CPr/1/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.4.2014 a rozhodnutie o organizačnej zmene je zo dňa 7.5.2014.
9. Vzhľadom na tvrdené dôvody vydania rozhodnutia o organizačnej zmene a na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27.4.2004, podľa ktorého: „V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné, bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté“. Žalovaný nadbytočnosť zamestnanca odôvodňuje udalosťou spred siedmich mesiacov, t.j. z 1.9.2013, ktorou malo dôjsť k zníženiu počtu detí pričom od 1.9.2013 do 7.5.2014 ubehlo takmer trištvrte roka, počas ktorého žalovaný s touto zmenou existoval na rovnakom počte zamestnancov. Zlomovou skutočnosťou bolo, že výsledok neplatného skončenia pracovného pomeru formou okamžitého skončenia bol žalovanému známy dňom 30.4.2014, a preto má za to, že skutočným cieľom organizačnej zmeny bolo sa ho zbaviť. Žalobca súčasne uplatnil aj náhradu mzdy vo výške 22.920,92 eur netto za obdobie od novembra 2014 do 31.10.2017 a žiadal priznať náhradu trov konania.
10. Žalovaný sa k uplatnenému nároku vyjadril a navrhol žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že výpoveď mu nebola doručená argumentoval ustanovením § 38 ods. 1 Zákonníka práce a to, že písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku a tiež poslednou vetou § 38 ods. 4 Zákonníka práce, že účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Žalobca dňa 14.5.2014 prišiel ráno na pracovisko a bola mu doručovaná výpoveď za prítomnosti svedkov U.. R.. M., C.. R.. Š. R. C.. B.. Z.. Žalobca odmietol prevziať výpoveď, preto podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce účinky prevzatia výpovede nastali okamihom odmietnutia jej prevzatia.
11. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním skončil pracovný pomer v ochrannej dobe tiež označil za nepravdivé. Žalobca čerpal dovolenku v čase od 5.5.2014 do 15.5.2014, ktorú si vyplnil dňa 5.5.2014. Na základe žiadosti žalovaného prišiel na pracovisko počas dovolenky dňa 14.5.2014 ráno, z dôvodu prerokovania organizačných zmien a možnosti skončenia pracovného pomeru. Po prerokovaní týchto záležitosti, žalobca odmietol dohodu o skončení pracovného pomeru, preto mu žalovaný doručoval na mieste výpoveď, ktorú odmietol prevziať. V čase keď žalobca dostal výpoveď, nebol uznaný dočasne za práceneschopného, za práceneschopného bol uznaný až následne, keď mu žalovaný doručil výpoveď. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nekonal v rozpore s § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a nedal žalobcovi výpoveď v ochrannej dobe. Žalobca sa snaží spochybniť dôvodnosť organizačnej zmeny u žalovaného, sú to len jeho úvahy nezakladajúce sa na pravde. Dôvod na organizačné zmeny zo strany žalovaného bol, a to zníženie počtu žiakov a zníženie financií. Ani inšpekcia práce nezistila v tomto smere žiadne pochybenia z jeho strany. Rešpektoval rozhodnutie súdu sp.zn. 7CPr/1/2011, ale súd rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie o tom, že žalovaný je povinný zamestnávať žalobcu a prideľovať mu prácu. V súlade s judikatúrou „ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2009, sp. zn. 3Cdo 33/2008). Skončenie pracovného pomeru so žalobcom nebolo v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. n. 7CPr/1/2011, práve naopak, je prejavom rešpektu voči súdnym rozhodnutiam. Citované rozhodnutie nie je prekážkou toho, aby so žalobcom bol rozviazaný pracovný pomer a aby žalovaný si vybral práve žalobcu ako zamestnanca, s ktorým skončí pracovný pomer a nie inú osobu.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to odpoveďou Inšpektorátu Prešov z 18.7.2014 na podnet žalobcu na vykonanie inšpekcie, odovzdaním
dokladov a žiadosťou na vybavenie z 16.5.2014, žiadosťou o doručenie písomností z 27.6.2014, odpoveďou na žiadosť o doručenie písomností z 9.7.2014, interným dokladom - mzda za máj 2014, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7CPr/1/2011, oznámením o zložení funkčného platu z 15.7.2014, kalkuláciou čistej a hrubej mzdy žalobcu, pracovnou zmluvou zo dňa 5.7.1984, menovacím dekrétom, že od 1.7.2009 žalobca zastáva funkciu riaditeľa E. N., potvrdením o dočasnej práceneschopnosti, potvrdením MUDr. I.M. B. zo dňa 5.3.2015, dovolenkovým lístkom - čerpanie dovolenky od 5.5.2014 do 18.5.2014, žiadosťou o prerokovanie Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 7.5.2014, Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 222/2014 zo dňa 7.5.2014, žiadosťou o prerokovanie výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zo dňa 7.5.2014, výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 14.5.2014, zápisnicou z prerokovania organizačných zmien v E.O. N. so zamestnancom - žalovaným zo dňa 14.5.2014, podkladmi o organizačných zmenách, rozpisom záväzného ukazovateľa štátneho rozpočtu na rok 2014 a limitom počtu zamestnancov zo dňa 16.6.2014, organizačnou štruktúrou E. N. od 5.5.2014, od 1.9.2014, Pracovným poriadkom, osobnou zložkou C.. Z.Č., učebným plánom na školský rok 2013/2014 a 2014/2015, úväzkami učiteľov za školské roky 2013/2014 a 2014/2015, rozvrhom hodín za školské roky 2013/2014 a 2014/2015, pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou U.. U. K., osobnou zložkou C.. X. Z., personálnym obsadením pedagogických zamestnancov na úseku školy a výchovy mimo vyučovania, s vyznačeným počtom výchovných skupín a jednotlivých vychovávateľov, zoznamami dievčat za mesiace apríl, máj, jún 2014 s vyznačením výchovných skupín a k ním priradeným vychovávateľom, vypočul svedkov U.. R. M., C.. R. Š., C.. B. Z., U.. Z. T., U.. I. B. a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu č. 497/84, na dobu neurčitú dňa 5.7.1984, s dňom nástupu do pracovného pomeru 1.8.1984, na funkčné miesto H.. S účinnosťou od 1.7.2009 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa E. N. F. B.. Je absolventom M. H. X. E., P. I., ukončil študijný odbor H. P. X. F. K. Š. dňa 25.4.2007. Absolvoval špecializačné kvalifikačné štúdium Š. P. s ukončením 5.9.1996. Žalovaný sa už raz pokúsil dňa 24.11.2011 skončiť so žalobcom pracovný pomer formou okamžitého skončenia, s čím žalobca nesúhlasil, následne bolo vedené konanie sp.zn. 7CPr/1/2011, ktoré bolo právoplatne skončené dňom 30.4.2014 v prospech žalobcu tak ako je to uvedené v bode 2 odôvodnenia. Na podnet žalovaného žalobca čerpal dovolenku v čase od 5.5.2014 do 15.5.2014, ktorú si vyplnil dňa 5.5.2014. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobca bol práceneschopný od 14.5.2014 na základe odporúčania odborného lekára, pretože dňa 14.5.2014 bol u neho ošetrený, ešte pred dostavením sa k žalovanému dňa 14.5.2014, ale doklad o práceneschopnosti bol fyzicky vystavený dňa 15.5.2014 všeobecnou lekárkou U.. Z. T., pretože pre vyčerpané časovacie lístky sa k nej nedostal.
14. Žalovaný dňa 7.5.2014 vydal ,,Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 222/2014, ktorým znižuje stav zamestnancov v pracovnej pozícii učiteľ o jedného zamestnanca, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce tak ako je to uvedené v bode 6 odôvodnenia. Základnej organizácii odborového zväzu pri E. N. F. B. listom zn. 221/2014 zo dňa 7.5.2014 bola adresovaná žiadosť žalovaného o prerokovanie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách. Základnej organizácii Odborového zväzu listom zn. 220/2014 zo dňa 7.5.2014 bola adresovaná žiadosť o prerokovanie výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týkajúca sa žalobcu, ale aj návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce. Výpoveď bola podľa § 74 Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 12.5.2014.
15. Žalovaný listom zn. 227/2014 zo dňa 14.5.2014 dal žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce s textom, ktorý je obsahom bodu 7 odôvodnenia a dokladoval Zápisnicou z prerokovania organizačných zmien v E. N. X. F.F. B. so zamestnancom P.. X. I., že dňa 14.5.2014 sa uskutočnilo prerokovanie o organizačnej zmene s tým, že sa ruší jedno pracovné miesto na pracovnej pozícii H., že zamestnávateľ nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a že žalovaný nemá žiadnu inú vhodnú prácu, ktorá by mohla byť žalobcovi ponúknutá. Žalobcovi bola daná možnosť dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru formou dohody, čo neprijal. Preto žalovaný pristúpil k výpovedi pre nadbytočnosť, ktorej podpísanie a prevzatie žalobca odmietol za prítomnosti svedkov U.. R.. M., C.. R. Š. R. C.. B. Z..
16. Žalobca v účastníckej výpovedi sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov podania žaloby, mal za to, že výpoveď daná mu pre nadbytočnosť je neplatná z viacerých dôvodov, a to že nebola mu doručená, a preto nemohol odmietnuť jej prevzatie ako to tvrdí žalovaný. O výpovedi sa dozvedel až na základe
vyjadrenia žalovaného k žalobe a z príloh k nemu pripojených. O skutočnosti, že mu bola daná výpoveď, sa dozvedel z výsledkov šetrenia Inšpektorátu práce Prešov. Namietal, že výpoveď mu bola daná v ochrannej dobe, je irelevantné, že oficiálne bola jeho práceneschopnosť deklarovaná dňa 15.5.2014, ale podstatné je že s účinnosťou od 14.5.2014 bol práceneschopný, ktorým dňom bol aj subjektívne práceneschopný. Namietal, že zo strany žalovaného neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady dania výpovede pre nadbytočnosť, poukázal na rozsudok sp. zn. 7CPr/1/2011-492, ktorým bolo potvrdené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným je neplatné. Žalovaný veľmi dobre vedel, že je v sporovom konaní so žalobcom o platnosť či neplatnosť skončenia pracovného pomeru, výsledok sporu nemohol prezumovať a napriek tomu počas tohto súdneho konania bol prijatý iný zamestnanec na dobu neurčitú, ktorý nespĺňal kvalifikačné predpoklady. Žalobca na svoju obranu poukázal na to, že predmetnou organizačnou zmenou neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady pre danie výpovede pre tento právny dôvod. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v bode l. uvádza, že k zníženiu pracovnej pozície učiteľa o jedno miesto bolo vyvolané z dôvodu zníženia počtu detí vo výchovnej skupine od 1.9.2013, pričom tu zdôraznil, že nie je rozhodujúci počet detí v skupine, prípadne ak by bol aj počet menší, je rozhodujúce, že skupina ako taká bola zachovaná, resp. nedošlo k zmene počtu skupín a počet učiteľov bol potrebný. Celé rozhodnutie o organizačnej zmene zakladá účelovosť postupu žalovaného, aby so žalobcom mohol byť opätovne skončený pracovný pomer, s ohľadom na výsledok predchádzajúceho súdneho konania. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že pri rozhodnutí o organizačných zmenách, keď sa znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, či konkrétny zamestnanec je nadbytočný a že o tom rozhoduje výlučne zamestnávateľ a že súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa prešetrovať, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2009 sp.zn. 3Cdo 33/2008 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27. 4. 2004, že je potrebné bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie žalovaný označil dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté, pretože jeho skutočným cieľom bolo zbaviť sa žalobcu, pričom tomu bolo aj v danom prípade.
17. Žalobca ozrejmil, že u žalovaného bol nepretržite v pracovnom pomere od 15.4.1977, zastával u neho rôzne pracovné pozície od X., H. R. P. E. C. od 1.7.1991, takmer 20 rokov. So žalovaným bol v pracovnom spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7CPr/1/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.4.20l4, s vyznačením právoplatnosti 6.5.2014. Preto oslovil zamestnávateľa telefonicky, že podľa právoplatného rozhodnutia má mu byť prideľovaná práca a že chce nastúpiť do zamestnania. Riaditeľ požiadal žalobcu, aby čerpal dovolenku, na základe toho bola dovolenka vypísaná a schválená štatutárom od 5.5.2014 do 18.5.2014.
18. Čo sa týka vypísania práceneschopnosti, k tomu žalobca uviedol, že dňa 13.5.2014 necítil sa dobre, bol u lekára, na vyšetrenie sa nedostal, pretože už neboli časovacie lístky. Preto nasledujúci deň 14.5.2014 ráno už išiel k lekárovi, a to trasa F. B. - G. a o 7.30 hod. bol v Spišskej Novej Vsi u odborného lekára, ale toho istého dňa sa nedostal k všeobecnému lekárovi, preto išiel k všeobecnej lekárke MUDr. T. dňa 15.5.2014, ktorá na základe lekárskej správy odborného lekára vypísala mu doklad o práceneschopnosti s účinnosťou od 14.5.2014.
19. Potvrdil, že dňa 14.5.2014 o 8.21 hod. telefonoval s E. Š., aby sa dostavil na pracovisko. Mal vyčíslené všetky finančné nároky v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru a mienil to uzavrieť. Dňa 14.5.2014 bol na pracovisku v kontakte s riaditeľom E. N. C.. U. U. a keď postrehol, že finančné náležitosti na základe skončeného súdneho sporu sa neriešia, že je tam prítomná zástupkyňa riaditeľa, C.. Š. a keď riaditeľ zavolal ešte predsedníčku odborového zväzu, bola tam prítomná aj U.. M., tak sa vyjadril, že toto ukončuje a ide preč. Na to riaditeľ mu ponúkol, či si nechce niečo prečítať. Jeho odpoveď znela: „Keď niečo na mňa máš, pošli mi to, na to je pošta“. Bolo to pri dverách pri jeho odchode. Nemal k dispozícii žiaden návrh žalovaného, ponuku o skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti alebo výpoveď z toho istého dôvodu. Nič nečítal. K tvrdenému prerokovaniu výpovede za prítomnosti U.. M., C.. Š. R. C.. Z., žalobca uviedol, že Mgr. M. sedela v kancelárii pokiaľ riaditeľ telefonoval, bavili sa medzi sebou o terase, lebo sú susedia. Ing. Š. prišla a stihla si sadnúť, keď videl, o čom je telefonát a akých ľudí zvoláva, išiel preč, vo dverách sa stretol s C.. Z., s jeho 15-ročnou odporkyňou a odišiel. O 11.07 hod. bol v kontakte s právnym zástupcom a informoval ho, že finančné záležitosti z predchádzajúceho sporu nie sú vyriešené.
20. K zápisnici z prerokovania organizačných zmien žalobca sa vyjadril, že je to celé výmysel a vykonštruované. Poukázal na to, že žalovaný predložil rozpis záväzného ukazovateľa štátneho rozpočtu
na rok 2014, limit zamestnancov 48, vystavené OÚ Prešov, odbor školstva 16.6.2014, doručené žalovanému 24.6.2014, pričom výpoveď bola žalobcovi daná 14.5.2014, čiže v čase dania výpovede žalovaný nedisponoval takými poznatkami o znížení počtu zamestnancov. Žalovaný nevedel vysvetliť, prečo list OÚ Prešov, odbor školstva zo dňa 16.6.2014, bol opatrený pečiatkou doručenia žalovanému 24.6.2014, i keď táto skutočnosť mu bola známa, že k zníženiu zamestnancov dôjde, už vo februári 2014. Samotný žalovaný poukázal, že v rámci školy došlo k presunu zamestnanca z vychovávateľa na učiteľa a spätne na vychovávateľa, konkrétne Ing. Z..
21. Zamestnankyne podpísali zápisnicu z prerokovania organizačných zmien v E. N. zo dňa 14.5.2014, lebo to museli podpísať, žalobca tvrdil, že nič neodmietol podpísať, lebo mu nič nebolo doručované a nemal čo odmietnuť. Nebol vedený rozhovor o skončení pracovného pomeru, nebola mu ponúknutá dohoda o skončení pracovného pomeru pre nadbytočnosť a vyplatenie funkčného platu vo výške 5- násobku. Čo sa týka priamo organizačných zmien k 1.9.2013, keď bol prijatý školský zákon č. 245/20l3 Z. z., v dôsledku ktorého povinne malo dôjsť k redukcii zníženiu počtu pracovníkov, na škole bolo sedem skupín, zredukované na šesť skupín, mali odísť štyria zamestnanci, možno odišiel jeden. Prezamestnanosť a zbytočne vynaložené financie boli v tom, keď v skupine bol jeden žiak a jeden učiteľ. S týmito dôvodmi organizačných zmien vychádza žalovaný až po siedmich mesiacoch, v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď mal nastúpiť do práce. Tvrdil, že počas trvania jeho predchádzajúceho pracovného sporu bol prijatý Ing. Z., ktorý bol informatik a potom zaradený ako nekvalifikovaný na pozíciu kvalifikovaného učiteľa, na jazyk slovenský a telesnú výchovu. Keď dal podnet na Inšpektorát práce Prešov počas doby prešetrovania, Ing. Z., bol opäť preradený do výchovy, časové rozpätie nevedel spresniť.
22. Štatutárny zástupca žalovaného Ing. U. U., uviedol chronológiu organizačných zmien v súvislosti so zákonom o školstve od 1.9.2013. E. N. sa delí na úsek školy a výchovy, žalobca pracoval na úseku školy, úsek výchovy bol vyriešený. Jedná sa o výchovu mimo vyučovania v šiestich skupinách. Pri E. N. je zriadená stredná odborná škola a odborné učilište, deti v počte 48 navštevujú školu, kde žalobca pôvodne učil. Pôvodne bol počet žiakov 84, zredukovaný počet bol na 48, v dôsledku čoho sa znížil aj rozpočet na polovicu. Nemá povinnosť okamžite robiť organizačné zmeny. V septembri 2013 bolo na úseku výchovy a školy registrovaných veľa práceneschopností, na úseku školy bol v pracovnom pomere i žalobca. Po skončení dlhodobých práceneschopností prvá organizačná zmena bola v decembri 2013, došlo k zníženiu 4 zamestnancov, 3 dôchodcovia a l psychológ. Potom nasledovala dlhodobá práceneschopnosť na úseku školy a výchovy, čo preklenuli, nebola potrebná ďalšia organizačná zmena. Mal vedomosť, že žalobca je v súdnom spore, že vec nie je ukončená a Ing. Z. neprijal ako nového zamestnanca, menovaný pracoval na úseku informačných technológií s pedagogickým vzdelaním, ktoré si doplnil, robil len záskok za učiteľa na hodine telesnej výchovy. Ako štatutárny zástupca plne rešpektoval rozhodnutie súdu, preto oslovil žalobcu, aby čerpal dovolenku, čo sa aj stalo. Snažil sa nájsť riešenie, ako žalobcovi prideľovať prácu, ale vzhľadom na zníženie počtu žiakov nemal možnosť mu prideľovať prácu a rozhodol sa pre organizačnú zmenu, ktorú prerokoval s odbormi. Na gremiálnej porade bolo rozhodnuté, že nadbytočným zamestnancom je žalobca, výber zamestnanca prináleží zamestnávateľovi. Dňa 14.5.2014 oslovil žalobcu, aby prišiel na pracovisko. Žalobca sa nezmienil, že je práceneschopný, nejavil známky choroby, nezmienil sa, že ide k lekárovi. Tento stav by rešpektoval. V tomto smere sa žalobca nijak nevyjadril. Potvrdil, že žalobca prišiel za ním do kancelárie, následne personalistka, chcel mu podať ruku, čo odmietol, bola krátka otázka ohľadom terasy na Mgr. M. zo strany žalobcu, telefonicky volal Ing. Š. R. C.. Z.. Rokovanie trvalo v časovom rozpätí od 10.00 hod. do 10.30 hod. Žalovaný tvrdil, že všetci v menovanom zložení si sadli za stôl, a to štatutárny zástupca, žalobca, personalistka Mgr. M., C.. Š. a Ing. Z., predsedníčka odborov a že v ďalšom žalobcovi predniesol požiadavku, použil slovo „chcem ukončiť túto agóniu medzi nami a rozhodol som sa pre skončenie pracovného pomeru s Tebou“. Žalobcovi ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou, tvrdiac, že text prečítal za prítomnosti menovaných osôb. Odpoveď na prečítaný návrh skončenia pracovného pomeru bola len gestom ruky, naznačené nie. Následne doslovne prečítal organizačnú zmenu, dôvod prečo sa tak stalo. O organizačnej zmene bolo konané hneď po tom, čo bolo doručené rozhodnutie súdu sp.zn. 7CPr/1/2011, a to dňa 7.5.2014. Po prečítaní návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou a organizačnej zmeny žalobca sa postavil a medzi dverami povedal: „Keď na mňa niečo máš, pošli mi to poštou“. V tomto okamihu bola dohoda, výpoveď a organizačná zmena prečítaná. Žalobca odmietol prevziať výpoveď. Výpoveď bola prerokovaná na mieste a nebolo potrebné jej duplicitné doručenie. Žalovaný tvrdil, že žalobca bol s obsahom výpovede na tomto stretnutí doslovne oboznámený, ponúkol mu výpoveď so slovami: „Tu je to na papieri, prevezmi to“. V tejto súvislosti žalobca povedal, že ak niečo
chceš, tak mi to pošli. Zo strany žalobcu nasledovala vyhrážka: „Všetko bude riešiť inšpektorát práce, ja som na to nereagoval“. Následne 16.5.2014 bol žalovanému doručený doklad o práceneschopnosti žalobcu, nechápal prečo, keď pri rokovaní nejavil žiadne náznaky choroby, zarážal ho dátum vystavenia 15.5.2014. Dňa 27.6.2014 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o doručenie písomnosti, kde priamo uvádza, aby mu boli doručené organizačné zmeny, zdôvodnenie zmeny. Dňa 9.7.2014 žalovaný žalobcovi odpovedal. Teda o tom, že bol s ním skončený pracovný pomer žalobca vedel, vedel aj o organizačných zmenách.
23. K organizačnej zmene, a to fúzie medzi učiteľmi a vychovávateľmi, konkrétne Mgr. P. F. R. C.. Z.Č., M. R. M., žalovaný spresnil, že Mgr. P.. F. bol externým učiteľom angličtiny, je to riaditeľ Základnej školy v F. B. a učil v školskom roku 2013/2014. Žalobca súhlasil s uvedenými údajmi k osobe Mgr. P.. F. R. C.. Z., ktorý bol prijatý ako nekvalifikovaný učiteľ na úsek školy Ing. U. v čase, keď on bol v súdnom spore. Ing. Z. asi šesť rokov bol zamestnaný v E. N. na úseku hospodárskom ako informatik v rozsahu l/l0 úväzku, na čo mal kvalifikáciu. Zo strany žalobcu bol namietaný moment, keď bol Ing. Z. z úseku hospodárskeho prijatý na úsek školy ako učiteľ. Poukázal na tieto presuny a po jeho apele na Inšpektorát práce Prešov bol Ing. Z. z úseku školy presunutý na úsek výchovy ako pedagogický zamestnanec. Pôvodne Mgr. M. na 100 % úväzok pracoval na úseku výchovy, potom bol presunutý na úsek školy a jeho úväzok sa navýšil na 150 %. V podstate keď C.. Z. z úseku školy odišiel, tak jeho úväzok prevzal popri svojom 100 % úväzku Mgr. M.. Preto sa nemôže zbaviť toho, že organizačná zmena bola účelová s úmyslom zbaviť sa ho zo dňa na deň po tom, čo rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť, že mu má byť prideľovaná práca. Poukázal na čl. 25 bod 22 Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov v E. N. F. B., že v prípade PN a OČR odkedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že je PN, samotný zamestnávateľ si stanovil limit 48 hodín, to žalobca aj splnil. Vzhľadom k tomu, že nepredkladá organizačnú štruktúru Okresnému úradu Prešov, dovolil si vysloviť, že opäť účelovo môže dodatočne spracovať tieto podklady. Tvrdil, že nikde na Slovensku sa asi tak nepostupovalo, aby nekvalifikovaný učiteľ učil 98 % predmetov v rámci svojho úväzku. Celý princíp organizačných zmien je tak účelový z dôvodu, že počet tried sa v škole nemenil t.j. úväzkové hodiny sa tiež nemenili, menili sa počty detí, z toho titulu aj rozpočet na školu, na čo poukazovala druhá strana. Podstatné ale je, že v škole sa počet učiteľov nemal ani meniť, lebo je tam 38 hodín naviac, čo je 1,5 úväzku učiteľa. Organizačné zmeny urobili na nesprávnom mieste. Kvalifikáciu Ing. Z. získal 26.08.2015, aj to nie na vyučovanie, ale do výchovy, preto po kontrole bol Ing. Z. presunutý ako nekvalifikovaný učiteľ na post vychovávateľa s podmienkou, že špeciálnu pedagogiku si do dvoch rokov môže doplniť.
24. K priebehu rokovania u žalovaného dňa 14.5.2014 boli vypočuté svedkyne. Mgr. R. M., zastáva funkciu personálna a mzdová pracovníčka u žalovaného od roku 2011 a uviedla. Dňa 14.5.2014 bolo zvolané riaditeľom školy stretnutie ohľadom organizačnej zmeny, a to v čase asi od 10.30 - 11.00 hod. kedy ju zavolal riaditeľ, bol tam prítomný žalobca a čakali na Ing. Š. - zástupkyňu školy a Ing. Z., ktorá je predsedníčka odborov. Za prítomnosti všetkých riaditeľ sa vyjadril, čoho sa týka organizačná zmena, navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, čo odmietol a k výpovedi samotnej ani nedošlo z dôvodu, že žalobca sa vyjadril, že nič nebude preberať, nech výpoveď pošlú poštou. V podstate sa ani k samotnému obsahu výpovede a doručenia výpovede ani nedostali, pretože žalobca sa zodvihol, odišiel a vyjadril sa, „že keď niečo chceme, máme mu to doručiť poštou“. Fyzicky sa išla dávať výpoveď, ale sa to nestihlo. Žalobca sa pred ňou nezmienil, že má zdravotné ťažkosti a že bol u lekára. Na otázku súdu, či žalobca vedel obsah písomnosti, ktorá mu mala byť doručená, odpoveď svedkyne znela neisto a dodala, že v podstate sa riaditeľ zmieňoval o tom, aké sú organizačné zmeny a čo je v pláne, že v pláne je výpoveď, ale fyzicky žiadna písomnosť o výpovedi žalobcovi doručovaná nebola, lebo sa to nestihlo. Riaditeľ mal všetko na stole prichystané, ale do ruky žalobcovi nič nedával, ani nedal, lebo okamžite vstal, pri odchode vo dverách povedal, že nič nepreberá. Svedkyňa sa dozvedela, že v škole prebiehajú organizačné zmeny dňa 7.5.2014, keď riaditeľ vykonal organizačnú zmenu s tým, že sa zníži počet zamestnancov, keďže sa má vrátiť P.. X.G. I.. Obsah organizačnej zmeny je jej jasný. K zníženiu počtu detí vo výchovnej skupine došlo už v r. 2013 na počet 48. Počet zamestnancov bol akurát, pretože fyzicky o jedného zamestnanca bolo menej, pretože žalobca v tom čase nepracoval a po skončení sporu bolo aktuálne jeho zaradenie, preto sa to riešilo organizačnou zmenou, lebo je znížený počet detí.
K okolnostiam pracovného pomeru Ing. Z. svedkyňa udáva, že bol prijatý ešte v novembri 2013, ale pracoval v zariadení ako informatik už od roku 2005. V podstate stále robil informatika, to bol jeho pracovný pomer, ďalší pracovný pomer bol učiteľ informatiky a telesnej výchovy. Nemala vedomosť, či riaditeľ v súvislosti s organizačnou zmenou robil pohovory so zamestnancami, ale si myslí, že zástupkyňa a členovia odborovej organizácie vedeli, že bude určitá organizačná zmena, ale nemá poznatky o všetkom. Vybavuje skončenie pracovného pomeru po formálnej stránke, podľa inštrukcií. Dôvodom, prečo žalobcovi bola daná výpoveď je skutočnosť, že bol nadbytočný a zamestnávateľ nemal pre neho prácu. Na vyučovanie odborných predmetov, ktoré vyučoval žalobca, bola kvalifikovaná náhrada, ktoré učí žalobca a je to Ing. Z.. Žalobca mal výhrady k výpovede svedkyne v tom, že prišla až po ňom, bavili sa o terase, lebo je jeho susedou a spolu čakali na ďalších zamestnancov. Čo sa týka priebehu stretnutia, tak to opísala verne až na momenty, kde sa spomína výpoveď a čítanie výpovede, čo vôbec neprebehlo. Vyjadrila sa „pravdepodobne som to vedel“, nič nebolo hovorené, niečo bolo naznačené o organizačných zmenách, keď počul, že riaditeľ volá predsedníčku odborov, vydedukoval, že ide o konšpiráciu. Spresnil, že 14.5.2014 bol u lekára, telefonicky bol oslovený riaditeľom, aby prišiel na pracovisko, preto sa na pracovisko aj dostavil. Bolo asi o päť minút jedenásť. Zistil, že sa nebudú riešiť jeho mzdové nároky zo sporu 7CPr 1/2011, ale niečo iné, celé sa mu to nepozdávalo, preto sa zodvihol a odišiel a nič mu nebolo doručené.
25. Svedkyňa, Ing. R. Š., u žalovaného pracuje v pozícii zástupcu riaditeľa školy, bolo tak tomu aj v roku 2014 a na tejto pozícii pracuje doposiaľ. Dňa 14.5.2014 bola na stretnutí, ktoré trvalo asi 20-30 minút, za prítomnosti riaditeľa, žalobcu, Mgr. R. M., neskôr prišla Ing. Z.. O organizačnej zmene sa rozprávala s riaditeľom, myslí si, že aj skôr ako 14.5.2014 a dôvodom organizačnej zmeny bolo zníženie počtu žiakov z 82 na 48, tento stav bol už v roku 2013, pripustila, že aj skôr, takže vedenie školy to muselo riešiť. Počet tried sa neznižoval, pôvodne bolo v triede 12-15 žiakov, je lepšie, ak je počet žiakov nižší, pretože učiteľ sa môže žiakom viac venovať. Je to o tom, že finančné hľadisko bolo také, že na 48 žiakov bol menší finančný obnos, teda učitelia mohli byť postihnutí znížením platu. Počet zamestnancov v čase rozhodovania o organizačnej zmene svedkyni bol známy. Čo sa týka presunu pracovnej pozície zamestnancov Ing. M. R. C.. F., tak p. M. je vychovávateľ, ale má aj oprávnenie na vyučovanie telesnej výchovy, čiže je presúvaný na výučbu tohto predmetu, aby nemuseli prijímať niekoho zvonku. Mgr. F. učil angličtinu. Žalobca má kvalifikáciu na vyučovanie 1. až 4. ročníka. Uvedené zastupovanie nie je organizačnou zmenou, vždy sa hľadá kvalifikovaný učiteľ, ktorý môže učiť daný predmet. Informuje personalistku, pokiaľ nejaký presun nastane, aby to bolo formálne spracované. Na otázku, či nebolo možné v čase 14.5.2014 takto presunúť aj žalobcu, svedkyňa uviedla, že bola zmienka o tom, že vo výchove by bol kvalifikovaný, ale momentálne nebolo miesto, teda aktuálne miesto vo výchove mu nemohlo byť ani ponúknuté. Svedkyňa nevedela zodpovedať na otázku, prečo 24 vyučovacích hodín bolo rozdelených medzi ostatných učiteľov a eventuálne 24 hodín nebolo ponúknutých žalobcovi. Dôvodom stretnutia bolo prerokovanie organizačných zmien a výpovede žalobcu. Asi o 10.30 hod. už všetci boli v určenej miestnosti, riaditeľ navrhol žalobcovi postup - skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien, ponuka nebola zo strany žalobcu akceptovaná. Žalobca povedal, „čo máš ďalej“, riaditeľ povedal, že tak bude výpoveď z organizačných zmien. Žalobca sa vyjadril, že výpoveď neprijíma, že mu to majú poslať poštou. Riaditeľ školy žalobcovi prečítal výpoveď i dôvody výpovede, dával mu písomné vyhotovenie výpovede, ale žalobca to neprijal, postavil sa a povedal riaditeľovi „pošli mi to poštou, ale nemal si to robiť“ a odišiel. Na začiatku stretnutia sme si overovali, či náhodou žalobca nie je práceneschopný, ale mal riadne vypísanú dovolenku, v tom čase som bola jeho nadriadená a mala by som vedomosť, že je práceneschopný, čo vtedy nebolo známe.
26. Žalobca označil výpoveď svedkyne ako účelovú a zazlieval jej to ako kolegyni. So svedkyňou bol veľmi krátko, dostavila sa na záver pracovného rokovania a to v čase, keď Ing. Š. prišla a on odchádzal. Pár sekúnd boli spolu aj s Ing. Z.. V kancelárii v tejto zostave ako je uvedené, sa zdržal asi 5-6 minút, pretože o 10.30 hod. bol v Spišskej Novej Vsi u lekára, predpokladá, že prišiel o 10.55 hod. na pracovisko žalovaného a o 11.03 hod. už telefonoval advokátovi, že s riaditeľom školy ohľadom finančných záležitostí z predchádzajúceho rozviazania pracovného pomeru sa nedohodol. Výhrada žalobcu bola k Ing. Z., ktorý bol 1.5.2014 prijatý, kvalifikovane učil 2 hodiny a 20 hodín učil s porušením dvoch školských zákonov, pretože nebol kvalifikovaný na vyučovanie etiky, slovenského jazyka, telesnej výchovy, dejepisu a odborného výcviku.
27. Svedkyňa, Ing. B. Z., u žalovaného pracuje ako učiteľka odborných predmetov a zastáva funkciu predsedu odborového zväzu. Dňa 7.5.2014 bola spísaná organizačná zmena a 12.5.2014 bola prejednaná na výbore odborového zväzu, ktorý organizačnú zmenu iba prerokuje, nevyjadruje súhlas, nesúhlas. V tomto zmysle organizačná zmena bola prejednaná. Dá sa povedať, že odborový zväz zobral organizačnú zmenu na vedomie. Výbor nemôže ovplyvniť žiadnym spôsobom organizačnú zmenu, pokiaľ sa jedná o radového člena odborového zväzu. Do rozhodnutia o organizačnej zmene nemá čo zasahovať. Riadiaci pracovníci a výbor o organizačnej zmene vedeli. Po predložení podkladov riaditeľom vedeli, koho sa organizačná zmena týka a bolo to známe 7.5.2014. Bola na stretnutí 14.5.2014 v kancelárii riaditeľa, dopoludnia, časovo to nevedela ohraničiť. Stretnutie netrvalo dlho, možno 10 minút. Keď vošla k riaditeľovi, bol už prítomný žalobca, riaditeľ, Mgr. M., C.. Š.. Riaditeľ mal pred sebou papiere, začal čítať, ponúkol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca to odmietol. Následne riaditeľ povedal, že na základe toho pristupuje k organizačnej zmene, ktorá bola prejednaná v odboroch 12.5.2014. Žalobca sedel, chvíľu počúval a keď mu išiel riaditeľ papier odovzdať, zodvihol sa a povedal, že keď je to tak, nech mu to pošle poštou a odišiel. Riaditeľ nestihol fyzicky odovzdať žalobcovi výpoveď. Žalobca mal vedomosť, že má pripravenú výpoveď. Ani slovom sa nezmienil, že sa zle cíti, že bol u lekára alebo že má zdravotné problémy. Len sa zodvihol a odišiel. Bolo to veľmi krátke stretnutie. Na otázku, či riaditeľ fyzicky zobral papiere a išiel ich odovzdať žalobcovi, svedkyňa uviedla, že bol vykonaný pokus zo strany riaditeľa školy odovzdať výpoveď žalobcovi, ale to sa nestihlo, žalobca sa otočil a odišiel. Žalobca svedeckú výpoveď hodnotil ako zaujatú, nedôveryhodnú z dôvodu ich predchádzajúcich vzťahov, pretože so svedkyňou boli desaťročia na „vojnovej nohe“. Súhlasil iba s vetou svedkyne „poštou mi pošlite, keď niečo chcete“, čo povedal pri odchode vo dverách. Nebola zmienka o výpovedi.
28. Svedkyňa, MUDr. Z. T. potvrdila, že práceneschopnosť žalobcu bola skutočne vypísaná 15.5.2014, bol na to zdravotný dôvod, ale keďže pri výkone svojho povolania je viazaná mlčanlivosťou, k podrobnostiam sa nemôže vyjadrovať. Táto dočasná práceneschopnosť je uzatvorená. Vypísanie práceneschopnosti bolo na základe konštatovania iného špecialistu a vypísanie práceneschopnosti so spätnou platnosťou až 3 dni od prvotného zistenia dôvodov poruchy zdravia je v poriadku. U žalobcu bol dôvod na vypísanie práceneschopnosti s dátumom 14.5.2014. Je všeobecne známe, že špecialista nemôže vystaviť doklad o práceneschopnosti, môže len odporučiť práceneschopnosť a ona jeho odporučenie akceptovala.
29. Žalobca uviedol, že doklad - rozhodnutie Sociálnej poisťovne o prerušení konania vo veci rozhodnutia o nároku na nemocenské dávky vzniknuté pri dočasnej PN 989491 od 14.5.2014 v podstate nasvedčuje tomu, že od tohto dňa bol legálne PN, ale nemal vyplatené nemocenské dávky, pretože s tým istým zamestnávateľom bol v spore o okamžitú neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľ za to obdobie, pokiaľ bol v spore, neodvádzal odvody, teda ani do sociálnej poisťovne, preto sociálna poisťovňa nemohla nemocenské dávky preplatiť.
30. Žalovaná strana sa vyjadrila, že už nevyvráti, že 14.5.20104 bol žalobca vypísaný na PN, že bol u MUDr. B., ale vyvstáva otázka, prečo žalobca, keď bol 14.5.2014 u zamestnávateľa, teda toho istého dňa a podľa jeho vyjadrenia to už bolo po návšteve u MUDr. B., nepovedal: „nerobte so mnou nič, som PN“. Zamestnávateľ si je vedomý toho, že nemôže žiadnou formou skončiť pracovný pomer, keď zamestnanec je práceneschopný, ale táto skutočnosť zamestnávateľovi nebola známa. Žalovaný sa vyjadril, že vlastne každý zamestnanec môže urobiť tak, že keď dostane výpoveď, ide za lekárom a ten ho vypíše, preto chce túto skutočnosť ozrejmiť, ako to vlastne bolo. Zamestnávateľ to naozaj nevedel, aj svedkyne vypovedali, že sa žalobca nesťažoval na svoj zdravotný stav. Aj zamestnanec má povinnosť bezodkladne oznámiť, že bude vypísaný ako práceneschopný. I štatutárny zástupca žalovaného potvrdil, že netušil, že žalobca je na PN, mali o niečom dôležitom rozhodnúť, preto za danej situácie rozhodli tak ako rozhodli, pretože nemali vedomosť o zdravotnom stave, ktorý by predpokladal práceneschopnosť žalobcu a on sa o tom pred nimi nezmienil. Pokiaľ by bol povedal, že asi bude vypísaný, vedel čo má robiť a neboli by pokračovali v prejednaní a doručovaní výpovede.
31. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniu žalovaného poznamenal, že nie je tu len jeden dôvod pre neplatnosť výpovede, teda PN, ale ďalšie tri dôvody, ktoré samé o sebe sú spôsobilé spôsobiť neplatnosť výpovede, teda aj keby odstránili jednu skutočnosť, tieto tri ďalšie neodstránia. Podľa jeho názoru dostačujúcim dôvodom na podanie žaloby je, že výpoveď žalobcovi nebola doručená a jedna zo svedkýň na pojednávaní konanom 16.4.2018 sa o tom jasne zmienila, bola to svedkyňa M..
32. Keď súd nahliadne do zoznamu zamestnancov, prehľadu hodín, presúvaniu zamestnancov, čo predložil žalovaný, je zrejmé, že ponuková povinnosť nebola náležite splnená. Žalovaný tvrdí, že prepustil žalobcu z dôvodu nadbytočnosti, k 1.5.2014 bolo 51 zamestnancov a k 19.2.2014 ich bolo 48. Poukázal na to, že táto celá forma vykonštruovania nadbytočnosti je vyhotovená účelovo len pre potreby súdneho konania. Má dôkazy o tom, že žalovaný funguje úplne ináč bez toho, aby potreboval nejaké rozhodnutia. Potreba organizačnej zmeny má vzniknúť zo starej záležitosti trištvrte roka spätne, že je tam menší počet detí a z dôvodu, že súd uložil žalovanému žalobcu zamestnávať. To, že žalobcu prepustia z dôvodu nadbytočnosti, je pohŕdanie súdom. O skutočnom dôvode organizačnej zmeny svedčí samotná výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý povedal, že žalobcu zavolal, aby ukončili túto agóniu, teda o akú nadbytočnosť sa vlastne jedná.
33. Žalovaný zotrval na stanovisku, že nejde o neplatné skončenie pracovného pomeru, nakoľko zo skutočností tohto prípadu vyplýva, že žalovaný nedal žalobcovi výpoveď v ochrannej dobe, pretože z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ochranná doba začína až dňom, kedy je zamestnanec vypísaný na PN, teda dňom, kedy bolo o pracovnej neschopnosti rozhodnuté, t.j. keď všeobecný lekár vypíše zamestnancovi práceneschopnosť dňa 15.5.2014 s tým, že práceneschopnosť začína už 14.5.2014, tak ochranná doba začína plynúť až 15.5.2014, teda dňom, kedy bolo rozhodnuté o práceneschopnosti. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/429/2015 z 22.12.2016 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 1954/2000. Žalobca bol uznaný za práceneschopného 15.5.2014, táto skutočnosť vyplýva z výpovede MUDr. T.Č., aj z výpovede svedkýň U.. M., C.. Š. R. C.. Z., teda to bol ten deň, kedy bolo rozhodnuté o práceneschopnosti. Výpoveď bola doručená žalobcovi 14.5.2014, čo vyplýva aj zo zápisnice o prerokovaní organizačných zmien a z výpovede horeuvedených svedkýň. Teda výpoveď bola daná žalobcovi 14.5.2014 a nebola daná v ochrannej dobe.
34. Svedok, MUDr. I. B., je odborný lekár - P. a vedie žalobcu v evidencii od 15.03.2012. Posledné P. vyšetrenie žalobcu v ambulancii bolo 5.3.2015, čiže v ten deň, kedy vydal potvrdenie o práceneschopnosti žalobcu. V zdravotnej karte má záznam zo 14.5.2014, kde menovaného odporučil zpráceneschopniť od 14.5.2014. Ako lekár, špecialistista, práceneschopnosť nevypisuje, iba odporúča. Žalobca de facto bol práceneschopný 14.5.2014, ale v praxi je to tak, že na základe jeho odborného posúdenia zdravotného stavu, ktorý ustálil k 14.5.2014, nasledujúci deň MUDr. T., ktorá ordinuje v Levoči a on v Spišskej Novej Vsi, vystavila doklad o práceneschopnosti. Denne má veľa pacientov, čakajú dlho, počítač má nastavený tak, že neukazuje presný čas vyšetrenia, ale čas môže individuálne pozrieť, i keď na doklade sa to netlačí. Pre neho je ťažko s odstupom času štyroch rokov na otázku hodiny ošetrenia žalobcu presne zodpovedať. Čas v čakárni sa nezaznamenáva, až vtedy, keď pacienta v počítači tzv. naboduje. Na otázku, či chorobu žalobcu, diagnóza I., môžu mať aj osoby, ktoré neočakávane skončili pracovný pomer a či táto skutočnosť môže vyvolať taký stav ako u žalobcu, odpoveď svedka znela, že môže vyvolať, nie je to taký čierno-biely problém, je to tak, že žalobca má prvý záznam z 15.3.2012, ale má v dokumentácii, že menovaný bol v P. liečbe od 21.10.2011 s diagnózou R.Z. E. O. F.. Nevedel sa vyjadriť, ale myslel si, že to mohlo byť vyšetrenie v Levoči, pretože to nie je jeho diagnóza, on stanovil diagnózu Ť. Y.. Už pred ním ordinoval iný psychiater. Od roku 2012 opakovane bol žalobca vyšetrený v ambulancii na Ť. F. Y.. Dôvody, ktoré udal žalobca, prečo ho navštívil ako odborníka, nemohol uviesť, pretože na pojednávaní mu k tomu žalobca nedal súhlas. Je zrejmé, že diagnóza Ť. F. Y., odôvodňovala práceneschopnosť žalobcu aj dňa 14.5.2014. Na otázku, či by sa mohol svedok vyjadriť, či osoba, pri takej diagnóze môže plne adekvátne reagovať na právny úkon, napr. na danie výpovede, teda s plným vedomím si následkov a relevantne posúdiť, čo sa v danom momente uskutočnilo, svedok udáva: Môže byť u neho znížená schopnosť sebareflexie, sebakritiky, reálneho hodnotenia stavu, ale je vylúčené úplné nepochopenie veci. Základné psychické funkcie pamäť, inteligencia, vnímanie, sú iba funkčne redukované, ale nie sú závažne poškodené. Nevylučuje to schopnosť vodičského oprávnenia šoférovať, teda ak sa nasadia lieky a pokiaľ si organizmus na nich nezvykne, počas prvých 2-3 týždňov by takáto osoba nemala šoférovať. Čo sa týka času pred nasedením liekov, pacient v takomto stave by nemal šoférovať a mal by byť privezený. Prax a jeho skúsenosť je taká, že obyčajne pacient je privezený treťou osobou a ani hromadné prostriedky nie sú pre pacienta v takom stave vhodné. Teoreticky pacient môže prísť aj sám, ale vystavuje sa určitému riziku na ceste. Žalobca sa pred ním zmienil niečo o pracovných sporoch, že má zlý deň alebo niečo o pracovnom vyťažení. Naposledy pred dátumom 14.5.2014 bol žalobca v ambulancii
dňa 20.3.2014, 17.4.2014. Práceneschopnosť odporučil až 14.5.2014, pretože Y. je diagnóza, ktorá sa pohybuje dynamicky. Boli opakované kontroly v 3-4 týždňových intervaloch a 14.5.2014 usúdil, že zdravotný stav je súci na práceneschopnosť. Pri prvom vyšetrení v roku 2012 napísal „PN naďalej“, teda žalobca k nemu už došiel od iného P.. Táto práceneschopnosť skončila dňa 31.8.2013, práceschopný bol žalobca od 1.9.2012. Potom nastali určité vážne problémy, pre ktoré sa diagnóza zhoršila. Nasledovali kontroly a potom bol žalobca práceneschopný od 14.5.2014. MUDr. I. B. zdokladoval, že dňa 14.5.2014 o 09.58 hod. žalobca bol u neho ošetrený, ďalšie kontrolné vyšetrenie bolo stanovené na 28.05.2014 o 13.45 hod. Žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu nesprávne pochopil výklad predloženého rozhodnutia, keď zamestnancovi bola výpoveď daná pri spätnom vystavení práceneschopnosti. Je treba si uvedomiť, že aj zamestnávateľ má byť určitým spôsobom chránený a zastáva stanovisko, že 14.5.2014 žalobca sa vôbec nezmienil o zdravotných problémoch, nezmienil sa, že bol u lekára, a teda žalovaný v danom prípade nemal ani len tušenia, že i keď dodatočne žalobca môže byť práceneschopný.
35. Podľa článku 1, veta prvá Základných zásad Zákonníka práce, fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
36. Podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
37. Podľa článku 9, veta prvá Základných zásad Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
38. Podľa § 11a, ods. 1, prvá veta Zákonníka práce, platného a účinného od l.4.2002, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.
39. Podľa § 13 ods. 3 veta prvá, druhá Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
40. Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
41. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
42. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
43. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamieta.
44. Podľa § 37 Zákonníka práce, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
45. Podľa § 38 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Povinnosť zamestnávateľa a zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
46. Podľa § 61, ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
47. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
48. Podľa § 63, ods. 1, písm. b) a ods. 2 písm. a), b), Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
49. Podľa § 74 ods. l Zákonníka práce, platného a účinného do 1.9.2011, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľ je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.
50. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
51. Podľa § 79 ods. 1, veta prvá, druhá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
52. Podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
53. Podľa § 230, ods. 1 Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.
54. Podľa § 237 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť, b) zásadné otázky podnikovej sociálnej politiky, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia, c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa, e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov.
55. Podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
56. Podľa § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
57. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
58. Skončenie pracovného pomeru významne existenčne zasahuje do postavenia zamestnanca, z dôvodu jeho ochrany pred neodôvodneným skončením pracovného pomeru. Zákonník práce kogentne upravuje podmienky, za ktorých zamestnávateľ môže pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu výpovede pre nadbytočnosť.
59. Jednostranne môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť pracovný pomer výpoveďou, pričom zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi iba z dôvodov, ktoré výslovne zakotvuje Zákonník práce. Aby bola výpoveď platná musia byť dodržané všetky podmienky uvedené v § 61 Zákonníka práce, t.j. výpoveď musí byť písomná, doručená druhému účastníkovi pracovného pomeru do vlastných rúk, vo výpovedi musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia, ktorý nemožno dodatočne meniť. Ak by teda nebola výpoveď písomná, nebola doručená a nebol v nej skutkovo vymedzený dôvod, bola by neplatná.
60. Výpovedný dôvod musí zamestnávateľ skutkovo opísať, teda nestačí len odkaz na ustanovenie Zákonníka práce. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu je potrebné kvôli určitosti, ktorý z výpovedných dôvodov sa vlastne uplatňuje. Výpovedný dôvod musí existovať v čase dávania výpovede, t.j. ku dňu doručenia výpovede nie až dodatočne. V prípade ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
61. Ak sa zamestnávateľ rozhodne realizovať organizačné zmeny v dôsledku ktorých sa zamestnanec stane nadbytočným, môže dať dotknutému zamestnancovi výpoveď. O organizačnej zmene musí zamestnávateľ rozhodnúť v písomnej forme, následne na to môže uplatniť výpoveď. O tom, ktorý
zamestnanec je nadbytočný rozhoduje len zamestnávateľ. Súd neskúma ktorého zamestnanca určil zamestnávateľ za nadbytočného.
62. Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa je potrebné splniť ďalšie osobitné náležitosti, a to že zamestnávateľ musí pred tým ako dá výpoveď, ponúknuť zamestnancovi vhodnú prácu a výpoveď musí byť prerokovaná alebo odsúhlasená zástupcami zamestnancov, teda zamestnávateľ má povinnosť každú výpoveď alebo skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať zo zástupcami zamestnancov, a to pod sankciou neplatnosti.
63. Zákonník práce zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. Za tým účelom môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď okrem iných dôvodov aj z dôvodu, ak sa ten stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene. Organizačné zmeny podľa citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce spočívajú v tom, že bolo rozhodnuté zamestnávateľom o zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene treba považovať za hmotnoprávny predpoklad pre platnú výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
64. Rozhodnutie o organizačnej zmene zdôrazňuje potrebu dôsledného posudzovania všetkých skutkových okolností, ktoré predchádzali rozviazaniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Ustálená súdna prax rešpektuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní o organizačných zmenách ako aj pri výbere zamestnanca, s ktorým hodlá rozviazať pracovný pomer vtedy, ak sa jeho funkcia, druh práce, stane nadbytočná. To však nezbavuje súd povinnosti, aby dôsledne skúmal, či rozhodnutie o organizačnej zmene neobchádza taxatívne vymenované výpovedné dôvody, alebo či stav nadbytočnosti nebol vyvolaný postupom, ktorý je v rozpore s ustanovením Čl. III zásad Zákonníka práce.
65. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, musí sa však zaoberať tým, či takéto rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté a či ho urobil zamestnávateľ
- fyzická osoba, príslušný orgán zamestnávateľa - právnickej osoby alebo ten, kto je k tomu oprávnený.
66. Ak by rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nebolo skutočne prijaté k dosiahnutiu zmeny jeho úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, nebol by splnený hmotnoprávny predpoklad pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
67. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Výpoveď zo strany žalovaného, daná žalobcovi listom zo dňa 14.5.2014 z dôvodu nadbytočnosti, je neplatná pre nenaplnenie formálnych a materiálnych podmienok dania výpovede.
68. V rozhodnutí Ústavného súdu sp.zn. 3ÚS 480/2016 sa poukazuje na to, že v sporoch v pracovnoprávnych veciach aj z dôvodu ochrany zamestnanca ako slabšej strany sporu je inak postavené dôkazné bremeno, keď na strane zamestnanca dochádza k tzv. informačnému deficitu, kedy ako účastník konania nemôže vlastnými silami prekonať nemožnosť naplnenia bremena, či bremena dôkazu. Dôkazné bremeno sa tak prenáša na zamestnávateľa.
69. Zákonník práce vo vzťahu k nesplneniu formálnych podmienok doručenia výpovede viaže toto nesplnenie na absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nepreukázal, že výpoveď bola žalobcovi dňa 14.5.2014 doručená, preto výpoveď s odkazom na ustanovenie § 61 ods. 1 Zákonníka práce je neplatná.
70. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu zo strany žalovaného listom zo dňa 14.5.2014 z dôvodu nadbytočnosti a tvrdil, že písomné vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru sa do jeho dispozície nedostalo, na pracovnom rokovaní uvedeného dňa mu nebola žiadna písomnosť doručená, rokovanie u žalovaného bolo veľmi krátke, trvalo asi 10 minút, čomu nasvedčuje fakt, že v čase o 9.58 hod. uvedeného dňa bol na odbornom vyšetrení u MUDr. I. B. v Spišskej Novej Vsi a potom sa dostavil na pracovisko v F. B.. Časovo rokovanie u žalovaného ustálili aj
svedkyne Ing. Š.D. R. C.. Z., že bolo asi od 10.30 do 11.00 hod. Žiadna výpoveď mu nebola doručená, postrehol, aké zloženie sa zvoláva, preto odišiel.
71. Podľa názoru žalovaného, všetky formálne aj materiálne podmienky výpovede vo vzťahu k žalobcovi boli splnené, lebo výpoveď bola doručená žalobcovi 14.5.2014 ako to vyplýva zo zápisnice z prerokovania organizačných zmien u žalovaného a z výpovedí svedkýň Mgr. R.. M., C.. R.. Š. R. C.. B.. Z. a samotného štatutárneho zástupcu. Svedkyňa, Ing. R.. M. výslovne uviedla, že riaditeľ navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, čo žalobca odmietol a následne výpoveď odmietol prevziať a povedal, aby mu to zaslali poštou. Obdobne sa vyjadrila svedkyňa Ing. Š.E. R. C.. Z., ktoré uviedli, že žalobca sa vyjadril, že výpoveď neprijíma, že mu to majú poslať poštou. Poukázal na článok 2 Zákonníka práce a to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo zamestnancov. Žalobca bol na pracovisku, na ktorom ale žiadnu písomnosť prevziať nechcel, pripustil, že bola zmienka o organizačných zmenách. Taktiež mu bolo oznámené, ako to vyplýva z výpovedí svedkov, že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, tak sa bude musieť pristúpiť k výpovedi. V súlade s § 15 Zákonníka práce, treba prejav vôle vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa robí, zodpovedá dobrým mravom. Aj prejav vôle žalobcu zo dňa 14.05.2014 je potrebné vykladať tak, že odmietol prevziať výpoveď, ktorá mu bola doručovaná. V súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ splnil povinnosť doručiť výpoveď okamihom, ktorým doručenie písomnosti žalobca odmietol prevziať. Výpoveď mu bola doručovaná a žalobca ju odmietol prevziať, čo vyplýva z listinných dôkazov, aj z výpovedí svedkov.
72. Pre preukázanie doručenia výpovede žalobcovi bolo vykonané dokazovanie výsluchom troch svedkýň, zamestnankýň žalovaného, a to Mgr. R. M., C.. R. Š. R. C.. B. Z., ktorých výpovede vo vzťahu k samotnému žalovanému ako nadriadenému subjektu možno považovať za nevierohodné, až na podstatnú časť výpovede svedkyne, Mgr. R. M., ktorá je obsahom bodu 23 odôvodnenia, ktorá výslovne uviedla, že sa síce išla dávať výpoveď, ale sa to nestihlo. V podstate sa ani k samotnému obsahu výpovede a doručeniu výpovede ani nedostali, k výpovedi samotnej ani nedošlo z dôvodu, že žalobca sa zodvihol, odišiel a vyjadril sa, „že keď niečo chceme, máme mu to doručiť poštou“. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, či žalobca vedel obsah písomnosti, ktorá mu mala byť doručená, odpoveď svedkyne znela neisto a dodala, že v podstate sa riaditeľ zmieňoval o tom, aké sú organizačné zmeny a čo je v pláne, že v pláne je výpoveď, ale fyzicky žiadna písomnosť o výpovedi žalobcovi doručovaná nebola, lebo sa to nestihlo. Riaditeľ mal všetko na stole pripravené, ale do ruky žalobcovi nič nedával, ani nedal. Samotnú nedoručenosť výpovede preukazuje aj výpoveď žalobcu, ale aj uvedenej svedkyne, čo vyplýva aj z časového hľadiska, rokovanie podľa svedkyne bolo asi v čase 10.30 hod. do 11.00 hod. a je nevierohodné, že žalovaný za tak krátky čas, čo sa tam žalobca nachádzal, podľa jeho tvrdenia 10 minút, mal stihnúť ho jednak oboznámiť so samotným rozhodnutím o nadbytočnosti, oboznámiť ho s ponukovou povinnosťou, následne mu ponúknuť dohodu o skončení pracovného pomeru a ešte po neprijatí dohody, doručiť mu túto výpoveď. Za účelovú výpoveď súd označil výpoveď svedkyne, Ing. R. Š., zástupkyne riaditeľa žalovaného a dlhodobej odporkyne žalobcu a to hlavne v tvrdení, že všetky dokumenty súvisiace s rozviazaním pracovného pomeru pre nadbytočnosť boli riadne prečítané a žalobca bol s ich obsahom riadne upovedomený. Ani výpoveď Ing. B. Z. nepodporila unesenie dôkazného bremena na strane žalovaného.
73. Súd si neosvojil obranu a tvrdenie žalovaného smerujúcu k tomu, že sa žalobcovi snažil účinne doručiť výpoveď, ktorej prevzatie odmietol. Hlavne výpoveď svedkyne Mgr. R.. M. modifikoval, jej výpoveď vytrhol z celého konceptu, v snahe presvedčivo dokázať neprevzatie výpovede zo strany žalobcu. Súd vzal za preukázané, že všetky písomnosti boli vyhotovené, položené na stole riaditeľa žalovaného, ale pre krátkosť času nebol vykonaný ani len pokus doručenia, riaditeľ listiny ani len nedával žalobcovi, aby ich prevzal. Sporné je aj tvrdenie, že žalobca bol jasne a zrozumiteľne oboznámený o organizačných zmenách, pravdou je, že bola len zmienka, že musia nastať organizačné zmeny. Sporné v konaní bolo aj tvrdenie žalovaného, že všetky tri svedkyne v rovnakom čase spolu boli v kancelárii riaditeľa pri odovzdávaní výpovede žalobcovi. Z dokazovania vyplynul opak, svedkyne prichádzali postupne.
74. Nemožno hodnotiť správanie žalobcu za danej situácie a okolností ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a jeho prejav vôle zo dňa 14.5.2014 vykladať tak, že odmietol prevziať výpoveď, ktorá mu bola
doručovaná a že zamestnávateľ v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce splnil povinnosť doručiť výpoveď okamihom, ktorým doručenie písomnosti žalobca odmietol prevziať. V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že výpoveď nebola žalobcovi účinne doručená, a z tohto dôvodu je neplatná.
75. Druhým dôvodom neplatnosti výpovede je, že výpoveď bola daná žalobcovi v ochrannej dobe. Žalovaný zotrval na stanovisku, že žalobcovi nedal výpoveď v ochrannej dobe, pretože z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ochranná doba začína až dňom, kedy je zamestnanec vypísaný na PN, teda dňom, kedy bolo o pracovnej neschopnosti rozhodnuté, t.j. keď všeobecný lekár vypísal zamestnancovi práceneschopnosť. Vo vzťahu k žalobcovi to bolo dňa 15.5.2014 s tým, že práceneschopnosť začína už 14.5.2014, ktorého dňa bola žalobcovi na pracovisku doručovaná výpoveď a tak ochranná doba začala žalobcovi plynúť až dňom 15.5.2014, teda dňom, kedy bolo rozhodnuté o jeho práceneschopnosti. Medzi stranami sporu bola sporná otázka, či žalobcovi bola daná výpoveď z pracovného pomeru počas trvania jeho práceneschopnosti, teda v ochrannej dobe alebo pred jej začatím. I keď súd ustálil, že výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru dňa 14.5.2014 nebola mu účinne doručená a už z toho dôvodu výpoveď je neplatná, ale zaoberal sa aj týmto formálnym predpokladom platnosti výpovede. Žalobca dňa 14.5.2015 oficiálne čerpal dovolenku, pred príchodom na pracovisko preukázateľne uvedeného dňa bol na odbornom vyšetrení, čo vyplýva z potvrdenia MUDr. I. B., na ktorom bola konštatovaná dôvodnosť práceneschopnosti na jeho strane. Samotná práceneschopnosť je vo vzťahu k teoretickému výkladu právnych pojmov právnou udalosťou a nie právnym úkonom, preto ide o skutočnosť, ktorá nezávisí od vôle daného subjektu, ale nastáva objektívne tým, že sa jeho zdravotný stav zhorší a nie je schopný prácu riadne vykonávať. Žalobca uviedol, že už 13.5.2014 sa necítil dobre, lekára vyhľadal 14.5.2014, kedy bol konštatovaný dôvod jeho práceneschopnosti. To, že špecialista nemôže vypísať doklad o dočasnej práceneschopnosti, ale až všeobecný lekár, nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu. Taktiež tvrdenie, že práceneschopnosť by mala nastať okamihom, keď lekár skonštatuje práceneschopnosť a teda nie so spätným účinkom, súd má za to, že by išlo o veľmi formalistický výklad. Zhoršený zdravotný stav žalobcu už dňa 14.5.2014 v konaní nebol vyvrátený. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď relevantnými dokladmi, potvrdením o návšteve odborného lekára dňa 14.5.2014 o 9.58 hod. a dokladom o práceneschopnosti vypísaného dňa 15.5.2014 s účinnosťou práceneschopnosti od 14.5.2014 bol v ochrannej dobe a to v čase keď sa malo uskutočniť tvrdené doručovanie výpovede na pracovisku žalovaného dňa 14.5.2014. Nemožno žalobcovi pripísať snahu o zneužitie inštitútu ochrannej doby zamestnanca v zmysle Zákonníka práce a že za tým účelom cielene navštívil lekára. U lekára bol v čase, keď nemal vedomosť o tom, čo žalovaný zamýšľa, jeho cieľom návštevy bolo finančne uzavrieť predchádzajúci pracovný spor so žalovaným.
76. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je okrem iného aj naplnenie skutkovej podstaty výpovedného dôvodu tak, ako je definovaný v Zákonníku práce. Rozhodnutie žalovaného č. 222/2014 zo dňa 7.5.2014 nie je možné považovať za rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktoré odôvodňuje použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože za rozhodnutie o organizačnej zmene nemožno považovať, ak zmenou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení noviel sa znižuje počet detí vo výchovnej skupine a od 1.9.2013 došlo k zníženiu stavu detí v E. N. X. F. B. a tým aj následne k zníženiu rozpočtu školy a na druhej strane nedošlo k redukcii tried, teda potreba počtu učiteľov zostala na pôvodnej úrovni. Za dôvod nadbytočnosti nemožno považovať ani skutočnosť, že dňom 5.5.2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok sp. zn. 7CPr/1/2011, podľa ktorého žalovanému vznikla povinnosť žalobcu naďalej zamestnávať.
77. Žalovaný teda nerozhodol kvalifikovanie o organizačných zmenách, nesplnil si povinnosť uvedenú v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to dať žalobcovi výpoveď z dôvodu, ak sa stane zamestnanec nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, pretože rozhodnutím, ktoré tvorí skutkové vymedzenie výpovede, žalovaný nerozhodol o organizačnej zmene.
78. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a tiež aby výpoveď bolo možné posúdiť ako právny úkon platný. Pri nedostatku určitosti výpovede spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ dôvod výpovede vo výpovedi buď vôbec skutkovo neuvedie, alebo ak dôvod uvedie natoľko neúplne, že len s pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle bez nutnosti
doplnenia (neuvedených) údajov, jej obsah pre nejednoznačnosť objasniť nemožno (v takom prípade potom platí incerta pro nullis habentur, teda čo je neurčité, pokladá sa za neexistujúce), je takáto výpoveď neplatná. Pri výklade prejavu vôle nie je významným podstatným to, či je alebo nie je daná existencia skutočnosti, ktoré by inak v prípad mohli zakladať dôvod pre výpoveď z pracovného pomeru ale samotný obsah prejavenej vôle žalovaného.
79. K existencii organizačnej zmeny u žalovaného na základe ním predložených listinných dôkazov, žalobca konštatoval, že je zrejmé, že na strane žalovaného došlo k poklesu medzi školským rokom 2013/2014 k zníženiu stavu detí, ale žalovaný neozrejmil, v čom spočívala existencia organizačnej zmeny, na základe ktorej mala vzniknúť na strane žalovaného objektívna nemožnosť žalobcu ďalej zamestnávať. U žalovaného existuje neprehľadný stav v rámci obsadených pracovných miest a ich priebežných zmien.
80. Nenaplnenie materiálnych predpokladov platnosti tejto výpovede spočíva v dvoch skutočnostiach, a to jednak, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o nadbytočnosti, nezakladajú existenciu nadbytočnosti a táto nebola preukázaná a zároveň dokumentácia k tejto nadbytočnosti predložená, je vytvorená formalisticky a účelovo pre účely súdneho konania a nereflektuje skutočný priebeh skončenia pracovného pomeru.
81. V rozhodnutí o nadbytočnosti žalovaný poukazuje na dva dôvody a to jednak dôvod, ktorý absolútne vyvracia nadbytočnosť, a to povinnosť uloženú žalovanému Okresným súdom Spišská Nová Ves žalobcu zamestnávať ako aj zníženie počtu detí vo výchovnej skupine. Čo sa týka zníženia počtu detí vo výchovnej skupine, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že napriek zníženiu počtu detí nedošlo k zníženiu počtu skupín, tried, a preto nebola preukázaná potreba zníženia počtu zamestnancov v pracovnej pozícii učiteľa. Za zavádzajúci a nepresvedčujúci v tomto smere považuje súd aj dôkaz predložený žalovaným, a to listinu Okresného úradu Prešov zo dňa 16.6.2014, ktorá nekorešponduje s jeho prvou časťou tvrdeného dôvodu nadbytočnosti, ale úplne iným dôvodom a zároveň aj z jej samotného prijatia listiny vyplýva, že v čase výpovede ňou žalovaný ani nedisponoval. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že pri rozhodnutí o organizačných zmenách, keď sa znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, či konkrétny zamestnanec je nadbytočný a že o tom rozhoduje výlučne zamestnávateľ a že súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa prešetrovať, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. l. 2009 sp. zn. 3Cdo 33/2008 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27.4.2004, že je potrebné bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie žalovaný označil dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté, pretože ich skutočným cieľom bolo zbaviť sa žalobcu, čo tomu bolo aj v danom prípade.
82. Tretím dôvodom neplatnosti výpovede po formálnej stránke je nepreukázanie splnenia ponukovej povinnosti, kedy žalovaný splnenie tejto ponukovej povinnosti uviedol do samotného textu výpovede len formálne. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že jednak disponoval voľným pracovným miestom ako aj to, že toto voľné pracovné miesto bolo úmyselne zo strany pracovníkov žalovaného zastierané, čo je preukázané výpoveďou svedkyne, Ing. R. Š., ako zástupcu štatutára, ktorá nevedela vysvetliť dôvody, pre ktoré boli pracovné hodiny žalobcu rozpisované medzi ostatných zamestnancov. Konkrétne Ing. X. Z., učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov u žalovaného, podľa dohody o zmene pracovných podmienok č. 51/1/2014 zo dňa 27.1.2014 s účinnosťou od 1.2.2014 sa mení v bode č. 1 pracovnej zmluvy rozsah pracovného času na 18,75 hodín týždenne priama vyučovacia činnosť a 7,75 hodín týždenne ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou, t.j. 50 % pracovný úväzok. Pracovná náplň a platové zaradenie ostáva nezmenené. U Ing. X. Z. podľa dohody o zmene pracovných podmienok č. 207/1/2014 zo dňa 30.4.2014 s účinnosťou od 1.5.2014 sa mení v bode č. 1 pracovnej zmluvy rozsah pracovného času na 37,50 hodín týždenne z toho 22 hodín týždenne priama vyučovacia činnosť a 15,50 hodín týždenne ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou, t.j. 100 % pracovný úväzok. Pracovná náplň a platové zaradenie ostáva nezmenené. V konaní žalovaný tvrdil, že nemal pre žalobcu žiadnu inú vhodnú prácu, a preto nemožno od neho očakávať splnenie ponukovej povinnosti, pričom žalovaný navýšil pracovný úväzok Ing. X. Z., a to v čase, keď bol známy výsledok sporu a známa povinnosť žalovanému, že má žalobcovi prideľovať prácu. Súd vo vyššie uvedenej zmene pracovných podmienok Ing. X.Í. Z. vzhliada vysoko účelový prístup na vytvorenie podmienok nemožnosti zamestnať žalobcu u žalovaného. Okrem toho žalovaný zamestnával
uvedeného zamestnanca na mieste učiteľa bez náležitej kvalifikácie, pretože vysvedčenie Ing. X. Z. zo dňa 26.8.2015 preukazuje jeho špeciálnopedagogickú spôsobilosť až v roku 2015, teda rok po rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom. Pred uvedeným dňom vykonával pedagogickú činnosť len na základe pedagogického štúdia k predmetu Systémové inžinierstvo, pričom takéto vysvedčenie ho neoprávňovalo učiť žiadne ďalšie predmety okrem informatiky. Z učebných plánov a úväzkov učiteľov vyplýva, že Ing. X. Z. vyučoval bez odbornej kvalifikácie predmety, a to slovenský jazyk 2 hodiny, telesnú výchovu 9 hodín, odborný výcvik 6 hodín, dejepis 1 hodina, etická výchova 2 hodiny, v prepočte vyučoval 91 % predmetov, na ktoré nemal vzdelanie, a to pri plnom vedomí žalovaného. Minimálne v rozsahu navýšenia pracovného úväzku Ing. X. Z. mala byť splnená ponuková povinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Dôkazné bremeno na splnenie tzv. ponukovej povinnosti znášal v konaní zamestnávateľ
- žalovaný, ktorý ho neuniesol. Súd po zhodnotení obojstrannej argumentácie strán sporu k splneniu ponukovej povinnosti dospel k záveru, že žalovaný účelovo tvrdil, že nemá voľné pracovné miesto a preto túto povinnosť nemôže splniť, pričom z jeho konania je zrejmé, že vedome úväzok, ktorý by mohol pripadnúť na žalobcu, rozpísal medzi ostatných učiteľov a tým voľné miesto anuloval.
83. Posledným formálnym dôvodom, je samotné prerokovanie neplatnosti výpovede. Zákonník práce pre ochranu zamestnancov upravuje inštitúty, ktoré by vlastne v ich mene mali vo vzťahu k zamestnávateľovi túto ochranu poskytovať. Jedným z nich je aj zamestnanecká rada, ktorej základným princípom by mala byť ochrana zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že aj keď na platnosť výpovede stačí prerokovanie výpovede zo strany zamestnaneckej rady, tak zmyslom takého prerokovania je to, že sa zamestnanecká rada napriek záujmom zamestnávateľa pokúsi vytvoriť systém kontroly alebo protiváhy na to, aby nedošlo k bezdôvodnému prepusteniu zamestnanca. Z výpovede svedkyne, Ing. B. Z., však boli preukázané len dve skutočnosti a to, že samotnú vec neprerokovala fakticky, ale len vzala na vedomie a vo vzťahu k žalobcovi je osobne zaujatá. Prerokovanie bolo naplnené len formálne na papieri, ale k reálnemu skúmaniu potreby prepustenia niekoho z dôvodu nadbytočnosti ako aj opodstatnenia osoby práve žalobcu, vzhľadom na jeho kvalifikáciu, reálne nedošlo. Vo vzťahu k dokumentácii predloženej žalovaným a to, že žiadosť o prerokovanie výpovede pre nadbytočnosť bola vyhotovená pod zn. 220/2014 dňa 7.5.2014, žiadosť o prerokovanie rozhodnutia o organizačných zmenách, teda rozhodnutia, ktoré malo predchádzať žiadosti o prerokovanie výpovede konkrétneho zamestnanca, bola vyhotovená pod zn. 221/2014 a samotné rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré malo predchádzať aj žiadosti o prerokovanie výpovede, bolo vyhotovené pod zn. 222/2014 t.j. po tom, ako žalovaný požiadal konkrétne o prerokovanie výpovede s P.. X. I., mal prijať rozhodnutie o tejto organizačnej zmene. Uvedené skutočnosti preto nemožno vyhodnotiť inak ako účelovo vyhotovenú dokumentáciu k skončeniu pracovného pomeru.
84. Súd si neosvojil tvrdenie žalovaného, že vo vzťahu k ním danej výpovedi boli splnené formálne aj materiálne predpoklady, lebo nebolo preukázané účinné doručenie výpovede žalobcovi, a to v danom prípade odmietnutím jej prevzatia žalobcom, absentuje kvalifikovaný dôvod nadbytočnosti v súvislosti s organizačnou zmenou, ktorá je neurčitá, a preto neplatná, nebola splnená ponuková povinnosť i keď hodiny pripísané Ing. Z. naviac mohli pokryť pracovný úväzok žalobcu s poukazom na platný Pracovný poriadok. Nemožno si nevšimnúť snahu žalobcu ako postupoval vo vzťahu k žalobcovi po tom, čo sa dozvedel o právoplatnom skončení predchádzajúceho pracovnoprávneho sporu a hneď daný stav riešil organizačnou zmenou, i keď dôvody boli už známe v mesiaci september 2013. Organizačnou zmenou, ktorá vykazuje znaky formálnosti a účelovosti žalovaný sledoval cieľ skončiť pracovný pomer so žalobcom. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti určenia, že výpoveď je neplatná vyhovel.
85. Súd rozhodol o základe sporu, a to o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nie o náhrade mzdy, ktorá zo strany žalobcu bola spresnená úpravou petitu dňa 11.6.2018 na sumu 22 920,92 eur za obdobie od novembra 2014 do 31.10.2017. Dokazovanie sa týkalo iba preukázania formálnych a materiálnych podmienok platnosti výpovede a nie výšky náhrady mzdy ako sankčného postihu žalovaného, k tomu sa žalovaný nevyjadroval, pretože pre neho bola primárna otázka skončenia pracovného pomeru.
86. Žaloba žalobcu o určenie, že pracovný pomer u žalovaného trvá, je určovacou žalobou, preto je povinnosťou súdu skúmať, či žalobca má na takejto žalobe naliehavý právny záujem, teda či je procesne prípustná.
87. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá je dôvodná a v tejto súvislosti sa súd musel vyporiadať s otázkou
naliehavosti právneho záujmu z jeho strany na podaní tejto žaloby a vedení sporu. Naliehavosť právneho záujmu na určení, že pracovný pomer trvá aj naďalej spočíva v tom, že bez tohto ustálenia nie je možné rozhodnúť o jeho nemocenskom zabezpečení v prípade práceneschopnosti, už sa dostal do situácie, že nemal vyplatené nemocenské dávky, ale až dodatočne, ale má to vplyv aj na jeho sociálne zabezpečenie, a to pre účely starobného dôchodku. Jeho sociálna situácia bez tohto určenia nebude stabilizovaná.
88. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) CSP (rovnako ako podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016) nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP (rovnako ako podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016) (R 17/72). Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP (rovnako ako podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016) je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 137/96). V danom prípade je nepochybné, že len na základe určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, sa jeho právne postavenie stane istým.
89. O tomto nároku súd rozhodol čiastočným rozsudkom v intenciách ustanovenia § 213 CSP.
90. Podľa voľnej úvahy súdu, podmienky účelnosti na vydanie čiastočného rozsudku boli splnené, lebo je to v súlade s princípom procesnej ekonómie. Bolo nepochybné ako o určitej časti uplatneného nároku má súd rozhodnúť. Pri čiastočnom rozsudku je kľúčovým pojmom „časť uplatneného nároku“, ktorá po objektívnej stránke predstavuje jednotlivé, spravidla žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho. Sporové strany nemusia vydanie čiastočného rozsudku navrhnúť. Čiastočný rozsudok je vo všetkých ostatných otázkach okrem otázky skončenia celého konania postavený na roveň konečnému rozhodnutiu vo veci samej. O trovách konania rozhodne súd až v konečnom rozhodnutí.
91. Po právoplatnosti tohto rozsudku predmetom konania zostal nárok žalobcu na priznanie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 2 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.