Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/50/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: Š. L. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 1.244,83 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.244,83 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 03.07.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.200,- EUR na žalovaným určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 17.06.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 18.11.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru v lehote do 21.10.2014. Ku dňu podania žaloby pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 1.322,13 EUR, ktorá bola tvorená nezaplatenou istinou úveru vo výške 1.184,83 EUR, zmluvnými úrokmi 76,74 EUR, úrokmi z omeškania vo výške 0,56 EUR, poplatkami 60,- EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd prejednal spor v neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené uplatnením fikcie doručenia, svoju neúčasť neospravedlnil ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Úverovou zmluvou č. XXXXXX zo dňa 03.07.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 20.05.2014, výpisom z účtu žalovanému, výzvou na predčasné splatenie úveru a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Strany sporu uzavreli dňa 03.07.2014 Úverovú zmluvu č. 140920. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.200,- EUR s úrokovou sadzbou 17,9% p.a. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 100,- EUR. Úver mal byť splácaný 120 anuitnými splátkami vo výške 23,13 EUR k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť úveru bola dohodnutá k 17.06.2024. Výška RPMN predstavovala 25,39%, výška priemernej RPMN 24,68% a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala 2.875,60 EUR.

7. Podľa výpisu z účtu žalovaného z júla 2014 boli žalovanému reálne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.100,- EUR dňa 03.07.2014.

8. Žalobca listom zo dňa 18.11.2014 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru do 10.12.2014.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Súd má za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah z úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.200,- EUR. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, pričom žalovaný uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Na právny vzťah medzi stranami sporu tak rovnako súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

17. Súd po preskúmaní písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zistil, že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zo zmluvy tak malo byť žalovanému zrejmé, aká časť jednotlivých splátok sa bude zarátavať na istinu a aká na úroky, prípadne iné poplatky. Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, ktoré mu neprislúchajú.

18. V polemike po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci K.-XX/XX vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti B. Q. v zmysle konfliktu vnútroštátnej úpravy so znením Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa súd priklonil k názoru, že priama aplikácia Smernice v spore bez účasti štátu je vylúčená a ani nepriamy účinok spočívajúci vo výklade vnútroštátneho práva odvolaním sa na ustanovenia Smernice nesmie viesť k výkladu contra legem, inými slovami poprieť explicitné, platné a účinné znenie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., hoc aj idú nad rámec úpravy Smernicou.

19. Absencia predpísaných náležitostí má v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto má žalovaný povinnosť vrátiť finančné prostriedky len vo výške, ktorá mu bola reálne poskytnutá, ale iba v prípade, že sa celý dlh stal splatným.

20. Podmienky splatnosti celého dlhu, uhrádzaného pôvodne v dohodnutých splátkach, sú upravené v prípade spotrebiteľských úverov ust. §§ 53 ods. 9 a 565 OZ. V prvom rade musí byť takáto možnosť zmluvnými stranami dohodnutá. Žalobca žiadnu dohodu podľa ust. § 565 nepreukázal. Ďalej je nutné, aby sa dlžník s plnením niektorej splátky dostal do omeškania. Opäť, súd nemal k dispozícii žiadny dôkaz o omeškaní (kedy a koľko) žalovaného. Prvá strana výpisu zo žalovaného účtu za mesiac júl 2014 je pre túto okolnosť irelevantná. Podľa výpisu pohybov na účtoch (knihy) mal žalovaný v júli 2014, teda v čase splatnosti prvej splátky dlhovať 9,29 EUR, podľa upomienky z augusta po splatnosti druhej splátky už len 2,97 EUR. Podľa upomienky zo septembra mala byť výška omeškaných splátok 41,10EUR, čo nie je pri dohodnutej výške splátok matematicky možné. Vo všeobecnosti, nasledujúci deň po dohodnutej splatnosti neuhradenej splátky začína plynúť trojmesačná lehota, po uplynutí ktorej môže dodávateľ v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť spotrebiteľa o uplatnení práva podľa ust. § 565, teda termíne kedy uplatní právo na zaplatenie celého dlhu. Bez presvedčivých dôkazov súd nemohol konštatovať platnosť predčasného zosplatnenia úveru splnením predpísaných podmienok, teda omeškania, márneho uplynutia trojmesačnej lehoty bez prerušenia a v neposlednom rade upozornenia žalovaného po márnom uplynutí trojmesačnej lehoty o uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ. Napokon, žaloba v časti splátok po termíne splatnosti by mohla byť úspešná, zo žiadneho dôkazu však opäť nevyplývalo, koľko žalovaný doposiaľ plnil a koľko z takéhoto plnenia bolo určené na dôvodnú istinu a koľko na nedôvodné úroky a poplatky, preto nebolo možné aj prípadne čiastočne dôvodný nárok kvantifikovať.

21. V tomto smere žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak žalobca nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Povinnosťou žalobcu bolo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti v samotnej žalobe, pričom opísanie týchto skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Hoci v spotrebiteľských sporoch platí, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a takýto dôkaz obstará alebo zabezpečí aj bez návrhu, toto ustanovenie je potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Pokiaľ súd žalobu zamietol, toto rozhodnutie bolo v prospech žalovanému, a preto nebol daný zákonný dôvod pre postup súdu, kedy by vyzval žalobcu, ktorý je bankou, a teda sa naňho v oblasti jeho činnosti kladú zvýšené nároky aj na znalosť právnej úpravy, na predloženie ďalších dôkazov, ktorými by mohol preukázať dôvodnosť uplatneného nároku. Súd na pojednávaní uvedie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Ako už súd uviedol vyššie, povinnosťou žalovanému bolo vrátiť peňažné prostriedky len vo výške, ktorá jej bola reálne poskytnutá. Keďže žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom nepreukázal a ani len netvrdil, v akej výške žalovaný v prospech neho na základe úverovej zmluvy plnil, súd nemohol dospieť k záveru ohľadom výšky plnenia, na ktoré by mal súd žalovanú zaviazať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdu zostáva konštatovať, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremenom ohľadom skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, a preto by bol žalobca povinný nahradiť úspešnej protistrane trovy konania. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.