Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/129/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Sagacity, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 455/20, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 922 842, zastúpeného zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Autocentrum AUDIOR, s.r.o., so sídlom Zochova 2197, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 490 078, zastúpenému zástupcom JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/32/2018-27 zo dňa 14. júna 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/32/2018-27 zo dňa 14. júna 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh zo dňa 23.05.2018, doručený okresnému súdu dňa 24.05.2018, podľa ktorého sa žalobca proti žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v Meste Dolný Kubín, Katastrálne územie Q. O., a to jednotlivých stavieb a pozemkov tak, ako špecifikoval a vyjadril žalobca s tým, že záložné právo bude slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej sume 8.486,40 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za nájomné žalobcovi na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2014, pričom žalobca je povinný do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať proti žalovanému na príslušnom súde žalobu o zaplatenie celkovej sumy 8.486,40 Eur s príslušenstvom. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorých odkázal na Zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 31.12.2014, a to Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva o nájme“), na základe ktorej dňa 01.01.2015 žalobca prenechal žalovanému do užívania nehnuteľnosti - budovu súp. č. XXX (závodný klub) nachádzajúcu sa na pozemku parc. KN-C č. 240/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2, parc. KN-C č. 240/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 785 m2, parc. KN-C č. 240/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 584 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre Obec Dolný Kubín, k.ú. S.. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy o nájme uhrádzať žalobcovi nájomné vo výške 884 Eur mesačne bez DPH. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31.12.2020. Žalovaný predmetnú zmluvu vypovedal písomnou výpoveďou zo dňa 21.12.2017 s odôvodnením, že stratil spôsobilosť na prevádzkovanie činnosti, ktorá bola predmetom jeho podnikania. Žalobca túto výpoveď považuje za neplatnú, pretože druhá strana nestratila spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajala, čo vyplýva z reálne dostupných registrov, a to zo živnostenského a obchodného registra. Žalobca uviedol, že naviac táto výpoveď mu nebola doručená riadnym spôsobom, a preto mal za to, že nájom trvá, z ktorého titulu má nárok na úhradu faktúr za nájomné za obdobie od októbra 2017 do mája 2018 spolu vo výške 8.486,40 Eur. Žalobca ďalej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie nájomného, na čo zo strany žalovaného nedošlo k úhrade, preto vecou samou sa žalobca mieni domáhať zaplatenia dlžného nájomného v celkovej výške 8.486,40 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca uviedol, že obava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tkvie v tom, že exekúcia bude ohrozená, resp. úplne znemožnená, pretože žalovaný doterajším nepoctivým konaním vzbudzuje obavu, že v prípade, ak bude žalobca v spore o zaplatenie dlžnej sumy nájomného úspešný, druhá strana zmarí exekúciu. Žalobca uviedol, že do doby kým bude judikovaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím jeho pohľadávka, môže uplynúť značná doba, a preto má obavu, že jeho pohľadávka sa stane nevymožiteľnou. Dôvodnosť obavy pre ohrozenie budúcej exekúcie videl žalobca aj v tom, že žalovaný sa z predmetu nájmu vypratal bez toho, aby tento nájom riadne skončil. Podľa žalobcu žalovaný poškodil predmet nájmu a ani ho riadne neodovzdal žalobcovi. Žalovaný svoju prevádzku premiestnil do nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia, pričom túto podnikateľskú činnosť v týchto priestoroch už fakticky nevykonáva, ale vykonáva ju iná spoločnosť - PARTNER ASISTENT, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Zochova 2197, IČO: 45 657 700, ktorá je personálne prepojená so žalovaným. K tejto skutočnosti žalobca predložil faktúru č. 20170046 vystavenú touto spoločnosťou. Nepoctivosť konania žalovaného žalobca videl aj v tom, že pri odhlásení sa z odberu elektrickej energie v predmete nájmu príslušnému dodávateľovi bola predložená dohoda o ukončení nájmu, ktorú žalobca nikdy nepodpísal. Žalovaný nezaplatil žalobcovi nájomné ani za dobu, po ktorú nájom trval. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že ak by bolo zriadené záložné právo súdom, tak by bolo ako druhé v poradí, pretože na predmetných nehnuteľnostiach je už zriadené záložné právo v prospech Československej obchodnej banky, a.s. č. V 11108/14 (č. 36854140) zo dňa 05.08.2013. Žalobcovi nie je známa výška záväzku žalovaného voči tejto banke, avšak je možné usudzovať, že tento záväzok je rovnaký alebo aj vyšší ako je hodnota predmetných nehnuteľností, preto podľa názoru žalobcu aj z týchto skutočností vyplýva dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a jeho primeranosť. Žalobca poukázal na to, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je oveľa miernejším zásahom do práv druhej strany, ktorým by súd neznemožnil druhej strane disponovať predmetnými nehnuteľnosťami, ale by len zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach pre prípad úspechu v spore. Zabezpečovacím opatrením podľa žalobcu nie je ani prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale sa ním zabezpečuje len to, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. V predmete veci samej sa žalobca žalobou mieni domáhať zaplatenia dlžného nájomného podľa zmluvy o nájme.

2. Okresný súd poukázal na ust. § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1, 326 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že návrh žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.

3. Okresný súd uviedol, že nevyhnutnými predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, b/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a c/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

4. Okresný súd zvýraznil, že jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okresný súd z tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov preto musí mať osvedčené, že existuje reálna obava, že exekúcia bude ohrozená a že teda je na mieste takáto neodkladá úprava pomerov medzi sporovými stranami. V danom prípade žalobca navrhovaným zabezpečovacím opatrením, a to zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú v Meste Dolný Kubín, k.ú. Q. O. a sú zapísané na LV č. XXXX žiadal poskytnúť ochranu jeho peňažnej pohľadávke voči druhej strane, ktorá má predstavovať dlžné nájomné za obdobie od októbra 2017 do mája 2018 vo výške 8.486,40 Eur na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.12.2014, keď podľa tvrdenia žalobcu mal tento nájomný vzťah stále trvať, pretože výpoveď nájmu, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2020 podľa žalobcu bola zo strany žalovaného ako nájomcu daná neplatne. Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať práve zaplatenia dlžného nájomného.

5. Okresný súd po preštudovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v potrebnej miere neosvedčil potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca síce uviedol, že „je tu obava, že exekúcia bude ohrozená, resp. úplne znemožnená“, avšak ani v rovine tvrdenia neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by reálnosť tejto obavy odôvodňovali. Pokiaľ žalobca v tomto smere poukazoval na údajné nepoctivé konanie žalovaného, a to, že sa z predmetu nájmu vysťahoval bez toho, aby nájom riadne skončil, ako aj, že bol zanechaný predmet nájmu v poškodenom stave a žalovaný premiestnil svoju prevádzku práve do nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva, pričom svoju podnikateľskú činnosť tam už vykonáva len prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá je s druhou stranou personálne prepojená; zo strany žalovaného došlo k odhláseniu sa z odberu elektrickej energie v predmete nájmu, pričom príslušnému dodávateľovi bola predložená dohoda o skončení nájmu, ktorú žalobca nikdy nepodpísal, ako aj, že žalovaný nezaplatil žalobcovi nájomné ani za obdobie, za ktoré trvanie nájmu žalovaný nespochybňoval, tak na tomto mieste okresný súd považoval za potrebné uviesť, že ani jeden z týchto dôvodov neodôvodňuje reálnu obavu z možného ohrozenia prípadnej exekúcie. Ak žalobca ako dôvod obavy z ohrozenia exekúcie uviedol, že do doby, kým bude jeho pohľadávka, a to dlžné nájomné judikovaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, môže uplynúť značná doba, preto má obavu, že jeho pohľadávka sa stane nevymožiteľnou, tak v tomto smere okresný súd uviedol, že takýto dôvod nemôže odôvodňovať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže pri ňom úplne absentuje dôvodnosť a reálnosť takejto obavy. V opačnom prípade by totiž v prípade každého uplatneného peňažného nároku bol dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žiaden veriteľ nemá 100 %-nú istotu, že jeho peňažná pohľadávka, ktorú si uplatnil na súde a bude priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, bude aj v prípadnej exekúcii s určitosťou uspokojená.

6. Okresný súd zhrnul, že síce žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v teoretickej rovine dôsledne popísal všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia, avšak neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by v spojení s prípadnými listinnými dôkazmi preukázali reálnu obavu z ohrozenia exekúcie, preto takýto návrh okresný súd zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní zotrval na tom, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a doloženými dôkazmi osvedčil obavu z ohrozenia budúcej exekúcie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá do tohto času nebola právoplatne judikovaná, a to pohľadávky na nájomné. Žalobca poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením. Žalobca má obavu, že žalovaný po splatení úveru, na zabezpečenie ktorého sú predmetné nehnuteľnosti založené v prospech banky, nehnuteľnosti prevedie na spoločnosť, ktorá reálne v týchto priestoroch podniká, a to PARTNER ASISTENT, s.r.o. alebo s nimi inak naloží s tým, že znemožní žalobcovi uspokojenie svojej pohľadávky, pretože z verejných dostupných zdrojov nie je známy žiaden iný majetok žalovaného. V prípade vyhovenia návrhu žalobcu by bolo zriadené záložné právo ako druhé v poradí za bankou. Žalobca zvýraznil, že postupuje ako obozretný veriteľ, a preto sa domáha rýchlej a účinnej súdnej ochrany. Podľa žalobcu obava z ohrozenia budúcej exekúcie vyplýva aj z doterajšieho nezákonného a nepoctivého konania žalovaného. Bolo evidentné, že žalovaný si zabezpečil iné nehnuteľnosti, aby mohol v týchto priestoroch vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú však vykonáva na inú personálne prepojenú spoločnosť. Predmetný nájom nebytových priestorov preto žalovanému už nevyhovuje, hoci pri uzavretí nájomnej zmluvy so žalobcom deklaroval potrebu užívania týchto priestorov po celú dohodnutú dobu. Žalovaný vykonal protiprávne úkony smerujúce k skončeniu nájmu, pričom súčasťou týchto protiprávnych úkonov bolo aj neoprávnené odhlásenie sa z odberu elektrickej energie na základe vyfabulovanej dohody o skončení nájmu. Prenajaté priestory žalovaný žalobcovi neodovzdal, ale poslal len od nich kľúče, keď predtým podľa tvrdení žalobcu pri vypratávaní tieto priestory značne znehodnotil.

8. Žalobca zotrval na tom, že všetky tieto skutočnosti jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti preukazujú dôvodnú obavu o budúci výkon exekúcie. Je možné usudzovať, že dlžníci po splatení úveru nehnuteľnosti odťažia a tieto scudzia alebo inak s nimi naložia. Práve z tohto dôvodu u žalobcu plynie obava o budúci výkon exekúcie. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemôže dôjsť ani k zásahu do práv žalovaného. Záložné právo by bolo zriadené ako druhé v poradí za bankou, pričom žalovaný v týchto priestoroch vykonáva podnikateľskú činnosti prostredníctvom inej personálne prepojenej spoločnosti, a teda nie je predpoklad, že by zriadenie záložného práva zasiahlo do podnikateľskej činnosti žalovaného. Navyše, podľa názoru žalobcu jeho pohľadávka neustále narastá. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 23.5.2018.

9. Postupom krajského súdu, a to výzvou zo dňa 31.7.2018 doručenou žalovanému dňa 3.8.2018 za aplikácie ust. § 329 ods. 1 druhá veta, § 344 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s napadnutým uznesením okresného súdu s možnosťou vyjadrenia sa v krajským súdom stanovenej lehote, ktorú možnosť žalovaný využil podaním zaslaným 8.8.2018. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, pretože má za to, že nebola odôvodnená obava z ohrozenia exekúcie. Žalovaný súčasne poukázal na to, že spochybňuje aj samotnú pohľadávku žalobcu vo výške 8.486,40 Eur, keďže má predstavovať nájomné za užívanie nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalobca nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie S., ani doteraz nepreukázal žiaden právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam. Podľa žalovaného je Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2014 neplatná, a tým neoprávnene boli vystavené faktúry č. 21, 23, 25, 1, 3, 5. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd vyjadrenie žalovaného nedoručoval žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu vzhľadom k účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, jeho zmyslu rozhodovať o ňom bezodkladne za existencie zákonného stavu, podľa ktorého v zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 329 a nasledujúce ustanovenia nevyplýva súdu povinnosť doručovať takéto vyjadrenie protistrane.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

12. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu okresného súdu, krajský súd primárne uvádza, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým návrhom zo dňa 23.5.2018 doručeným okresnému súdu dňa 24.5.2018 sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v Obci (Mesto) Dolný Kubín, Katastrálne územie Q. O. zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor, ktoré záložné právo má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy v celkovej výške 8.486,40 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za nájomné žalobcovi na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2014. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej žalobca ďalej uviedol, že v prípade vyhovenia návrhu a zriadenia záložného práva súdom na ním špecifikované nehnuteľnosti v podanom návrhu zo dňa 23.5.2018, aby mu bolo uložené do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať proti žalovanému na príslušnom súde žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy v celkovej výške 8.486,40 Eur s príslušenstvom.

13. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to v odseku 7/ správnym spôsobom poukázal na nevyhnutné predpoklady, ktoré musia byť osvedčené (splnené), pokiaľ má byť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom vyhovené. Jedným z predpokladov je, čo vyplýva aj z ust. § 343 ods. 1 CSP, že zabezpečovacie opatrenie ako procesnoprávny inštitút sa vzťahuje na peňažné pohľadávky s tým, že podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Hoci ust. § 344 uvádza primeranosť použitia ustanovení o neodkladnom opatrení, krajský súd zvýrazňuje ust. § 326 ods. 1 CSP, ktoré nižšie aj v citácii vyjadruje.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia, na ktoré poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyplýva, že pre vyhovenie návrhu a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, sa vyžaduje také opísanie skutočností v podanom návrhu, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Krajský súd v súvislosti s opísaním skutočností viažucich sa k peňažnej pohľadávke, ktorá mala byť zabezpečená navrhovaným nariadením zabezpečovacieho opatrenia (a to zriadením záložného práva) uvádza, že nebola osvedčená jej dôvodnosť v požadovanej miere (intenzite), aby mohlo byť konštatované osvedčenie dôvodnosti tejto peňažnej pohľadávky potrebnej k vyhoveniu návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hoci okresný súd riešil len (ne)osvedčenosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie, krajský súd má za to, že práve z titulu primeranej aplikácie ust. § 326 ods. 1 bolo potrebné sa vyjadriť aj k tomu, či bola splnená zákonná podmienka osvedčenosti, dôvodnosti žalobcom tvrdenej peňažnej pohľadávky v takej miere, ktorá je potrebná ku konštatovaniu osvedčenosti peňažnej pohľadávky žalobcu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal ochrany práve podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktoré záložné právo má slúžiť práve na zabezpečenie žalobcom tvrdenej pohľadávky voči žalovanému v celkovej sume 8.486,40 Eur spolu s príslušenstvom. Krajský súd má za to, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sám žalobca poukázal na to, že jeho peňažná pohľadávka vo výške 8.486,40 Eur má predstavovať dlžné nájomné za obdobie od októbra 2017 do mája 2018 podľa uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.12.2014, pričom súčasne poukázal na ukončenie tohto nájomného vzťahu výpoveďou zo strany žalovaného, ktorá bola datovaná dňa 21.12.2017. Hoci žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva uvádza tvrdenia o neplatnosti výpovede žalovaného, ako aj nepoctivého konania žalovaného, ktorý predmet prenájmu vypratal, tento riadnym spôsobom neodovzdal, pri vypratávaní podľa žalobcu mal predmet nájmu poškodiť, tak ani týmito okolnosťami nie je v dostatočnej miere osvedčená peňažná pohľadávka žalobcu o zaplatenie 8.486,40 Eur, na zabezpečenie ktorej malo slúžiť zriadenie záložného práva vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ak táto pohľadávka je pohľadávkou nájomného až do mesiaca máj 2018 za tvrdenej, hoci i žalobcom namietanej neplatnosti výpovede nájmu žalovaným, jeho výpoveďou zo dňa 21.12.2017.

16. Vo vzťahu k osvedčenosti peňažnej pohľadávky žalobcu krajský súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčenie tvrdených skutočností vo vzťahu k pohľadávke, avšak musí byť splnená primeraná intenzita tohto osvedčenia, aby bolo možné v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatovať osvedčenie zákonných predpokladov k vyhoveniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Práve z titulu poskytnutých tvrdení žalobcom, a to tvrdenia (hoci namietanej) Výpovede z nájmu žalovaným datovanej dňa 21.12.2017, vypratanie predmetu nájmu, jeho odovzdanie žalovaným žalobcovi, ktorého spôsob nie riadneho odovzdania žalobcovi, žalobca spochybňuje, tieto sú okolnosťami, hoci aj rozporovanými žalobcom, ktoré nedávajú potrebnú mieru osvedčenia dôvodnosti peňažnej pohľadávky žalobcu v celej výške 8.486,40 Eur, ktorá predstavuje nájomné za obdobie od októbra 2017 do mája 2018 (výpoveď datovaná žalovaným 21.12.2017), preto podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani podmienka osvedčenia v potrebnej miere dôvodnosti peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená práve navrhovaným nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného.

17. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že nebola osvedčená ani zákonná podmienka obavy z ohrozenia exekúcie. Rovnako v primeranej miere a intenzite nebola osvedčená peňažná pohľadávka žalobcu v rozsahu vyjadrenej výšky 8.486,40 Eur s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať neuhradené nájomné za obdobie od mesiaca október 2017 do mája 2018. Žalobca obavu, že bude ohrozená exekúcia na ním vyjadrenú peňažnú pohľadávku odvíjal od správania sa žalovaného, jeho úkonov vo vzťahu k spôsobu ukončenia nájmu, vypratania predmetu nájmu a ďalšieho konania, keď žalobca tvrdil poškodenie predmetu nájmu, premiestnenie prevádzky do druhej nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva žalovaný podnikateľskú činnosť prostredníctvom inej spoločnosti, s ním personálne prepojenej v spojení aj so spôsobom odhlásenia odberu elektrickej energie v predmete nájmu. Žalobca ďalej uviedol, že obavu z ohrozenia exekúcie vidí aj v tom, že do doby, kým bude jeho uplatnená peňažná pohľadávka judikovaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, môže uplynúť značná doba, pre ktorú sa jeho pohľadávka môže stať nevymožiteľnou, a preto na jej ochranu v zmysle aj odvolacích dôvodov sa žalobca správa ako obozretný veriteľ práve podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nezasiahne do práv žalovaného. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne skonštatoval, že tieto okolnosti neodôvodňujú osvedčenosť obavy budúcej exekúcie, resp., že táto exekúcia bude ohrozená. Tieto žalobcom uvádzané okolnosti nie sú takým konaním žalovaného, ktoré by mohlo vzbudzovať dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na žalobcom tvrdenú peňažnú pohľadávku. Žalobca neosvedčil, že ním tvrdená obava z budúcej exekúcie je reálna, priama, preto ak neboli osvedčené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, tak podanému návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené. Ak takýto návrh okresný súd zamietol, tak vo vyvolanom odvolacom konaní bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Krajský súd dodáva, že žalobcom vyjadrené úkony, správanie sa žalovaného, nie je konaním, ktoré by osvedčovalo obavu, že exekúcia na žalobcom tvrdenú peňažnú pohľadávku bude ohrozená. Žalobca súčasne neuviedol iné konanie, správanie sa žalovaného, ktoré by mohlo byť vyjadrením osvedčenosti obavy exekúcie, keďže neboli osvedčované iné úkony žalovaného, ktoré by reálne a priamo mohli ohroziť exekúciu žalobcom uvádzanej peňažnej pohľadávky, keď žalobcom popísané úkony nie sú úkonmi žalovaného, ktorými by znižoval svoju finančnú, resp. majetkovú kondíciu pre splnenie si peňažných záväzkov, prípadne iných povinností. Nebolo osvedčené, že by žalovaný realizoval reálne kroky k tomu, aby sa negatívnym spôsobom znižoval jeho majetkový substrát do takej miery, že by tu bola osvedčenosť obavy z budúcej exekúcie.

18. Krajský súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie uvádza, že pre osvedčenosť tejto obavy sa vyžaduje, že ide o reálnu obavu, keď úkony zo strany žalovaného dopadajú na majetkovú sféru v tom zmysle, že majetok, ktorý by mohol tvoriť podklad pre budúcu exekúciu sa znižuje. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená konkrétnym konaním, správaním sa žalovaného, ktoré je zamerané na bezprostrednú realizáciu úkonov, ktorými sa majetok žalovaného spôsobilý pre budúcu exekúciu znižuje, čo vyvoláva dôvodnú obavu z budúcej exekúcie, ktorá je ohrozená práve takýmito úkonmi žalovaného. Takéto úkony žalovaného zo strany žalobcu osvedčené neboli. Tie ktoré boli pomenované zo strany žalobcu, nie sú úkonmi, ktoré by osvedčovali obavu, že exekúcia bude ohrozená.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania je nepochybné, že žalovaný bol úspešný, na strane ktorého v zmysle vyjadrenia žalovaného bol uplatnený nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.