Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Pc-6-2021.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom Mgr. Stanislavou Salajovou v právnej veci navrhovateľa: F. O., A.. XX. XX. XXXX, W. X. XXXX/XX, XXX XX W. W., proti odporcovi: X. O., A.. XX. XX. XXXX, S. W. O. U., XXX XX W. W., S.. Č.. N. F. X. O. X. X. O. XX, XXX XX W. W., o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi neurčuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03. 06. 2021, doplneným podaním doručeným dňa 01. 07. 2021, domáhal proti odporcovi vydania rozhodnutia o neurčení vyživovacej povinnosti. V návrhu uviedol, že odporca je jeho biologickým otcom, ktorého nevidel cca viac ako 26 rokov, ani netušil kde, a či ešte vôbec žije. Jeho rodičia sa rozviedli v roku 1993, keď mal 14 rokov a jeho X. U. C. mala 12 rokov. Dňa 31. 05. 2021 mu bola doručená výzva Mesta Banská Bystrica na uzatvorenie zmluvy o platení za sociálnu službu, ktorú si neobjednal a ide o poskytovanie sociálnej služby odporcovi. Z výzva vyplýva, že pokiaľ s vyživovacou povinnosťou nesúhlasí, má právo požiadať súd o neurčenie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že nevidí dôvod, prečo by on, alebo jeho sestra mali platiť za službu, ktorú si neobjednali, zároveň mal za to, že požadované výživné je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rodine. Poukázal na to, že z detstva si pamätá, ako veľa krát v noci museli utekať k susedom, keď otca pochytil alkoholický ošiaľ. Neskôr sa od matky dozvedel, že im otec prepil vkladné knižky, neplatil na byt, následkom čoho sa museli sťahovať a neplatil ani alimenty. Ani len netušil, že žije a neznáme bolo pre neho aj miesto pobytu, nakoľko sa po rozvode rodičov o nich nezaujímal, ani nijakým spôsobom neprispieval na ich výchovu, životné potreby, školské krúžky, či záujmové činnosti. Ďalej navrhovateľ poukázal na svoju životnú situáciu s tým, že pracuje ako príslušník mestskej polície a s manželkou majú dve neplnoleté deti. Jeho manželke, ktorá je na rodičovskom príspevku, diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy a mala metastázy. Podrobila sa už dvom operáciám, od 31. 05. 2021 bola hospitalizovaná na Klinike nukleárnej medicíny v Martine. Vzhľadom k tomu, že jej zdravotný stav jej momentálne nedovoľuje plnohodnotne sa starať o deti, on v poslednom čase je často na OČR, čím sa mu znižuje príjem. Momentálne značná časť príjmu ide na výživové a liečebné doplnky pre manželku a veľa cestujú mimo Banskej Bystrice za liečbou. Dcéra N. je školopovinná a potrebujú jej zabezpečiť školské potreby a ošatenie, syn potrebuje plienky a tiež ošatenie, platia hypotekárny úver a dva spotrebné úvery, inkaso a energie za byt, náklady na osobné motorové vozidlo.
2. Odporca k návrhu uviedol, že v minulosti mal nariadené súdom platiť výživné na deti, a pokiaľ pracoval, tak si plnil vyživovaciu povinnosť. Spomína si, že to bolo 75,- Sk mesačne na jedno dieťa. V minulosti
mal o tom aj doklady, v súčasnosti nimi nedisponuje. Pokiaľ nemal prácu, tak neplatil, pričom na základe výzvy súdu doplatil dlžnú sumu.
3. Navrhovateľ podaním doručeným dňa 03. 01. 2022 naviac uviedol, že zmluva o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 18. 05. 2021 bola uzatvorená medzi primátorom Mesta Banská Bystrica Jánom Noskom a G. P., ktorý je bratrancom odporcu. Mal za to, že keďže zmluvu uzatvárali bez nich, pričom vedeli, že odporca je ich biologický otec, pričom nikto ich nekontaktoval ani neinformoval o jeho zdravotnom stave, nepovažoval za vhodné, aby od nich bola požadovaná úhrada za sociálne služby.
4. Odporca v ďalšom podaní uviedol, že obidve deti, dcéra aj syn sú povinné zo zákona mu doplácať na sociálnu službu z dôvodu, že im po rozvode platil výživné.
5. Podľa § 66 zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
6. Podľa § 67 ods. 1 zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
7. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
8. Podľa § 73 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak.
9. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z., prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť len časť úhrady za sociálnu službu ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak. Prijímateľ sociálnej služby podľa prvej vety nie je povinný ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu platiť zvyšnú časť úhrady za sociálnu službu.
10. Podľa § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z., ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. 42) Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z., ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.
12. Podľa § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výzva Mesta Banská Bystrica zo dňa 24. 05. 2021, výsledky manželky navrhovateľa, sobášny list č. 53/2011, rodný list na č. l. 14 a 15 súdneho spisu, prepúšťacia správa z 05. 05. 2021 a 31. 05. 2021, ambulantná správa zo 14. 06. 2021, zmluva o poskytovaní sociálnych služieb z 18. 05. 2021 vrátane dodatku 1 a dodatku 2, rozhodnutie o odkázanosti fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby, posudok o odkázanosti z 19. 10. 2020 a oboznámil sa v rámci dokazovania s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/196/93 zo dňa 07. 10. 1993, lustráciami účastníkov konania v registri obyvateľov SR, sociálnej poisťovne a lustráciou manželky navrhovateľa v sociálnej poisťovni. Zároveň súd vykonal výsluch svedkov pani M. O. a pani U. C. - O..
15. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/196/93 zo dňa 07. 10. 1993, právoplatného dňa 19. 10. 1993, súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky M. O., rod. P. a odporcu X. O. rozviedol, maloletého F. a maloletú U. zveril do výchovy a opatery matky, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého F. mesačne sumu 650,- Sk a na maloletú U. 550,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že v manželstve sú neustále konflikty a problémy v dôsledku nadmerného používania alkoholických nápojov odporcom. Tieto problémy pretrvávali od roku 1984 a boli sprevádzané aj agresivitou odporcu pod vplyvom alkoholu vo vzťahu k nej, ako aj ku deťom. Viac krát už opustila spoločnú domácnosť a v roku 1991 podala aj návrh na rozvod, ktorý vzala späť z dôvodu, že jej odporca sľúbil, že prestane požívať alkoholické nápoje. Aj po absolvovaní PAL na Prednej hore však odporca opäť začal s požívaním alkoholických nápojov a vydržal abstinovať len tri mesiace, a z toho dôvodu už mu neverila a žiadala návrhu vyhovieť. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvrátené z dôvodu požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu, pričom sa zjavne jednalo o závislosť odporcu na požívanie alkoholických nápojov. Aj keď verbálne prejavoval snahu, a to aj v minulom rozvodovom konaní prestať s požívaním alkoholických nápojov v záujme zachovania rodiny, súd tomuto tvrdeniu odporcu neuveril. Podľa názoru súdu požívanie alkoholických nápojov v takom rozsahu závislosti, ako je zrejmý u odporcu, je dôvodom pre rozvod manželstva účastníkov a nie je to ani v záujem maloletých detí, aby takáto situácia pretrvávala v rodine.
16. Z výzvy na písomné uzatvorenie zmluvy o platení úhrady za sociálne služby zo dňa 24. 05. 2021 adresovanej navrhovateľovi Mestským úradom v Banskej Bystrici, odbor sociálnych vecí vyplýva, že v zmysle zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 18. 05. 2021 je sociálna služba poskytovaná odporcovi v zariadení pre seniorov KOMUCE, Krivánska 26, Banská Bystrica, za ktorú je určená mesačná úhrada vo výške 506,40 Eur pri VI. stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Tento stupeň odkázanosti bol určený odporcovi rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2020 a s ohľadom na výšku príjmu v zmysle § 73 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov je odporca povinný platiť úhradu za sociálnu službu vo výške maximálne 236,69 Eur mesačne. Rozdiel medzi vypočítanou úhradou za sociálnu službu a možnou úhradou odporcu v zmysle uvedeného zákona sú povinné uhrádzať zaopatrené plnoleté deti podľa § 73 ods. 12 predmetného zákona. V prípade odporcu činí tento rozdiel 134,90 Eur mesačne. Zároveň z výzvy vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ s vyživovacou povinnosťou nesúhlasí, má právo požiadať súd o neurčene vyživovacej povinnosti.
17. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení výrok rozhodnutia spočívajúci v neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa vyplýva priamo zo zákona § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z.. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov. V danom prípade posudzovania dobrých mravov sa skúma oprávnenie a nie povinnosť, to znamená, že nemožno priznať výživné len v prípade, ak preto existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie odporcu voči navrhovateľovi, ktoré spôsobí stratu práva na výživné.
18. Súd zistil, že účastníci sú v rodinnoprávnom vzťahu (syn-otec). Navrhovateľ je schopný samostatne sa živiť, je ženatý, má dve maloleté deti a vlastnú domácnosť. Manželka navrhovateľa má vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje podstupovanie rôznych zákrokov, náročnej liečby, a s tým spojené
cestovanie, aj čerpanie OČR na strane navrhovateľa, čím sa výrazne znižuje príjem ich domácnosti. Zároveň je ich domácnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Odporca je na základe posudku, ktorý dalo vypracovať Mesto Banská Bystrica, zaradený do VI. stupňa odkázanosti a splnil podmienky na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov. Výška dôchodku odporcu nepokrýva náklady jeho poskytovaných sociálnych služieb.
19. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa, pretože mal vykonaným dokazovaním, a to svedeckými výpoveďami, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/196/93 zo dňa 07. 10. 1993 aj zhodnými tvrdeniami účastníkov týkajúcich sa výživného preukázané, že odporca ako otec navrhovateľa nevychovával, neučil sa s ním, nestaral sa o neho v žiadnom smere, nebol mu oporou. Naopak, od útleho detstva vytváral doma prostredie neistoty, nebezpečenstva, plné alkoholu, agresie s tým, že podľa výpovedí svedkýň museli pred ním utekať z bytu, a to aj v zime, často ich prichýlili susedia, neskôr žili u starých rodičov. Aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode vyplýva, že odporca bol alkoholikom, podstúpil aj protialkoholické liečenie, ale neúspešne. Po rozvode manželstva odporca dobrovoľne neprispieval na výživu navrhovateľa, ani nijakým spôsobom sa o neho nezaujímal. Navrhovateľ sa s odporcom nevidel 26 rokov, myslel si, že zomrel. Zo samotného pojednávania bolo zrejmé, že spomínanie na praktiky odporcu bez ohľadu na to, koľko času od týchto udalostí uplynulo, spôsobovalo svedkyniam aj navrhovateľovi silné psychické vypätie. Správanie odporcu možno jednoznačne charakterizovať ako správanie, ktoré mu spôsobilo stratu práva na výživné od navrhovateľa. Súd dospel k presvedčeniu, že je dôvodné neurčiť výživné zo strany navrhovateľa voči odporcovi pre rozpor s dobrými mravmi.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože trovy v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku si hradia účastníci sami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.