Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/287/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanej O.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z.Á. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.650,12 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C 95/2016-73 zo dňa 19. mája 2017

rozhodol:

I. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku pod č. I. II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III. III. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení : I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.050,- Eur od 14.11.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20,76%.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.3.2016 sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.050,-eur, zmluvného úroku vo výške 758,56 Eur, známeho úroku z omeškania vo výške 34,96 Eur, poplatku vo výške 773,60 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.050,- Eur, od 14.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.050,- Eur od 14.11.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

3. Predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy titulom uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014 , na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.600,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 773,60 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 626,40 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 3.000,-eur, pričom odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov bola vo výške 773,60 eur a predstavovala ročnú mieru nákladov RPMN vo výške 87,50 eur s tým, že úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru predstavoval sumu 626,40 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalovanú sumu 3.000,-eur do 26.3.2015 na účet veriteľa. Žalobca a žalovaná sa Dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014 sa mení tak, že žalovaná sa zaväzuje žalobcovi uhradiť celkovú čiastku 3.000,-eur v 12 splátkach vo výške 250,-eur, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci,

počnúc od 26.4.2014, pričom žalovaná z uvedenej čiastky pred splatením dlhu uhradila 500,-eur. Keďže žalovaná porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala splátkový kalendár, dlh sa stal splatným v celosti a žalovaná bola žalobcom vyzvaná k úhrade celého dlhu. S poukazom na uvedené bola žalovaná povinná uhradiť celkom 2.650,12 EUR, z toho istinu vo výške 1.050,- EUR, známy úrok vo výške 758,56 Eur, ktorá pozostáva z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.600,- EUR od 22.3.2014 do 5.6.2014 v sume 130,43 EUR, z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.350,- EUR od 6.6.2014 do 3.7.2014 v sume 40,54 EUR a z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.100,- EUR od 4.7.2014 do 13.11.2015 v sume 587,59 EUR, ďalej známy úrok z omeškania vo výške 34,96 Eur, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.100,- EUR od 27.3.2015 do 13.11.2015, poplatok vo výške 773,60 EUR, zmluvná pokuta vo výške 33,- EUR, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.050,- EUR od 14.11.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.050,- EUR od 14.11.2015 do zaplatenia.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka platného k 21.3.2014 (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1,3,5, § 54 ods. 1,2, § 53 ods. 6, § 39, § 3 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/ a i/, §10 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1-5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.3.2014.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 22.6.2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1.600,- Eur. Žalovaná sa zmluvne zaviazala zaplatiť okrem poskytnutej sumy aj odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.400,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 3.000,- Eur. Výška odplaty bola zmluvne určená v sume 773,60 Eur a úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo číselne predstavuje sumu 626,40 Eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu 3.000,- Eur zaplatiť v lehote do jedného roka t.j. do 25.3.2015. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 87,50 %.

6. K námietkam žalovanej súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej zmluve nie je finančný agent, ktorý v mene žalobcu zmluvu uzatváral, v zmluve o úvere, označený žiadnymi inými identifikačnými údajmi okrem svojho mena, a z toho dôvodu vyvodzovala, že predmetná zmluva má byť bez úrokov a bez poplatkov. Súd však tieto skutočnosti v predmetnom spore nezistil, pričom ide o spotrebiteľský vzťah, keďže z predmetnej zmluvy nevyplýva, aby žalovaná pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

7. Žalovaná ďalej namietala, že v zmysle zákona a ustálenej judikatúry súdov sa za vyjadrenie doby trvania zmluvy o úvere považuje jeho vyjadrenie uvedením konkrétneho časového údaju (počet mesiacov, rokov a podobne). Predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by spĺňalo uvedené kritéria na vyjadrenie doby trvania predmetnej zmluvy. Podľa žalovanej nestačí, ak zmluva obsahuje údaje ako napr. dátum uzavretia zmluvy a dátum končenej splatnosti, na základe ktorých je možné výpočtom dospieť k celkovej dobe trvania úveru stým, že ani s týmto argumentom sa súd nestotožnil.

8. Rovnako napádala, že zmluva neobsahuje žiaden údaj o počte splátok, resp. ani výpočet a rozčlenenie jednotlivých splátok, uvedenie dátumu splatnosti jednotlivých splátok, úrokov a poplatkov, k čomu ale súd poukazoval na to, že tento počet a výška splátok je dojednaná v Dohode o plnení v splátkach a to aj s termínmi ich splatnosti, pričom oba dokumenty t.j. Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, ako aj Dohoda o plnení v splátkach, sú vzájomne súvisiace dokumenty, ktoré sa týkajú jedného a toho istého úveru, a preto súd neuznal ani tento argument žalovanej.

9. Vzhľadom na uvedené sa preto súd nestotožnil s názorom žalovanej, že spotrebiteľský úver je pre skutočnosť, že v zmluve nebolo presne špecifikované, aká je výška, počet a termín splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia bez úrokov a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

10. Pokiaľ však ide o výšku odplaty, ktorú žalobca od žalovanej za poskytnutie úveru požadoval , súd dospel k záveru, že v tejto časti predmetná Zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 701600227 a na ňu nadväzujúca Dohoda o plnení v splátkach, nie sú súladné so zákonom.

11. Uviedol, že celkové náklady žalovanej za poskytnutý úver vo výške 1.600,- Eur predstavujú podľa predmetnej úverovej zmluvy sumu 1.400,- Eur. Jedná sa v podstate o odplatu za úver, ktorú súd považuje za odplatu v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o odplate je tak absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd totiž považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu 87,50 % poskytnutého úveru.

12. V súvislosti s tým súd tiež poukazoval aj na výšku úrokovej sadzby z úveru, ktorá podľa zmluvy činí 39,15 % ročne. Priemerné úroky pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (zisťované z internetovej stránky NBS) pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných v mesiaci marec 2014 s dobou splácania do jedného roka predstavovala priemerná úroková sadzba 8,27 % ročne. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade je mnohonásobne násobne vyšší ako priemerný úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Preto je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, dôsledkom čoho je dohoda o odplate za úver neplatná podľa § 39 a poskytnutý úver je bez úrokokv a bez poplatkov.

13. Súd prvej inštancie rovnako apeloval na to, že žalobca nepreukázal, aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, navyše, žalobca nepreukázal aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, t.j. nepreukázal že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Za porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver. Nakoľko v takýchto prípadoch je potom v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov a preto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi len sumu 1.050,-eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.600,-eur a sumou doposiaľ žalovanou uhradenou na tento úverový vzťah vo výške 550,-eur.

14. S odkazom na ustanovenia § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v kontexte § 17 ods. 1 zákona č.659/2007 Z.z. a priznal súd okrem istiny žalobcovi aj úrok z omeškania od 14.11.2015 do zaplatenia v zákonom stanovenej výške úrokov 5%, keďže sadzba hlavných refinenčných operácií za obdobie od 10.9.2014 do 8.12.2015 bola vo výške 0,05%.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovení § 251, § 255 ods. 2 s odkazom na § 261 ods. 1 CSP.

15. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 39,62 % (1.050,-- EUR ako priznaná suma istiny/ 2.650,12 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,3962= 39,62 %) a úspechu žalovanej bol 12,09 % (1.600,12 EUR ako nepriznaná suma istiny / 2.650,12 EUR, ako celková žalovaná suma istiny =0,6038 = 60,38 %). Žalovanej tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 20,76 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej a percentuálnym úspechom žalobcu (60,38 % - 39,62 %).

16. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ a dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Uviedol, že dňa 21.3.2014 uzavrel v postavení veriteľa so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.600,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 1.400,-eur, t.j. vráti celkovo 3.000,-eur a rovnako v ten istý deň uzavrel dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa žalovaná zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 250,-eur vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 26.4.2014, pričom žalovaná podpisom dohody o plnení v splátkach vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platný ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 28,58 eur. Keďže záväzok riadne a včas neuhrádzala, dostala sa do omeškania, čím došlo k rozšíreniu jej záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

18. K náležitostiam zmluvy žalobca uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedený priamo na prednej strane zmluvy a dohody o plnení splátok, čo je evidentné z prvotného nadhľadu a preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014 s odkazom na ust. § 53 ods. 6 s tým, že u nebankovým subjektom nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby v súlade s ust. § 388 rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.050,-eur, známeho úroku vo výške 758,56 eur, známeho úroku z omeškania vo výške 34,96 eur, poplatok vo výške 773,60 eur, zmluvná pokuta vo výške 33,-eur. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok 39,15% ročne zo sumy 1.050,-eur od 14.11.2015 do zaplatenia. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.050,-eur od 14.11.2015 do zaplatenia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu k náležitostiam zmluvy uviedla, že žalobca uzatvára zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednorázovo s nedodržaním obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s nekalými praktikami s nedodržaním výšky RPMN, ako aj doby trvania a termínu konečnej splatnosti s odkazom na citované rozhodnutia súdu, pričom poplatky za poskytnutie úveru rovnako nie sú špecifikované a individuálne dojednané. Dohodnutá odplata je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi a jej výška dosahuje mieru viac ako 87 %, čo je v absolútnom rozpore s ust. § 53 ods. 6 s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2010 č.k. 8Cob 60/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 ako aj ďalšie citované rozsudky Krajského súdu v Prešove. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej už nevyjadril.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len („CSP“) prejednal žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.8.2018 o 9.10 hod. č.dv. 230/ II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 27.7.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

23. Žalobca uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd

použil iný právny predpis, než by mal použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný.

25. Medzi stranami nie je sporné, že Zmluva o úvere č. 701600227 uzavretá dňa 22.6.2015 medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou je zmluvou uzavretou podľa ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď jej obsah sa spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Navyše sa na vzťahy vzniknuté zo zmluvy vzťahujú aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, pričom žalovaná uzatvárala zmluvu o úvere ako podnikateľka.

26. Súd prvej inštancie preto zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a podrobil vzniknutý záväzkovo-právny vzťah medzi stranami spolu súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ak teda žalobca plnil žalovanej 1.600,00 eur titulom nekonania žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 a s odkazom na ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je takýto úver bezúročný a bez poplatkov.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, pokiaľ dospel k záveru, že dohodnutý úrok je minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku, odvolací súd dodáva, že je síce pravdou, že banky (vrátane nebankových subjektov) za poskytnutie úveru môžu dohodnúť odplatu vo forme úroku, avšak jeho výška musí byť primeraná výške úveru a dobe, na ktorú sa zmluva uzatvára, pričom v danej veci (viď bod 41 až 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku) tomuto tak nebolo, keďže dohodnutý úrok je mnohonásobne vyšší ako priemerný úrok, čo nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané s odkazom na ust. § 54 ods. 6 a preto je takýto úrok v rozpore s dobrými mravmi, ako aj neplatný v zmysle § 37 a § 39 OZ.

28. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aby pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou, t.j. nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, s odkazom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom vez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru s tým , že v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov , čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. , že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.3.2014, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

29. Čo sa týka absencií náležitosti predmetnej úverovej zmluvy s odkazom na § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tieto odvolacie námietky odvolateľa nie sú dôvodné (viď bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku), nakoľko s touto námietkou žalovanej sa súd prvej inštancie nestotožnil.

30. Odvolací súd poukazuje aj na eurokormfortný výklad v tom znení, že k povinnosti členenia splátok úveru v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, t.j. rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky, keďže ustanovenie § 9 ods. 2 písm.k/ zák.č. 129/2010 Z.z. uvádza pojem „výška“ alebo pojem „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, čo sa za použitia eurokormforného výkladu poníma tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úverov zahrňuje,

nakoľko ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, aby zákonom zákonodarcov v zmysle tohto zákona bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice europského parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, t.j. aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, keďže právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a to aj so zreteľom na znenie ust. § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2008 zákona č. 279/2017 Z.z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Článok 10 ods. 3 smernice dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ citovanej smernice, veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

31. Vzhľadom k hore citovaným skutočnostiam odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku pod č. II a so zreteľom na vecnú správnosť aj súvisiaci výrok č. III o nároku na náhradu trov konania a to potom ,čo odmietol odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku pod č. I, ktorým súd žalobe žalobcu v časti vyhovel, keďže v zmysle § 386 písm. b/ proti tomuto výroku žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, keďže týmto výrokom rozsudku nie je dotknutý na svojich právach.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 s odkazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a priznal plne úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .