Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-280-2018.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Subarea
13Ek/280/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného mal. J. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. U. XXXXX, XXX XX U. W., zast. zákonným zástupcom - matkou Z. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. U. XXXXX, XXX XX U. W., proti povinnému M. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zast. Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 4.080 Eur a bežného výživného vo výške 300 Eur mesačne počnúc 16. 03. 2018, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho, so sídlom exekútorského úradu Puškinova 8, 080 01 Prešov pod sp. zn. 252Ex 98/18, o sťažnosti povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/280/2018 zo dňa 03. 05. 2018, takto
rozhodol:
Súd m e n í II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/280/2018 zo dňa 03. 05. 2018 tak, že exekúciu vedenú v časti vymoženia bežného výživného počnúc 16. 03. 2018 vo výške 300 Eur mesačne podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
Súd vo zvyšnej časti sťažnosť povinného z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 13Ek/280/2018 zo dňa 03. 05. 2018 exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 2.470 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok) a návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok). Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci zistil, že povinný platil výživné v pravidelných platbách na účet zákonnej zástupkyne maloletého. Z výpisu z účtu pripojeného povinným k návrhu za na zastavenie exekúcie zistil, že povinný uhradil dňa 12. 06. 2017 sumu 1.200 Eur, čo predstavovalo zameškané výživné za obdobie 4 mesiacov (špecifikované vo výpise z bankového účtu „Erik výživné 02-05/2016“), dňa 10. 06. 2016 uhradil výživné za mesiac júl vo výške 300 Eur, dňa 08. 07. 2016 výživné za mesiac august vo výške 300 Eur, dňa 10. 08. 2016 výživné za mesiac september vo výške 300 Eur, dňa 09. 09. 2016 výživné za mesiac október vo výške 300 Eur, dňa 10. 10. 2016 výživné za mesiac november vo výške 300 Eur, dňa 11. 11. 2016 výživné za mesiac december vo výške 300 Eur, dňa 09. 12. 2016 výživné za mesiac január vo výške 300 Eur, dňa 10. 01. 2017 výživné za mesiac február vo výške 300 Eur, dňa 10. 02. 2017 výživné za mesiac marec vo výške 300 Eur, dňa 10. 03. 2017 výživné za mesiac apríl vo výške 300 Eur, dňa 10. 04. 2017 výživné za mesiac máj vo výške 300 Eur, dňa 10. 05. 2017 výživné za mesiac jún vo výške 300 Eur, dňa 09. 06. 2017 výživné za mesiac júl vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom 230 Eur), dňa 10. 07. 2017 výživné za mesiac august vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom 230 Eur), dňa 10. 08. 2017 výživné za mesiac september vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom vo výške 230 Eur), dňa 08. 09. 2017 výživné za mesiac október vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom vo výške 230 Eur), dňa 10. 10. 2017 výživné za mesiac november vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom vo výške 230 Eur), dňa 18. 11. 2017 výživné za
mesiac december vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom 230 Eur), dňa 18. 12. 2017 výživné za mesiac január vo výške 70 Eur (nedoplatok na výživnom 230 Eur), dňa 13. 01. 2018 výživné za mesiac február vo výške 300 Eur, dňa 12. 02. 2018 výživné za mesiac marec vo výške 300 Eur a dňa 12. 03. 2018 uhradil výživné za mesiac apríl vo výške 300 Eur. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že neprihliadol na platby, ktoré boli špecifikované ako „rodinné prídavky Rakúsko“ a „doplatok prídavky Rakúsko“ v celkovej výške 1.373,18 Eur. Platby na výživnom tak tvoria sumu v celkovej výške 6.190 Eur za obdobie 02/2016 až 04/2018, pričom ich mal preukázané výpisom z bankového účtu povinného. Povinnému vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej výške 1.610 Eur, a to za mesiac júl 2017 - 230 Eur, za mesiac august 2017 - 230 Eur, za mesiac september 2017 - 230 Eur, za mesiac október 2017 - 230 Eur, za mesiac november 2017 - 230 Eur, za mesiac december 2017 - 230 Eur a za mesiac január 2018 - 230 Eur. Vyšší súdny úradník na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný v časti zameškaného výživného, ktoré povinný uhradil. Preto exekúciu zastavil v časti zameškaného výživného vo výške 2.470 Eur podľa § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to čiastočným splnením povinnosti zo strany povinného počas rozhodujúceho obdobia. Nakoľko povinný vo zvyšnej časti návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, vyšší súdny úradník v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že zo strany súdu nebol úplne zistený skutkový stav veci, pretože nedošlo k preskúmaniu skutkového stavu do dôsledku zistených okolností možností, čo v rozsahu faktických zistení mohlo spôsobiť nesprávnosť napadaného výroku II. predmetného uznesenia. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podal u povereného exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom podľa jeho vyjadrenia riadne preukázal skutočnosti, že mu nie sú známe okolnosti vzniku vymáhanej čiastky, pričom považuje konanie oprávneného prostredníctvom jeho zákonného zástupcu za poškodzujúce osobu povinného, ktorý nemá akýkoľvek právne podložený základ a prieči sa dobrým mravom s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Od rozvodu manželstva povinný posielal súdom stanovené výživné, o čom svedčí výpis z účtu povinného, a to od obdobia 05. 02. 2016 do 12. 03. 2018, za ktoré obdobie bola povinným poukázaná oprávnenému prostredníctvom zákonného zástupcu - matky na jej bankový účet čiastka vo výške 7.493,18 Eur. Povinný dal do pozornosti súdu, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15P/126/2017 konanie o zníženie výživného na opravného, a to z dôvodu zmeny finančných pomerov povinného. Napriek tomu zo strany povinného bola plnená povinnosť stanovená v predmetnom rozsudku voči oprávnenému prostredníctvom jeho zákonného zástupcu - matky. V predmetnom konaní bolo podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/126/2017-70 zo dňa 12. 03. 2018. Povinný v sťažnosti ďalej argumentoval tým, že sa zmenili jeho majetkové pomery v rozsahu príjmov, nakoľko je odo dňa 11. 05. 2018 evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pobočka Poprad, v súčasnosti nemá žiaden príjem a nepoberá taktiež žiadnu dávku. Konanie oprávneného prostredníctvom zákonného zástupcu - matky povinný považuje za absolútne bezpredmetné, nakoľko k jej rukám na výživu oprávneného uhradil o mnoho viac finančných prostriedkov, ako mal stanovené v predmetnom rozsudku, pričom má zo to, že konanie oprávneného prostredníctvom zákonného zástupcu právne neobstojí. Povinný ďalej v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že konanie oprávneného prostredníctvom zákonného zástupcu - matky v rozsahu požadovaného vymáhaného nároku nemá žiaden relevantný základ, nakoľko oprávnenému prostredníctvom právneho zástupcu - matky poukázal čiastku vo výške 7.493,18 Eur. Povinný v sťažnosti taktiež uviedol, že poverenému súdnemu exekútorovi prostredníctvom právneho zástupcu podal žiadosť o odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu zlej finančnej situácie, a to do času vyriešenia otázky konania vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15P/126/2017. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd zmenil napadnuté uznesenie v rozsahu výroku II. a exekučné konanie s poukazom na § 61k ods. 1 písm. a), d) v spojení s ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, a to z dôvodu, že nenastal právny dôvod na vymáhanie čiastky, ktorú požaduje oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu - matky. Povinný si zároveň v celom rozsahu nárokuje trovy konania vzniknuté s predmetným konaním. 3. Zákonný zástupca oprávneného napriek výzve do dňa vydania tohto rozhodnutia súdu nezaslal vyjadrenie k sťažnosti. Dňa 21. 06. 2018 bola súdu zo strany zákonného zástupcu oprávneného v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu doručená e-mailová konverzácia medzi súdnym exekútorom a zákonným zástupcom oprávneného predchádzajúca vydaniu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/280/2018 zo dňa 03. 05. 2018, kde prílohou je návrh na vykonanie exekúcie spísaný zákonným zástupcom oprávneného zo dňa 18. 09. 2017, e-mailová
komunikácia medzi zákonným zástupcom oprávneného a povinným ohľadom prídavkov v Rakúsku a scany dvoch nečitateľných strán. 4. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 7. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 8. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 10. Podľa § 250 ods. 2 C. s. p., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený v zastúpení matkou ako zákonným zástupcom sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom súdneho exekútora na tunajšom súde dňa 19. 02. 2018 v spojení s opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie podanou prostredníctvom súdneho exekútora na tunajšom súde dňa 08. 03. 2018 a s opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie podanou prostredníctvom súdneho exekútora na tunajšom súde dňa 22. 03. 2018 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku - zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 4.080 Eur, ktoré pozostáva z dlžného výživného za obdobie od 16. 02. 2016 do 15. 03. 2018 a bežného výživného vo výške 300 Eur mesačne od 16. 03. 2018, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/299/2015-41 zo dňa 05. 02. 2016. K návrhu oprávnený pripojil rozpis úhrad výživného, podľa ktorého za rok 2016 mal povinný na výživu oprávneného prispieť sumou 3.300 Eur, z ktorej zaplatil sumu 2.100 Eur, zameškané výživné za rok 2016 je teda vo výške 1.200 Eur; za rok 2017 (do 15. 11. 2017) mal prispieť sumou 3.600 Eur, z ktorej zaplatil sumu 1.920 Eur, zameškané výživné za rok 2017 (do 15. 11. 2017) je teda vo výške 1.680 Eur a bežné výživné od 16. 11. 2017 je vo výške 300 Eur. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou 300 Eur mesačne do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok v zmysle vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 12. 02. 2016. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom dňa 27. 03. 2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s nárokom oprávneného v rozsahu vymáhanej čiastky v danom exekučnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že mu nie sú známe okolnosti vzniku vymáhanej čiastky. Od rozvodu manželstva posielal súdom stanovené výživné, k čomu pripojil výpis z účtu povinného od 05. 02. 2016 do 12. 03. 2018, za ktoré obdobie povinný poukázal oprávnenému prostredníctvom právneho zástupcu sumu 7.493,18 Eur, t. j. omnoho viac finančných prostriedkov, ako mal stanovené v exekučnom titule. Z upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmé, za aké obdobie nebolo uhradené výživné. Prílohu podania tvorí exekučný titul a výpis pohybov na bežnom účte povinného za obdobie 01. 02. 2016 až 05. 04. 2018. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslanom súdnemu exekútorovi prostredníctvom zákonnej zástupkyne v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu uviedol, že povinný posielal rodinné prídavky z Rakúska po častiach, pričom v jednej časti 1200 Eur neuviedol, že sú to rodinné prídavky, ale výživné, čo dlhoval. Zároveň uviedol, že povinný tvrdil, že dom platil iba on, tak potom riadne nezaplatil výživné, to si potom zobral z rodinných prídavkov, aby to skryl, čim okradol maloletého o 1.200 Eur. Prílohou podania je návrh na vykonanie exekúcie spísaný zákonným zástupcom oprávneného zo dňa 18. 09. 2017 a scany dvoch nečitateľných strán. 13. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že na výživu oprávneného uhradil omnoho viac finančných prostriedkov, ako mal stanovené v exekučnom titule, a to sumu 7.493,18 Eur. K uvedenému tvrdeniu
povinný pripojil ako dôkaz výpis pohybov na bežnom účte v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávneného za obdobie 01. 02. 2016 až 05. 04. 2018. V súvislosti s koncentračnou zásadou, ktorá sa uplatňuje v rámci rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd konštatuje, že povinný predmetnú skutočnosť namietal a preukazoval už v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. 14. Z výpisu pohybov na bežnom účte povinného za obdobie 01. 02. 2016 až 05. 04. 2018 vyplýva, že povinný v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávneného vykonal nasledovné úhrady:
- dňa 10. 06. 2016 úhrada sumy 300 Eur bez špecifikácie účelu úhrady,
- dňa 08. 07. 2016 úhrada sumy 300 Eur bez špecifikácie účelu úhrady,
- dňa 10. 08. 2016 úhrada sumy 300 Eur bez špecifikácie účelu úhrady,
- dňa 09. 09. 2016 úhrada sumy 300 Eur bez špecifikácie účelu úhrady,
- dňa 10. 10. 2016 úhrada sumy 300 Eur bez špecifikácie účelu úhrady,
- dňa 11. 11. 2016 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 09. 12. 2016 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 10. 01. 2017 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 10. 02. 2017 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 10. 03. 2017 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 10. 04. 2017 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 12. 04. 2017 úhrada sumy 178 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „prídavky Rakúsko 04/2017“,
- dňa 10. 05. 2017 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 09. 06. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 12. 06. 2017 úhrada sumy 1.200 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné 02-05/2016“,
- dňa 26. 06. 2017 úhrada sumy 700 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „rodinné prídavky Rakúsko“,
- dňa 10. 07. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 10. 08. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 08. 09. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 13. 09. 2017 úhrada sumy 495,18 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „doplatok prídavky Rakúsko“,
- dňa 10. 10. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 18. 11. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 18. 12. 2017 úhrada sumy 70 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 13. 01. 2018 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 12. 02. 2018 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“,
- dňa 12. 03. 2018 úhrada sumy 300 Eur so špecifikáciou účelu úhrady „výživné“. 15. Preskúmaním obsahu spisu sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne, pokiaľ z vyššie uvedeného dôkazu zisťoval rozsah úhrad výživného zo strany povinného v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávneného. V bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, ktoré úhrady považoval za úhrady výživného, pričom v bode 16. správne ako na úhrady výživného neprihliadol na platby, ktoré boli vo vyššie uvedenom výpise pohybov na bežnom účte povinného za obdobie 01. 02. 2016 až 05. 04. 2018 špecifikované ako „rodinné prídavky Rakúsko“ či „doplatok prídavky Rakúsko“ v celkovej výške 1.373,18 Eur. Sudca na tomto mieste dopĺňa, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002), pričom povinný ako dlžník pri plnení dlhu má právo určiť, na plnenie ktorého dlhu má byť jeho úhrada započítaná. Povinný v prípade predmetných úhrad pritom toto svoje právo využil a sám špecifikoval účel úhrady iný ako „výživné“. Vyšší súdny úradník teda dospel v napadnutom rozhodnutí k správnemu záveru, že povinný predmetné svoje platby jednoznačne identifikoval a nezapočítal ich ako úhrady výživného. Pokiaľ zákonná zástupkyňa oprávneného predmetné platby prijaté od povinného v dôsledku takejto ich identifikácie zo strany povinného nepovažovala za úhrady výživného a podala v tejto časti návrh na vykonanie exekúcie, súd tento v predmetnej časti považoval za dôvodne podaný. Vyšší súdny úradník preto správne návrh povinného na zastavenie exekúcie v tejto časti zamietol. 16. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia na základe vykonaného dôkazu správne skonštatoval, že povinnému vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej výške 1.610 Eur za mesiac júl 2017 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 09. 06. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur), za mesiac august 2017 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 10. 07. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur), za mesiac september 2017 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 10. 08. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur), za mesiac október 2017 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 08. 09. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur), za mesiac
november 2017 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 10. 10. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur), za mesiac december 2017 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 18. 11. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur) a za mesiac január 2018 vo výške 230 Eur (povinný zákonnej zástupkyni oprávneného poukázal dňa 18. 12. 2017 namiesto 300 Eur len sumu 70 Eur). Vo vzťahu k úhrade sumy 1.200 Eur zo dňa 12. 06. 2017 so špecifikáciou zo strany povinného „výživné 02-05/2016“, ktorej účel namietal zákonný zástupca oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd pre úplnosť uvádza, že ako bolo uvedené vyššie, nemožno vytknúť vyššiemu súdnemu úradníkovi rešpektovanie špecifikácie platby zo strany povinného. Pokiaľ ide o iné plnenia medzi zákonným zástupcom oprávneného a povinným (úhrady hypotéky, poberanie rodinných prídavkov), tieto nie sú predmetom tohto exekučného konania. Na základe uvedeného bol zo strany vyššieho súdneho úradníka správny záver o dôvodnosti zastavenia exekúcie v časti zameškaného výživného vo výške 2.470 Eur ako návrhom uplatnenej sumy 4.080 Eur po odpočítaní nedoplatku vo výške 1.610 Eur. Predmetné úhrady správne považoval za okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku v tejto časti. Keďže však výrok I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného vo výške 2.470 Eur nebol sťažnosťou napadnutý, napadnuté uznesenia v tejto časti ostáva nedotknuté. 17. Povinný v danej veci nepreukázal, a to ani dôkazmi pripojenými k podanej sťažnosti, že v mesiacoch júl 2017 až január 2018 došlo z jeho strany k úhrade výživného v celej výške stanovenej exekučným titulom, t. j. vo výške 300 Eur. Preto sudca nepovažoval jeho sťažnosť v tejto časti za dôvodnú, keď mal za to, že vyšší súdny úradník na základe zisteného skutkového stavu správne návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymoženia zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 1.610 Eur za mesiace júl 2017 až január 2018 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Vo vzťahu k uvedenému sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Na základe uvedeného má sudca za to, že vyšší súdny úradník tu úplne a správne zistil skutkový stav veci. 18. V danej veci však mal súd preukázané, že povinný mal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 19. 02. 2018) uhradené bežné výživné za mesiac marec 2018, t. j. za mesiac vopred tak, ako mu to ukladá exekučný titul, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol v omeškaní s platením bežného výživného. Uvedené vyplýva z výpisu pohybov na bežnom účte povinného za obdobie 01. 02. 2016 až 05. 04. 2018, ktorý dôkaz povinný pripojil tak k podanej sťažnosti, ako aj k návrhu na zastavenie exekúcie. Predmetnú skutočnosť vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia zohľadnil, keď uviedol, že mal preukázané úhrady výživného aj za mesiac marec a apríl 2014, avšak opomenul ju premietnuť do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Keďže povinný preukázal, že z jeho strany bolo v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie uhradené bežné výživné, návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti nebol dôvodný. 19. Na základe uvedeného sudca dospel k záveru, že sťažnosť povinného vo vzťahu k exekúcii vedenej v časti vymoženia bežného výživného od 16. 03. 2018 vo výške 300 Eur je dôvodná. Preto súd podľa § 250 ods. 2 C. s. p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu vedenú v časti vymoženia bežného výživného počnúc 16. 03. 2018 vo výške 300 Eur mesačne podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. 20. Pokiaľ povinný dal do pozornosti súdu skutočnosť, že na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15P/126/2017 prebieha konanie o zníženie výživného, pričom bolo na Krajský súd v Prešove podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/126/2017-70 zo dňa 12. 03. 2018, súd uvádza, že kým nedôjde k zmene exekučného titulu (zníženie výživného) súdnym rozhodnutím vydaným na to príslušným súdom, v exekučnom konaní je potrebné vychádzať z povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený a príslušný skúmať zmenu majetkových pomerov povinného a svojvoľne zasahovať do výšky povinnosti uloženej exekučným titulom. Taktiež skutočnosť namietaná v sťažnosti, že povinný je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemá žiadny príjem, nemá žiadny vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu a nie je okolnosťou, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto nemôže byť ani dôvodom na vyhovenie sťažnosti povinného. 21. Na základe vyššie uvedeného sudca dospel k záveru, že sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/280/2018 zo dňa 03. 05. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom, pokiaľ vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymoženia zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 1.610 Eur zamietol, nie je dôvodná. Keďže povinný v sťažnosti netvrdil také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zmenu napadnutého uznesenia aj v tejto časti, sudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že sťažnosť povinného vo zvyšnej časti zamietol. Z uvedeného teda vyplýva, že II. výrok, ktorým súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie vo zvyšnej zamietol, ostáva vo vzťahu k exekúcii vedenej v časti vymoženia zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 1.610 Eur nezmenený. 22. Na záver súd pre úplnosť vo vzťahu k návrhu povinného na odklad exekúcie konštatuje, že o odklade exekúcie zo zákonných dôvodov s účinnosťou od 01. 04. 2017 rozhoduje výlučne súdny exekútor (viď ustanovenie § 61h a nasl. Exekučného poriadku). Preto o uvedenom rozhodne súdny exekútor mimo rozhodnutia o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/280/2018 zo dňa 03. 05. 2018. 23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 24. Povinný sa v podanej sťažnosti domáhal od oprávneného aj náhrady trov konania. Keďže súd považoval sťažnosť za dôvodnú len v časti (vymoženie bežného výživného počnúc 16. 03. 2018 vo výške 300 Eur mesačne, t. j. ku dňu vydania tohto rozhodnutia predstavuje táto časť približne výživné za päť mesiacov) a vo zvyšnej časti (vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.610 Eur, t. j. suma zodpovedajúca výživnému za približne päť a pol mesiaca) ju zamietol, pričom ide vzhľadom na vymáhanú výšku o rovnocenné časti, a teda oprávnený ako aj povinný boli v rámci rozhodovania o sťažnosti rovnako úspešní i neúspešní, súd o náhrade trov konania o sťažnosti rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 25. Vo vzťahu k náhrade trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že povinný si túto v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil, preto vyšší súdny úradník v zmysle vyššie citovaného ustanovenia o nich nerozhodoval. Uvedený jeho postup pritom povinný v sťažnosti nenamietal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.