Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-211-2016.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/211/2016
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX S., právny zástupca: JUDr. Alena Korpášová, so sídlom Rázusova 11, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, XXX XX G., právny zástupca: JUDr. Jarmila Čižmárová, IČO: 31 810 942, so sídlom Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 21.09.2016 sa v tom čase maloletý žalobca zastúpený zákonnou zástupkyňou - matkou domáhal určenia, že právny úkon S.. K. S., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej spočívajúci v uzavretí kúpnej zmluvy dňa 23.09.2013 právoplatnej dňa 09.10.2013, ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti byt č. XX, poschodie X. vchod XX, nachádzajúci sa v K. na E. W. vo veľkosti podielu 1/1 a prislúchajúceho podielu vo veľkosti 62/5606 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcelné číslo XXXX vo veľkosti podielu 62/5606 zapísaných Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie Piešťany parcely registra „U.“ evidované na katastrálnej mape ako parcely číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 875 m2, stavby súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX bytový dom je voči žalobcovi právne neúčinný. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania. 2. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 17.02.2022 žalobca zobral žalobu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 21.09.2016 podal na tunajší súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré odvodzoval od skutkových tvrdení, že rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/62/2011 zo dňa 13.06.2013 bola zvýšená otcovi S.. K. S. vyživovacia povinnosť na žalobcu a to na sumu 200,- eur mesačne od 01.06.2013, súčasne rozsudkom bol otec žalobcu zaviazaný na zaplatenie zameškaného výživného v sume 10.021,92 eur. Napriek uvedenej skutočnosti otec výživné neplatil vôbec, súčasne nezaplatil ani rozsudkom určené zmeškané výživné. Po doručení rozsudku Okresného súdu Malacky dňa 23.09.2013 uzavrel otec žalobcu kúpnu zmluvu ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou ohľadne nehnuteľnosti - byt č. XX poschodie X. vchod XX. nachádzajúci sa v K. na ulici E., ktorej nehnuteľnosti bol výlučným vlastníkom. Zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe zo dňa 20.09.2016 mal za to, že povinný S.. K. S. sa týmto právnym úkon snažil ukrátiť žalobcu ako veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky z titulu zameškaného výživného v sume 10.021,92 eur ako aj riadneho výživného. Počas celého tohto súdneho sporu dlh na výživnom pretrvával/pretrváva, je pravdou, že otec žalobcu priebežne zaplatil/platil dlh na výživnom, avšak nikdy v plnej dlžnej sume a tiež nikdy počas celej doby trvania vyživovacej povinnosti neplatil výživné riadne a včas t. j. 200,- eur. mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred. V danom čase dlh na výživnom predstavuje sumu 4.097,86 eur ku dňu 15.02.2022. Žalobca sa sústavne pripravuje na ďalšie povolanie policajta na Bundespolizeiaus Bamberg, pričom predpokladaný koniec štúdia je určený dňom 23.02.2023. S poukazom na túto skutočnosť, že za rok žalobca ukončí
štúdium a nastúpi do zamestnania, súčasne s poukazom, že žaloba bola podaná pred piatimi rokmi a napriek uvedenej skutočnosti, sa v konaní nepodarilo dosiahnuť doposiaľ ani prvostupňové rozhodnutie súdu, žalobca za daných okolností zvážil, že súdne konanie by zrejme trvalo minimálne dva až tri roky po dosiahnutie právoplatného rozhodnutia, kedy by mal byť už zárobkovo činný. Neustále prebieha exekučné konanie u súdnej exekútorky JUDr. Ivona Babušková so sídlom Nove Mesto nad Váhom sp.zn. EX 91/2012. Povinný S.. K. S. nemá žiadny majetok ani príjem na území SR a je teda ťažko v exekučnom konaní postihnuteľný resp. je obmedzená možnosť vymoženia stále pretrvávajúcej pohľadávky na zameškanom výživnom. Napriek uvedeným skutočnostiam sa žalobca rozhodol s prihliadnutím na ďalšiu možnú dĺžku súdneho konania vziať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 20.09.2016, doručenú Okresnému súdu Piešťany dňa 21.09.2016 v celom rozsahu späť. V zmysle vyššie uvedených skutočnosti žalobca navrhol konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, k dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. 6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 7. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. 8. Zo strany žalobcu prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu späť, ktoré žalobca odôvodnil tým, že žaloba bola podaná pred piatimi rokmi a napriek uvedenej skutočnosti sa v konaní nepodarilo dosiahnuť ani prvostupňové rozhodnutie súdu, preto sa žalobca s prihliadnutím na ďalšiu možnú dĺžku súdneho konania rozhodol vziať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 20.09.2016 v celom rozsahu späť. 9. Žalovaná sa k späťvzatiu žalobcu nevyjadrila, napriek tomu, že bola súdom opakovane na vyjadrenie sa vyzvaná a to výzvou zo dňa 18.02.2022 a výzvou zo dňa 28.02.2022. V zmysle uvedeného má súd za to, že žalovaná voči späťvzatiu žaloby nemá námietky. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil (výrok I.). 10. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania voči žalovanej prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. V tomto prípade, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť odôvodňujúc jeho späťvzatie skutočnosť, že žaloba bola podaná pred piatimi rokmi a nepodarilo sa doposiaľ dosiahnuť ani prvoinštančné rozhodnutie. Pri skúmaní procesnej zodpovednosti pri zastavení konania je v tomto prípade nevyhnutné uviesť, že žalobca ako dominus litis sporu (pán sporu) má okrem iného právo zobrať žalobu späť a prejaviť svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konanie sporové. Vychádzajúc plne zo zásady „autor dominus litis“, t. j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený, ale s tým, že ak dôvod späťvzatia žaloby nebude dôvodný, je potrebné niesť zodpovednosť na zastavení konania. V tomto prípade súd konštatuje, že z procesného hľadiska žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovaná má nárok na náhradu trov konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, tak že žalovanej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.