Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/68/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. Ľ.I., V.. XX.X.XXXX, P. N. XX/X, L. V. B.N.C. proti žalovaným: 1/ Z. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Č. XXX 2/ L. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Č. XXX, obaja toho času X. XXXX/XX, XXX XX X. o zaplatenie 500 € s príl., t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný v 1/rade a žalovaná v 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,- EUR od 20.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému v 1/rade a žalovanej v 2/rade nárok na náhradu trov konania vo výške 66 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 500 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od zo sumy 500 eur od 20.09.2015 do zaplatenia a sumy 100 eur ako zmluvnej pokuty. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.2015 žalovaní uzavreli so žalobcom zmluvu o pôžičke v sume 500 eur so splatnosťou do 19.09.2015. Prevzatie peňazí potvrdili svojím vlastnoručným podpisom na výdavkom doklade. Žalovaní uvedenú pôžičku doposiaľ neuhradili aj napriek výzvam.

2. Obaja žalovaní zhodne uviedli, že s podanou žalobou súhlasia, sú ochotní dlh uhradiť s tým, že do konca roka všetko uhradia.

3. Súd vykonal dokazovanie vrátane doplneného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke z 19.01.2015, výdavkovým dokladom zo dňa 19.01.2015, predsúdnou upomienkou zo dňa 128.04.2016, uznaním dlhu a vyjadrením žalovaných.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

5. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 19.01.2015 vyplýva, že žalobca a žalovaní mali uzavrieť zmluvu o pôžičke na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy požičia žalovaným sumu 500 eur na dobu od 19.01.2015 do 19.09.2015, s tým, že žalovaní sa zaviazali vrátiť požičanú sumu v lehote do 19.09.2015. Zmluvu žalovaní podpísali.

6. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalovaní si prevzali dňa 19.01.2015 sumu 500 eur.

7. Z výzvy zo dňa 28.04.2016 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaných na úhradu sumy 500 eur v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke.

8. Z uznania dlhu zo dňa 19.08.2015 vyplýva, že žalovaní uznali svoj dlh v sume 500 eur vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke vrátane zmluvnej pokuty.

9. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

10. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

12. Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa ust. § 511 ods. 1,2,3 ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

15. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 účinného v rozhodnom období dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa ust. § 558 ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo , nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

22. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

23. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

25. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie, druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k odovzdaniu sumy 500 eur t.j. predmetu pôžičky žalovaným, čo sa v danom prípade stalo ako to vyplýva z pokladničného dokladu a vyjadrení žalovaných.

26. Žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali, ich podpisy sú overené a podpis zmluvy o pôžičke, z obsahu ktorej vyplýva že žalovanú sumu prevzali, nespochybnili. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorý má tak následok hmotnoprávny, ako aj procesnoprávny. Podľa hmotného práva je následkom predovšetkým prerušenie plynúcej premlčacej doby, vznik novej. V oblasti procesného práva sa uznaním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznaním dlhu sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, čo znamená, že veriteľ nie je povinný dokazovať pred súdom svoje tvrdenia o existencii dlhu v okamihu jeho uznania, je to dlžník, na ktorom je dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v čase, keď k uznaniu došlo, neexistoval, pričom toto svoje tvrdenie musí preukázať.

27. Žalobca ďalej v žalobe požadoval úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500 eur od 20.09.2015 do zaplatenia.

28. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaní sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostali do omeškania. Pôžičku mali vrátiť do 19.09.2015, čo neurobili, od 20.09.2015 sa preto dostali do omeškania. Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške zo sumy 500 eur ako požadoval podľa času omeškania a platných zákonných ustanovení v čase omeškania a to vo výške 5,05 % ročne od 20.09.2015 do zaplatenia.

29. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu v tejto často zamietol. Súd vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute v sume 100 eur v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatnú. Ak je táto dohoda neplatná jej uznanie nemá vplyv na povinnosť žalovaných uhradiť ju. Pri zohľadnení výšky pôžičky je dohodnutá suma zmluvnej pokuty vo výške 20% sumy pôžičky podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi.

30. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

31. Vzhľadom na dohodnutú výšku zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie je neplatná zmluva uzavretá medzi stranami sporu v časti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu jej neprimeranosti. Podľa ust.§ 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o uznávané pravidlo slušnosti a poctivého správania.

32. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné.

33. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za porušenie povinností.

34. V tejto časti súd návrh žalobcu čo do zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, nakoľko dohodnutá výška zmluvnej pokuty nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ. Súd mal za to, že sa dohodnutá výška zmluvnej pokuty prieči dobrým mravom.

35. Ako vyplýva zo zmluvy pôžička bola vo výške 500 eur, doba splatnosti 8 mesiacov zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 100 eur, čo predstavuje 20% sumy pôžičky, táto časť bola zahrnutá do textu samotnej zmluvy o pôžičke. Výška zmluvnej pokuty je jednoznačne neprimeraná, vzhľadom na hodnotu ako aj význam zabezpečovacej povinnosti, keď výška samotného úveru bola 500 eur.

36. Z úradnej činnosti súdu je zrejme, že žalobca opakovane v stovkách prípadoch takýmto spôsobom poskytuje pôžičky. Aj keď je označený v zmluve a v iných zmluvách ako fyzická osoba prevádzkuje podnikateľskú činnosť, vlastní O. (vyplýva to z obsahu pokladničného dokladu na čl. 3 druhá strana) a týmto spôsobom sa snaží pri poskytovaní vlastne úverov obchádzať zákon a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi pritom nič nebráni a ani nebránilo, aby si dohodol primeraná úroky z pôžičky, ktoré zákon pripúšťa ako určitý druh odmeny za požičanie peňazí. Navyše celý text zmluvy ako to z neho vyplýva bol vypracovaný samotným žalobcom. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle zákona ako ďalšia sankcia za nedodržanie termínu vrátenia peňazí nastupujú úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil.

37. Preto súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu v časti dohody účastníkov o zmluvnej pokute bolo potrebné posudzovať z hľadiska § 39 v rozpore s dobrými mravmi a túto časť zmluvy o dohode o zmluvnej pokute súd považoval za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 41 OZ. Jej neplatnosť nemá vplyv na platnosť zvyšnej časti zmluvy o pôžičke.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Keďže súd žalobe žalobe vyhovel len čiastočne , žalobca bol úspešný v rozsahu 83 % a žalovaní 17 %. Úspešnejši bola tak žalobca. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere úspechu, tj. 66 % ( 83-17) vo vzťahu k žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.