Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8Cb/42/2018

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok vo veci žalobcu: Ing. T. L., nar. XX.XX.XXXX, U. X, XXX XX C., právne zast.: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému: Permacoat Slovakia, s.r.o., Družstevná 610, 034 01 Liptovská Štiavnica, IČO: 46 363 289, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.08.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo k súboru hnuteľných vecí vo výlučnom vlastníctve žalovaného - striekacia a sušiaca linka a súvisiaca technológia od výrobcu VENJAKOB MASCHINENBAU GmbH & Co.KG, Germany, typ: HGS-DUO/C, číslo stroja: A 05 09 005/0500, rok výroby 2005, so všetkými súčasťami a príslušenstvom, umiestnené t.č. vo výrobnej hale súpisné číslo 459 postavenej na parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie W.. Zriadenie záložného práva požadoval za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok v celkovej výške 50 000 EUR, ktoré má voči žalovanému.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že previedol zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného titulom pôžičky celkovo sumu 40 000 EUR, a to nasledovne: dňa 21.08.2017 poukázal sumu 10 000 EUR, dňa 05.09.2017 sumu 10 000 EUR, dňa 13.09.2017 sumu 10 000 EUR a dňa 26.09.2017 sumu 10 000 EUR. Ohľadne poskytnutých pôžičiek nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným písomná zmluva. Lehota na vrátenie pôžičiek nebola dohodnutá. Dňa 13.10.2017 žalobca vybral zo svojho bankového účtu hotovostné peňažné prostriedky vo výške 9500 EUR a v rovnaký deň tieto vložil v hotovosti na bankový účet žalovaného. Dňa 07.12.2017 žalobca poukázal zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného celkovo sumu 500 EUR. Celková suma takto poskytnutých prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému predstavuje 10 000 EUR. Ohľadne poskytnutých prostriedkov nebola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva. Žalobca poskytol uvedené peňažné prostriedky žalovanému s cieľom získania obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. K zamýšľanej transakcii nikdy nedošlo. Žalovaný tak získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalobca mal záujem zúčastňovať sa dlhodobo svojimi peňažnými vkladmi na podnikaní žalovaného ako investor projektu Nižná. Okrem žalobcu poskytol peňažné prostriedky žalovanému aj brat žalobcu (In. Pavol Stano). Žalobca aj jeho brat konali v zhode. Podľa ich vzájomnej dohody mali byť vklady poskytnuté zo strany žalobcu v budúcnosti započítané do obchodného podielu brata žalobcu. Ďalej popri žalobcovi a bratovi žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky aj ďalší investor - Mário Belák, ktorý so žalovaným aj v minulosti uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve na projekte Nižná. Pán Mário Belák sa na krátku dobu (od 26.04.2018 do 27.06.2018 stal druhým konateľom spoločnosti žalovaného). Všetci investori projektu Nižná sa snažili rokovať s jediným

spoločníkom žalovaného (Ing. Jánom Kačalkom) o ďalšom spôsobe a forme ich účasti na financovaní projektu. Investori mali indície o zhoršovaní ekonomickej situácie žalovaného. Komunikácia zo strany jedného spoločníka bola však vyhýbavá. Dňa 27.06.2018 žalovaný listom označeným ako „Oznámenie dôležitých skutočností“ oznámil žalobcovi, že ukončuje jeho účasť ako investora na projekte Nižná a dôjde k vráteniu poskytnutých vkladov a pôžičiek. Jediný spoločník žalovaného k rovnakému dňu zároveň odvolal investora Mária Beláka z funkcie druhého konateľa spoločnosti žalovaného. Výšku poskytnutých peňažných prostriedkov žalovaný nespochybňuje. V komunikácii so žalobcom žalovaný uznával všetky vyššie uvedené peňažné nároky, naposledy tak urobil prostredníctvom elektronickej pošty odoslanej dňa 04.07.2018 na adresu brata žalobcu. Prílohou tejto elektronickej pošty bola tabuľka s podrobným rozpisom záväzkov žalovaného voči žalobcovi, ako aj voči bratovi žalobcu. Napriek viacerým urgenciám a pokusom o rokovanie sa žalovaný vyhýba vráteniu poskytnutých peňažných vkladov a pôžičiek žalobcovi. Predžalobnou výzvou zo dňa 13.07.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 40 000 EUR z titulu vrátenia poskytnutých pôžičiek a vo výške 10 000 EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu žalovaný do dnešného dňa nevrátil žalobcovi ani len časť poskytnutých peňažných vkladov. Žalobca je pripravený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Finančná a ekonomická situácia žalovaného je zlá. Žalovaný nestíha načas plniť svoje záväzky voči veriteľom. Žalobca má vedomosť, že pohľadávky voči žalovanému uplatňujú súdnou cestou aj ďalší veritelia (Pavol Stano, Mário Belák). Zo správy o stave spoločnosti Permacoat Slovakia s.r.o. - prevádzka Nižná zo dňa 20.06.2018 vyplýva, že dochádza k poklesu tržieb spoločnosti, že spoločnosť prestala splácať dohodnuté splátky dlhu voči veriteľovi M1, a.s. s vysokou pohľadávkou, ako aj ďalšie negatívne skutočnosti. Podľa údajov na webovom portáli „dlžník.sk“ bol žalovaný dlžníkom na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 12 474,18 EUR. Podľa verejne dostupných údajov z katastrálneho portálu je zrejmé, že nehnuteľný majetok žalovaného je zaťažený záložnými právami v prospech iného veriteľa. Podľa verejne dostupných údajov z notárskeho centrálneho registra záložných práv je zrejmé, že hnuteľný majetok ako aj majetkové práva (pohľadávky) žalovaného sú zaťažené záložnými právami v prospech iného veriteľa. Na základe uvedených skutočností má žalobca dôvodnú obavu, že prípadná budúca exekúcia za účelom vymoženia jeho peňažných pohľadávok bude ohrozená. Žalovaný má prevádzku projektu Nižná umiestnenú v priemyselnom areáli v katastri obce Nižná, kde užíva na základe nájomného vzťahu nebytové priestory výrobnej haly súpisné číslo 459 o výmere 1558 m2, zapísané na LV č. 2073. Vlastníkom a prenajímateľom nehnuteľnosti je spoločnosť M1, a.s., Oravická 632, 028 01 Trstená. Základným výrobným prostriedkom na prevádzke žalovaného v obci Nižná je súbor hnuteľných vecí - striekacia a sušiaca linka a súvisiaca technológia od výrobcu VENJAKOB MASCHINENBAU GmbH & Co.KG, Germany, typ: HGS-DUO/C, číslo stroja: A 05 09 005/0500, rok výroby 2005. Výlučným vlastníkom linky je žalovaný. Výrobná linka je založená v prvom rade v prospech financujúcej banky žalovaného (Tatra banka, a.s.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že konanie žalovaného a aktuálna finančná a ekonomická situácia žalovaného reálne odôvodňuje obavu, že finančné uspokojenie žalobcu voči žalovanému po skončení súdneho konania môže byť ohrozené. Navrhované zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k výrobnej linke je dôvodné, proporcionálne a nezasahuje neprimerane do práv žalovaného.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok („CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorým súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 . Toto záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra (kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho depozitára cenných papierov a pod.). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu v konaní o veci samej, keď v tomto štádiu konania nie je na vykonávanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 . Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená a spôsobilý predmet záložného práva. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. .

11. Za účelom posúdenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil s obsahom listín založených spise, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

12. Pokiaľ ide o jeden zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, tento súd považoval za splnený. Z predložených listinných dôkazov (výpisy z účtu žalobcu, čl. 10-14 spisu, emailová komunikácia čl. 16-17 spisu) mal súd osvedčené, že žalobca poskytol žalovanému pôžičky v celkovej sume 40 000 EUR, a to dňa 21.08.2017 sumu 10 000 EUR, dňa 05.09.2017 sumu 10 000 EUR, dňa 13.09.2017 sumu 10 000 EUR, dňa 26.09.2017 sumu 10 000 EUR. Zároveň mal súd osvedčené, že dňa 13.10.2017 si žalobca vybral zo svojho bankového účtu sumu 9500 EUR a dňa 07.12.2017 sumu 500 EUR, ktorú následne vložil na bankový účet žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu tieto peňažné prostriedky boli poskytnuté s cieľom získania obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Nakoľko k prevodu obchodného podielu nedošlo, žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Titulom vrátenia pôžičky a vydania bezdôvodného obohatenia tak žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 50 000 EUR. Žalobca dňa 13.07.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 3 kalendárnych dní od doručenia výzvy (podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise výzva bola doručená žalobcovi dňa 18.07.2018), avšak tento na výzvu nereagoval a pohľadávku žalobcu neuhradil, ani len čiastočne. Súd mal teda hodnoverne osvedčenú existenciu a dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému, ktorému sa má na základe zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana.

13. Ako bolo vyššie uvedené, samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. K tomu musia byť osvedčené aj skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. V posudzovanej veci žalobca svoju obavu z možného zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia odôvodnil tým, že žalovaný je v omeškaní s úhradou jeho pohľadávky a neprejavuje snahu o jej reálne vyplatenie, taktiež poukázal na nepriaznivú finančnú a ekonomickú žalovaného, ktorý nestíha načas

plniť svoje záväzky voči viacerým veriteľom a ako vyplýva z verejne dostupných údajov z katastrálneho portálu a z notárskeho centrálneho registra záložných práv, jeho hnuteľné a nehnuteľné veci sú zaťažené záložným právom v prospech iného veriteľa (Tatra banka, a.s.). Súd po preskúmaní týchto dôvodov dospel k záveru, že žalobcom uvádzané skutočnosti dostatočne neosvedčujú obavu z budúceho zmarenia exekúcie. To, že žalovaný žalobcovi neuhradil dlžnú sumu je dôvodom na podanie žaloby na súd a v prípade neplnenia rozhodnutia vo veci samej, na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nie je však dôvodom, pre ktorý by sa žalobca bez ďalšieho mohol domnievať, že prípadná budúca exekúcia bude zmarená. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Na účely posúdenia, či určitá exekúcia môže byť reálne ohrozená nie je relevantná ani súčasná nepriaznivá finančná a ekonomická situácia žalovaného a pokles jeho tržieb, ale je podstatné, aký exekvovateľný majetok žalovaný vlastní (t.j. aktíva spoločnosti). Nakoľko z verejného registra účtovných závierok (konkrétne z účtovnej závierky žalovaného za rok 2017) súd zistil, že žalovaný má dostatočný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku žalobcu, jeho obava z možného ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci samej je nedôvodná. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že na niektorých hnuteľných a nehnuteľných veciach vo vlastníctve žalovaného je už zriadené záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., súd v tejto súvislosti uvádza, že existencia uvedených záložných práv je bežnou praxou bánk v prípade poskytnutia úveru a nemožno z tohto vyvodiť záver, že dochádza k zmenšovaniu majetku žalovaného. Z predložených listinných dokladov navyše nevyplýva, že by záložný veriteľ pristúpil k výkonu týchto záložných práv, a teda v tomto štádiu nemožno konštatovať že prípadná exekúcia voči majetku žalovaného bude ohrozená.

14. Pre úplnosť súd uvádza, že v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa musia skúmať nielen všeobecné predpoklady jeho nariadenia, ale aj primeranosť zásahu zabezpečovacieho opatrenia do majetkovej sféry žalovaného. Túto súd posudzuje porovnaním hodnoty pohľadávky uplatňovanej žalobcom s hodnotou hnuteľných vecí, na ktoré sa má zriadiť záložné právo, pričom platí, že medzi nimi nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zriadenie záložného práva má totiž nielen zabezpečovaciu funkciu, ktorá má dlžníka/žalovaného motivovať k úhrade pohľadávky žalobcu, ale aj funkciu uhradzovaciu. V prípade, ak by na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej malo dôjsť k výkonu záložného práva, súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné, aby výkonu zabezpečovacieho práva podliehali hnuteľné veci v sume vysoko presahujúcej výšku uplatnenej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanej veci žalobca v návrhu neuviedol ani len približnú hodnotu hnuteľných veci, na ktoré sa má vzťahovať záložné právo, pričom táto nevyplýva ani z predložených listinných dokladov, súd konštatuje, že primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke nebola osvedčená.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nakoľko nebolo zistené splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď návrh žalobcu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 tak, že nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, pretože aj keď bol žalovaný v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, žiadne trovy mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby mu súd tento nárok priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie by postupom podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške 0 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.