Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-178-2017.pdf
PDF · 156.2 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/178/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu COFIDIS SA so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´, Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území SR konajúceho prostredníctvom jeho organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO 50 595 628, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO 36 646 181 proti žalovaným 1/ GS metal, s.r.o. so sídlom Barošova 282/12, 019 01 Ilava, IČO 47 112 204 a 2/ V. D., bytom L. XXX/XX, A., zast. J. o zaplatenie 9 771,09 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 9 771,09 € s 18,40% ročným úrokom od 21.12.2016 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému.
II. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a náhrada 100% trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v žalobe domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie sumy 9 771,09 € s 18,40% ročným úrokom od 21.12.2016 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2016 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému. Zároveň žiadal priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € a náhradu trov konania.
1.2. V žalobe žalobca uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. 18597 zo dňa 16.12.2014, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu BANCO COFIDIS, S.A. so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Eisteinova 11, Bratislava, IČO 35 945 745 a žalovaným 1/, bol žalovanému 1/ zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý úver v sume 12 376,- € za účelom kúpy motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN TOUAREG DIESEL F/L 2007 TOUAREG 3.0 V6 TDI DPF TIPTRON, pričom žalovaný 1/ bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy. Právny predchodca žalobcu si všetky povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu splnil a vykonal riadne a včas. Následne došlo k zlúčeniu a absorpcii spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A. žalobcom, a teda je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Predmetný úver bol zabezpečený prostredníctvom ručenia, kedy dňa 16.12.2014 bolo žalovaným 2/ podpísané Ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého žalovaný 2/ vyhlásil, že ako ručiteľ ručí právnemu predchodcovi žalobcu za riadne a včasné splnenie záväzkov žalovaného 1/.
Žalovaný 1/ bol v zmysle zmluvy o úvere povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu celkom 72 splátok, každú v sume 293,63 €, pričom tieto boli splatné vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca v čase od 20.01.2015 do 20.12.2020 v zmysle prílohy - Finančného plánu. Žalovaný 1/ uhradil celkovo 23 splátok v zmysle Finančného plánu, avšak ďalšie dohodnuté splátky zo zmluvy o úvere v lehote ich splatnosti už neuhradil, preto žalobca listom zo dňa 10.03.2017 upozornil žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/ ako ručiteľa, na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, títo však na predmetné upozornenie žiadnym spôsobom nereagovali. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca, podľa bodu 20 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému 1/, za splatné. Žalobca odoslal žalovanému 1/ písomnosť - Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.03.2017, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré voči žalovanému 1/ k danému dňu evidoval. Žalovanému 2/ ako ručiteľovi bolo zo strany žalobcu doručené Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.03.2017. Úver, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, sa stali splatnými 04.04.2017. Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného 1/ úhradu splátky pod por. č. 1 až por. č. 23 Finančného plánu a ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy o úvere v lehote ich splatnosti žalovaní 1/, 2/ neuhradili.
1.3. K žalobe žalobca pripojil listiny: Zmluva o úvere - Individuálne podmienky zo dňa 16.12.2014, vrátane prílohy - Finančný plán, Zmluva o úvere - Všeobecné podmienky zo dňa 16.12.2014, výpis žalobcu z obch. registra, Ručiteľské vyhlásenie - individuálne podmienky zo dňa 16.12.2014, Ručiteľské vyhlásenie
- Všeobecné podmienky zo dňa 16.12.2014, Upozornenia zo dňa 10.03.2017 adresované žalovaným 1/, 2/, Vyhlásenia splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.03.2017 adresované žalovaným 1/, 2/ a Finančný plán, vrátane prehľadu uhradených splátok.
2. Okresný súd Trenčín vydal v spore platobný rozkaz č.k. 36Cb/178/2017-27 zo dňa 11.09.2017, proti ktorému podali žalovaní 1/, 2/ v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/178/2017-41 zo dňa 26.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.11.2017, bol predmetný platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušený z dôvodu podaného odporu.
3.1. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že o tvrdeniach žalobcu sú dôvodné pochybnosti, pretože sa nezakladajú na pravdivých výrokoch a žalobcovi nevzniklo ním tvrdené právo. Poukazovali na to, že v predmetnej zmluve o úvere sám pôvodný veriteľ označil úver ako spotrebiteľský úver a už táto skutočnosť preukazuje to, že žalobca sa snaží podriadiť predmetnú zmluvu Obchodnému zákonníku a žalovaných 1/, 2/ ako spotrebiteľov ukrátiť na ich právach a zároveň od nich vylákať finančné prostriedky, na ktoré nemá žiadny nárok. Dokonca boli k predmetnej zmluve priložené štandardné európske podmienky pre spotrebiteľa. Za tým účelom si žalovaný 2/ aj zakúpil auto pre svoju spotrebu. To že žalobca zneužil jeho nevedomosť tým, že v tej dobe podnikal, považoval žalovaný 2/ za nekalú obchodnú podmienku. Podľa žalovaných 1/, 2/ nie je pravdou, že existuje ich dlh v sume 9 771,09 €. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že má nárok na zákonný úrok, keďže tento nebol dojednaný, tento úver je bezúročný. Dali do pozornosti súdu, že neplatné právne úkony nespôsobia platné právne účinky. Poukázali pritom na ust. § 37 ods. 1, 2, § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a), o) a ods. 11 Obč. zák., § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 2 zák. č. 29/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Boli presvedčení, že žalobca voči ním použil nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žiadali súd, aby podrobil spotrebiteľské zmluvy súdnej kontrole ex offo. Nejasné formulácie v časti zmluvy Odplata odôvodňujú súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10). Mali zato, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Zároveň žalovaní 1/, 2/ poukazovali na to, že RPMN v spotrebiteľskej zmluve je nesprávne uvedené, nie sú do tohto údaja zahrnuté všetky náklady vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo má spotrebiteľ, teda žalovaní 1/, 2/, zaplatiť, preto sa podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak neobsahuje náležitosti zmluvy podľa spomenutého zákona, a podľa § 11 považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok iba na zaplatenie istiny úveru. Ďalej uviedli, že z poskytnutého úveru bola hneď v deň podpisu zmluvy odpočítaná suma 476,- €, pomenovaná ako jednorazový spracovateľský poplatok. Podľa uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C 76/10 zo dňa 16.11.2010 (Korčkovská proti Pohotovosť, s.r.o.): „2. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu
spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa. Že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.“. Podľa bodu 50 tohto rozhodnutia: „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52). Žalovaní 1/, 2/ žiadali, aby im súd poskytol plnú ochranu prislúchajúcu spotrebiteľovi.
3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaní 1/, 2/ pripojili listiny: Zmluva o úvere - Individuálne podmienky zo dňa 16.12.2014 a Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2014.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2017 s podaným odporom nesúhlasil, pričom ho považoval za nepravdivý, klamlivý a zavádzajúci. Žalovaný 1/ sa vyjadril, že sám žalobca označuje úver ako spotrebiteľský a zároveň sa snaží podriadiť predmetnú zmluvu Obchodnému zákonníku, avšak žalovaný 1/ v tomto zmluvnom vzťahu má vystupovať' ako spotrebiteľ. S uvedeným tvrdením žalobca absolútne nesúhlasil a toto tvrdenie žalovaného 1/ považoval za mylné. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 16.12.2014 uzavretá Zmluva o úvere č. 1 1597, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným 1/ obchodno-záväzkový vzťah, ktorého predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN TOUAREG DIESEL F/L 2007 TOUAREG 3.0 V6 TDI DPF TIPTRON, VIN: WVGZZZ7LZAD007329 a na strane druhej záväzok žalovaného 1 / splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 293,63 € riadne a včas. Žalobca zdôraznil, že žalovaný 1/ uzavrel úverovú zmluvu ako právnická osoba, t.j. spoločnosť GS metal, s. r. o., IČO: 47 112 204, so sídlom Barošova 282/12,019 01 Ilava, SR. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazoval na ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ V zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Je nepochybné, že žalovaný 1/ uzavrel Zmluvu o úvere č. 18597 zo dňa 16.12.2014 ako obchodná spoločnosť v rámci svojej obchodnej činnosti, a preto predmetnú zmluvu nemožno klasifikovať ako spotrebiteľskú a podriadiť ju ustanoveniam Občianskeho zákonníka. V prípade neexistencie spotrebiteľského subjektu nemožno podľa platnej právnej úpravy identifikovať spotrebiteľský záväzok. Žalovaný 1 / argumentoval tiež tým, že motorové vozidlo si zakúpil pre svoju potrebu a žalobca zneužil nevedomosť žalovaného 1/, ktorý v tom čase podnikal. Toto tvrdenie žalovaného 1 / nemôže obstáť, pretože ako už bolo viackrát uvedené úverová zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a právnickou osobou, t. j, žalovaným 1 /, o čom rovnako svedčí aj pečiatka žalovaného na mieste určenom na podpis jednotlivých dokumentov. V prípade, ak žalovaný 1/, resp. jeho konateľ chcel uzavrieť zmluvu spotrebiteľskú a osobné- motorové vozidlo zakúpiť pre vlastnú potrebu, nemal žalovaný 1/ vystupovať a konať v mene žalovanej obchodnej spoločnosti, ale ako osoba fyzická. S poukazom na uvedené žalobca dal do pozornosti súdu rozhodnutie Bundesgerichtshof, VIII ZR 91 04, ktoré možno analogicky aplikovať' na predmetný spor a ktoré judikovalo: „Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva.“ Konateľ žalovaného 1/, t.j. žalovaný 2/ jedine ako fyzická osoba uskutočnil dňa 16.12.2014 ručiteľské vyhlásenie, v rámci ktorého vyhlásil, že v prípade ak žalovaný 1/ nesplní akýkoľvek jeho peňažný záväzok žalobcovi riadne a včas, žalovaný 2/ v postavení ručiteľa z titulu ručenia poskytne plnenie v plnej výške zabezpečovaných záväzkov žalobcovi. V Ručiteľskom vyhlásení zo dňa 16.12.2014 je totožne ako v úverovej zmluve ako dlžník označený práve žalovaný 1 /, a teda právnická osoba - obchodná spoločnosť. Žalovaný 1/ sa ďalej vyjadril, že nie je pravda, že existuje dlh žalovaného vo výške 9.711,09 €. Žalobca toto vyjadrenie poprel, pričom svoj nárok považoval za dôvodný a opodstatnený. Žalovanému 1/ boli na základe uzavretej Zmluvy o úvere č. 18597 zo dňa 16.12.2014 medzi ním a žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 12.376,- €, pozostávajúce z poskytnutej istiny r o výške 11.900,- € a spracovateľského poplatku vo výške 476,- €, ktorý žalobca na základe dohody so žalovaným 1/ započítal v jednotlivých mesačných splátkach. Žalovaný 1/ sa zaviazal hradiť žalobcovi mesačné splátky vo výške 293,63 €, pričom žalovaný 1/ uhradil žalobcovi celkovo 23 splátok v zmysle Finančného plánu, pričom k
úhrade 24-tej splátky (v zmysle Finančného plánu) už zo strany žalovaného nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru, žalobca evidoval voči žalovanému 1/ nesplatenú istinu vo výške 9.771,09 €, ktorú si spolu s príslušenstvom v tomto konaní uplatňuje. Nárokovaná istina vo výške 9.771,09 Eur pritom predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru žalovanému 1/ a súčtom vykonaných splátok žalovaným 1/. Spolu s podanou žalobou bol Okresnému súdu Trenčín predložený aj prehľad úhrad splátok. Predmetný Finančný plán zo dňa 21.()3.2()17 poskytuje prehľad výšky mesačných splátok s rozdelením ich jednotlivých častí na istinu úveru, jeho príslušenstva a poplatkov. Zároveň predstavuje prehľad úhrad splátok zo strany žalovaného 1/ a aj to, akým spôsobom boli zarátavané n:i istinu a príslušenstvo pohľadávky. Na základe doteraz uvedeného mal žalobca za to, že jeho nárok uplatnený v tomto konaní je v súlade so zmluvnými dojednaniami, ako aj v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný 1/ vo svojom odpore len všeobecne uviedol, že dlh čo do dôvodu a výšky neuznáva, avšak toto svoje tvrdenie náležite vecne neodôvodnil. Žalovaný 1/ sa taktiež dovolával neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a rovnako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Uvedené žalobca považoval za irelevantné, nakoľko, ako sa už žalobca vyjadril, v danom prípade sa nejedná o záväzkový vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ale o vzťah obchodno-záväzkový medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, a preto neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by spôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle právnej úpravy poskytujúcej ochranu spotrebiteľom. Aj napriek obchodno-záväzkovému charakteru zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 / sa žalobca z dôvodu istoty k vyššie uvedenému vyjadril nasledovne. Medzi žalovaným 1/a žalobcom došlo v rámci zmluvnej autonómie ku vzájomnému konsenzu, ktorého výsledkom bolo uzavretie úverovej zmluvy, akceptujúc ustanovenia právnych predpisov, a vznik zmluvného záväzkové vzťahu, ktorého predmetom sú vzájomne práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný 1/ úverovú zmluvu uzavrel slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, bez akéhokoľvek nátlaku, či donútenia zo strany žalobcu. Žalovaný 1/ zmluvné podmienky akceptoval a svoju vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom prejavil svojím podpisom a odtlačkom pečiatky žalovanej obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca zastáva názor, že nie sú dané také skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť uzavretej Zmluvy o úvere č. 18597 zo dňa 16.12.2014. Rovnako za neopodstatnené považuje žalobca vyjadrenie žalovaného 1/, o tom, že žalobca voči nemu použil nekalé praktiky a neprijateľné podmienky, čím mal porušiť ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené si žalobca opätovne zdôraznil, že predmetnou úverovou zmluvou nevznikol medzi ním a žalovaným 1 / vzťah spotrebiteľský, a teda zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemožno na daný právny vzťah aplikovať. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov: „Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami." V zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov: .,Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.“ Žalovaný 1/ ďalej namietal nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, a teda sa úver podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca túto skutočnosť, predloženú žalovaným, považoval za klamlivú a zavádzajúcu. Žalobca pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov postupoval podľa článku 5. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere č. 18597, kedy výška RPMN bola vypočítaná veriteľom, t.j. žalobcom podľa vzorca uvedeného v tomto článku, ktorý zároveň obsahuje aj význam jednotlivých komponentov dosadzovaných do daného vzorca. Žalovaný 1 /, okrem iného, žiadal, aby súd spotrebiteľskú zmluvu podrobil súdnej kontrole ex offo a poskytol žalovanému plnú ochranu prislúchajúcu spotrebiteľovi. S poukazom na doteraz uvedené skutočnosti mal žalobca za to, tento nárok žalovaného 1/ je bezdôvodný a neopodstatnený. Žalovaný 1/ nevystupuje v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, a teda mu neprináleží ochrana prislúchajúca spotrebiteľovi. Žalobca mal taktiež za to, že odpor podaný žalovaným 1/ nespĺňa požadované zákonné náležitosti, a teda nie je dostatočne vecne odôvodnený. Žalovaný 1/ vo svojom odpore uvádza len všeobecné dôvody bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia. Podľa názoru žalobcu je ním uplatnený nárok voči žalovaným na zaplatenie sumy vo výške 9.771,09 EUR s príslušenstvom dôvodný a preukázaný, pričom tento neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Žalobca mal v zmysle zmluvných dojednaní právo požadovať od žalovaného 1/ splnenie jeho zmluvného záväzku a zároveň požadovať od žalovaného 2/ v postavení ručiteľa splnenie
záväzku žalovaného 1/, nakoľko tento aj napriek výzvam zo strany žalobcu nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas. Podľa názoru žalobcu, je nepochybné, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah, nakoľko žalovaný 1/ nespĺňa potrebné atribúty spotrebiteľa. Žalobca riadne preukázal, že žalovaný 1/ so žalobcom neuzatvoril úverovú zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ale ako právnická osoba - obchodná spoločnosť a z toho dôvodu tak žalovanému 1/, ako ani žalovanému 2/ nemožno priznať právnu ochranu v zmysle predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a ani tieto predpisy na daný právny vzťah aplikovať.
5. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/178/2017 zo dňa 11.07.2018 nebolo pripustené zastúpenie žalovaného 1/ v spore pánom J. D.. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia, ustanovenie zástupcu v civilnom sporovom konaní je, v zmysle § 89 ods. 1 CSP, v dispozičnej právomoci strany sporu. Súd o ňom rozhoduje, iba ak zástupcu z dôvodov ustanovených v zákone nepripúšťa. Z predloženého plnomocenstva zo dňa 10.07.2018 je zrejmé, že toto plnomocenstvo udelila pánovi J. D. fyzická osoba J. D., ktorý je žalovaným 2/ v tomto spore. Súdu nebolo predložené plnomocenstvo, ktoré by pánovi J. D. udelil na zastupovanie v spore žalovaný 1/ - obchodná spoločnosť GS metal, s.r.o. so sídlom Barošova 282/12, Ilava, IČO 47 112 204. Vzhľadom k tomu súd nemal za preukázané, že by pán J. D. bol splnomocneným (všeobecným) zástupcom žalovaného 1/ v tomto spore v zmysle § 89 ods. 1 CSP. Je potrebné vziať na zreteľ, že aj keď je pán V. D. konateľom žalovaného 1/, z obsahu plnomocenstva zo dňa 10.07.2018 nevyplýva, že by toto plnomocenstvo udelil v mene žalovaného 1/ ako jeho konateľ. Súd podotkol, že pán V. D. (žalovaný 2/) je fyzickou osobou, pričom žalovaný 1/ je právnickou osobou (obchodnou spoločnosťou), teda ide o dve rôzne osoby. V spore nebolo preukázané, že by pán J. D. bol štatutárnym zástupcom žalovaného 1/ podľa § 133 ods. 1 Obch. zák., teda jeho konateľom (pán J. D. takúto skutočnosť ani netvrdil). Súd podotkol, že, podľa výpisu z obch. registra, je konateľom žalovaného pán V. D.. J. J. D. odvodzoval svoje oprávnenie zastupovať žalovaného 1/ v spore tiež z toho, že je jeho riaditeľom. Toto svoje tvrdenie však nepreukázal, ani nepredložil súdu o tom žiadny dôkaz. Vzhľadom k tomu súd nemal preukázané, že by pán J. D. bol v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. pri prevádzkovaní podniku žalovaného 1/ poverený takou činnosťou, z ktorej by vyplývalo jeho poverenie na zastupovanie žalovaného 1/ v konaní pred súdom. Súdu nebolo predložené ani písomné poverenie zo strany žalovaného 1/ pre pána J. D. na zastupovanie v spore. Taktiež nebol preukázaný žiadny právny vzťah (napr. zamestnanecký) pána J. D. k žalovanému 1/.
6. Žalovaný 1/ sa na pojednávanie dňa 11.07.2018 nedostavil. Doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. O odročenie pojednávania nežiadal. Súd v zmysle § 183 ods. 1, 2 CSP nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu súd spor na pojednávaní dňa 11.07.2018 prejednal v neprítomnosti žalovaného 1/.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba zo dňa 22.06.2017, Zmluva o úvere - Individuálne podmienky zo dňa 16.12.2014, vrátane prílohy - Finančný plán, Zmluva o úvere - Všeobecné podmienky zo dňa 16.12.2014, výpisy žalobcu a žalovaného 1/ z obch. registra, Ručiteľské vyhlásenie
- individuálne podmienky zo dňa 16.12.2014, Ručiteľské vyhlásenie - Všeobecné podmienky zo dňa 16.12.2014, Upozornenia zo dňa 10.03.2017 adresované žalovaným 1/, 2/, Vyhlásenia splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.03.2017 adresované žalovaným 1/, 2/, Finančný plán, vrátane prehľadu uhradených splátok, odpor žalovaných 1/, 2/ proti platobnému rozkazu, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2014, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.11.2017, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 15.12.2014, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver, výpis z interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN, Odpoveď MS SR na žiadosť zo dňa 16.08.2016, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru - Súhlas s poskytnutím údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne a bankového registra zo dňa 16.12.2014.
8. Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 15.12.2014 žalovaný 2/ ako žiadateľ súhlasil s poskytnutím údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne a bankového registra pre právneho predchodcu žalobcu. Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2014 žalovaný 1/ ako žiadateľ súhlasil s poskytnutím údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne a bankového registra pre právneho predchodcu žalobcu.
9. Z písomného vyhotovenia listín súd zistil, že dňa 16.12.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu BANCO COFIDIS, S.A. so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky BANCO COFIDIS, S.A., pobočka
zahraničnej banky so sídlom Eisteinova 11, Bratislava, IČO 35 945 745, ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 18597, pozostávajúcu z dokumentov označených ako Zmluva o úvere - Individuálne podmienky, ktorého súčasťou bol aj Finančný plán (Príloha č. 1), Zmluva o úvere
- Všeobecné podmienky.
10.1. Podľa Zmluvy o úvere - Individuálne podmienky, na základe tejto zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi úver výlučne za účelom umožniť dlžníkovi kúpiť motorové vozidlo určené v oddiely 1 nižšie a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok uvedených v tejto zmluve. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky podmienky, za ktorých veriteľ poskytne dlžníkovi úver a dlžník úver veriteľovi vráti, sú určené v tejto zmluve, pozostávajúcej z dvoch neoddeliteľných dokumentov, t.j. Individuálnych podmienok a Všeobecných podmienok predstavujúcich ďalšie obchodné podmienky.
10.2. Podľa čl. II (Dohodnuté podmienky úveru), dlžníkovi bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na dobu určitú, v celkovej výške spotrebiteľského úveru 11 900,- €, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach po 293,63 €, splatných vždy v 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca (podľa Finančného plánu), s termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru 20.12.2020, pričom ročná, fixná úroková sadzba predstavovala 18,40%, ročná percentuálna miera nákladov (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru; RPMN) 21,90%, priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere 12,84% a celková čiastka na úhradu (súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov dlžníka spojených so spotrebiteľským úverom) 21 141,36 €.
11. Podľa bodu 25 Zmluvy o úvere - Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie, ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.
12. Dňa 16.12.2014 žalovaný 1/ ako dlžník potvrdil prevzatie Formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa výpisu žalobcu z obch. registra, právny predchodca žalobcu BANCO COFIDIS, S.A. so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko zanikol na základe jeho zlúčenia so žalobcom, ktorý je jeho právnym nástupcom od 01.12.2016.
14. V Ručiteľskom vyhlásení, podpísanom žalovaným 2/ dňa 17.12.2014, žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že v prípade, ak dlžník nesplní akýkoľvek z jeho peňažných záväzkov podľa Úverovej zmluvy č. 18597 zo dňa 16.12.2014, vrátane príslušenstva k týmto peňažným záväzkom, v znení jej budúcich dodatkov, (ďalej ako Zabezpečované záväzky) veriteľovi riadne a včas, ručiteľ z titulu ručenia poskytne plnenie v plnej výške Zabezpečovaných záväzkov veriteľovi za podmienok stanovených v tomto ručiteľskom vyhlásení, ktoré neoddeliteľne tvoria Individuálne podmienky a Všeobecné podmienky.
15. Podľa výpisu žalovaného 1/ z obchodného registra, žalovaný 2/ je od 24.05.2013 konateľom žalovaného.
16. Listami, označenými ako Upozornenie, zo dňa 10.03.2017 upozornil žalobca žalovaných 1/, 2/, že vzhľadom na skutočnosť, že nesplácajú svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, ak budú v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude ich vymáhať súdnou cestou. Zároveň ich vyzval k okamžitej úhrade splatných pohľadávok.
17. V listoch zo dňa 27.03.2017, označených ako Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy, adresovaných žalovaným 1/, 2/, žalobca vyhlásil splatným celý predmetný poskytnutý úver spolu s jeho
príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, nakoľko žalovaní 1/, 2/ nesplácali svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere a boli v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako 30 dní, v súlade s bodom 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere.
18.1. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18.2. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú, bez ohľadu na povahu účastníkov, záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
18.3. Podľa § 261 ods. 7 Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
18.4. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18.5. Podľa § 499 Obch. zák., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
18.6. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18.7. Podľa § 504 Obch. zák., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
18.8. Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
18.9. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
18.10. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18.11. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18.12. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18.13. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18.14. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18.15. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18.16. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18.17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18.18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18.19. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18.20. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18.21. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18.22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
18.23. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
18.24. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18.25. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18.26. Podľa § 49a Obč. zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
19. Z obsahu Zmluvy o úvere - Individuálne podmienky a Zmluvy o úvere - Všeobecné podmienky zo dňa 16.12.2014 a vyjadrení strán sporu súd zistil, že dňa 16.12.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu BANCO COFIDIS, S.A. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom v zmysle § 497 Obch. zák. zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 11 900,- € na nákup motorového vozidla. Žalovaný 1/ sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť formou pravidelných mesačných splátok v zmysle Finančného plánu. V dôsledku zlúčenia právneho predchodcu žalobcu BANCO COFIDIS, S.A. so žalobcom prešli práva a povinnosti veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu. Dlh žalovaného 1/ z predmetnej úverovej zmluvy predstavoval ku dňu podania žaloby 9 771,09 €. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 504 Obch. zák., zaviazal súd žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 9 771,09 €, a to spolu s dohodnutým 18,40% ročným úrokom od 21.12.2016 do zaplatenia podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. a čl. II Zmluvy o úvere - Individuálne podmienky. Žalovaný 1/ je so splnením predmetného záväzku vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi z úveru v omeškaní, a preto súd v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. a čl. II Zmluvy o úvere - Individuálne podmienky zaviazal žalovaného i na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 9 771,09 € od 21.12.2016 do zaplatenia.
20. Žalovaný 2/ ako ručiteľ v Ručiteľskom vyhlásení zo dňa 17.12.2014 písomne vyhlásil, v súlade s § 303 Obch. zák., že právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa uspokojí, ak si žalovaný 1/ ako dlžník voči nemu nesplní svoje záväzky z predmetnej zmluvy o úvere. Napriek uvedenému vyhláseniu a výzvam zo dňa 10.03.2017 a 27.03.2017, ani žalovaný 2/ svoj záväzok ručiteľa z predmetnej úverovej zmluvy a Ručiteľského vyhlásenia doteraz nesplnil. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle § 303 a § 306 ods. 1 Obch. zák. zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 9 771,09 € s 18,40% ročným úrokom od 21.12.2016 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2016 do zaplatenia.
21. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku: ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym , ale až sekundárnym . Existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď zabezpečovaná pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná, výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Afs 73/2006 zo dňa 30.11.2006) Z uvedených dôvodov zaviazal súd na zaplatenie sumy 9 771,09 € s 18,40% ročným úrokom od 21.12.2016 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2016 do zaplatenia žalovaných 1/,2/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému. Súd tiež podotýka, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). V zmysle § 261 ods. 7 Obch. zák. sa režimom Obchodného zákonníka spravujú aj zabezpečovacie záväzky, t.j. záväzky akcesorické, pokiaľ je tomuto režimu podriadený aj hlavný záväzok. Vzhľadom k tomu sa aj žalovaný záväzkový vzťah z ručenia spravuje Obchodným zákonníkom.
22. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv je upravená v § 52 Obč. zák.. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nesporné, že právny predchodcu žalobcu uzavrel predmetnú zmluvu o úvere ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák., keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že za spotrebiteľa sa považuje iba fyzická osoba. Žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou, teda nie je fyzickou osobou. Vzhľadom k tomu žalovaný 1/ neuzavrel predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák., a teda zmluva o úvere zo dňa 16.12.2014, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.. Taktiež podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je, účely uvedeného zákona, považovaná za spotrebiteľa iba fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, na základe čoho ani citované zákonné ustanovenie nepriznáva žalovanému 1/ ako obchodnej spoločnosti (právnickej osobe) postavenie spotrebiteľa.
23. Práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, ktorý, na účely tohto zákona, v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a v § 2 písm. d) vymedzuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/, ktorý uzavrel predmetnú zmluvu o úvere ako dlžník, je právnickou osobou (obchodnou spoločnosťou), nie je spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého môže byť spotrebiteľom iba fyzická osoba, a preto žalovaná zmluva u úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný je v zmysle § 56 ods. 1 Obch. zák. obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania, a teda predmetnú zmluvu uzavrel ako dlžník v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo tiež vylučuje jeho právne podstavenie ako spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Súd podotýka, že ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby bol spotrebiteľský úver poskytnutý aj formou úveru na základe zmluvy o úvere uzavretej v zmysle Obch. zák., avšak zároveň vymedzuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu uzavretú spotrebiteľom, čo v tomto prípade splnené nebolo, a preto predmetná zmluva o úvere zo dňa 16.12.2014 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to aj napriek tomu, že úver je v nej označený ako spotrebiteľský.
24. V spore neboli preukázané dôvody neplatnosti žalovanej zmluvy o úvere v zmysle § 37 ods. 1, 2 a § 39 Obč. zák.. Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ bol pri jej uzavretí uvedený do omylu, a teda neplatnosť zmluvy podľa § 49a Obč. zák., keďže nebolo preukázané, že by chcel uzavrieť výlučne len zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný 1/, resp. jeho konateľ, ktorý je aj žalovaným 2/, si musel byť vedomý toho, že žalovaný 1/ je právnickou osobou, založenou za účelom podnikania, v dôsledku čoho nemôže byť spotrebiteľom, a teda nemôže uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, že úver je v zmluve označený ako spotrebiteľský. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v predmetnej zmluve o úvere je v označení úveru pri slove „spotrebiteľský“ uvedená *, čo tiež mohlo upozorniť žalovaného 1/, prostredníctvom jeho konateľa - žalovaného 2/, na to, že takéto označenie úveru vyvoláva určité pochybnosti. Zo žiadostí o poskytnutie spotrebiteľského úveru (Súhlas s poskytnutím údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne a bankového registra) a zo zmluvy však vyplýva, že pre žalovaného 2/, ktorý je konateľom žalovaného 1/, bolo podstatné najmä splniť
podmienky banky a získať finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, a to bez ohľadu na typ zmluvy, ktorú mali za týmto účelom uzavrieť, a osobu na strane dlžníka, keďže najskôr vyplnil Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru dňa 15.12.2014 žalovaný 2/ ako fyzická osoba spolu s A. ako spoludlžníkom, avšak zrejme, keďže veriteľ im na jej základe úver neposkytol, tak následne vyplnil dňa 16.12.2014 rovnakú žiadosť žalovaný 1/, v zastúpení žalovaným 2/ ako jeho konateľom a po podpise predmetnej zmluvy o úvere dňa 17.12.2014 podpísal žalovaný 2/ ako ručiteľ ručiteľské vyhlásenie. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaný 2/ je konateľom žalovaného 1/, a teda riadi jeho podnikateľskú činnosť, v dôsledku čoho je možné u neho reálne predpokladať určitú úroveň právneho vedomia. V spore nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by chcel žalovaný 1/ uzavrieť vyslovene len zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Taktiež nebolo preukázané, že by pri uzatváraní predmetnej zmluvy nebol prejav vôle žalovaného 1/, vykonaný prostredníctvom jeho konateľa (žalovaného 2/), slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., ani že by plnenie z predmetnej zmluvy bolo nemožné v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Súd podotýka, že žalovanému 1/ bol predmetný úver riadne poskytnutý. V zmysle § 39 Obč. zák. v spore nebolo preukázané, že by žalovaná zmluva o úvere svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom.
25. Žalovaný 2/ bol v čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy (16.12.2014) konateľom žalovaného 1/ ako dlžníka a je ním až doteraz (podľa výpisu žalovaného 1/) z obch. registra). Ide teda o fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby spojené s jej povolaním vo vzťahu k spoločnosti (žalovanému 1/), a preto ani žalovaného 2/ ako ručiteľa v tomto prípade nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák., § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/11 zo dňa 14.03.2013.
26. Vzhľadom k tomu, že v spore nebol preukázaný spotrebiteľský charakter žalovaného záväzku, povinnosť na jeho plnenie zo strany žalovaných 1/, 2/ súd neposudzoval podľa § 52 a nasl. Obč. zák., zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Súd podotýka, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá 16.12.2014, teda už za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, a preto v tomto spore nebolo možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, ktorý bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keďže žalovaní 1/, 2/ nie sú v žalovanom právnom vzťahu spotrebiteľmi, predmetný rozsudok nie je v rozpore s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/2010 zo dňa 16.11.2010, v ktorom bol vyslovený právny názor týkajúci sa práv spotrebiteľa.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovaným 1/, 2/ náhradu 100% trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.