Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-322-2017.pdf
PDF · 120.06 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/322/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu H. X., A.. XX.X.XXXX, P. XX, H., S.. Č.. W. XXX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej M. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. H., P. XX, zastúpenej LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. mája 2017 č.k. 4C/102/2011 - 361 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
I. a/ vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje byt nachádzajúci sa v H., J.. P. Č.. XX - W. Č.. X, Q. Q. Č.. X, na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele reg. C, parcelné č. XXXX/XX, T. F. : N. F. Y. A., E. Q. XXX P., zapísaný na LV č. XXXX, Okresného úradu H., E. O., E. H., obec H., katastrálne územie H., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa v H., J.. P. Č.. XX, stojaceho na parcele reg. C, parcelné č. XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, E. H., E. H., O. Ú. H. Q. F. XXX/XXXXX - Í. O. I., spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela reg. C, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., E. H., katastrálne územie H. v podiele 470/10000 - ín k celku, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2, a
b/ určuje, že žalobca je povinný až do úplného vyrovnania splatiť:
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - VÚB a.s., flexi pôžička, č. XXXXXXXXXXXXXXX v zostatkovej výške 98,75 eur,
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - pôžičková karta Quatro, č. karty 4172, č. kartového účtu XXXXXXXXXX v zostatkovej výške 836,59 eur,
- peňažný záväzok Quatro č. kartového účtu XXXXXXX (v.s.), č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, š.s. XXXXXXXX, ktorý čerpal, spotreboval sám a spláca žalobca,
c/ určuje, že žalobca na seba preberá až do úplného vyrovnania judikovaný záväzok na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 12C/294/2015- 43 zaplatiť tretej osobe časť istiny s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu 9.546,60 eur s príslušenstvom,
d/ do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúca sa v H., ul. P. Č.. XX - W. Č.. X, Q. Q. Č.. X, na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele reg. C,
parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, Okresného úradu H., Odbor katastrálny, okres H., E. H., O. Ú. H., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa v H., J.. P. Č.. XX, stojaceho na parcele reg. C, parcelné č. XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H. v podiele 470/10000 k celku, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela reg. C, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H. v podiele 470/10000 k celku, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2,
e/ určuje, že žalovaná je povinná až do úplného vyrovnania splatiť:
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej neurčenej istiny s príslušenstvom - Poštová banka, a.s. dostupná pôžička na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX, ktorý splácala žalovaná bol ku dňu 04. 12. 2015 postúpený na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o.,
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - karta T - Mobile, č. zmluvy XXXXXXXXXX, ktorý bol postúpený na Consumer Finance Holding, a.s. Intrum Justitia Slovakia a VÚB banka, spolu v zostatkovej výške 1.724,84 eur,
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - Tesco úver - zostatku úveru s príslušenstvom na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou TESCO postúpená na spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. v zostatkovej hodnote 1.277,23 eur,
f/ určuje, že žalovaná na svoju osobu preberá až do úplného vyrovnania judikovaný záväzok na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 10C/516/2013-123 zaplatiť tretej osobe časť istiny s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu 9.048,94 eur s príslušenstvom,
g/ zaväzuje žalobcu na úplné vyrovnanie zaplatiť žalovanej k jej rukám sumu 4.965,57 eur a to do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
h/ prikazuje hnuteľné veci každému účastníkovi konania do výlučného vlastníctva podľa stavu, v akom každý z nich vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia užíva a má ju v držbe.
II. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,
III. žalobca a žalovaná sú povinní nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Rožňava, každý po 50 %.
2. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe podanej na súd dňa 7.7.2011 a uviedol, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Štefanom Baštákom, ktorý v znaleckom posudku č. 27/2012 zo dňa 31.3.2012 určil hodnotu trojizbového bytu č. X v bytovom dome č.s. XXX, J.. P. Č.. XX a pozemku parcely č. KN XXXX/XX, O..Ú.. H. na sumu 18.300 eur, že strany sporu opakovane žiadali súd o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo, že právny zástupca žalovanej podal dňa 31.8.2016 na súd návrh na vyporiadanie BSM, ktorý súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, ku ktorému sa právny zástupca žalobcu nevyjadril, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo súdom doručené uznesenie, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie podľa § 167 ods. 3 CSP, pričom v lehote určenej súdom sa právny zástupca žalobcu nevyjadril, že dňa 6.4.2017 boli právnemu zástupcovi žalobcovi súdom uložené povinnosti podľa § 153 CSP a právny zástupca žalobcu sa nevyjadril.
3. Konštatoval, že nariadil pojednávanie na deň 25.4.2017, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa nevie vyjadriť k návrhu žalovanej na vyporiadanie BSM, ktorý bol opakovane doručený súdom právnemu zástupcovi žalobcu a ktoré potom súd podľa § 219 ods. 2 CSP odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23.5.2017 a následne dňa 3.5.2017 právny zástupca žalobcu súdu doručil vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že žalobca sa k podaniu žalovanej zo dňa 31.8.2016 nevyjadril z toho dôvodu, že nemal k dispozícii všetky výpisy, ako aj doklady o realizovaných platbách po rozvode manželstva od peňažných ústavov, o ktoré žiadal a ku dňu konania pojednávania mal len čiastkové doklady, ktoré súdu pripája, keďže súd umožnil stranám doložiť doklady a ktoré preukazujú, že spoločné dlhy platil po rozvode manželstva sám. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, že „obdobne súd uložil právnemu zástupcovi žalovanej preukázať aktualizované zostatky úverov, ku ktorým má právo sa vyjadriť aj žalobca. Vzhľadom na predmet sporu, ktorý začal v roku 2011 žalobca je toho názoru,
že súd mal aj bez návrhu vykonať dôkazy preukazujúce zostatky úverov, oboznámiť sa s konaniami tunajšieho súdu ohľadom tvrdených rozhodnutí o povinnosti strán zaplatiť istinu s úrokmi tretím osobám, s exekučným spisom a pod. a to z toho dôvodu, že tvrdenia strán sú rozporné a tvrdenia žalovanej sú v rozpore so skutočnosťou. OZ nemá výslovné ustanovenia o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a ktoré vznikli za jeho trvania. Tieto totiž v zmysle ust. § 143 OZ nepatria do BSM v dôsledku čoho sa na nich nevzťahuje ust. § 149 a § 150 OZ. Vzhľadom na uvedené pri týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ust. OZ, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ust. § 149 a § 150 OZ a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM. Ak mali manželia spoločnú pôžičku, súd rozhodne o vyporiadaní dlhu podľa stavu ku dňu rozhodovania súdu so zohľadnením toho, čo prípadne po zániku BSM už bolo z dlhu vyplatené a nie podľa stavu ku dňu zániku spoločného majetku manželov. Z uvedeného je zrejmé, že súd ku dňu posledného pojednávania t.j. 25.04. 2017 nemal zistený objektívny stav dlhov tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovanej. Žalobca po zadovážení podklady, preto pripája doklady preukazujúce jeho tvrdenia v návrhu a počas konania a upresňuje zostatky úverov: - výpis z účtu kreditnej karty Cetelem o zostatku ku dňu 31.03.2017. Zostatok predstavuje sumu 374,55 eur. Po rozvode manželstva žalobca sám uhradil spoločný dlh vo výške 2.324,- eur, - výpis z pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX o zostatku ku dňu 31.03. 2017. Zostatok predstavuje sumu - 878,63 eur. Po rozvode manželstva žalobca sám uhradil spoločný dlh, ktorý predstavoval sumu 907,69 eur, vo výške 693,- eur, - pôžičková karta Quatro č. kartového účtu XXXXXXX, aktuálny zostatok sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť i keď o výpis požiadal. Po rozvode manželstva žalobca sám uhradil na spoločný dlh sumu 2.486,7 eur, - na pôžičku čerpanú na kúpu TV od Consumer Finance Holding a.s., divízia Quatro č.ú. XXXXXXXXXX zaplatil žalobca sám po rozvode manželstva na spoločný dlh sumu 159,75 eur. Zostatok sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť i keď o výpis požiadal, - v rámci exekučného konania EX/54/2013 zaplatil žalobca sám sumu 143,97 eur a sumu 277,49 eur. Žalobca navrhuje, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil to, čo žalobca zo svojho vynaložil na úhradu spoločných dlhov v zmysle vyššie uvedených doklady. Po rozvode manželstva Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k. 10C/516/2013 zaviazal účastníkov zaplatiť tretej osobne spoločne a nerozdielne sumu 9.048,94 eur s prísl. a rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/294/2015 zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť tretej osobe sumu 9.546,60 eur s prísl. Žalobca navrhuje, aby súd pri vyporiadaní vychádzal z právoplatných rozhodnutí a prikázal dlhy obom stranám v zmysle vyššie citovaných rozhodnutí.“ Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalovanej súdu dňa 15.5.2017 oznámil, že „žalovaná má za to, že pri naplnení zásady koncentrácie a zásady hospodárnosti kontradiktórneho civilného procesu by súd nemal prihliadať na vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.05. 2017. Už v predvolaní na pojednávanie zo dňa 06.04.2017 na deň 25.04. 2017 súd v zmysle kogentných ustanovení § 153 a § 154 CSP vyzval strany sporu, aby uplatnili všetky prostriedky procesného útoku respektíve procesnej obrany až do momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (v tomto prípade do 25.04. 2017). Dňa 25.04. 2017 sa na Okresnom súde Rožňava konalo pojednávanie v predmetnej veci. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 31.08.2016 sa žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.04.2017 nevyjadril, nenamietal nič, teda ho mal za nesporné. Na predmetné vyjadrenie mal cca 8 mesiacov. Okresný súd Rožňava odročil pojednávanie na 23.05.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej.“
4. Po citácii znenia § 143 ods. 1, 2 a 3, § 149 ods. 1 až 5 a § 150 Občianskeho zákonníka, ako i znenie § 153 ods. 1 až 3 a § 154 CSP prvoinštančný súd „rozhodol podľa návrhu žalovanej v zmysle zákonných ustanovení o spôsobe vyporiadania BSM ustanovených v Občianskom zákonníku, na ktoré súd poukazuje v ods. 13 a 14.“ (bod 22 rozsudku). Dôvodil, že „po tom, ako umožnil stranám sporu dohodnúť si spôsob vyporiadania ich BSM mimosúdnou dohodou, prípadne súdnym zmierom, k čomu však napriek poskytnutiu dlhej lehoty nedošlo uložil právnym zástupcom strán sporu, aby navrhli spôsob vyporiadania BSM. Právny zástupca žalovanej navrhol spôsob vyporiadania BSM už v podaní zo dňa 14.03.2016. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd vyžiadal správy o úveroch strán sporu na pojednávaní dňa 15.03. 2016. Súd tieto správy vyžiadal a spis ich obsahuje na čl. 205 až čl. 252 spisu. Tieto správy boli súdom doručené obidvom právnym zástupcom na vyjadrenie v júli 2016. Právny zástupca žalovanej k týmto správam podal vyjadrenie dňa 31.08.2016. Právny zástupca žalobcu sa k týmto správam nevyjadril. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej bolo súdu doručené dňa 07.11.2016, s poukazom na znenie § 153 a § 154 CSP. Dňa 15.11.2016 právny zástupca žalovanej podal súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania z dôvodu, že prebieha exekučne konanie pod sp. zn. Ex/143/2016, povinnými sú obe strany sporu, v tejto exekúcii sú vykonávané rozsudky OS Rožňava č.k. 10C/516/2013 - 123, č.k. 12C/294/2015 - 43 a KS Košice č.k. 3Co/100/2015-164. Z
dôvodu PNS sudkyne od 24.11.2016 bol spis pridelený inej sudkyni tunajšieho súdu dňa 10.01.2017, ktorá uznesením č.k. 4C/102/2011-303 zo dňa 13.02.2017 uložila žalobcovi, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, doručeného súdu dňa 15.11.2016, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 14.02.2017. Po vrátení veci zákonnej sudkyni dňa 03.04.2017 bolo právnym zástupcom strán sporu listom zo dňa 06.04.2017 uložené uplatniť prostriedky procesného útoku resp. prostriedky procesnej obrany včas do lehoty uvedenej v § 154 CSP, s poučením, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivosti so zreteľom a hospodárnosť konania, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Právny zástupca žalobcu prevzal tento list 12.04.2017. Ani na pojednávaní dňa 25.04.2017, kde bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené toto právo nevyužil. Súd má za to, že neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalobcu uvedené v podaní doručenom súdu 03.05.2017, kde odôvodňuje, z akého dôvodu nemohol splniť súdom uloženú povinnosť (a to niekoľkokrát) v zmysle ustanovení CSP o sudcovskej a zákonnej koncentrácii. Súd preto vychádzal z tvrdení žalovanej o spôsobe splácania dlhov strán sporu. Právny zástupca žalovanej svoje tvrdenia doložil listinnými dôkazmi (na čl. 263 až čl. 299 spisu). Pokiaľ žalobca s týmito tvrdeniami nesúhlasil, mal dostatok času a priestoru zo strany súdu (a aj zo strany žalovanej), aby tieto tvrdenia žalovanej vyvrátil.“
5. O trovách sporových strán a štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 259 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy. Rozsudok súdu prvej inštancie označil žalobca za nesprávny, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, nespĺňajúci základnú požiadavku a to požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Z rozsudku nie je zrejmé, čo tvorí masu BSM, z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami a dôkazmi sa súd prvej inštancie riadil pri vyporiadaní jednotlivých vecí, pohľadávok a dlhov tvoriacich BSM, z odôvodnenia nevyplýva, z akých dôvodov zaviazal žalobcu zaplatiť na vyrovnanie žalovanej sumu 4.965,57 eur, ako dospel k takémuto vyporiadaniu, akým výpočtom sa riadil a z rozsudku nie je zrejmé, aké hnuteľné veci a v akej hodnote boli prikázané stranám sporu. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri vyporiadaní nepripojil a neoboznamoval ani súdne rozhodnutia, t.j. rozsudok OS Rožňava, sp. zn. 10C/516/2013-123 a sp. zn. 12C/294/2015-43, že, ako to je zrejmé z odseku 21, vychádzal len z tvrdení žalovanej o spôsobe splácania dlhov strán sporu, a to bez bližšieho odôvodnenia o aké splácanie, v akom rozsahu, akých konkrétnych dlhov, svoje rozhodnutie nešpecifikuje a len formálne vychádza z listinných dôkazov na č.l. 263 a 299 spisu. Podčiarkol, že súd prvej inštancie nevychádza pri odôvodnení rozsudku a vyporiadaní BSM len z tvrdení žalovanej o spôsobe splácania dlhov strán sporu, ale súčasne mechanicky, bez akéhokoľvek odôvodnenia prebral celkové vyporiadanie BSM takmer úplne zhodne, ako je uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 30.8.2016, ktoré bolo súdu doručené 31.8.2016, a to bez zohľadnenia dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Tvrdil, že podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, konanie o vyporiadanie BSM sa síce začína len na návrh niektorej zo strán, súd však nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania, pričom v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív) a ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy, o vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku, pričom predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov. Poukazom na uvedené, súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že sa vyúčtovaním vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie založil na konštatovaní a poukazovaní z akého dôvodu vychádza len z tvrdení žalovanej v zmysle ustanovení CSP o sudcovskej a zákonnej koncentrácii. V tejto súvislosti žalobca namietol, že súd prvej inštancie účelovo nerešpektoval ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany a hoci v súdnom spise sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré zabezpečil súd prvej inštancie, ide o listinné dôkazy preukazujúce splácanie jednotlivých úverov, ako aj listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 230, 233-251, ktoré svedčia o tom, že žalobca sám splácal úvery po rozvode manželstva, súd na tieto dôkazy neprihliadal pri konečnom vyporiadaní BSM a bez akéhokoľvek zdôvodnenia vychádza pri svojom rozhodnutí bez konečného vyúčtovania zaniknutého BSM strán sporu tak, že preberá do rozsudku bez akéhokoľvek odôvodnenia vyjadrenie žalovanej.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, majúc za to, že odvolanie žalobcu neobsahuje nič právne relevantné, lebo s tvrdeniami žalobcu ohľadne skutkového stavu a právnymi otázkami sa už riadne vysporiadal súd prvej inštancie. Podľa žalovanej tvrdenie žalobcu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, nemajú oporu v skutkovom stave, nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.8.2016 presne stanovila masu a sumu nevyporiadaného BSM do ktorého zahrnula aktíva a pasíva BSM, určila zostatok dlhov a spôsob ich splácania a navrhla spôsob prevzatia už judikovaných súdnych rozhodnutí OS Rožňava, č. k. 10C/516/20 16-123 a 12C/294/20 15- 431. Dodala, že rozsudok je zrozumiteľný a jasný, dobre odôvodnený, žalobca mal dostatok času na vyjadrenie od 31.8.2016 a na pojednávaní dňa 25.4.2017 právny zástupca žalobcu vyhlásil, že sa nevie vyjadriť k vyjadreniu žalovanej zo dňa 31.8.2016, a to mal súd za nesporné, pričom súd nedokazuje skutočnosti, ktoré majú strany sporu za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP a preto súd prvej inštancie v zmysle zásady hospodárnosti vyhlásil dňa 25.4.2017 uznesením dokazovanie za skončené, na priložené dôkazy žalobcu, a žalovanej po tomto termíne súd správne neprihliadal. Napokon žalovaná tvrdila, že je právne úplne irelevantné, že spor začal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pretože od roku 2013 až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdom bol žalobca pasívny.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné zrušiť, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, priznaných v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolanie žalobcu je dôvodné a argumenty prednesené v odvolaní sú v plnej miere opodstatnené a je nutné s nimi súhlasiť.
9. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).
10. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti a zakotvuje i požiadavku kontradiktórnosti, ktorá spolu s požiadavkou rovnosti sporových strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6 ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany, ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutie nemôže byť založené na ničom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (por. napr. rozsudok Mantovanelli proti Francúzsku z 18.3.1997, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 16. 2. 2000, Ekbatani proti Švédsku z 26.5.1988, Helmers proti Švédsku z 29.10.1991, Belziuk proti Poľsku z 25.3.1998, Cooke proti Rakúsku z 8. 2. 2000).
12. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
13. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.
14. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol „podľa návrhu žalovanej v zmysle zákonných ustanovení o spôsobe vyporiadania BSM ustanovených v Občianskom zákonníku, na ktoré súd poukazuje v ods. 13 a 14.“ (bod 22 rozsudku). Tento záver vyvodil bez ďalšieho potom, ako citoval znenie § 143 ods. 1, 2 a 3, § 149 ods. 1 až 5 a § 150 Občianskeho zákonníka, ako i znenie § 153 ods. 1 až 3 a § 154 CSP a ako oboznámil obsah argumentácie žalobcu v žalobe podanej na súd dňa 7.7.2011 a uviedol, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Štefanom Baštákom, ktorý v znaleckom posudku č. 27/2012 zo dňa 31.3.2012 určil hodnotu trojizbového bytu č. X Q. W. T. Č..X.. XXX, J.. P. Č.. XX a pozemku parcely č. KN 2081/19, k.ú. Rožňava na sumu 18.300 eur, že právny zástupca žalovanej podal dňa 31.8.2016 na súd návrh na vyporiadanie BSM, ku ktorému sa žalobca napriek opakovaným výzvam nevyjadril, a poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu i žalovanej po pojednávaní dňa 25.4.2017, ktoré odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23.5.2017, ktoré žalobca doručil súdu dňa 3.5.2017 a žalovaná dňa 15.5.2017.
15. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že z dôvodov rozsudku vôbec nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, dokonca z neho nevyplýva ani zistenie, či a kedy bolo manželstvo sporových strán rozvedené a či bola zachovaná lehota na podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi v jeho odvolaní i v tom, že výrok je v časti h/, ktorou „prikazuje hnuteľné veci každému účastníkovi konania do výlučného vlastníctva podľa stavu, v akom každý z nich vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia užíva a má ju v držbe“ je pre absenciu špecifikácie hnuteľných vecí absolútne nevykonateľný.
16. Z obsahu spisu a napokon i odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie potom, ako vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, uložil žalovanej povinnosť „doručiť súdu v 15 dňovej lehote aktualizované zostatky úverov strán sporu, ktoré sú uvedené v poslednom podaní doručenom súdu 31.08.2016.“ (č.l. 312 súdneho spisu). Takýto postup nemožno vyhodnotiť ako správny.
17. Podľa § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. V prípade, ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
18. Pokiaľ preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a následne uznesením uložil žalovanej povinnosť predložiť súdu dôkaz („aktualizované zostatky úverov strán“), týmto nesprávnym postupom zaťažil súd prvej inštancie konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu, je potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.
19. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s prihliadnutím na všetky žalobcom i žalovanou predložené a označené dôkazy a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bol nepochybné skutkové a právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu v priebehu sporu na súde prvej inštancie i v priebehu odvolacieho konania.
21. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).