Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-264-2018.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/264/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s.r.o., Gessayova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 46 448 438, zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír Havlík, advokát, Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s.r.o., Hlavná 109B, 900 44 Tomášov, IČO: 46 170 286, v 2. rade Golem - správa bytov s.r.o., Mierové námestie 4012/19, 903 01 Senec, IČO: 50 867 831, o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd z a k a z u j e žalovanému v 2. rade až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, eventuálne o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu F. číslo V-4606/2018 z 08.06.2018, nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Tomášov, katastrálne územie Z. a zapísanými v katastri nehnuteľností pre obec Z., katastrálne územie Z. na LV č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ parc. č. XXX/XX o výmere 4208 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 1390 m2
- 8 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parc. č. 804/70 - bitúnok, súpisné č. XXXX na parc. č. 804/122 - podniková predajňa a súpisné č. XXXX na parc. č. XXX/XXX - príručný sklad spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim, najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu, alebo nakladať s týmito nehnuteľnosťami iným spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru a hraníc pozemkov.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.08.2018 sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Z., katastrálne územie Z. a zapísaných v katastri nehnuteľností pre obec Z., katastrálne územie Z. na LV č. XXXX ako pozemky
- parcely registra “C“ parc. č. XXX/XX o výmere 4208 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/ XX o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 1390 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parc. č. 804/70 - bitúnok, súpisné č. XXXX na parc.č. 804/122 - podniková predajňa a súpisné č. XXXX na parc.č. 804/121 - príručný sklad spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim, je žalovaný v 1. rade. Eventuálne pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu F. číslo V-4606/2018 z 08.06.2018 je platná, a teda vlastníkom nehnuteľností je žalovaný v 2. rade, žalobca navrhuje, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný v 2. rade nadobudol od žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Z., katastrálne územie Z. a zapísané v katastri nehnuteľností pre obec Z., katastrálne územie Z. na LV č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ parc. č. XXX/XX o výmere 4208 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 1390 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parc. č. 804/70 - bitúnok, súpisné č. XXXX na parc.č. 804/122 - podniková predajňa a súpisné č. XXXX na parc.č. 804/121 - príručný sklad spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu F. číslo V-4606/2018 z 08.06.2018, je voči žalobcovi právne neúčinná.
2. Uvedený návrh vo veci samej, ktorý je vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb 263/2018, žalobca odôvodnil tým, že žalobca, ktorý je veľkoobchodníkom s potravinami, dodával žalovanému v 1. rade, ktorý je spracovateľom mäsa, na základe jeho objednávok mäso na ďalšie spracovanie a predaj. V mesiacoch október a november 2017 dodal žalobca žalovanému v 1. rade tovar v celkovej hodnote 45.661,64 €, za dodanie ktorého vystavil 10 faktúr. Keďže žalovaný v 1. rade žiadnu z faktúr v lehote splatnosti neuhradil, domáhal sa žalobca svojho nároku v upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 20Up/4/2018 zo 17.01.2018 zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 45.661,64 € spolu s úrokom z omeškania, ako i trovy konania vo výške 2.621,56 €. Pretože žalovaný v 1. rade ani po doručení platobného rozkazu svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil, podal žalobca voči žalovanému v 1. rade návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 47Ek/676/2018 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Janou Plškovou, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, Bratislava. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo zaslané žalovanému v 1. rade 04.06.2018 a následne 05.06.2018 bolo žalovanému v 1. rade zaslané aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť bolo formou poznámky vyznačené aj v katastri nehnuteľností pre obec Z., katastrálne územie Z. na LV č. XXXX. Následne z výpisu z katastra nehnuteľností na internete žalobca zistil, že žalovaný v 1. rade všetky jemu patriace nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci Z., katastrálne územie Z. a zapísané v katastri nehnuteľností pre obec Z., katastrálne územie Z. na LV č. XXXX, na ktoré mala byť exekúcia vedená, spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim previedol na žalovaného v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade bol rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu F. číslo V-4606/2018 povolený 08.06.2018. Žalovaný v 1. rade tým, že všetky jemu patriace nehnuteľnosti previedol na žalovaného 2. rade, vediac o svojich splatných záväzkoch voči žalobcovi i ďalším veriteľom, fakticky znemožnil uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 1. rade nevlastní žiadny majetok, nemá na svojom účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatných pohľadávok a všetok jeho hnuteľný majetok je zaťažený záložným právom v prospech Poľnohospodárskej platobnej agentúry. navyše žalovaný v 2. rade za kupované nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade nezaplatil, keďže podľa informácií od súdnej exekútorky na účet žalovaného v 1. rade nedošla žiadna platba. O zjavnej účelovosti prevodu nehnuteľností svedčí i fakt, že žalovaný v 2. rade za kupované nehnuteľnosti nezaplatil. Žalovaný v 2. rade je pritom podľa informácií voľne dostupných na internete na stránke foaf.sk obchodnou spoločnosťou so základným imaním vo výške 5.000,- €, ktorá bola založená len pred rokom a v roku 2017 dosiahla tržby 16.501,- € a zisk len 1.609,- €. Navyše predmetom činnosti žalovaného v 2. rade je podľa výpisu z obchodného registra len správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností a je teda absolútne zrejmé, že žalovaný v 2. rade nemôže nijako nadobudnuté nehnuteľnosti, ktoré sú bitúnkom účelovo zariadeným na spracovanie a predaj mäsa, využiť pri svojej podnikateľskej činnosti.
3. S prihliadnutím na uvedené skutkové okolnosti má žalobca za to, že žalovaný v 1. rade koná vedome na škodu nielen žalobcu ale i ostatných svojich veriteľov a žiadny z úkonov, ktoré pri tom žalovaný v 1. rade uskutočnil, t.j. ani kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu F. číslo V-4606/2018 z 08.06.2018, nie je platným právnym úkonom. Žalovaný v 2. rade tak nikdy nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo od žalovaného v
1. rade, a teda skutočným a jediným vlastníkom vyššieuvedených nehnuteľností je stále žalovaný v 1. rade. Podľa žalobcu je nepochybné, že prevod nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a žalovaný v 1. rade tento prevod urobil bez toho, aby mu za predané nehnuteľnosti bolo poskytnuté zodpovedajúce protiplnenie, len pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu F. číslo V-4606/2018 z 08.06.2018, je platná, pretože neobchádza zákon, ani sa neprieči dobrým mravom, domáha sa žalobca proti žalovanému v 2. rade, v zmysle § 42s ods. 1 a ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, určenia, že kúpna zmluva, predmetom ktorej sú v žalobe označené nehnuteľnosti, je voči žalobcovi právne neúčinná.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na dôvodnú obavu, že žalovaný v 2. rade ako súčasný vlastník nehnuteľností oprávnený s nimi voľne nakladať, môže nehnuteľnosti previesť ďalej na iné subjekty a tým ďalej zhoršovať vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, súčasne s návrhom vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabráni ďalšiemu prevodu nehnuteľností. Túto obavu potvrdzuje aj fakt, že na LV č. XXXX je v súčasnosti vyznačená ďalšia plomba.
5. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia založil žalobca do spisu nasledovné listinné dôkazy: platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Up/4/2018 zo dňa 17.01.2018 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, poverenie na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, informatívny výpis z LV č. XXXX a kópiu úradného výpisu z notárskeho centrálneho registra záložných práv.
6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), , CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (písm. c) alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d).
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V prípade, ak chce žalobca zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami sa taktiež vyžaduje, aby osvedčil, že je jeho nárok ohrozený.
11. V intenciách vyššie uvedeného preskúmal súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinné dôkazy doručené do spisu v rámci konania pred súdom prvého stupňa. Na základe predmetných listín súd skúmal, či boli v konaní osvedčené základné predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne, či žalobca osvedčil existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou neodkladného opatrenia, ďalej existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj bezprostrednosť tejto hrozby, ktorá odôvodňuje bezodkladný zásah súdu. Okrem toho súd skúmal, či je návrh žalobcu dôvodný čo do celého rozsahu petitu.
12. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
13. V prejedávanej veci žalobca osvedčil existenciu práva vo veci samej ( pravdepodobnosť nároku ), keď z predložených dôkazov vyplýva, že v zmysle ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu - uzatvorená kúpna zmluva. Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia možno uzavrieť, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.
14. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníka konania. Podľa názoru súdu žalobca nemusí preukazovať že žalovaný v 2. rade ako vlastník nehnuteľnosti zamýšľa ďalej s nimi nakladať( prevádzať). Ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného v 2. rade , neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.
15. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými účastníkmi ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny účastníkov.
16. Súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane ide o právo žalobcu na zaplatenie vysokej sumy finančných prostriedkov(cca 45.661,64eur s prísl.) voči žalovanému v 1. rade , ktorých uspokojenie iným spôsobom ako exekúciou predmetných nehnuteľností sa javí ako značne sťažené a na druhej strane je vlastnícke právo žalovaného v 2. rade , ktoré nadobudol na základe právneho úkonu, ktorého účinnosť je vo veci samej namietaná. Ak žalovaný v 2. rade nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad. Ak naopak žalovaný v 2. rade má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu , a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých zo strany žalovanej je reálny. Žalovaný v 2. rade nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcu. Pri rozhodovaní zobral súd do úvahy aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy účastníka, v prospech ktorého sa má neodkladné opatrenie nariadiť a záujmy účastníka, ktorého môže nariadenie neodkladného opatrenia poškodiť, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych vzťahov je významným atribútom aj zásada proporcionality. Pokiaľ žalovaný v 2. rade nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie neodkladného opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak pre hospodárnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok. Keďže boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrhu vyhovel.
17. O nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodovaním o uložení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci totiž ide o rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa sleduje iba dočasné usporiadanie vzájomných vzťahov strán sporu, a ktorého povaha vylučuje, aby ním bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Okrem toho rozhodovanie o neodkladnom opatrení je v predmetnej veci závislé od konania vo veci samej (sp. zn. 26Cb/263/2018), v dôsledku čoho aj priznanie nároku na náhradu trov konania bude podmienené pomerom úspechu strán v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.