Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-5Csp/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne T. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX Q. právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č.163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému X. C. Q., s.r.o., so sídlom X. XX, XXX XX B., D.:XX XXX XXX právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600,-eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 200 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.04.2020 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť jej sumu 600,-eur a nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.5Csp/144/2017 o určenie neprijateľných zmluvných podmienok bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 28.09.2018 sp.zn.5Csp/144/2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.08.2019 sp.zn.25Co/13/2019, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 17.10.2019. V žalobe citovala časť rozhodnutia zo základného konania a poukazujúc na § 3 -2-

ods.5 veta tretia o ochrane spotrebiteľa a o ochrane spotrebiteľa tvrdila, že ako spotrebiteľ uplatňuje si primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských práv ktoré musela brániť v základnom konaní. Tvrdiac, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň aj funkciu relutárnu uviedla, že hypotéza právnej normy je splnená, lebo je spotrebiteľkou ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,-eur, ktorú odôvodnila tým, že nárok v takejto výške zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v Zmluve o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX použil dve neprijateľné zmluvné

podmienky a za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 300,-eur. Podľa žalobkyne čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, táto je definovaná rozsudkom v základnej veci, teda rozsudkom sp.zn.5Csp/144/2017 zo dňa 28.9.2018 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako zo záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnej veci nie je možné podľa žalobkyne v konaní o primerané finančné zadosťučinenie ani rozširovať, ani zužovať.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 28.09.2018 sp.zn.5Csp/144/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.08.2019 sp.zn.25Co/13/2019 s doložkami právoplatnosti.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobkyňa podľa neho ani nekonkretizovala žiadnymi dôvodmi, prečo požaduje práve žalovanú sumu, pričom dôkazné bremeno o skutočnostiach odôvodňujúcich žalovanú sumu je na subjekte podávajúcom žalobu a túto aktivitu nie je možné nahradzovať zásahom súdu. Podanie žaloby je v okolnostiach veci podľa žalovaného postupom v rozpore s a s čl.5 základných zásad , pričom poukázal na to, že súdne konanie v tejto veci bolo začaté na základe samostatnej žaloby, hoci bezprostredne pred tým žalobkyňa súdu doručila aj žalobu, o ktorej sa koná pod sp.zn.3Csp/28/2020 a ktorou sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia z rovnakého zmluvného vzťahu ako v tomto prípade. Skutočnosť, že sa viedli dve separátne základné konania podľa žalovaného nepredstavuje legitímny dôvod na začatie dvoch rôznych konaní o primerané finančné zadosťučinenie. Postup žalobkyne, ak si táto už v konaní neuplatňovala aj požiadavku na finančné zadosťučinenie aj s odkazom na rozsudok sp.zn.5Csp/144/2017 a podala ďalšiu žalobu je podľa žalovaného účelový, sledujúci to, aby v rámci jedného konania neboli komplexne posúdené všetky okolnosti, ale aby aj tie isté okolnosti boli a mohli byť posudzované duplicitne, čo je protiprávne zneužitie Keďže cieľom podľa žalovaného je odmena spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom, potom iniciovanie viacerých základných súdnych konaní namiesto jedného a iniciovanie tomu zodpovedajúceho počtu konaní o primerané finančné zadosťučinenie vylučuje účel daného ustanovenia, pretože cieľom takéhoto postupu už nie je „odmena spotrebiteľa“ ale protiprávne obohatenie sa. Zároveň taký postup nesleduje nastolenie rovnováhy, ale vytvorenie bezdôvodného obohatenia a súčasne spochybňuje žalovaný nárok v celom rozsahu, keďže žalobkyňa za porušené alebo ohrozené právo v zmysle v čase podania žaloby vo veci sp.zn.3Csp/28/2020 zjavne nepovažovala nejaký nárok odvolávajúci sa na rozsudok , hoci aj toto rozhodnutie bolo v danom čase právoplatné. Aj z procesného hľadiska ide podľa žalovaného o účelový postup sledujúci opakované uplatňovanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za tie isté úkony právnej -3-

pomoci, keď zastúpenie žalobkyne v oboch sporoch sa deje na základe toho istého splnomocnenia. Postup žalobkyne podľa tvrdenia žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a ide o zneužitie práva, žalobkyňa zastúpená advokátom konala v rozpore s princípom procesnej ekonómie, hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania. Žalovaný namietal aj nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyňou v dôsledku čoho nie je na základe žaloby možné určiť, aké okolnosti odôvodňujú požadovaný nárok, pričom poukázal na a tvrdil, že zo žaloby žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili tvrdenie, že suma 600,-eur je primeraným finančným zadosťučinením nevyplývajú.

5. Žalobkyňa v replike poukázala na špecifiká spotrebiteľského práva, ako prierezového právneho odvetvia založeného na myšlienke ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred obratnosťou obchodníkov. V spotrebiteľskom práve platí princíp kumulácie ochrany spotrebiteľa a jednotlivé úpravy ochrany spotrebiteľa sa aplikujú vedľa seba a nezávisle na sebe, pričom ak prichádza do úvahy použitie viacerých právnych úprav na ochranu spotrebiteľa, nevylučujú sa a je ich možné využiť vedľa seba. Rozsudkom v základnej veci a jeho odôvodnením je tu podľa žalobkyne definované po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej porušenie spotrebiteľského práva a súd konajúci o primeranom finančnom zadosťučinení nemôže dôjsť k iným záverom ohľadne rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, ako bol tento zistený v základnom konaní, nie je oprávnený revidovať právoplatný rozsudok vydaný v základnom konaní. Poukázala na rozdiel medzi znením platným do 09.06.2013 a po 10.06.2013 s tým, že ide o ustanovenie s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Argumentovala, že platné znenie zákona zmiernilo podmienky poskytnutia tohto zadosťučinenia, lebo toto sa v súčasnosti poskytuje bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa bolo hoci aj len spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi a právo na primerané finančné zadosťučinenie od 09.06.2013 vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Žiadne matematické, psychologické, sociálne, či zdravotné ani iné úvahy, ktoré by dávali do pomeru, ktorý z účastníkov bol z komplexu vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností viac, alebo menej poškodený vôbec do úvahy neprichádzajú, a to ani snahou o využitie inštitútu dobrých mravov. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba podľa žalobkyne vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak sankčnú, tak aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a treba ho chápať aj ako odmenu spotrebiteľovi za to, že sa pustil do sporu s ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov. Zo zákona podľa nej nevyplýva, aby spotrebiteľ mal dokazovať akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku, ako ho pociťoval a prežíval a podobne. Podľa žalobkyne zo skutočnosti, že výšku zadosťučinenia určuje súd voľnou úvahou logicky vyplýva, že ani jeho výšku spotrebiteľ nedokazuje. Uviedla, že jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by podľa nej mal súd vychádzať pri úvahe o jeho výške. Trend v rozhodovacej činnosti je podľa žalobkyne taký, že prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali finančné zadosťučinenie práve vo výške, aká bola uplatnená v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo jeho snahou bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohatiť. Vzhľadom na zatiaľ mizivé účinky priznávaných zadosťučinení na dodávateľov by podľa žalobkyne postupom času mal -4-

nasledovať trend nie znižovania výšky primeraného zadosťučinenia, ale jeho zvyšovania, pričom poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove podľa ktorých ak v základnom konaní došlo k zisteniu viacnásobného porušenia práva, má to byť dôvod na sčítanie primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázala na to, že ak sa žalovanému javí, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia by mal slúžiť na akýsi duplicitný postih dodávateľa a duplicitnú výhodu spotrebiteľa, tak kým príslušná právna úprava platí, tak je to pravda a je to logické, spravodlivé a morálne. Stačí ak by dodávateľ dodržiaval zákon a nemôže existovať ani prvý postih v základnom konaní, ani druhý v konaní o primerané finančné zadosťučinenie. Žiadala žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že tak ako žaloba, ani replika žalobkyne neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali požadovaný nárok vo výške 600,-eur. Poukázal na rozhodnutie publikované pod číslom R 52/2020 s tým, že nepripúšťa súdny odhad nároku vo veci samej. Spôsob odôvodnenia uplatňovaného nároku a jeho výpočtu podľa žalovaného nemá skutkové ani právne opodstatnenie a oporu v zákone. Žalobkyňa okrem citácií časti súdnych rozhodnutí z iných, skutkovo a právne nesúvisiacich vecí neoznačila žiadnu skutočnosť, ktorá by nárok individualizovala s ohľadom na konkrétne okolnosti tak, aby primeranosť tvrdeného nároku akýmkoľvek spôsobom odôvodňovala. Práve spôsob akým žalobkyňa odôvodňuje požadovanú sumu podľa žalovaného dokazuje nedôvodnosť uplatneného nároku a vzhľadom na k považuje za neprípustné ďalšie doplňovanie akýchkoľvek tvrdení o nároku, ktoré mohli a mali byť uvedené v žalobe. Trval na zamietnutí žaloby.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil predvolaný právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

8. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trvala. Sú podľa nej splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vyhovenie jej nároku v celom rozsahu. Žalovaným uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu podľa žalobkyne nie je relevantné

pre túto právnu vec, nakoľko jedná sa o rozhodnutie nie občianskoprávneho, ale obchodnoprávneho kolégia tohto súdu. Výšku požadovaného nároku označila za primeranú a spravodlivú, pretože súd by v tomto prípade mal prihliadať nielen na postoj, ale aj recidívu žalovaného. Vo vzťahu ku konaniu a postupu žalovaného analogicky poukázala na trestné právo, na špeciálnu recidívu, pričom zo strany žalovaného v mnohých konaniach aj dodatočne dochádza ku generovaniu ďalších plnení z neprijateľných zmluvných pokút. Na odradenie žalovaného, ktorý nerešpektuje už existujúce rozhodnutia od ďalších takýchto postupov a konaní podľa žalobkyne nepostačuje len suma nejakého symbolického zadosťučinenia, ale je potrebné ho priznať v ňou žiadanej výške. Uviedla, že pri určení sumy zadosťučinenia 300,- eur za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku vychádzala z praxe a rozhodovacej činnosti viacerých senátov Krajského súdu v Prešove, ako aj súdov prvej inštancie. Poukázala na to, že neprijateľné zmluvné podmienky určené v základnom konaní týkali sa poplatkov, z ktorých jeden bol vo výške 215,75 eur a druhý vo výške 112,08 eur, pričom aj vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017, kde bolo

-5-

priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 násobku neprijateľného poplatku má za to, že žiadaná suma 600,-eur je v tomto prípade adekvátna.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov a na návrh žalovaného tiež obsahom súdneho spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.3Csp/28/2020, keď vykonanie žiadneho z týchto dôkazov nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom zistil tento skutkový stav:

10. Zo žalobkyňou predloženého rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.5Csp/144/2017-61 zo dňa 28.09.2018 súd zistil, že v konaní žalobkyňa domáhala sa na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 556,82 eur s príslušenstvom a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, konkrétne v bode 8 ods.8.1 a v bode 8 ods.8.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju celú zamietnuť. V konaní podľa odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 10.09.2012 bol žalobkyni oznámením žalovaného zo dňa 19.09.2012 schválený úver vo výške 1.500,-eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 80,37 eur, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a RPMN úveru vo výške 76,21 %, čím medzi žalobkyňou a žalovaným ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX a poskytnutiu úveru. Žalovaný si v zmysle bodu 8 ( Dohoda o poskytnutí služby) a bodu 8.1 písm. a) Zmluvy na poskytnutý úver započítal sumu vo výške 215,75 eur ako odplatu za službu spočívajúcu v záväzku žalovaného ako veriteľa poskytnúť po splnení ďalších podmienok na žiadosť dlžníka možnosť odkladu splatnosti splátok úveru. Ďalej bolo zistené, že na základe uvedených skutočností bola žalobkyni z revolvingového úveru poskytnutá len suma vo výške 1.284,25 eur a to napriek tomu, že úver bol schválený vo výške 1.500,-eur. Zo strany žalobkyne bola žalovanému podľa zistení súdu celkovo na vrátenie úveru zaplatená suma spolu vo výške 1.841,07 eur ( 1.164,81 eur z karty klienta k 25.03.2014, 270,-eur zrážky zo mzdy od 04/2014-12/2014, 360,-eur zrážky zo mzdy od 01/2015 -12/2015, 46,26 eur-zrážky zo mzdy od 01/2016-02/2016). Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami bola vyhodnotená súdom ako spotrebiteľská zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej chýbali náležitosti podľa , a o spotrebiteľských úveroch, preto predmetný úver bol podľa uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov, navyše súd dojednanú výšku úrokov považoval za priečiacu sa dobrým mravom. Čo sa týka zmluvných podmienok obsiahnutých v bode 8 ods.8.1 a body 8 ods.8.4 zmluvy predmetom ktorých bolo dojednanie dohody o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok za odplatu dlžníka vo výške 215,75 eur ( pri úvere) resp.112,08 eur ( pri revolvingu) ktorá splatná je dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby so započítaním vzájomných pohľadávok ku dňu poskytnutia úveru, jednalo sa podľa názoru súdu o neprijateľné zmluvné podmienky, lebo neboli dojednané individuálne a hoci úprava v bode 8.6 zmluvy vzbudzuje dojem, že táto dohoda nebola podmienkou uzavretia zmluvy, faktom je, že tvorila súčasť zmluvy o revolvingovom úvere a už samotným podpisom zmluvy dlžníkom dochádza k jej nevyhnutnej akceptácii, bez faktickej možnosti jej vylúčenia. Neprijateľnosť a nekalosť podmienok súd videl aj v tom, že tieto zmluvné podmienky platia aj v prípade, ak by dlžník počas zmluvného vzťahu o odklad splátok vôbec nepožiadal, a teda môže sa stať, že dlžník poskytne na základe takého dojednania plnenie ( odplatu) veriteľovi bez toho, aby

obdržal protiplnenie ( dojednanú službu), čo je materiálna disproporcia v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal na rozsudky Okresného súdu Prešov zo dňa 04.09.2014 sp.zn.9C/140/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa -6-

09.09.2015 sp.zn.7Co/307/2014 ktorými už predmetné zmluvné podmienky boli vyhlásené za neplatné z dôvodu neprijateľnosti a tiež na výklad vyjadrený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 10.09.2013 sp.zn.14Co/321/2012 v zmysle ktorého sa daným ustanovením zaviedol do právneho poriadku i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach. Súd žalobu po jej čiastočnom späťvzatí o sumu 120,-eur považoval za dôvodnú, preto jej vyhovel tak, že vo výrokoch II a III určil neprijateľnosť zmluvných podmienok ( bod 8 ods.8.1 a bod 8 ods.8.4 zmluvy), vo výroku IV žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 436,82 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 12.04.2018 do zaplatenia a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

11. Zo žalobkyňou predloženého rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.25Co/13/2019-102 súd zistil, že proti výrokom III, IV, V a VI rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol tak, že vo výroku III napadnutý rozsudok potvrdil, vo výrokoch IV, V a VI ( o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, o nároku na náhradu trov konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu ) rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroky rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.5Csp/144/2017 o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok sa tak stali právoplatnými, pričom krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku ( bod 14 ) v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Svidník vo vzťahu k výroku III. V ďalšom konaní vo veci konalo sa tak už len o nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, nároku na náhradu trov konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

12. Žalobkyňa poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutia a tvrdiac, že v predmetnom konaní úspešne na súde uplatnila porušenie svojho práva má za to, že sú naplnené zákonné podmienky pre priznanie jej primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle veta tretia o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku tu požadovaného zadosťučinenia odôvodnila v žalobe tak, že požaduje sumu 300,-eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a keďže boli dve, ide o sumu spolu 600,-eur.

13. Žalovaný namietal, že zo strany žalobkyne ide o postup v rozpore dobrými mravmi, odporujúci a článku 5 Základných zásad , ide o zneužitie práva, pričom poukázal na konanie ktoré žalobkyňa proti nemu vedie na tunajšom súde pod sp.zn.3Csp/28/2020 a kde sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia z rovnakého zmluvného vzťahu, ako v tomto prípade.

14. Súd, tak ako to navrhol aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.3Csp/28/2020, pričom zistil, že žalobou zo dňa 07.04.2020 sa tam žalobkyňa domáha na žalovanom zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 436,82 eur. Žalobu odôvodňuje tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.5Csp/144/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia bola v postavení spotrebiteľa úspešná, pričom poukázala na rozsudok zo dňa 10.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2020. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým, že táto zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor obohatil práve o sumu 436,82 eur. K žalobe ako dôkaz pripojila rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 10.01.2020, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 11.02.2020 a ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 436,82 eur s úrokom z omeškania vo výške -7-

5 % ročne od 12.04.2018 do zaplatenia a priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný v konaní sp.zn.3Csp/28/2020 vyjadril sa k žalobe písomne tak, že s ňou nesúhlasí, žalobkyňa v replike obsahovo podobnej tej, ktorú podala aj v tu súdenej veci na žalobe trvala, vo veci rozhodnuté v čase kedy sa súd oboznamoval s obsahom daného spisu ešte nebolo.

15. Súd v tu súdenej veci vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobkyni

podľa názoru súdu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie ktoré v okolnostiach tu súdenej veci bolo dôvodné priznať jej vo výške 200,-eur, a to z nasledujúcich dôvodov.

16. Podľa o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Podľa názoru súdu žalobkyni právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods.5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo.

18. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 28.09.2018, č.k.5Csp/144/2017-61 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.08.2019, č.k.25Co/13/2019-102 žalobkyňa preukázala, že v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou úspešne uplatnila určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Zo žalobkyňou predložených rozsudkov vyplýva, že žalovaný v uvedenom konaní bránil sa tvrdeniu, že jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky aj napriek tomu, že žalobkyňa už v žalobe poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.9C/140/2013 ešte zo dňa 04.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.09.2015 sp.zn.7Co/307/2014 a tiež na povinnosť vyplývajúcu žalovanému v súvislosti s už judikovanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou z ust.53a . Proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28.09.2018 vo vzťahu k výroku III o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky ( bod 8 ods.8.4 zmluvy) žalovaný podal aj odvolanie, tento výrok tak právoplatnosť nadobudol a definitívna istota pre žalobkyňu pokiaľ ide o posúdenie, či ide alebo nejde o neprijateľné zmluvné podmienky tak nastúpila až dňa 17.10.2019 po potvrdzujúcom rozhodnutí v danej časti zo strany odvolacieho súdu. Vo vzťahu k dĺžke základného konania čo do určenia neprijateľných zmluvných podmienok a trvania a predlžovania stavu neistoty žalobkyne v tomto smere je obrana žalovaného v základnom konaní, že rozhodnutia o určení neprijateľnosti daných zmluvných podmienok na ktoré žalobkyňa v žalobe poukázala boli vydané až po uzavretí úverovej zmluvy s ňou úplne irelevantná, keďže v čase podania žaloby žalobkyňou v základnej -8-

veci už známe žalovanému tieto rozhodnutia dávno boli a ten napriek tomu dané zmluvné podmienky v základnom konaní hájil a bránil, čo síce bolo jeho právom ako strany v spore, ale nemožno to v súvislosti s nárokom žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade prehliadať.

19. V základnom konaní ( ) tak žalobkyňa ako spotrebiteľ bezpochyby na súde úspešne uplatnila porušenie práva a povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ( právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, porušenie povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou podľa daného zákona a upierať spotrebiteľovi práva podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201>, viď uvedeného zákona) a osobitnými predpismi ( , ) o základe nároku žalobkyne tu preto podľa názoru súdu vzhľadom na zákona o ochrane spotrebiteľa nemožno mať žiadne pochybnosti. Obrana žalovaného o zneužívaní inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia preto v situácii zistených až dvoch neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ktorú predtlačil a pripravil žalovaný preto neobstojí a zodpovednosť za stav, ktorý nastal nesie práve žalovaný.

20. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy, obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky a už vôbec nie zodpovednosti za svoj postoj v základnom konaní, predlžujúci stav neistoty žalobkyne, kedy ich napriek a už právoplatným rozhodnutiam, ktorými boli judikované bránil a hájil nemôže zbaviť ani poukazom na princíp neznalosť zákona neospravedlňuje

a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch práve zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere.

21. Súd nemohol prehliadnuť, že v prípade porušenia práv žalobkyne nejednalo sa o nejaký ojedinelý, výnimočný prípad na strane žalovaného. Súd sa pri svojej činnosti už roky stretáva so spormi, kde žalovaný vystupuje či už v pozícii žalobcu, alebo žalovaného a stretol sa tak s množstvom žalovaným uzatváraných úverových zmlúv. Súdu tak z jeho činnosti, ale aj z veľkého množstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí ( len príkladmo napr. rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zun.10Csp/83/2017 o určení neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok žalovaného) je známe, že nejde ani zďaleka o ojedinelý či výnimočný prípad porušenia zákonných náležitostí úverových zmlúv zo strany žalovaného, pričom je zrejmé, že ani doterajšie opakované súdne rozhodnutia v neprospech žalovaného nemali na neho preventívny a odradzujúci účinok. Zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučineniam je pritom priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov. Dodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak potom obrana žalovaného o tom, že má ísť zo strany žalobkyne o zneužitie práva, množenie sporov, či výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, je nielen alibistická, ale aj irelevantná.

22. Ak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa podľa neho zbytočne a nedôvodne iniciovala až dve konania o primerané finančné zadosťučinenie ( okrem tohto aj konanie pod sp.zn.3Csp/28/2020) tak tu mu treba pripomenúť, že žalobkyňa by nemusela iniciovať ani jedno konanie o primerané finančné zadosťučinenie ak by žalovaný neporušil jej práva. Ak ale žalovaný podľa výsledku a právoplatných súdnych rozhodnutí zo základného konania ( ) dopustil sa hneď viacnásobného porušenia práv žalobkyne ( nielen -9-

použitím dvoch neprijateľných zmluvných podmienok ale aj bezdôvodným obohatením sa na úkor žalobkyne ), potom nemôže byť prekvapený, že musí znášať povinnosť platiť primerané finančné zadosťučinenie.

23. K tejto, čo do rozsahu argumentácie nosnej obrane žalovaného súd ďalej uvádza, že žalobkyňa podala dve samostatné žaloby, ale vychádzajúce z dvoch samostatných rozsudkov ( rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok je zo dňa 28.09.2018 a rozsudok o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je až zo dňa 10.01.2020 ). Nemôže ísť preto v daných okolnostiach v žiadnom prípade o zneužitie práva. Táto obrana žalovaného ( napríklad v súvislosti s tvrdením k trovám konania a k ich množeniu ) mohla by obstáť nanajvýš vtedy, ak by žalovaná žiadala primerané finančné zadosťučinenie za každú zmluvnú podmienku z toho istého rozsudku v samostatnom konaní ( ak by teda iniciovala dve konania o primerané finančné zadosťučinenie kde by v jednom žiadala ho v súvislosti s neprijateľnou podmienkou z bodu 8 ods.8.1 zmluvy a v druhom v súvislosti s neprijateľnou podmienkou z bodu 8 ods.8.4 zmluvy) a mohlo by byť o nej teoreticky v určitej miere ( napríklad čo do účelnosti trov) uvažované aj vtedy, ak by k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok a k zaviazaniu žalovaného na plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia došlo jedným a tým istým rozsudkom v základnom konaní. Nemôže ale obstáť vtedy, ak základ nároku má pôvod v dvoch rôznych rozhodnutiach ( hoci aj na základe tej istej zmluvy) lebo nielenže ide o dve samostatné porušenia práva, ale najmä nemožno opomenúť, že právo na primerané finančné zadosťučinenie podlieha premlčaniu s plynutím premlčacej doby práve od právoplatnosti rozsudku v základnej veci a preto mohla by nastať situácia, že spotrebiteľ v prípade dvoch rôznych rozsudkov v základnom konaní, ak by so žalobou o primerané finančné zadosťučinenie „čakal“ na ukončenie všetkých konaní viažucich sa k porušeniu jeho práv z tej istej zmluvy, mohlo by sa mu právo premlčať.

24. Žalovaný napriek svojim námietkam nenavrhol spojenie vecí a na spoločné konanie. Súd tieto veci na spoločné konanie sám nespojil preto, lebo v tomto prípade by to nebolo v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania ( viď ). Treba si uvedomiť, že tu žalobkyňa nárok na primerané finančné zadosťučinenie a jeho výšku odvodzuje od určených neprijateľných zmluvných podmienok a v konaní od výšky bezdôvodného obohatenia, pričom v súvislosti s výškou nároku súd v konaní, v ktorom základ nároku pochádza z bezdôvodného obohatenia zohľadniť musí aj iné skutočnosti, ako v konaní, kde pochádza z neprijateľných zmluvných

podmienok. V konaní o primerané finančné zadosťučinenie v ktorom základ súvisí s bezdôvodným obohatením sa dodávateľa na úkor spotrebiteľa je čo do výšky posúdenie a dokazovanie odlišné, lebo vyžaduje pre spravodlivé a komplexné rozhodnutie zohľadniť a posúdiť aj iné ( a ďalšie skutočnosti ) ako pri finančnom zadosťučinení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri bezdôvodnom obohatení na úkor spotrebiteľa je z hľadiska výšky finančného zadosťučinenia bezpochyby relevantné aj to, či preplatená suma úveru, ktorá bola obohatením dodávateľa bola spotrebiteľom dobrovoľne uhradená, alebo mu napríklad bola zrazená zo mzdy, či exekučne, či si na jej zaplatenie spotrebiteľ nemusel požičať a zadĺžiť sa, ako dlho nemohol disponovať s „preplatenými“ finančnými prostriedkami a aký to malo v konkrétnych okolnostiach dopad na jeho život, či život jeho rodiny, čo častokrát bude vyžadovať podrobný výsluch spotrebiteľa, zatiaľ čo pri primeranom finančnom zadosťučinení založenom na určených neprijateľných zmluvných podmienkach zisťovanie týchto skutočností pre rozhodnutie nevyhnutné nie je. Posúdenie správnosti, či nesprávnosti úvahy zvolenej žalobkyňou pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v konaní , ktorú odvodila od sumy o -10-

ktorú sa na nej žalovaný bezdôvodne obohatil vyžaduje od súdu v prípade, že nárok uzná za dôvodný vo vzťahu k preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia úplne iný myšlienkový postup ako tu v tomto konaní. Ide teda o úplne iné úvahy ( žalobkyňa tam argumentuje, že čím o vyššiu sumu sa chce dodávateľ obohatiť, o to vyššiu sumu má platiť ako primerané zadosťučinenie) ako pri zadosťučinení založenom na použití neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve, ktorá môže mať rozmanitú ( aj nepeňažnú ) povahu a rozmer. Rozsudky v základnom konaní boli tu založené na rozdielnych skutkových tvrdeniach a ich predmet nebol totožný. Na tom nič nemení skutočnosť, že obidva mali základ v jednom úverovom vzťahu medzi stranami sporu. Preto súd uvedenú obranu žalovaného považoval za nedôvodnú vo vzťahu k čomu poukazuje podporne na rozsudok Krajského súdu v Prešove kde išlo o obdobný prípad a obdobné námietky žalovaného. Úplne nedôvodný je poukaz žalovaného na totožnosť plnej moci pre advokáta žalobkyne v oboch konaniach, keďže ten je logicky daný vždy, ak ide o jedno a to isté generálne plnomocenstvo ( rovnaké predložil aj žalovaný).

25. Čo sa týka výšky nároku, primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované, nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení výšky požadovaného zadosťučinenia žalobkyňou ( k nedôvodnosti tejto často obrany žalovaného dáva mu súd do pozornosti jeho samého týkajúce sa rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.3CoCsp/25/2021, alebo ). Aj poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 52/2020 je tu bezpredmetný, toto rozhodnutie nie je tu použiteľné, nakoľko týkalo sa výšky škody a nie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri posúdení dôvodnosti výšky zadosťučinenia je potom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. Možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. 26. Súd zohľadnil, že žalobkyňa sa tu musela aktívne brániť nedôvodným nárokom, musela vyhľadať advokáta, ktorý ju zastupoval v pôvodnom konaní. Súd zohľadnil aj dĺžku stavu neistoty žalobkyne. Žalovaný v konaní aj potom, čo žalobkyňa už priamo v žalobe uviedla konkrétne súdne rozhodnutia, ktorými boli dané zmluvné dojednania judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky a poukázala na povinnosť žalovanému vyplývajúcu z stále trval na svojich nárokoch, podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie aj čo do určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo síce bolo jeho nesporným právom, avšak zároveň to malo vplyv na dĺžku a predlžovanie stavu neistoty žalobkyne, čo je kritérium na ktoré súd tiež pri rozhodovaní o výške zadosťučinenia má prihliadať. Žalovaný obhajobou toho, čo už mnohokrát a dávno bolo právoplatne súdmi posúdené ako neobhájiteľné u žalobkyne sám výrazne prispel k predlžovaniu stavu a pocitov neistoty, ktoré sú logicky so súdnym konaním spojené vždy.

-11-

27. Súd preto obranu žalovaného v spore nepovažoval za dôvodnú. Súd legitímne využitie zákonného práva žalobkyne proti žalovanému žiadať primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade nepovažuje tu za zjavné zneužitie práva, ako to tvrdil žalovaný. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume, ktorá nebude len symbolická, keďže symbolická suma nemá dostatočný ani sankčný, ani odradzujúci charakter.

28. Súd v danom prípade, po zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 200 eur skrz to, že žalobkyňa úspešne uplatnila dve neprijateľné zmluvné podmienky ( za každú súd priznal 100,-eur). Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv vyslovením napríklad neprijateľnej zmluvnej podmienky ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom a odradzujúcej dodávateľa od opakovania svojho konania.

29. V súčasnosti účinné znenie ust. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“ 30. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobkyne a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu 200,-eur. Čo sa týka dôvodu, prečo súd za úspešné uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nepriznal žalobkyňou žiadanú sumu zadosťučinenia za každú 300,-eur, ale za každú len 100,-eur, tak jednak prihliadol na to, že žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala osobitné, výnimočné, či mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce takú výšku zadosťučinenia v danom prípade. Prihliadol aj na to, v akom štádiu boli neprijateľné zmluvné podmienky žalobkyňou uplatnené ( keď už žalovala priamo o plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo nepochybne pre žalobkyňu nosné ) a teda na praktický význam a dôsledky určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky pre žalobkyňu v danom čase a súčasne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov v danej časti majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania. V tejto súvislosti poukazuje napr.na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.14Csp/88/2020 kde pri určených troch neprijateľných zmluvných podmienkach priznané finančné zadosťučinenie bolo 300,-eur ( teda práve 100,-eur za jednu NZP), rozsudok Okresného súdu Prešov ( 100,-eur za každú NPZ), alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. kde pri žiadanej sume primeraného -12- finančného zadosťučinenia 1.225,-eur ( 925,-eur za bezdôvodné obohatenia a 300,-eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku) prisúdené bolo žalobcovi 300,-eur ( 150,-eur za bezdôvodné obohatenie a 150,- eur za NZP), alebo rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn.12Csp/90/2020, kde pri žiadanej sume primeraného finančného zadosťučinenia 508,-eur ( 208,-eur za bezdôvodné obohatenia a 300,-eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku) prisúdené bolo žalobcovi 200,-eur. Súd vzal na zreteľ aj to, že žalobkyňa ešte v samostatnom konaní uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie odvodzujúc ho od bezdôvodného obohatenia žalovaného. 31. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel čo do zaplatenia sumy 200,-eur a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. 32. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ).

33. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k , cit „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne v tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/20/2017 kde pri priznaní len 50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad tu prejednávanej veci.

34. Súd je toho názoru, že v prípadoch keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď nemá ustanovenie totožné s ust. účinným do 30.6.2016, ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle , tak aj v súčasnosti podľa ust. v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia ( tu zo sumy 200,-eur).

-13-

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s a o súdnych poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné oslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

-14-

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.