Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-47-2021.pdf
PDF · 95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-14P/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou T. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. nar. XX.XX.XXXX, .
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matka T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, právne zastúpená H. a otec L. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. právne zastúpený T., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Mal. L., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. sumou 211 € mesačne od 03.09.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. III. Otec j e p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03.09.2021 do 31.03.2022 na mal. L. v sume 762,93 €, pričom mu je povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
IV. Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.09.2021 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že otec odišiel v novembri 2019 zo spoločnej domácnosti, o úprave práv a povinností k maloletému sa nedohodli. Maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 290 € mesačne.
2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.02.2022, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom čo do zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasí s navrhovaným výživným, pričom navrhol výživné vo výške 120 € mesačne.
3. Na Okresnom súde Čadca prebieha aj rozvodové konanie rodičov maloletého, vec je vedená pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.. V rámci tohto konania bolo vykonané podrobné dokazovanie ohľadom pomerov rodičov a maloletého, pričom účastníci súhlasili s tým, že výsledky tohto dokazovania môžu tvoriť podklad pre rozhodnutie aj vo veci úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Uvedené je aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
5. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
6. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
10. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.
Úprava osobnej starostlivosti k mal. dieťaťu
12. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu mal. dieťaťa zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec s uvedeným súhlasí. Preto súd mal. L. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Úprava výživného na mal. dieťa 13. Mal. L. je žiakom 7. ročníka základnej školy. Je zdravý, mal úraz členku pri futbale v októbri 2021, kde absolvoval aj rehabilitácie a bolo potrebné mu zakupovať maste. Teraz maloletý prejavil záujem o
cestovanie, chcel by ísť do Európy, napr. vidieť Eifelovku. Užíva vitamíny, čo predstavuje 20 € mesačne, za školskú jedáleň sa platí 30 €. Navštevuje turistický a športový krúžok, kde sa platí 10 €, v čase obmedzení nebolo možné absolvovať nejaké pobyty, ale chodia už teraz opäť znova na dvoj-troj dňové túry, alebo potom sa ide v sobotu na túru, matka takisto chodí s nimi. Takáto 2-3 dňová túra predstavuje výdavok okolo 150 €. Pokiaľ sa týka jednodňového výletu, platia sa vstupy, cestu majú zadarmo, jedine ak sa ide RegioJetom, tam sa platí poplatok a na jedlo to vyjde 20-30 € za deň, pretože matka sa snaží urobiť aj nejaké jedlo do cesty, ale maloletému to nestačí, vyžaduje si teplú stravu, takže sa musí aj tam najesť. Inak má výdavky na oblečenie, okolo tých 100 € mesačne a na stravu 150 €. Súd za adekvátne mesačné výdavky na maloletého považoval výdavky v sume 280-300 €. Aj keď súd chápe, že maloletý má rád turistiku a venuje sa takémuto záujmu, nemožno to hodnotiť ako nevyhnutný výdavok, naviac ak sa v poslednom období ani takéto viacdňové pobyty nerealizovali. Ak by to matke finančne nevychádzalo, je na jej zvážení, aby absolvovali skôr denné túry, kde tie náklady neboli také vysoké ako pri viacdňových pobytoch.
14. Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka je zamestnaná ako učiteľka v Základnej škole s materskou školou v C.. pričom jej priemerný čistý príjem bol za r. 2021 v sume 1.069,48 €. Medzi mesačné výdavky matky patrí za elektriku 42 €, za vodu 100 € polročne, kúrenie 60 €, telefón 30 €, vitamíny 20 €, za potraviny cca 150 €, za oblečenie 100 € (ide o oblečenie viac-menej pre syna, nakoľko pribral a musela mu meniť na celý šatník), drogéria a kozmetika 100 € (tiež ide o položku za oboch) a splátku na prerábku bytu 21,55 €.
15. Pri určovaní vyživovacej povinnosti však súd vychádzal najmä z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý často mení zamestnania, v ktorých vydrží tak jeden až dva mesiace. Od začiatku roka 2020 pracoval otec v devätnástich zamestnaniach. Jeho príjem v priemere za r. 2020 (od všetkých zamestnávateľov vrátane dávok v nezamestnanosti) predstavoval sumu 457 €.
16. Podľa potvrdenia jedného zo zamestnávateľov otca - spoločnosti Q. (č. l. 112), mal otec hrubú mzdu v 05/2021 v sume 1055,94 € a v 06/2021 v sume 1101,87 €, pričom pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa z dôvodu slabého výkonu. 17. Podľa pracovnej zmluvy so Z. U.č. l. 96) mal otec nastúpiť do práce dňa 20.09.2021 na dobu určitú do 30.09.2022 s mesačnou mzdou 750 €. V tejto spoločnosti pracoval len v mesiacoch 09-10/2021, následne podľa pracovnej zmluvy na štvrtinový pracovný úväzok (č. l. 97) nastúpil od 02.11.2021 k spoločnosti R. kde mal mať príjem 3,58 €/hod., čo predstavuje zákonnú minimálnu mzdu.
18. Svoje mesačné výdavky otec vyčíslil v sume 50 € na cestovné do práce, za byt 150 € (jeho otec mu prispieva sumou 50 €), na telefón a internet cca 40 €, strava približne 150 €, drogéria a oblečenie asi 40 €.
19. Od 11.02.2022 je otec vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny L.
20. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.
22. Napriek skutočnosti, že otec je evidovaný ako nezamestnaný a v súčasnosti je bez príjmu, jeho zdravotný stav je dobrý a nič mu nebráni nájsť si zamestnanie tak, aby dosahoval príjem, z ktorého bude schopný riadne platiť výživné na svojho maloletého syna. Súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý by mohol mať, keby sa riadne zamestnal a nemenil stále zamestnania. Otec často mení zamestnania, čo vyvoláva dojem, že je pracovný fluktuant, avšak musí si uvedomiť, že má mal. dieťa, ktoré je na neho výživou odkázané, preto musí vynaložiť väčšiu snahu o udržanie si zamestnania.
23. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške 845 € mesačne v čistom, vychádzajúc zo správy zamestnávateľa, u ktorého otec pracoval a u ktorého dosahoval príjem cca 1.100 € v hrubom. Ak by si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, mohol by dosahovať aspoň takýto príjem. Pri určení presnej sumy výživného súd vychádzal z takto stanoveného potenciálneho príjmu otca, majúc za to, že je v jeho možnostiach poskytovať vyživovaciu povinnosť v celkovom rozsahu cca 25 % z čistého príjmu, čomu zodpovedá suma 211 € mesačne. Súd má teda za to, že výživné vo výške 211 € na mal. L. je vo vzťahu k príjmu otca primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.
24. Podľa ustálenej súdnej praxe by 20-25% príjmu povinného rodiča malo predstavovať výživné na mal. dieťa. Súd stanovil výživné na hornej hranici, nakoľko otec sa s maloletým synom nestretáva, nekupuje mu žiadne darčeky, tieto mu nosí starý otec, ktorý pred matkou nikdy neprezentoval, že by malo ísť aj o dary od otca. Potom tvrdenie otca, že vecné plnenia boli dávané maloletému prostredníctvom jeho otca, vyznieva len ako účelové tvrdenie.
25. Súd neprihliadol na skutočnosť tvrdenú matkou, že otec v čase odchodu zo spoločnej domácnosti disponoval úsporami vo výške 30.000 €, ktoré mal investovať do cenných papierov, nakoľko táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná.
26. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že otec je vyučený masér, a teda mohol by pracovať v tejto oblasti, keďže otec zrejme nikdy nepracoval ako masér, teda minimálne počas manželstva nie, a teda nie je ani možné prihliadať na potenciálny príjem z tohto odboru, lebo nie je pravdepodobné, že by otca zamestnali napr. v kúpeľoch, keď nemá potrebnú prax.
27. Keďže návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu (matka žiadal určiť výživné v sume 290 €), vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
28. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
13. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 03.09.2021, teda od podania návrhu, otcovi vznikol nedoplatok do 31.03.2022 na mal. L. v celkovej sume 762,93 €. Alikvotná čiastka výživného za september 2021 predstavuje sumu 196,93 €, za obdobie 10/2021-03/2022, t. j. za 6 mesiacov sumu 1266 € (6 x 211€), t.j. spolu zročné výživné predstavuje sumu 1462,93 €. Otec doteraz uhradil na výživu maloletého sumu 700 €, teda celkový nedoplatok predstavuje sumu 762,93 € (1462,93 € - 700 € = 762,93 €). Tento nedoplatok súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
15. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.