Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Csp/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P., F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.736,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.175,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.175,52 eur od 19.10.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky načas stáva sa splatným celý dlh naraz.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2018 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.736,40 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.736,40 eur od 19.10.2015 do zaplatenia, tak že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.736,40 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21eur, ako aj nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 16.04.2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len"zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 53,08 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 20.11.2015. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 10/19/2015, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu

žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 1736,4 eur (žalovaný do dnešného dňa celkovo uhradil 174,48 eur). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne: - zo sumy 1736,4 eur od 19.10.2015 do zaplatenia. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako n10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,55 % ročne - zo sumy 1736,4 eur od 19.10.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,- eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1736,4 eur do zaplatenia. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom príp.osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania svojím právnym zástupcom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 97,6 eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,61 eur.

3. Uznesením zo dňa 11.05.2018 súd uložil žalovanému povinnosť písomne sa vyjadriť k podanej žalobe (č.l. 46). Žaloba spolu s uznesením a poučením bola žalovanému riadne doručená, a to dňa 15.05.2018 do vlastných rúk (č.l. 47). Žalovaný sa k nej v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci bola o možných následkoch svojej nečinnosti v tomto smere riadne poučený.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 09.08.2018.

5. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí sa ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý súdu zaslal písomné ospravedlnenie dňa 09.08.2018, v ktorom uviedol, že má zdravotné problémy, je invalidný dôchodca a že si je vedomý dlhu, pre ktorý je vec riešená a zároveň súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Csp/9/2018 a žiadal, aby súd rozhodol tak, že mu umožní splatiť dlh v splátkach vo výške 100,- eur mesačne.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to:

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), z ktorej súd zistil, že žalovanému bola schválená výška úveru 1.500,- eur s mesačnou splátkou vo výške 87,24 eur, počet splátok 36, mesačná splátka vrátane úrokov 53,08 eur; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.060,88 eur; predpokladaná RPMN za úver 27,03 %; ročná úroková sadzba úveru: 17,77 %, priemerná RPMN za úver: 34,42 %. V časti 6 „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“, v ktorej číselné údaje na rozdiel od časti 5 sú dopisované ručne, sú tieto zhodné s údajmi v časti 5., okrem rozdielneho údaja o výške RPMN za úver a o výške RPMN po poskytnutí revolvingu, ktorá je v danej časti uvádzaná vo výške 26,06 %. Zmluva je podpísaná žalovaným dňa 13.04.2015 a žalobcom dňa 16.04.2015.

7. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú podľa časti 7. a aj 14. ÚZ zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového úveru (ďalej len „ZD“) žalobcu.

8. V „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX.“ zo dňa 16.04.2015 (ďalej len „oznámenie“), ktoré podľa bodu 2.2 ZD sa žalobca zaviazal odoslať žalovanému spolu s jedným rovnopisom ÚZ, je nad rámec číselných údajov obsiahnutých v ÚZ doplnené rozčlenenie výšky mesačnej splátky úveru (53,08 eur) na splátku istiny - 41,67 eur a na úroky - 11,41 eur, na rozdiel od ÚZ, kde je uvádzaná „len“ výška poplatku za poskytnutie úveru 150,- eur, je v oznámení uvádzané, že suma 150,- eur je poplatkom za poskytnutie úveru/ revolvingu. Výška RPMN úveru, ako aj výška RPMN po vykonaní revolvingu, je uvádzaná zhodne s časťou 5. ÚZ - 26,06 %. Ďalej je v oznámení nad rámec údajov obsiahnutých v ÚZ uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru - 01.06.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru - 01.05.2018 a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania - 1, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti ÚZ

- 16.04.2015 a až z tohto oznámenia súd zistil, že splátka podľa „Dohody o poskytnutí služby“ mala mesačne predstavovať 4,16 eur (z čoho možno usudzovať, že malo dôjsť aj k uzatvoreniu nejakej dohody o poskytnutí služby).

9. Žalobca výpisom zo svojho bankového účtu dokladoval, že dňa 16.04.2015 bola na účet žalovaného (uvádzaný v ÚZ v časti 2 - dlžník osobné údaje ako jeho bankové spojenie) poukázaná suma 1.350,- eur, pri ktorej je ako variabilný symbol uvedené číslo ÚZ a tiež pri identifikácii platby je uvádzané priezvisko žalovaného. Ide o sumu nižšiu, než predstavovala dohodnutá výška úveru (1.500,- eur). Rozdiel medzi zmluvne dohodnutou a reálne žalovanému žalobcom poskytnutou sumou úveru predstavuje čiastku 150,- eur, teda sumu rovnajúcu sa v ÚZ uvedenej výške poplatku za poskytnutie úveru.

10. Zo žalujúcou stranou predloženého prehľadu platieb žalovaného zmluvný vzťah č. XXXXXXXXXX k 16.03.2018 vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 174,48 eur dvoma splátkami po 87,24 eur uhradenými 12.06.2015 a 30.07.2015.

11. Žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na charakter zmluvných strán, ktoré ÚZ uzatvárali (žalobcu ako subjektu - veriteľa, konajúceho pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obsahom predmetu činnosti žalobcu zapísaného v obchodnom registri je o.i. aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov) a žalovaného - fyzickej osoby - dlžníka, nekonajúceho pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej obchodnej činnosti), je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia danej ÚZ (ďalej len „ZoSÚ“). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje pre takúto zmluvu písomnú formu s povinnosťou odovzdania spotrebiteľovi najmenej jej jedného vyhotovenia v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa .

12. Zo zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 ZoSÚ, niektoré z nich obsahuje až oznámenie, keďže z uvedených náležitostí ÚZ v znení, v akom ju podpisoval žalovaný dňa 13.04.2015, vôbec neobsahovala dátumy splatnosti jednotlivých splátok (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ), keď v tejto súvislosti vymedzený „časový interval“ v ZD - bode 2.1. (niektorý deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca v nadväznosti na deň poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane), od ktorého mali byť následne odvislé dni splatnosti aj ostatných splátok, ktoré mali byť splatné v deň s rovnakým číselným poradím. Okrem v ÚZ uvádzanej rozdielnej výšky RPMN či už pre úver alebo po poskytnutí revolvingu, čo nekorešponduje zákonnej povinnosti (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ) uviesť výšku RPMN jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bola žalovanému zrejmá jej presná výška už v čase, kedy on ÚZ uzatváral (už v čase jej podpisu žalovaným), súd poukazuje tiež na to, že ÚZ neobsahuje ani náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru určitým a zrozumiteľným spôsobom nemožno považovať text zmluvy pod časťami 5. a 6. ÚZ v znení „Splatnosť úveru (počet splátok) 36“. Takýto údaj v nadväznosti aj na ďalší text možno považovať za určitým spôsobom vyjadrený počet mesačných splátok, ale nie termín konečnej splatnosti úveru, ktorý pojem vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu (dňa, mesiaca a roku) konečnej splatnosti úveru.

13. Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

14. Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

15. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

16. Vychádzajúc z kontraktačného procesu tak ako tento vyplýva aj z citovaných ustanovení a zmluvných dojednaní obsiahnutých v bode 2. ZD, s poukazom na § 44 ods. 2 súd po preskúmaní žalobcom predložených listín konštatuje, že predmetná ÚZ jednak neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako to súd už vyššie uviedol a na strane druhej časť povinných údajov v ÚZ (ohľadne RPMN v častiach 5 a 6 ÚZ pri úvere a aj revolvingu) je uvádzaná rozdielne. Ak k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo dôjsť až po podpise zmluvy žalovaným, a to daným oznámením žalobcu zo 16.04.2015, kedy žalobca aj podpísal ÚZ, ktorú žalovaný podpísal už dňa 13.04.2015, tak v čase podpisu ÚZ žalovaným zmluva náležitosti doplňované v oznámení neobsahovala. Ak žalovaný doplnenie zmluvy a žalobcom vyplnené rozdielne údaje ohľadne RPMN úveru a revolvingu, spôsobom predpokladaným pre písomnú formu neakceptoval (písomne ho neprijal), je potrebné žalobcom v časti 6 ÚZ pozmeňovaný obsah údajov oproti časti 4 ÚZ a jeho doplňovanie formou oznámenia považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. V tomto smere súd hodnotí žalobcom naformulovaný text v časti 7 ÚZ, pokiaľ tento umožňuje žalobcovi jednostranne meniť parametre poskytovaného úveru oproti požiadavke spotrebiteľa, včítane uvádzania možnej inej výšky RPMN, hoc len nižšej, bez toho, aby takúto zmenu následne spotrebiteľ písomne prijal, za neplatné pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 5 , ktorá je v rozpore s § 44 ods. 2 v nadväznosti aj na § 46 ods. 1 OZ, ktorej neplatnosť vyplýva aj z § 52 ods. 2 OZ.

17. Pre uvedené nedostatky ÚZ, nespĺňajúcej zákonom požadované náležitosti, je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanému žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutých prostriedkov ako úver. Súd tiež vyslovuje pochybnosť o správnosti ktorejkoľvek v ÚZ uvádzanej výške RPMN, a to jej uvedenie v neprospech spotrebiteľa, ktorá nijakým spôsobom nezohľadňuje to, že (vychádzajúc z údaja obsiahnutého v oznámení žalobcu) mal žalovaný platiť ešte splátku podľa dohody o poskytnutí služby mesačne vo výške 34,16 eura. Po pripočítaní uvedenej sumy mala celková výška mesačnej splátky predstavovať až 87,24 eura, teda čiastku, vo výške ktorej žalovaný dvakrát uhradil žalobcovi splátky a ktorú celú žalobca „zohľadnil“ pri výpočte žalovanej sumy ako splátky na podklade ÚZ. Celkovú mesačnú splátku istiny a úrokov označená splátka podľa dohody o poskytnutí služby navýšila až o viac ako 64 % a predstavuje toto navýšenie takmer trojnásobok výšky mesačných splátok úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Inými slovami žalobca plánoval získať vďaka dohode o poskytnutí služby, ktorú ani so žalobou nedoložil, takmer trojnásobok toho, čo mal získať vo forme úrokov a poplatku za poskytnutie úveru a takýmto nekalým spôsobom výrazne ponížiť ako skutočnú výšku celkových nákladov spojených s úverom, tak aj výšku RPMN, ktorá vo výške uvádzanej ÚZ v žiadnom prípade nevystihovala to, aké reálne (skutočné) náklady v súvislosti s poskytnutým úverom mal žalovaný znášať. Súd však nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať zmieňovanou dohodou o poskytnutí služby a jej možnými dôsledkami na nesprávnosť ako v zmluve uvádzanej výšky celkových nákladov spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím úveru, tak aj v ÚZ uvádzanej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže pozitívne zistenie, ktorého reálnosť je naznačená vyššie, by malo taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, teda spôsobuje sama o sebe rovnaké následky, ako absencia ktorejkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) ZoSÚ, ktorých nedostatok súd konštatoval pod bodom 12.

18. Ak žalovaný reálne obdržal od žalobcu na podklade ÚZ plnenie „len“ vo výške 1.350,- eur, z ktorého doposiaľ splatil 174,48 eura, rozdiel činí sumu 1.175,52 eura, na ktorej zaplatenie súd žalovaného v prospech žalobcu zaviazal.

19. Žalobe vyhovel aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 v spojení s § 3 NV (žiadaného len vo výške 0,55 % ročne zo žalovanej istiny), ktorý v tejto výške priznal z priznanej istiny 1.175,52 eura za uplatnené obdobie od 19.10.2015 až do jej zaplatenia (zohľadňujúceho zosplatnenie úveru oznámené žalobcom žalovanému listom zo 14.10.2015, ktorý mu bol doručený 19.10.2015, keď s ohľadom na v ňom uvedenú lehotu 15 dní od doručenia oznámenia žalovanému, ktorá uplynula dňom 03.11.2015, sa jej uplynutím úver zosplatnil). Nakoľko z dôvodov uvádzaných nižšie súd nepovažoval za dôvodný uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, nemôže nastať splnenie predpokladu, ktorým podmieňoval žalobca priznanie výšky úroku z omeškania v jeho zákonnej výške 5,05 % ročne (žiadaného odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur).

20. Súd v súvislosti s požiadavkou žalovaného, žiadajúceho so zreteľom na ním deklarované jeho pomery (majetkové a zdravotné) o možnosť zaplatenia priznaného nároku v splátkach, súd túto jeho požiadavku akceptoval.

21. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny a uplatneného úroku z omeškania súd žalobu z dôvodov uvádzaných vyššie, ako nedôvodnú, zamietol.

22. Žalobca si popri úroku z omeškania uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.763,84 eura s poukazom na časť 8 bod 8.1. ÚZ, podľa ktorého, ak sa v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) ZD okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa ÚZ alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).

23. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute pre dojednanú výšku zmluvnej pokuty podľa názoru súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Už bolo uvedené, že predmetná ÚZ má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V takomto prípade zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 . Za nekalú podmienku sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, obsah ktorej zmluvy a jej príloh nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť.

24. V posudzovanom spore dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo predstavuje neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 . Zmluvná pokuta mala byť týmto spôsobom dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti, za ktoré žalobca môže (a podanou žalobou tak aj urobil) žiadať zákonné úroky z omeškania. Ide teda o ďalšiu (duplicitnú) sankciu za omeškanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor D. P. vyslovený na str. 157 v publikácii „Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ“, vydavateľstvo Eurounion-Ikarus, r. 2011, ktorý uvádza, že neprimeranou zmluvnou podmienkou môže byť napríklad zmluvná pokuta, dojednaná popri zákonnej povinnosti úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona. Aj v tomto kontexte súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Takisto súd vyhodnocoval dotknutú zmluvnú podmienku v kontexte so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy a zobral do úvahy, že dojednaná odplata za poskytnutý úver predstavuje za obdobie 3 rokov navýšenie o viac ako 52 % výšky poskytnutého úveru, teda je dohodnutá v takej výške, ktorá (ak by ÚZ netrpela nedostatkami, pre ktoré by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov) dostatočne kompenzuje prípadnú škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku omeškania sa žalovaného popri súčasnej existencii zákonnej sankcie v podobe úroku z omeškania za čas omeškania žalovaného so splácaním svojho záväzku. Pokiaľ žalobca uvádzal, že si uplatnil sankcie spojené s omeškaním žalovaného a v rámci toho aj žalovanú zmluvnú pokutu v súlade s ust. § 3a NV, tak aby tomu tak skutočne malo byť, v podstate jeden z týchto nárokov, a to v konkrétnom prípade zákonný úrok z omeškania, moderoval (ponížil) tak, aby to tomuto ustanoveniu zodpovedalo. Ak chcel žalobca docieliť naplnenie zmyslu ustanovenia § 3a NV, tak už samotná výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad omeškania v ÚZ, mala byť zmluvne upravená tak (v takej výške), aby spolu so zákonným úrokom z omeškania neprevyšovala najvyššie prípustnú výšku. Ako súd už uviedol, v danom prípade, aby sa žalobca vôbec dostal na „najvyššie prípustnú hranicu“ znížil jednu z týchto sankcií, v tomto prípade úrok z omeškania a uplatnil si ho vo výške len niečo cez 10 % výšky tzv. zákonného úroku z omeškania, aby spolu so zmluvnou pokutou táto výška neprekračovala najvyššie

prípustnú hranicu a aby presne túto hranicu dosiahla. Hoci veriteľ pochopiteľne nemusí využiť všetky sankcie dané či už zákonom, alebo ktoré boli dojednané zmluvne pre prípad omeškania, tieto sankcie nemôžu ako celok (zákonné + zmluvné) prevyšovať najvyššie prípustnú hranicu, teda tie, ktoré si chce dojednať zmluvne, môže dojednať (a nie len uplatňovať si ich) len v rámci existujúcich limitov, zohľadniac už danú výšku možných zákonných sankcií v čase uzatvorenia zmluvy. Išlo by o iný postup, než ktorý žalobca zvolil, keď tento si chcel „dojednať“ zmluvnú pokutu v takej výške, ktorá spolu so zákonným úrokom z omeškania výrazne prevyšuje najvyššie prípustnú hranicu a túto hranicu až následne sa snažil dosiahnuť tým, že veľmi výrazne ponížil uplatnené úroky z omeškania o takmer 90 % z ich zákonnej výšky. Z uvádzaných dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na porovnateľný úspech oboch sporových strán, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dolný Kubín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.