Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/117/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: I. M., T.. XX.XX.XXXX, H. D.Á. XX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so sídlom Námestie Slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: I. M., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica o zaplatenie 13.500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 21.3.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 13.500,- eur od 25.3.2013 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.3.2012 so žalovaným uzatvoril ústne zmluvu o pôžičke na sumu 13.500 eur. Požičanú sumu od žalobcu prevzal žalovaný dňa 24.3.2012 a prevzatie sumy potvrdil svojim podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade na sumu 13.500 eur zo dňa 24.3.2012. Lehota splatnosti bola dohodnutá na termín jedného roka od poskytnutia peňažných prostriedkov, t.j. do 24.3.2013. Žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku, avšak bezvýsledne.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 5.5.2014 tak, že žalobu považuje za nedôvodnú nakoľko mu zo strany žalobcu žiadna pôžička poskytnutá nebola. So žalobcom spoločne podnikali v obchodnej spoločnosti R - mont s.r.o. Matka žalovaného ( manželka žalobcu) do marca 2013 robila žalovanému účtovníctvo a mala dispozičné právo k jeho účtu v ČSOB. Keď zistil, že bez jeho vedomia jeho matka previedla sumu 4.700 eur na účet patriaci jej a žalobcovi, zrušil dispozičné právo matky k účtu a žiadal o vrátenie prevedenej finančnej čiastky. Túto pohľadávku vymáha súdnou cestou. Dňa 8.10.2010 uzatvoril s ČSOB, a.s. zmluvu o úvere na sumu 48.140 eur. Finančné prostriedky mu mali slúžiť na kúpu rodinného domu v sume 35.000 eur a zvyšok na rekonštrukciu kúpeného domu. V minulosti podpisoval výdavkové doklady, ktoré slúžili ako potvrdenie na vyplácanie odmeny za vykonané práce, tieto podpisoval vopred bez uvedenia sumy. Išlo o bežný postup, ktorý realizovali počas troch rokov. Výdavkový pokladničný doklad za účelom prevzatia pôžičky a pôžičku nikdy nepodpísal. Pôžičku od žalobcu na rekonštrukciu domu nepotreboval, nakoľko na to mal finančné prostriedky z úveru. Na výdavkovom pokladničnom doklade je uvedené meno žalobcu ako podnikateľa a výdavkový doklad je písaný tromi rozličnými perami a rozličným písmom. Jeho podpis bol realizovaný na výdavkovom pokladničnom doklade v inom čase

ako boli dopisované kolónky s dátumom, účelom a osobu, ktorej mala byť suma vyplatená. Na základe uvedeného považuje výdavkový pokladničný doklad za pochybný.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov W. M. ( č.l. 126 spisu ), N. M. ( č.l. 167 ), oboznámením sa s výdavkovým pokladničným dokladom ( č.l. 5 ), so zmluvou o poskytnutí úveru ( č.l. 20 ), kúpnou zmluvou ( č.l. 28 ), oznámením OR PZ v Skalici zo dňa 9.4.2018 ( č.l. 191 ), Žalobca vykonanie iných dôkazov nenavrhol. Z vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca na pojednávaní dňa 5.5.2017 pri výsluchu ( č.l. 85 ) uviedol, že v roku 2010 prišiel za mín syn - žalovaný s tým, že sa mu veľmi páči rodinný dom na Y. O. D. R. Z. že by ho chcel kúpiť. Keďže syn na kúpu nemal dostatočné finančné prostriedky, dohodli sa, že na úver na kúpu domu dajú do zálohy náš rodinný dom žalobcu a na základe toho syn predmetný dom kúpil. Finančné prostriedky mal z úveru, rodinný dom bol obývateľný, po kúpe sa syn do domu nenasťahoval a býval naďalej u nich. Syn dal spraviť projekty, podľa ktorých sa mala urobiť prestavba domu, a to svojpomocne, mala sa zmeniť strecha a aj členenie domu vrátane dostavby časti domu. So synom spolu 10 rokov pracovali

- podnikali spolu a to do roku 2012 obidvaja ako živnostníci a od roku 2012 pracovali v rámci s.r.o. ako spoločníci ERMONT s.r.o. Na prestavbu syn potreboval finančné prostriedky, preto sa žalobca s manželkou dohodli, že synovi pre začiatok vypomôžu. O pôžičke sa dohodli v rámci rodiny, so žalovaným žili ako rodina. Syn mu povedal koľko zhruba bude potrebovať finančných prostriedkov, pre začiatok sa so synom dohodli, že stačilo by 13.500,- € ako pôžička. Na pôžičke sa dohodli ústne, len sa urobil príjmový pokladničný blok, tento podpísal žalobca a tak isto syn - žalovaný. Finančné prostriedky - 13.500,- € odovzdal žalobca synovi v rodinnom dome žalobcu v obývačke asi v marci 2012, a v ten deň pri odovzdávaní finančných prostriedkov žalovaný podpísal aj výdavkový blok. Vypisovanie výdavkového bloku sa robilo pred žalovaným v ten deň a to pred odovzdaním pôžičky. K odovzdávaniu peňazí prišlo tak, že žalobcova manželka priniesla obálku s peniazmi, tieto odovzdala žalobcovi, a bola prítomná pri tom ako žalobca tieto finančné prostriedky prepočítal a odovzdal ich synovi - žalovanému. Syn bol pri prepočítavaní peňazí žalobcom. V ten deň sa dohodli so synom, že sa pôžička splatí do jedného roka. Syn si tieto peniaze zobral, videla to aj žalobcova manželka, sedela s nimi a syn si ich potom zobral zrejme do svojej izby, ktorú má na poschodí. Peniaze im mal vrátiť v splátkach, ktorých výška dohodnutá nebola. Peniaze na vrátenie pôžičky mal mať syn z toho čo zarobí, so synom spolu pracovali. Syn im pôžičku nevrátil. V marci 2012 stále podnikal ako živnostník a aj stále podniká. Sumu 13.500,- € mal zo svojej živnostenskej činnosti. Sumu 13.500,- € mali v rodinnom dome, v trezore. Pôžičku synovi poskytoval ako otec. Pri písaní potvrdenia o poskytnutí pôžičky - výdavkový pokladničný doklad manželka zrejme omylom použila papier, kde je jeho pečiatka. Manželka robí účtovníctvo pre žalobcu aj pre žalovaného. Všetko to, čo je uvedené na výdavkovom doklade vypisovala jeho manželka. Prvý podpísal tento výdavkový doklad žalobca, a druhý podpis je synov. Kópiu tohto dokladu robili aj pre syna a túto si zobral syn. Nevie či kopia pre syna bola s označením príjmový alebo výdavkový, nepamätá si to už. Na jeseň roku 2012 syn už začal bývať u svoje priateľky, aj u nich. V marci 2013 u nich ešte býval, nevie to presne a potom v júni 2013 si zmenil bydlisko. On syna osobne nežiadal už o vrátenie pôžičky, nakoľko už spolu neboli, písali mu aj listy, ale nevie, či tam bolo aj niečo o vrátenie peňazí. Toto zabezpečovala manželka, nakoľko on bol väčšinou stále pracovne preč. Čo sa týka úrokov, nevie či si dohodli úroky, ale od syna sa úroky neberú, tieto sme si nedohodli. Syn ho požiadal o pôžičku tak, že odovzdal výkresy niekomu, kto mu bude dom prerábať a im vtedy povedal, že by potreboval požičať peniaze. Zrejme to bolo niekedy pred tou pôžičkou a povedal im, že ju potrebuje na stavebný materiál. Nevie akým spôsobom nakladal syn s finančnými prostriedkami z tejto pôžičky. Syn potom prestal s nimi komunikovať, začal si vynášať z domu veci, potom ich vzťahy zhoršili. Vzťahy sa zhoršili na jeseň 2012.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 5.5.2017 pri výsluchu ( č.l. 86 ) uviedol, že od otca - žalobcu uvedené peniaze neprevzal, nevie o čo sa jedná. U rodičov býval asi do januára 2013, mal svoju izbu na poschodí ich rodinného domu. Podniká ako živnostník od roku 2003, robili spolu s otcom. V roku 2011 alebo 2012 založili s otcom spoločnosť ERMONT s.r.o. v tejto s.r.o. potom skončil ako konateľ a to bol aj zrejme dôvod ich rozporov. Čo sa týka výdavkového pokladničného dokladu, často chodieval na zahraničné pracovné cesty ako živnostník s otcom a mama im robila účtovníctvo, z toho dôvodu mame podpisoval čisté výdavkové doklady, ktoré slúžili hlavne na potvrdzovanie príjmov ako „odmena“ za prácu. Nevie presne koľko takýchto čistých dokladov podpísal, ale bolo toho viac. Matke dôveroval. Účtovné doklady

od svojej živnosti má. Účtovné doklady podpisoval prázdne pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ale ja pre firmu otca. Jeho príjem za rok 2011 bol mesačne okolo 1.800,- €, v roku 2010 okolo 2.000,- € mesačne priemerne, koncom roku 2011 resp. začiatkom roku 2012 mal na účte 7.000- € ako zostatok úveru, ktorý bral na kúpu domu. V rodinnom dome, ktorý kúpil, nikdy nebýval, ten dom bol neobývateľný a bolo potrebné ho zrekonštruovať. Rekonštrukciu domu nerobil, lebo veľa času trávil na montážach. Dom som predal asi pred 6 mesiacmi, v čase predaja domu neboli robené na dome nejaké zmeny, nakoľko dom na rekonštrukciu len pripravoval. Podpis na výdavkovom doklade je jeho podpis, ale nepodpísal tento výdavkový doklad v súvislosti s čiastkou 13.500,- €.

6. Svedkyňa W. M., sestra žalovaného a dcéra žalobcu pri výsluchu ( č.l. 126 ) uviedla, že vie, že jej brat - žalovaný mal pôžičku na dom v sume asi 1,5 milióna Sk. Otec žalovanému pri uvedenom dome aj pomáhal a vtedy si brat požičal od otca ďalšie peniaze na budovanie tohto domu. Vie, že otec vtedy požičiaval bratovi nejakých 13.500,-eur na stavbu toho domu. Vie, že vtedy otec jej bratovi povedal, že mu pomôže, aby ušetril nejaké peniaze, že mu pomôže na dome búrať nejaké steny. Pôžička bola poskytnutá vo výške 13.500,- eur vo februári 2012. Vtedy keď bola bratovi poskytovaná uvedená pôžička, ona s bratom vychádzala dobre, ešte sa o tom s bratom aj rozprávali. Informáciu o tom, že bratovi bola poskytnutá pôžička má od brata - žalovaného a tiež od otca - žalobcu. Vie o tom, že brat žiadal o poskytnutie pôžičky jej otca. Otec mal vždy peniaze, nakoľko pracoval vo svete a vždy mal uložené nejaké peniaze v trezore v dome. Ona s bratom nevychádza dobre odkedy zažaloval rodičov na súde a robí im problémy. Čo sa týka ďalších okolností poskytnutia pôžičky viem to, že táto bola poskytnutá na opravu domu, ktorý si brat kúpil. Ostatné podmienky pôžičky vie také, že tieto sa vtedy nejako neriešili a brat mal čas splatiť tú pôžičku.

7. Svedkyňa N. M., manželka žalobcu a matka žalovaného pri výsluchu ( č.l. 167 ) uviedla, že na žalovaného sa hnevá, tento odišiel z domu a môže sa hanbiť. Bola prítomná pri rozhovore jej manžela

- žalobcu a syna - žalovaného v súvislosti s pôžičkou. A bola aj pritom ako bola odovzdaná finančná čiastka pôžičky. Bolo to asi v marci v roku 2013. Bolo to v období keď žalovaný chcel začať zo stavbou rod. domu. Bolo to v obývačke ich rodinného domu. Žalobca a žalovaný sa rozprávali o prestavbe synovho rod. domu a potom sa dohodli že žalobca požičia peniaze žalovanému v sume 13.500,- eur. Keď sa dohodli, žalobca ju poslal do trezoru, ktorý je v ich rodinnom dome, bola zobrať obálku z peniazmi. Keď obálku s peniazmi doniesla, túto odovzdala manželovi - žalobcovi a manžel z tejto obálky odpočítal 13.500,- eur. Sumu 13.500,- eur dal manžel do prázdnej obálky a túto odovzdal synovi - žalovanému. Bola v miestnosti keď peniaze počítal. Žalobca zo žalovaným sa dohodli na vystavení potvrdenia - žalobca jej prikázal aby vystavila príjmový aj výdavkový doklad o tom, že žalobca požičal žalovanému 13.500,- eur. Ona takýto doklad vystavila. Nepamätá si či uvádzala dôvod pôžičky. Nepamätá si či uviedla že sa jedná o pôžičku o prestavbu rod. domu. Vystavený doklad odovzdala manželovi - žalobcovi ktorý dal tento doklad podpísať synovi. Videla ako syn uvedený doklad podpisuje. Potom sa ešte rozprávali o tom ako bude prebiehať prestavba. Peniaze si syn zobral. Ona vypisovala 2 doklady. Druhý doklad manžel odovzdával synovi. Neviem čo bolo na tomto doklade, zrejme to bol príjmový doklad. Po nahliadnutí do fotokópie výdavkového listu na č.l. 5 uviedla, že tento doklad vystavovala ona, keď manžel počítal peniaze. Všetko čo je uvedené v tomto výdavkovom doklade písala ona. V pravej časti kde je podpis príjemcu je podpis žalovaného - syna. Videla ako syn vtedy podpísal tento výdavkový doklad. Vľavo dole je podpis manžela - žalobcu. Finančné prostriedky ktoré boli v obálke ktorá priniesla z trezoru patrili prevažne manželovi - žalobcovi ale boli ich spoločné. V ľavej hornej časti výdavkového dokladu je pečiatka s označením manžela - žalobcu ako podnikateľa. Túto pečiatku dala na uvedený výdavkový doklad vtedy keď ho vyplňovala. Asi to brala automaticky, lebo doklady vždy takto vystavuje. Peniaze žalovanému požičiaval jej manžel. Žalobca sa zo žalovaným dohodli, že asi po roku a približne do 24 mesiacov žalovaný žalobcovi pôžičku splatí. Žalovaný túto pôžičku žalobcovi nesplatil. Žalobca nevyzýval žalovaného na jej úhradu priamo lebo žalovaný odmietal zo žalobcom komunikovať, vypínal mobil resp. nebral mobil a keď sľúbil že príde tak neprišiel. Výdavkový doklad nedávala do účtovníctva žalobcovi nakoľko táto pôžička sa netýkala žalobcu ako fyzickej osoby

- podnikateľa. Nevie prečo vtedy konkrétne žalovaný potreboval takúto sumu na pôžičku. Až keď bol žalobca na pojednávaní v tejto veci, po pojednávaní ju upozornil na nesprávne vystavenie pokladničného dokladu. Pokladničné doklady o ktorých hovorila vystavovala zrejme jedným perom, bližšie sa nevie vyjadriť. Najprv napísala do dokladu pôžička a potom na žiadosť manžela doplnila prestavba rod. domu

- Y.. Žalobca si so žalovaným nedohodli úroky z pôžičky. Dcéra sa o tejto pôžičke dozvedela tak, že sú rodina a nič si netajili. Za slovo pôžička doplňovala ďalší text na výdavkovom doklade v časti „účel“ hneď potom ako manžel odovzdal synovi peniaze. Ona v tom období keď, bol vystavený tento výdavkový

doklad pripravovala podklady pre účtovníčku žalobcu a taktiež aj žalovaného. Predpripravovala doklady ohľadne zamestnancov, bločky ohľadne zakúpenia materiálu, benzín, odvody. Toto odovzdávala do S. účtovníčke Y. G.. V súvislosti s tou prípravou dokladov ona nemala nikdy dopredu podpísané výdavkové pokladničné doklady ani od manžela a ani od syna. Účtovníctvo žalobcu a žalovaného sa nachádza na polícii. Odovzdávala ho príslušníkovi polície.

8. Z výdavkového pokladničného dokladu ( č.l. 5 ) súd zistil, že na tomto je uvedený dátum 24.3.2012. Obsahuje pečiatku I. M., D. XXXX/XX, R., IČO: 33 948 593. Uvedené je na ňom: vyplatené p. I. M. - ML / XXXXXX XXXX /, 13.500 eur, potom písaným písmom a iným perom suma: trinásťtisíc päťsto eur. Účel: POŽIČKA - MR - ML VÝSTAVBA RD Y. XX R. ( písmo pri tomto texte sa zmenšuje a končí tesne pred podpisom príjemcu, ktorý je v pravej spodnej časti dokladu ). Vyhotovil p. M.. Schválil: podpis žalobcu.

9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 3.11.2010 súd zistil, že žalovaná uvedeného dňa kúpil do svojho vlastníctva rodinný dom v R., T. Y. Č.. XXX/XX, za kúpnu cenu 35.000 eur.

10. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 6.10.2010 súd zistil, že žalovanému bol uvedeného dňa poskytnutý od ČSOB, a.s. úver v sume 48.150 eur.

11. Na návrh žalovaného na doplnenie dokazovania súd zabezpečoval predloženie účtovníctva spoločnosti R-MONT Holíč, s.r.o. a účtovníctva žalovaného, ktoré mala mať u seba N. M., resp. mohol ním disponovať aj žalobca, keďže účtovníctvo malo byť uložené v ich rodinnom dome. N. M. pri svojej výpovedi uviedla, že uvedené účtovníctvo odovzdala polícii súvislosti so začatým trestným stíhaním. Z potvrdenia ORPZ v Skalici zo dňa 9.4.2018 ( č.l. 191 ) vyplýva, že polícia vrátila N. M. a žalobcovi uvedené doklady dňa 7.11.2017 ( príjmové a výdavkové listy za obdobie 2012 a 2013 ). Títo uvedené listiny súdu nepredložili ani na opakovanú výzvu zo strany súdu ( č.l. 206 ). Žalovaný žiadal uvedené účtovníctvo spoločnosti R-MONT Holíč s.r.o. a účtovníctvo žalovaného predložiť za účelom preukázania zhodnosti štýlu a formy a spôsobu pospisovania výdavkových dokladov z jeho strany s tým, že takéto pokladničné doklady podpisoval bianko, t.j. bez toho aby boli v čase jeho podpisu vyplnené čo sa týka dôvodu a dátumu. Žalobca a jeho manželka tieto doklady súdu ako dôkazy nepredložili a tým znemožnili žalovanému produkovať v tomto konaní dôkazy, ktoré môžu byť v jeho prospech. Znemožňovanie jednej strany sporu - žalobcu ( a jeho manželky ) druhej strane sporu produkovať v súdnom konaní dôkazy, nemôže byť v neprospech strany, v prospech ktorej má byť takýto dôkaz vykonaný.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 658 ods. 1 O.Z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 14. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

15. Predmetom konania je podľa žalobcu vrátenie pôžičky 13.500 eur, vyplývajúce z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.

16. Z citovaného zákonného ustanovenia možno dôvodiť, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Zmluvou o pôžičke sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu ( v danom prípade peňazí ). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Žalobca je preto v konaní povinný preukázať že došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu zmluvy - dohody o pôžičke 13.500 eur, že došlo k odovzdaniu tejto sumy pôžičky 13.500 eur z jeho strany žalovanému a že bol dohodnutý termín, do ktorého má byť pôžička splatená, t.j. že pohľadávka z pôžičky je splatná.

17. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nie sú dobré, sú v konflikte z dôvodu rodinných nezhôd. Žalobca tvrdil, že so žalovaným - jeho synom sa v marci 2012 dohodli na pôžičke 13.500 eur, ktorú sumu žalobca žalovanému aj odovzdal a dohodli si termín splatnosti jeden rok. Odovzdanie sumy 13.500 eur žalobca preukazoval výdavkovým a pokladničným dokladom z 24.3.2012, ktorý žalobca aj žalovaný podpísali a ktorý doklad vyplnila manželka žalobcu N. M., ktorý pri dohode o pôžičke bola prítomná. Dohodu o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným potvrdila manželka žalobcu N. M., ktorá je so žalovaným taktiež v konflikte z dôvodu rodinných nezhôd. N. M. pri svojej výpovedi nesprávne uvádzala rok poskytnutia pôžičky 2013. Potvrdila odovzdanie sumy pôžičky od žalobcu žalovanému. Táto by si mala jednoznačne pamätať dátum uzavretia dohody o pôžičke, pokiaľ bola pri dohode prítomná a tiež pokiaľ pri uzatváraní dohody o pôžičke a pri odovzdávaní pôžičky bola prítomná. Uviedla tiež že pôžička mala byť splatená do 24 mesiacov od jej poskytnutia, čo odporuje tvrdeniu žalobcu ( uviedol do jedného roka ). Existenciu pôžičky potvrdila aj dcéra žalobcu W. M.Ý., ktorá mala vedieť o pôžičke z rozhovoru so žalovaným a tiež od rodičov. W. M. je taktiež v konflikte so žalovaným z dôvodu rodinných nezhôd. Žalovaný však existenciu pôžičky a prevzatie sumy 13.500 eur odmieta.

18. Za tejto dôkaznej situácie súd skúmal písomný doklad preukazujúci odovzdanie sumy 13.500 eur zo strany žalobcu žalovanému. Tento doklad ( č.l. 5 ) vyplňovala N. M. - I.anželka žalobcu. Jedná sa o osobu, ktorá viedla účtovníctvo pre žalobcu a žalovaného, je to preto osoba, ktorá musí mať skúsenosti s vystavovaním príjmových a výdavkových dokladov tak, aby tieto boli hodnoverné a preukazujúce skutočnosti v nich uvedené. Na tomto výdavkovom pokladničnom doklade sa v ľavom hornom rohu nachádza pečiatka I. M., D. XXXX/XX, R., IČO: 33 948 593, čo je označenie žalobcu ako podnikateľa a je zrejmé, že tento pokladničný doklad bol by mal súvisieť s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Žalobca a jeho manželka však uvádzali, že predmetnú pôžičku poskytol žalobca žalovaného ako jeho otec - malo sa jednať o súkromnú pôžičku. Na výdavkovom pokladničnom doklade je uvedený dátum 24.3.2012 kedy mala byť pôžička odovzdaná žalovanému a ďalej je uvedené, že bola vyplatená pre: p. I. M. - ML /. / ( žalovanému ) suma - rukou písané veľkými písmenami. Pod tým je malými písmenami a iným perom rukou písaná suma 13.500 eur, a slovom rozpísaná suma: trinásťtisíc päťsto eur. Ďalšia kolónka dokladu Účel: ( je rukou písaná znovu iným perom ) POŽIČKA - MR - ML VÝSTAVBA RD Y. XX R.. Rukou písané písmo v tejto kolónke sa v rámci napísaného textu zmenšuje a končí tesne pred podpisom príjemcu, ktorý je v pravej spodnej časti dokladu ). Písmo tohto textu sa zmenšuje tak, ako jeho pisateľ bol obmedzený priestorom do ktorého má byť text napísaný. Pritom v prípade, že by tento text bol písaný pred podpisom uvedeného dokladu zo strany žalovaného, v riadku do ktorého bol tento text písaný, by boli ešte cca 3 cm na písanie textu a nemuselo by byť písmo zmenšované. Z uvedeného preto dôvodne vyplýva možnosť, že tento text bol do výdavkového dokladu písaný až potom, ako bol podpísaný zo strany žalovaného. Pritom podpis žalovaného je urobený evidentne iným perom ako ostatný vyplňovaný text a tiež podpis žalobcu je urobený iným perom. Podľa žalobcu a jeho manželky N. M. žalobca a žalovaný sa dohodli a odovzdali si pôžičku v obývačke ich rodinného domu. Preto je málo pravdepodobné, že by si sa spísanie a podpis daného výdavkového pokladničného dokladu každý z nich priniesol svoje pero a taktiež že iné pero na písanie by v rovnakej chvíli použila N. M..

19. Z uvedeného preto vyplýva dôvodná pochybnosť či výdavkový pokladničný doklad bol zo strany žalovaného podpísaný po jeho vyplnení N. M. s dátumom, sumou a účelom, t.j. s údajmi preukazujúcimi že sa jednalo o pôžičku. Za danej situácie je možné, že tento výdavkový pokladničný doklad podpísal žalovaný predtým, ako bol vyplnený a podpísal tento doklad za iným účelom a bianko a nie za účelom potvrdenia prevzatia pôžičky 13.500 eur. Za danej dôkaznej situácie hlavne v súvislosti výdavkovým pokladničným dokladom je súd názoru, že žalobca nepreukázal dohodu o pôžičke so žalobcom a nepreukázal poskytnutie 13.500 eur žalobcovi z titulu pôžičky, nakoľko takúto skutočnosť spochybňuje forma a spôsob vyplnenia výdavkového pokladničného dokladu, ktorá bez iných dôkazov hodnovernosť tohto dokladu spochybňuje. Na preukázanie správnosti údajov na podpísanom pokladničnom doklade, resp. na vyvrátenia tvrdenia žalovaného o podpísaní bianko dokladu môže slúžiť dôkaz nachádzajúci sa v účtovníctva spoločnosti R-MONT Holíč, s.r.o. resp. v účtovníctva žalovaného za roky 2012 a 2013. Pokiaľ by toto účtovníctvo bolo súdu predložené zo strany žalobcu, resp. jeho manželky N. M. ako dôkaz ( dôkaz navrhoval žalovaný ), dal by sa uvedený pokladničný doklad porovnať s inými výdavkovými pokladničnými dokladmi s podpisom žalovaného a porovnať resp. zistiť, či takéto doklady podpisoval žalovaný vo viacerých prípadoch tým istým perom a ako bolo s takýmito dokladmi v účtovníctve nakladané. Pri neexistencii takýchto pokladničných výdavkových dokladov v účtovníctve by zrejme bolo možné preukázať, že takéto výdavkové pokladničné doklady žalobca zrejme bianko vo viacerých prípadoch nepodpisoval.

20. Pokiaľ žalobca a jeho manželka tieto doklady súdu ako dôkazy nepredložili a tým znemožnili žalovanému produkovať v tomto konaní dôkazy, ktoré môžu byť v jeho prospech, takéto zámerné konanie nemôže byť v neprospech žalovaného a žalovaný tým nemôže byť poškodený v rámci produkovania dôkazov.

21. Súd za danej situácie vykonaných dôkazov a obranu žalovaného dospel k záveru, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že zmluva - dohoda o pôžičke medzi stranami sporu uzatvorená a že by žalobca poskytol na základe zmluvy o pôžičke sumu 13.500 eur ktorá by bol splatná dňa 24.3.2013. Na základe uvedeného žaloba nebola podaná dôvodne a súd žalobu zamietol. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik a existenciu ústnej, ani písomnej zmluvy o pôžičke, nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí žalovanej ani dohodnutie termínu vrátenia pôžičky, čo sú všetko základné právne náležitosti charakterizujúce pôžičku. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

25. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).