Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Nsre-23-2018.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
43Nsre/23/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina
v právnej veci navrhovateľa
Obchodné meno:
P E Z A a.s.
Sídlo:
Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): K cintorínu 47 Názov obce: Žilina - Bánová PSČ: 011 49 IČO: 30 224 918
o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu
rozhodol:
Súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamieta
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným dňa 13.07.2018 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov.
Vyšší súdny úradník dňa 17.07.2018 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietol vykonať zápis do obchodného registra.
O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 17.07.2018.
Navrhovateľ dňa 26.07.2018 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd podľa § 286 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov:
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z., registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "zápis") z predložených listín preverí, či
a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom,
d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,
e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z., za neúplný sa považuje návrh na zápis,
a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta,
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
d) ktorý je nezrozumiteľný,
e) v ktorom sú uvedené údaje v rozpore s odsekom 2.
Z predložených príloh návrhu na zápis vyplýva, že rozhodnutím akcionárov na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 20.06.2018 došlo k zmene stanov, pričom vychádzajúc z formulára návrhu na zápis zmena stanov spočívala aj v zmene spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti. Na základe zmeny stanov sa navrhovateľ domáhal zápisu zmeny údaja o spôsobe konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, pričom navrhol, aby súd do obchodného registra zapísal nasledovné: Ak ide o právny úkon, v dôsledku ktorého dochádza k scudzeniu alebo zaťaženiu akcií a iných majetkových účastí a podielov na právnických osobách, v mene spoločnosti konajú vždy spoločne traja členovia predstavenstva, z ktorých aspoň jeden je predsedom alebo podpredsedom predstavenstva. V ostatných záležitostiach v mene spoločnosti konajú (i) spoločne dvaja členovia predstavenstva, z ktorých aspoň jeden je predsedom alebo podpredsedom predstavenstva, alebo (ii) samostatne člen predstavenstva alebo spoločne členovia predstavenstva, ktorých k tomuto konaniu v určitom rozsahu alebo na určitú dobu poverí predstavenstvo svojim rozhodnutím.
Vyšší súdny úradník odmietol vykonať zápis z dôvodu nezrozumiteľnosti návrhu na zápis, nakoľko navrhovanú formuláciu spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, prihliadnuc na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z.z. za nesúladnú so zákonom, obsahujúcu uvedenie obmedzenia oprávnenia predstavenstva konať v mene akciovej spoločnosti .
Navrhovateľ zotrval na požiadavke zápisu navrhovaného znenia spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, pričom v texte námietok uviedol, že ho považuje za súladný so zákonom. Podľa obsahu jeho vyjadrenia stanovy spoločnosti nijakým spôsobom neobmedzujú oprávnenie predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale detailne špecifikujú spôsob, akým členovia predstavenstva v mene spoločnosti konajú. Zákon podľa neho žiadnym spôsobom neobmedzuje spôsob konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, preto si ho určuje výlučne spoločnosť ako samostatná entita. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 173 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka, podľa ktorého stanovy musia obsahovať počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania. Taktiež citoval ustanovenie § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. Navrhovateľ súčasne uviedol, že valné zhromaždenie ako najvyšší orgán má právo rozhodnúť a určiť spôsob konania štatutárneho orgánu, pričom registrový súd nemá právomoc mu toto právo obmedzovať, nakoľko mu táto nie je zákonom explicitne priznaná. Záverom poukázal navrhovateľ na to, že správnosť jeho argumentácie potvrdzuje aj prax registrových súdov Slovenskej republiky, ktoré totožný spôsob konania štatutárneho orgánu iných spoločností bez výhrad a zbytočných prieťahov do obchodného registra zapísali. Na preukázanie uvedeného tvrdenia predložil navrhovateľ výpisy z obchodného registra týkajúce sa šiestich spoločností (obchodná spoločnosť TAJBA, a.s., IČO: 36 188 981; obchodná spoločnosť PENAM SLOVAKIA, a.s., IČO: 36 283 576; Istrochem Reality, a.s., IČO: 35 797 525; Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, Šarišské pekárne a cukrárne, akciová spoločnosť, IČO: 30 414 245, Poľnoslužby Bebrava, a.s., IČO: 31 412 289).
Súd preskúmal námietky podané navrhovateľom aj formulár návrhu na zápis a jeho prílohy, pričom dospel k záveru, že námietkam nemožno vyhovieť.
Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že navrhovaný spôsob konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti nemožno považovať za obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, napriek tomu však považuje návrh na zápis za neúplný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Navrhovateľ v texte námietok uviedol, že registrový súd nie je oprávnený obmedzovať právo valného zhromaždenia určiť spôsob konania predstavenstva spoločnosti. Registrový súd odmietnutím vykonania zápisu právomoc valného zhromaždenia neobmedzuje. Valné zhromaždenie môže v tomto smere nastaviť pravidlá rozhodovania a konania štatutárneho orgánu slobodne (oprávnenia predstavenstva konať menom spoločnosti môže aj obmedziť, hoci tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám), registrový súd však musí dbať na to, aby sa do obchodného registra zapísali len údaje, ktoré možno do obchodného registra zapísať a súčasne aby údaje zapísané v obchodnom registri boli súladné so zákonom a so skutočným právnym stavom, keďže obchodný register je v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka verejným zoznamom zákonom ustanovených údajov. V opačnom prípade by obchodný register nemohol slúžiť účelu, na ktorý bol zriadený. Základné požiadavky kladené na zapisované údaje pri zápise údajov do obchodného registra stanovuje zákon č. 530/2003 Z.z., ktorý v § 2 vymedzuje, ktoré údaje sa zapisujú do obchodné registra a následne v § 6 a § 7 upravuje postup registrového súdu pri registrácii. Ďalšiu úpravu obchodného registra nachádzame v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch. S poukazom na právnu úpravu obchodného registra nemožno spochybniť oprávnenie registrového súdu preverovať údaje, ktoré sa navrhujú zapísať do obchodného registra. Registrový súd pri registrácii nezasahuje do oprávnení príslušných orgánov, posudzuje však, či návrh na zápis údajov, ich zmeny alebo ich výmaz a údaje, ktoré sa navrhujú do obchodného registra zapísať, spĺňajú podmienky na vykonanie zápisu.
Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Pokiaľ stanovy neurčia inak, v mene spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra (§ 191 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka). Podľa názoru súdu zapisovaným údajom do obchodného registra je v tomto prípade len nasledovná časť navrhovaného znenia spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti: Ak ide o právny úkon, v dôsledku ktorého dochádza k scudzeniu alebo zaťaženiu akcií a iných majetkových účastí a podielov na právnických osobách, v mene spoločnosti konajú vždy spoločne traja členovia predstavenstva, z ktorých aspoň jeden je predsedom alebo podpredsedom predstavenstva. V ostatných záležitostiach v mene spoločnosti konajú spoločne dvaja členovia predstavenstva, z ktorých aspoň jeden je predsedom alebo podpredsedom predstavenstva. Zvyšná časť navrhovaného znenia, t.j. posledná časť druhej vety (bod ii) predstavuje údaj, ktorý sa do obchodného registra nezapisuje, nakoľko podľa obsahu zodpovedá nie spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti (t.j. spôsobu, akým predstavenstvo koná menom a na účet spoločnosti), ale upravuje možnosť členov štatutárneho orgánu konať za spoločnosť ako zástupcovia spoločnosti na základe splnomocnenia udeleného spoločnosťou (t.j. udeleného štatutárnym orgánom). Z uvedeného vyplýva, že spôsob konania štatutárneho orgánu menom spoločnosti, ktorý navrhuje zapísať navrhovateľ, je kombináciou spôsobu konania štatutárneho orgánu, ktoré je potrebné považovať za konanie akciovej spoločnosti a určením, že predmetná akciová spoločnosť môže konať aj prostredníctvom zástupcu, ktorým môže byť buď jeden alebo viacerí členovia predstavenstva, pričom splnomocnenie je zástupcovi oprávnené udeliť predstavenstvo. Údaj týkajúci sa zastupovania spoločnosti členmi štatutárneho orgánu nie je zapisovaným údajom do obchodného registra, a preto navrhovaný zápis nie je možné vykonať. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 824/2006 zo dňa 12.10.2006, so závermi ktorého bez výhrad súhlasí a ktoré možno v plnej miere aplikovať aj na slovenskú právnu úpravu, z ktorého vyplýva, že do obchodného registra nemožno zapísať akýkoľvek údaj, o zápis ktorého navrhovateľ požiada, ale len taký údaj, ohľadom ktorého ukladá povinnosť (a možnosť zápisu) Obchodný zákonník či iný právny predpis. Ak nemá obchodný register stratiť prehľadnosť, ktorá je nepochybne z hľadiska ochrany tretích osôb významná, nie je možné doň zapisovať akúkoľvek skutočnosť, o ktorej zápis niekto požiada. Preto zákon obmedzuje rozsah zapisovaných údajov ich taxatívnym výpočtom.
Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že navrhovaný zápis spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti nie je súladný ani so zákonom (v tejto súvislosti súd poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Odo/11/2016). Spoločnosť môže člena štatutárneho orgánu splnomocniť na učinenie právneho úkonu spoločnosti smerom navonok len výnimočne a len na konkrétny úkon, nemožno mu však udeliť generálne plnomocenstvo trvajúce nejakú dobu, nakoľko takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k obmedzeniu oprávnenia valného zhromaždenia rozhodovať o tom, či a za akých podmienok bude v mene spoločnosti oprávnený konať člen predstavenstva samostatne alebo spoločne s inými členmi predstavenstva a s ktorými (týmto spôsobom si akcionári zaisťujú kontrolu pred zneužitím oprávnenia štatutárneho orgánu alebo jeho člena – tzv. pravidlo štyroch alebo viacerých očí ) a mohlo by dochádzať aj k obmedzeniu zodpovednosti člena štatutárneho orgánu. Na uvedenom závere pritom nemení nič ani okolnosť, že v danom prípade takýmto spôsobom upravili konanie členov štatutárneho orgánu samotní akcionári v stanovách, a teda že sú s tým uzrozumení.
Súčasne súd poukazuje na to, že v zmysle európskej legislatívy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora európskej únie platí, že pri určení spôsobu konania v mene spoločnosti musí byť zachovaná podmienka jednoznačnosti (Mult. Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. a kolektív: Obchodný zákonník. Veľký komentár. 1. zväzok, Bratislava: Eurokodex, 2016, s. 752). Navrhované znenie spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti súd považuje za nejednoznačné, nakoľko s poukazom na poslednú časť druhej vety nie je možné jednoznačne určiť, kedy sú povinní konať dvaja členovia predstavenstva spoločne (pričom aspoň jeden z nich musí byť predsedom alebo podpredsedom predstavenstva), kedy môže konať samostatne ktorýkoľvek člen predstavenstva ako zástupca a kedy spoločne členovia predstavenstva (nie je zrejmé, ktorí by to mali byť) ako zástupcovia (súd na tomto mieste opätovne uvádza, že má výhrady voči tomu, aby členovia predstavenstva mohli byť takýmto spôsobom splnomocnení konať za spoločnosť ako jej zástupcovia). Takto zverejnený spôsob konania štatutárneho orgánu menom spoločnosti by preto súčasne nezodpovedal ani požiadavke určitosti a zrozumiteľnosti údajov zapisovaných do obchodného registra, čím by mohlo dôjsť k zásahu do práv fyzických a právnických osôb, ktoré sa musia v dobrej viere spoľahnúť pri ochrane svojich záujmov na zápis v obchodnom registri a vychádzať z neho (viď nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 142/96 zo dňa 22.04.1997).
V nadväznosti na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľ neodstránil nedostatok, ktorý bránil vykonaniu zápisu, pričom na vykonanie zápisu nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 530/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods. 3 písm. d) tohto zákona. Preto súd námietky navrhovateľa zamietol.
Záverom súd konštatuje, že rozhodnutia iných registrových súdov nie sú s poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku rozhodnutiami, ktorými je súd viazaný (argumentum a contrario), pričom súd podrobne zdôvodnil, prečo požadovaný zápis nemožno vykonať. Súčasne podľa názoru súdu zamietnutím námietok v tejto veci nemôže dôjsť ani k porušeniu princípu právnej istoty (k pojmu právna istota viď článok 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, § 363 Civilného sporového poriadku).