Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32Csp-2-2018.pdf
PDF · 102.06 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Žiškova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 35 799 200, proti žalovanej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 22.156,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 4.804,76 eur, predstavujúcej úroky z úveru za obdobie od 01.02.2015 do 07.06.2017 z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.835,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 10.587,89 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, a to v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 43,94%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.01.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 22.156,75 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 4,39 % počítaným zo sumy 11.828,70 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.828,70 eur od 16.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná si žalobu spolu s výzvou prevzala daň 04.05.2018 (č.l.59), pričom sa k žalobe v stanovenej lehote ani dodatočne nevyjadrila..
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 09.08.2018, na ktoré sa dostavil žalobca a nedostavila sa žalovaná.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou č.l. 1-2, zmluvou o mimoriadnom medziúvere č.l. 6-9, sadzobníkom poplatkov 10-11, úverovými podmienkami č.l. 12, zmluvou o zriadení záložného práva č.l. 13-17, výpisom z účtu č.l. 18, výzvou pred vyhlásením o okamžitej splatnosti č.l. 18, vyhlásením okamžitej splatnosti č.l. 20, vyčíslením pohľadávky č.l. 21, notárskou zápisnicou č.l. 22-25, oznámením o opakovanej dražbe. č.l. 26-28, písomnou správou č.l. 29, vyjadrením žalobcu č.l. 38-41, výpisom z čerpania č.l. 50-57, , ako aj vyjadrím žalobcu na pojednávaní.
5. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.804,76 eur, predstavujúcej úroky z úveru za obdobie od 01.02.2015 do 07.06.2017 späť na pojednávaní dňa 09.08.2018.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu rozhodol tak, že konanie v časti, ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil. Súd súhlas žalovaného nežiadal, nakoľko by si uvedené vyžiadalo odročenie pojednávanie, čo by nebolo hospodárne a účelné. Súd má ďalej za to, že neexistuje dôležitý dôvod v prejednávanej veci, ktorý by odôvodňoval rozhodnúť tak, že by späťvzatie nebolo pripustené, a preto v príslušnej časti súd rozhodol a konanie zastavil.
10. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 27.08.2012 uzatvoril žalobca a žalovaná zmluvu o úvere č.XXXXXXXX/XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 45.000,- eur, ktorý mala žalovaná splatiť v súlade s úverovou zmluvou. Na zabezpečenie nárokov zo zmluvy bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,XXXX, XXXX, XXXX. Nakoľko žalovaná neplnila riadne povinnosti zo zmluvy výzvou zo dňa 13.01.2015 vyzval žalovanú na splnenie záväzkov. Dňa 31.01.2015 vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť celého úveru. Žalobca z dôvodu nesplnenia záväzkov žalovanej pristúpil k výkonu záložného práva, po ktorého realizácii predstavuje istina 11.828,70 eur a úrok z omeškania sumu 10.328,05 eur, ktoré žalobca žiadal zaplatiť.
11. Žalobca na výzvu súdu špecifikoval jednotlivé platby žalovanej, ako aj spôsob výpočtu pohľadávky (č.l.38-41). Súd mal preukázané z obsahu zmluvy, že žalovaná bola povinná splácať sumu 169,58 eur na účet medziúveru a sumu 67,50 eur na účet stavebného sporenia. Žalovaná realizovala platby na účet medziúveru v celkovej výške 2.204,54 eur do októbra 2013. Na účet stavebného sporenia do októbra 2013 uhradila sumu 742,50 eur. Od januára 2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uhradila žalovaná sumu 1.870,- eur. Žalobca prednostne započítal uvedené platby na príslušenstvo pohľadávky. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa žalobcu predstavovala pohľadávka celkovú sumu 46.282,40 eur. Žalobca započítal úhrady na nasledovné poplatky 37,49 eur (vedenie účtu), 220,- eur upomienky, 15,- eur za zrušenie vinkulácie a 895,50 eur za vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. 3.626,93 eur ako suma úroku 4,39% ročne za obdobie od 27.02.2012 do 18.06.2014 a 18,96 eur ako úrok z omeškania. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaná uhradila 2x 200,- eur a sumu 34.053,70 eur predstavujúcu výťažok z dražby nehnuteľnosti. Žalobca po zosplatnení ku dňu zosplatnenia mal nezaplatenú sumu úrokov z úveru vo výške 1267,30 eur a úroky z omeškania + istinu 45.000,- eur. Žalobca započítal sumu výťažku z dražby v sume 867,30 eur na úroky z úveru a vo zvyšku na istinu pohľadávky.
12. Z obsahu Čl. I bod 6 zmluvy č.l. 42 plynie, že úver je určený na modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich, resp. na nadobudnutie vlastníctva, bytu, rodinného domu.... Súčasne z predložených dôkazov mal súd preukázané, že bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam (č.l.13-16). Z obsahu č.l.22-28 (notárskej zápisnice) mal súd preukázanú realizáciu dražby a z č.l. 29 rozdelenie výťažku, kde suma 3.940,20 eur predstavovala odmenu dražobníka, suma 416,- eur pohľadávku prednostného záložného veriteľa a suma 34,053,70 eur čistý výťažok dražby.
13. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov platných a účinných v čase vzniku zmluvy.
14. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
24. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
26. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (2) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)
27. Podľa § 506 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
28. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (platného v čase vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala žalovaná dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere nespadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver, ktorého účelom bolo zachovanie vlastníckych práv ak nehnuteľnostiam, resp. ich nadobudnutie a súčasne, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Preto súd tento zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. s výnimkou ustanovenia uvedeného v ods. 23 odôvodnenia. Súd však aplikoval na vzájomný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, aplikoval súd tak ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), v časti, kde je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah, kde žalobca je dodávateľom a žalovaná spotrebiteľom. Žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, na základe, ktorej vyplatil žalobca žalovaným úver vo výške 45.000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 169,58 eur na medziúver a v sume 67,50 eur mala ako sporiacu časť, ktorá by sa po splnení podmienok zmenila na riadny úver. Žalovaná vo fáze medziúveru splácala len úroky z poskytnutého úveru až do momentu, kedy by bola prešla do fázy úveru. Súd konštatuje, že uvedené nebolo medzi stranami sporné, ako ani skutočnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, uplatnenia úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a úrokov z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Spornými neboli ani ďalšie skutočnosti tvrdené žalobcom, nakoľko však šlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd podrobil skúmaniu jednotlivé ustanovenia zmluvy vo vzťahu ich platnosti. Súd po preskúmaní žaloby dospel k nasledovným záverom. Žalobca poskytol úver vo výške 45.000,- eur, ktorý sa nedostal z fázy medziúveru, a za ktorý patria žalobcovi úroky z úveru vo výške 4.806,14 eur do 31.01.2015, t.j. do vyhlásenia jeho mimoriadnej splatnosti. Ďalej súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie poplatkov vo výške 37,49 eur (ktoré medzičasom zanikli započítaním), ako aj sumy 15,- eur za zrušenie vinkulácie. Celkovo tak žalobca mal nárok na zaplatenie sumy 49.858,63 eur od ktorej súd odpočítal plnenia žalovanej v sume 4.817,04 eur, čím dostal súd sumu 45.026,59 eur. Súd následne počítal úroky z omeškania 5% ročne počítané zo sumy 45026,59 eur od 01.02.2015 do 09.02.2015 = 55,51 eur + úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 44826,59 od 10.02.2015 do 17.02.2015 = 49,14 eur + úroky z omeškania 5 % ročne počítané zo sumy 44626,59 od 18.02.2015 do 07.06.2017, čo predstavuje sumu 5.142,35 eur. Súd úroky z omeškania priznal žalobcovi, nakoľko po vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho záväzku. Súd vypočítal dlžnú istinu ako sumu 45.000,- eur + 37,49 eur (poplatky za vedenie účtu) +15,- eur (poplatok za zrušenie vinkulácie) + úroky z úveru vo výške 4.806,14 eur (do 31.01.2015) - 4817,04 eur vykonané platby do splatnosti - 400,- eur vykonané úhrady do 17.02.2015 a mínus 34.053,70 eur výťažok dražby =10.587,89 eur. Uvedená suma predstavuje základ pre výpočet úrokov z omeškania do budúcnosti. K uvedenej sume súd pripočítal sumu vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do 07.06.2017 (sumy 55,51 eur + 49,14 eur + 5142,35 eur), pričom dostal celkovú sumu 15.835,49 eur, na ktorú žalovanú zaviazal spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5% ročne počítané zo sumy 10587,89 eur od 17.06.2017 do zaplatenia. V tejto časti súd žalobu posúdil ako dôvodnú, a preto jej vyhovel. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky, a to zo zmluvy o medziúvere, ktoré si žalobca uplatnil celkovo v počte 220,- eur, ako ani poplatok za zosplatnenie vo výške 895,50 eur. Nebolo preukázané, že takéto poplatky boli v zmluve uvedené a individuálne dojednané. Súd posúdil tieto poplatky ako poplatky, ktoré uplatnil žalobca na základe zmluvy, ktorá bola v predtlačenej forme, ktorej obsah žalovaná
nemohla ovplyvniť, pričom svojím charakterom, či už upomienka, alebo poplatok za zosplatnenie predstavujú zmluvnú pokutu, ktorá má žalovaného motivovať platiť úver, avšak pre neho ako spotrebiteľa nepredstavujú žiadnu pridanú hodnotu. Súd preto na uvedené poplatky nahliadal, ako na neprijateľné zmluvné podmienky dojednaná v neprospech spotrebiteľa, keďže títo nemohli do obsahu zmluvy v tejto časti nijako zasiahnuť takúto dohodu vylúčiť. Súd posúdil dohodu o upomienkach podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná pre rozpor so zákonom, pre jej jednostrannú formuláciu a zvyhodňovanie veriteľa. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na uvedenú službu. Z pohľadu súdu takáto upomienka je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovanými. Súčasne súd dospel k záveru, že upomienka v takejto forme má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalobca nepreukázal, že by mu vznikli nejaké náklady, s odosielaním upomienok, resp. zosplatnením, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti ako je uvedené vyššie a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Súd vzhľadom na výšku priznanej sumy umožnil túto žalovanej splatiť v dlhšej primeranej lehote, t.j. 60 dní. Súd neumožnil žalovanej plniť dlh v splátkach, nakoľko má za to, že ak by bolo v jej možnostiach dlh platiť, tak by tak vykonala už v minulosti, pričom reálne žalovaná poslednú splátku realizovala viac ako pred tromi rokmi (nerátajúc výťažok dražby), a teda podľa názoru súdu nie je v možnostiach a schopnostiach žalovanej zaplatiť dlh v primeranej lehote 36 mesiacov, nakoľko splátka by predstavovala sumu 440,- eur. Avšak pre prípad ak by bola schopná prostriedky zabezpečiť určil súd primeranú lehotu 60 dní na usporiadanie si pomerov tak, aby dlh splatila.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má nárok žalobca ako účastník úspešnejší v konaní, žalobcovi bola priznaná suma 15.835,49 eur (istina 10.587,89 eur + úroky z omeškania 5247,60 eur) s úrokmi z omeškania vo výške 565,65 (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. suma celkom 16401,14 eur. Žalobca sa však domáhal zaplatenia sumy 22.156,75 eur (suma súčtu istiny, úrokov z úveru a úrokov z omeškania uvedená v žalobe) a úrokov z omeškania v sume 631,94 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. suma celkom 22788,70 eur. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 71,97 % (16.401,14 eur : 22788,70 eur x 100) a úspech žalovanej v rozsahu 28,03 %, čistý úspech žalobcu 43,94% (vypočítané ako 71,97%- 28,03% úspech žalovanej= 43,94% čistý úspech žalobcu). Súd vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,94 %. Súd ďalej uvádza, že žalobcovi bude vrátený v časti súdny poplatok, kde mu tento bol vyrúbený zo zaplatenia príslušenstva. Súd pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu pripočítal späťvzatie na ťarchu neúspechu žalobcu, keďže nebolo preukázané, že by žalovaná dlh v tejto časti uhradila.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).