Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Csp-38-2017.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom: Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s. r .o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, konajúca prostredníctvom advokáta a vedúce organizačnej zložky JUDr. Jiřího Šmídy, proti žalovanej: Q. X., N.. XX. XX. XXXX, C. W. N. P.: Q. R. Č.. XXX, o zaplatenie 314 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 90,54 € s prísl. zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 27. 12. 2017, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 314 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,56 € od 21. 4. 2017 do zaplatenia a trovy konania.
2. Po doručení žaloby žalovanej, podaním doručeným okresnému súdu 22. 3. 2018, žalobkyňa vzala späť žalobu v časti 90,54 € a z tohto dôvodu požaduje od žalovanej zaplatenie sumy vo výške 223,46 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,56 € od 21. 4. 2017 do zaplatenia a trovy konania. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne súd konanie v časti, v ktorej vzala svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 CSP.
3. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel zo žalovanou 13. 11. 2013 (ďalej len „zmluva“) právny predchodca žalobkyne, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731 (toho času Endepro, s. r. o. v likvidácii, pozn. súdu), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 620 €, ktorý jej bol vyplatený v hotovosti, ktorej prevzatie žalovaná potvrdila podpisom zmluvy. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť 60 splátkami s tým, že prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 20. 11. 2013 a posledná splátka bola splatná 7. 1. 2015. Žalovaná sa zaviazala uhradiť spolu s istinou aj náklady, ktoré pozostávajú zo zmluvného úroku a administratívneho poplatku celkovo vo výške 213,90 €. Administratívny poplatok zahŕňal najmä spracovateľský poplatok, služby obchodného zástupcu veriteľa, telefonické upozornenie na omeškania s úhradou splátky, možnosť kedykoľvek požiadať o podporu a informácie prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať duplikáty zmluvy, získanie Karty splátok, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, nevymáhaní záväzku prostredníctvom dedičského konania a pod.
4. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel právny predchodca žalobkyne so žalovanou aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku I. uvedenej zmluvy, za ktorú mala žalovaná zaplatiť odmenu vo výške 319,30 €. Žalovaná bola povinná splácať odmenu v 60 pravidelných splátkach splatných v rovnakých termínoch ako splátky úveru, a to v 59 týždenných splátkach vo výške 5,32 € a poslednú splátku vo výške 5,42 €.
5. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať záväzky zo zmlúv špecifikovaných v žalobe riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 839,20 €. Žalobkyňa listom - predžalobná výzva, vyzvala žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa na uvedené žalovaná nereagovala. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby po jej čiastočnom späťvzatí je vo výške 223,46 € (istina 9,56 €, náklady spojené s úverom zo zmluvy vo výške 213,90 €). Žalobkyňa si zároveň v spore uplatnila zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 31. 3. 2017, v súlade s § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), medzi spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. ako postupcom (pôvodným veriteľom) a žalobkyňou ako postupníkom, bola postúpená predmetná pohľadávka voči žalovanej vrátane príslušenstva na žalobkyňu, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.
7. K žalobe bola pripojená zmluva z 13. 11. 2013, zmluva o zabezpečení splátok úveru z 13. 11. 2013, výpis splátok a úhrad k zmluve, oznámenie o postúpení pohľadávok z 10. 4. 2017 s podacím hárkom, predžalobná výzva z 25. 10. 2017 s podacím hárkom, výpis z českého obchodného registra a kópia zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. 3. 2017.
8. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak do dnešného dňa okresnému súdu nebolo doručené vyjadrenie zo strany žalovanej, ktorá si výzvu s prílohami prevzala 9. 3. 2018.
9. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.
10. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., uzavrela zo žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 620,- €. Celkové náklady žalovanej podľa § 2 písm. g) zákonom č. 129/2010 Z. z. a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“) boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38 % p. a. zo sumy úveru t.j. vo výške 89,28 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 124,62 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) ZSU, ktorú mala žalovaná zaplatiť veriteľovi na základe zmluvy, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov. V čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 833,90 €. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 46,06 %. Žalovaná mala dlh splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú predstavovala 13,90 € a výška poslednej splátky bola 13,80 €. Úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretí zmluvy. Zo zmluvy tiež vyplýva, že splatnosť prvej splátky dlhu nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
11. V zmluve sú ďalej uvedené aj platobné údaje na bezhotovostné poukazovanie splátok, a to číslo účtu veriteľa vedeného v banke VÚB, a. s. a variabilný symbol malo byť číslo zmluvy. Taktiež bol v zmluve uvedený aj špecifický symbol a konštantný symbol.
12. V ten istý deň, uzavrela spoločnosť Provident Financial, s. r. o. so žalovanou aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy.
Žalovaná sa zaviazala, že za poskytnutie uvedenej služby zaplatí veriteľovi celkovú odmenu vo výške 319,30 €, a to v pravidelných 59 týždenných splátkach vo výške 5,32 € a poslednú splátku vo výške 5,42 €.
13. Z výpisu splátok a úhrad k zmluve, ako aj z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi sumu 839,20 €. Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávok z 10. 4. 2017 adresovaného žalovanej vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2017 sa žalobkyňa stala veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla spoločnosti Provident Financial, s. r. o. voči žalovanej, a to na základe zmluvy a nadväzujúcej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, obe podpísané dňa 13. 11. 2013. Listina bola žalovanej odoslaná 25. 4. 2017. Z obsahu predžalobnej výzvy adresovanej žalovanej vyplýva výška dlhu na základe obidvoch zmlúv v celkovej sume 314 €, v ktorom je zahrnutý aj zákonný úrok z omeškania. Listina bola žalovanej odoslaná 26. 10. 2017.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 1 ods. 2 ZSU, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté. Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov. Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu; na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.
22. Podľa § 25g ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
23. Okresný súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobkyne uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere a osobitnú zmluvu podľa ust. OZ, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami uzatvorenými medzi právnym predchodcom žalobkyne, Provident Financial, s. r. o., ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetné zmluvy vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom a zmluva o zabezpečení splátok úveru priamo nadväzuje a má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnej zmluve. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré odkazujú na predmetný zákon.
24. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzavretá súčasne zo zmluvou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, okresný súd ju považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že ide o formulárové znenie zmluvy, do obsahu ktorej nemala možnosť žalovaná ako spotrebiteľka žiadnym spôsobom zasiahnuť a prípadne si vymieniť zmenu obsahu danej zmluvy. Uvedené zmluva bola síce na osobitnom liste, avšak bola predložená spolu so zmluvou na podpis v rovnaký deň a rovnakou osobou zastupujúcou pôvodného veriteľa, čo u spotrebiteľa s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vzbudila dojem, že ide o súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez podpísania ktorej by mu zo strany veriteľa nebol poskytnutý úver. Uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach aj povinnostiach medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (žalovanej). Uvedená zmluva viedla k navyšovaniu nákladov spojených s úverom. Predmetom danej zmluvy bolo poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí splátok úveru, za čo mal spotrebiteľ zaplatiť celkovú sumu 319,30 €, teda sumu presahujúcu polovicu istiny úveru (620 €). Z predmetnej zmluvy však spotrebiteľ nemal žiaden benefit, pretože v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené všetky údaje potrebné na platenie jednotlivých splátok prevodom na účet veriteľa vedeného v banke, preto u žalovanej išlo o nadbytočnú a neprimerane nákladnú službu. Naopak, veriteľovi priniesla ďalšie finančné prostriedky, ktorých istotu zaplatenia si zabezpečoval osobnou návštevou žalovanej v mieste jej trvalého bydliska. Pre spotrebiteľa ide pritom o značne nevýhodný spôsob úhrady splátok, ak vzhľadom na dostupnosť pobočiek pošty mohla splácať v hotovosti prostredníctvom poštových poukážok za zlomok ceny, resp. mohol uvedené splátky posielať priamo na účet veriteľa, čo podľa typu účtu nemuselo byť spoplatňované žiadnym poplatkom. Dlžník disponoval aj údajmi o účte veriteľa, preto mohol úhradu vykonať aj na pobočke banky, ak by príp. nedisponoval bankovým účtom. Za daných okolností súd neakceptoval žiadne nároky uplatňované z predmetnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pretože táto je z dôvodu jej neprimeranej nevýhodnosti pre spotrebiteľa neplatná. Okresný súd poukazuje aj na skoršie rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré rozhodli, že samotná zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, resp. že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak si na základe uvedenej zmluvy veriteľ účtuje odmenu (napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 11. 6. 2013, sp. zn. 14C/185/2012, rozsudok Okresného súdu Prešov z 8. 10. 2015, sp. zn. 12C/98/2013). Okresný súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od skôr vyslovených právnych názorov odchýliť.
25. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa používa štandardné (vopred naformulované) zmluvy, ktoré sú navzájom závislé a podmienené. Uvedenou zmluvou o zabezpečení splátok úveru tým, že nie je priamo súčasťou samotnej zmluvy i keď je podpísaná a uzavretá v rovnaký deň medzi rovnakými zmluvnými stranami, pričom za veriteľa vystupuje tá istá osoba ako aj pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa v konečnom dôsledku právny predchodca žalobkyne snažil obísť ustanovenia ZSU tak, aby s poukazom na údajne osobitné dojednanie dohody, ktorá nebola podmienkou poskytnutia úveru, nemusel poplatok za ňu zahrnúť do celkových nákladov úveru, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí v priaznivejšej RPMN, keďže celkové náklady úveru je jedným zo vstupných údajov, z ktorých sa vypočíta RPMN.
26. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje aj na novelizované znenie ust. § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, ktoré sa v súlade s § 25g ZSU uplatňujú aj na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou týchto ustanovení, podľa ktorých by dohoda v znení ako ju uzatvárala právna predchodkyňa žalobkyne so svojimi dlžníkmi, neprešla testom prijateľnosti zmluvných podmienok, pretože zákonodarca reagoval na takéto praktiky zo strany veriteľov, ktorými spolu so zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzatvárali súvisiace zmluvy, ktorých predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Možnosť platiť poverenému zamestnancovi veriteľa splátky v hotovosti buď v mieste trvalého pobytu dlžníka alebo na inom dohodnutom mieste je služba, ktorú môže veriteľ poskytovať bez potreby uzavretia osobitnej zmluvy. Je predsa v záujme veriteľa, aby mu bola pohľadávka uhradený riadne a včas a je preto povinný poskytnúť zo zákona potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu, inak by sa sám dostal do omeškania (§ 522 OZ). Navyše, je absolútne neprijateľné, aby spotrebiteľ vopred zaplatil za službu, ktorú ani nemusel využiť, pretože mal všetky údaje potrebné na to, aby splátky úveru platil priamo veriteľovi, či už priamo prevodom na účet alebo prostredníctvom pošty, príp. v pobočke banky. Aj v zmysle týchto ustanovení má byť poplatok, resp. odmena vyplývajúca z takejto dohody súčasťou odplaty za poskytnutie úveru a má byť zahrnutý do celkových nákladov poskytnutého úveru.
27. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že suma poplatku, resp. odmeny za dohodu o poskytnutí služby mala byť zohľadnená v celkových nákladoch. Preto údaj o RPMN uvedený v zmluve, ako aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú v predmetnej zmluve uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU.
28. Žalovaná je teda s ohľadom na uvedené závery povinná uhradiť iba istinu poskytnutého úveru vo výške 620 €. Z predložených dôkazov bolo preukázané, že žalovaná doposiaľ uhradila sumu 839,20 €, ktorá prevyšuje istinu úveru, čo má za následok zánik nároku žalobkyne jeho splnením zo strany žalovanej. Okresný súd preto rozhodol tak, že žalobu v časti prevyšujúcej nárok žalobkyne, ktorý vzala späť, zamietol ako nedôvodnú.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Žalovanej, ktorá bola v tomto spore úspešná, by v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Vzhľadom na to, že žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, okresný súd jej nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona