Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-18-2017.pdf
PDF · 214.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., proti žalovaným: 1/ E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., 2/ L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik Legal s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, o uloženie povinnosti vymeniť výplň okien a zdržať sa otvárania okien, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.05.2017 žalobca na tunajší súd doručil podanie označené ako žaloba podaná v zmysle § 131 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., v ktorej uviedol, že sa ako žalobca domáha ochrany svojich práv plynúcich z § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. a žiada, aby boli jeho práva v zmysle tejto vyhlášky uspokojené, teda aby pôvodne len žalovaný 1/ vymenil sklenenú výplň na oknách smerujúcich do ich dvora a domu na ulici B. za nepriehľadnú a neotváral ich, čím nebude narušovaná pohoda bývania a ich súkromie.
2. V podaní žalobca ďalej uviedol, že tento spor má pôvod ešte z čias, kedy bol vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX a pozemku parc. č. XXX/XX on a jeho manželka H., rod. L., nar. XX.X.XXXX. Preto cíti povinnosť a zodpovednosť celú túto záležitosť predovšetkým doriešiť. V súčasnej dobe sú na základe darovacích zmlúv vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX jeho dcéra U., rod. H. a jeho syn E., obaja trvale bytom B., ktoré sú právoplatne zavkladované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa 06.12.1979 pod č. 3081/79 mu bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX v katastrálnom území obce H. podľa projektu, ktorý mu poskytol MsNV, odbor výstavby Y.. V stavebnom povolení boli uvedené podmienky pre umiestnenie a prevedenie stavby. Okrem iného mu na odbore výstavby bolo povedané, že vonkajší vzhľad domu sa nesmie meniť a musí byť dodržaný podľa projektu. Bolo pod tým myslené aj to, že od horného suseda nesmú byť žiadne iné okná okrem tých, ktoré sa nachádzajú na schodišti, a ich výplňou bude sklobetón. Sklobetón podľa zákona zaručoval podmienku bezpečnosti na schodišti, zaručoval presvetlenie schodišťa a zároveň zamedzoval nazeraniu a narušeniu domovej pohody bývania horného suseda. Podľa takto vypracovaného projektu a za stanovených podmienok dom aj so svojou manželkou postavil. Uvedené podmienky boli povinní dodržať aj ďalší traja stavebníci na ich ulici, ktorí dostali taký istý projekt ako on. Jedná sa o rodinné domy so súpisným číslom XXXX (S., XXXX (J.) a XXXX (S.). O tejto skutočnosti sa možno dodnes presvedčiť na rodinných domoch so súpisným číslom XXXX a XXXX. Obidvaja títo stavebníci majú dodnes na schodišti sklobetón. Na jeho dome (súp. č. XXXX) mal taktiež na schodišti sklobetón, avšak v roku 1992 ho z časti zamuroval a nahradil ho menšími oknami s nepriehľadnými sklami na základe predchádzajúcej ústnej dohody s horným susedom, t. č.
už nebohým S. (súp. č. XXXX). S horným susedom v tejto veci nemal žiadne problémy a nemá ich dodnes ani s jeho rodinou. Jeho dolnému susedovi, J. a jeho manželke L., sa tieto podmienky nepáčili. Sklobetón na schodišti smerujúcom k jeho domu a do jeho dvora chceli nahradiť oknami. Navyše si chceli vybudovať okno na garáži a kúpeľni smerujúce taktiež do jeho dvora. Obrátili sa preto na odbor výstavby, avšak tento ich požiadavkám nevyhovel, nakoľko by porušil zákon a práva horného suseda. Tiež im vysvetlil, že i vzhľadom na dodržanie bezpečnostných predpisov nesmie vykonať zmenu projektu týkajúcu sa okien na schodišti. Odbor výstavby im však poradil, aby sa dohodli s horným susedom, t. j. s ním a s jeho manželkou. Manželia F. ich za týmto účelom navštívili. Rozhovor ukončili tak, že i oni sa poradia s odborom výstavby. Tam ich poučili, že záleží na nich ako sa dohodnú, s upozornením, že musia byť dodržané rovnaké podmienky, ako keby bol na schodišti sklobetón. S F. sa nakoniec dohodli tak, že si môžu namiesto sklobetónu na schodišti osadiť okná, ale s tou podmienkou, že budú na nich nepriehľadné sklá a nebudú sa otvárať. To isté sa týkalo aj okna na garáži a na kúpeľni. Bola to ústna dohoda a v tom čase ani jeden z nich neriešil spisovať niečo na papier, pretože práce na stavbe domu mali dosť aj oni aj susedia F.. Navyše vzťah medzi nimi bol priateľský a vzájomne si pomáhali. Nakoľko je vyučený murár, pán J. sa s problémami okolo stavby domu s plnou dôverou obracal na neho. Za tú krátku dobu, čo ho poznal, môže povedať, že to bol jeden seriózny a charakterný človek. V roku 1980 však sused, J., náhle zomrel a so všetkými prácami na ešte nedokončenom dome susede L. a jej vtedy ešte malému sedemročnému synovi H. bez váhania pomáhal aj so svojou rodinou. Môže zodpovedne povedať, že v tom čase sa viac starali o ich stavbu, ako o svoju. V roku 1983 suseda dom dokončila, mala však obavy, či ho aj skolauduje. Bola si vedomá, že na dome má prevedené zmeny bez povolenia odboru výstavby. Nakoniec však šťastlivo skolaudovala, i so zmenami, ktoré mali medzi sebou ústne dohodnuté. Jedná sa už o spomínané okná na schodišti, kúpeľni a garáži smerujúce do ich dvora, ktoré boli nepriehľadné. Za celý čas, ako stavala dom, ani raz nedali podnet na odbor výstavby, že jej dom nestavia podľa projektu. Nebol dôvod, pretože mali dohodu a rešpektovali ju. Je tej zásady, ak sa raz s niekým na niečom dohodne, tak to aj dodrží. A nemusí to mať ani na papieri. Týmto chce aj naďalej zdôrazniť skutočnosť, že ak by sa v roku 1980 spolu s manželmi F. nedohodli, dodnes by mali na schodišti sklobetón a nenachádzalo by sa tu už žiadne iné okno. Toto všetko môže potvrdiť osobne pani L.. Dohoda, ktorú medzi sebou mali, bola dodržiavaná a takmer skoro po dobu dvadsiatich rokov nemali žiadny konflikt. Naďalej jej vo všetkom ochotne pomáhali, ako aj ostatní členovia rodiny, čím sa im takto snažili zmierniť ich bolesť a stratu. Toto môže potvrdiť aj sama pani L., susedia, celá jej rodina i známi. Problém nastal vtedy, keď sa syn L., H., oženil a pri prestavbe ich domu v roku 1999 vymenil okná na celom dome a aj tie na schodišti, kúpeľni a garáži smerujúce do ich dvora. Okná majú priehľadnú výplň a otvárajú sa. Týmto porušil dohodu, ktorú mali s jeho rodičmi v roku 1980 a zákon, ktorý im zaručuje ich pohodu bývania a ich súkromie. V čase prestavby jeho domu sa niekoľko mesiacov zdržiaval v zahraničí u svojho synovca, ktorý taktiež staval dom, čiže nemohol ihneď zakročiť. O tejto skutočnosti sa dozvedel od svojej manželky. Požiadal ju, aby pripomenula susede F. dohodu, ktorú mali medzi sebou. Aby na to nezabúdala a aby na to upozornila aj svojho syna, ak to dovtedy neurobila. Na to suseda odpovedala, že ju to mrzí a že si dajú na okná namontovať žalúzie. Po jeho návrate chcel uvedenú situáciu riešiť, avšak jeho manželka ho prehovorila, aby počkal na sľúbené žalúzie. Stalo sa, žalúzie časom namontovali, avšak ak mala byť dodržaná podmienka nenazerania, mali byť žalúzie neustále stiahnuté. Týmto sa však susedovcom znížilo presvetlenie schodišťa a kúpeľne, a začalo dochádzať k vyťahovaniu žalúzii a tým pádom aj k nazeraniu do ich dvora a domu. Viackrát susedovcov pri tejto činnosti pristihli. Navyše okná dokorán otvárajú. Ich nespokojnosť rástla a opakovane F. upozorňovali, aby k dohode pristupovali zodpovedne a aby ju dodržiavali. Avšak zo strany H. dostali odpoveď, že žiadna dohoda nebola a že si to všetko vymysleli. Ak by sa v roku 1980 spolu s manželmi F. nedohodli, dodnes by mali na schodišti sklobetón a nenachádzalo by sa tu už žiadne iné okno. H.echce tento fakt pripustiť, ale bolo to naozaj tak. Ako právnik by mal vedieť, že aj ústna dohoda je dohoda. Surovo sa im vyhrážal; „že ak chceme vojnu, budeme ju mať a ak neprestaneme šprtať do jeho okien, budeme vidieť s kým máme do činenia“. Okná naďalej otvára a výplň nevymenil. Od tej chvíle sa ich susedské vzťahy nadobro pokazili. Prišlo k ďalšej výmene názorov a H. nalepil na okná fóliu. Fólia, ktorú použil, je jednoúčelová. Nie je cez ňu vidno cez deň do „ich“ domu, avšak v noci pri zasvietenom svetle je fólia priehľadná. Z „ich“ domu cez fóliu je priehľadnosť do ich dvora a domu prakticky stále. Z tohto dôvod nemajú v ich dvore a dome pohodu bývania a majú narušené súkromie. Aby toto dosiahli, neustále musia mať na oknách stiahnuté žalúzie. V roku 2014 mali snahu tento prípad riešiť s primátorom mesta G.. Štyrikrát sa ohlásili u jeho sekretárky, avšak stretnutie s ním im nebolo umožnené. Po čase sa dozvedeli, že H., sa veľmi dobre pozná s pracovníkmi na Mestskom úrade G.n, a tak to prestali riešiť. V máji roku 2015 Stavebný úrad Y. zaslal jeho dcére a jeho synovi „Oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania" vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Stavebné úpravy
a prístavba rodinného domu" pre stavebníka H. s informáciou a poučením, kedy a kde je možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a zároveň podať svoje námietky a pripomienky. Voči navrhovaným stavebným úpravám on a jeho manželka, ako splnomocnení zástupcovia ich dcéry a syna, podali námietky ešte v deň pred nariadeným ústnym pojednávaním. Týkali sa troch balkónov smerujúcich do ich dvora. Na základe pripomienok bol stavebník povinný projektovú dokumentáciu prepracovať. Stavebný úrad ich znova požiadal, aby sa v stanovenej lehote dostavili a vyjadrili sa k prepracovanej dokumentácii. Opäť nesúhlasili, pretože ich pripomienky neboli v projektovej dokumentácii zapracované tak, ako požadovali. Jeden balkón bol zrušený, ale ďalšie dva na schodišti naďalej zostali. Opätovne nesúhlasili a výsledkom bolo, že na balkóny sa použije nepriehľadné sklo. Ústne pojednávanie sa konalo bez ich účasti. Zúčastnené strany robili všetko preto, aby sa ho nezúčastnili. Stavebný úrad vydal stavebné povolenie i napriek tomu, že sa pojednávania nezúčastnili a zápisnicu nepodpísali. Voči tomuto stavebnému povoleniu podali odvolanie, ktoré však Okresný úrad v Žiline zamietol a stavebné povolenie vydané Stavebným úradom Y. potvrdil. Týmto stavebným povolením boli hrubo porušené ich práva, ktoré im zaručuje zákon, bola narušená pohoda bývania a narušené súkromie. V decembri 2015 jeho dcéra osobne navštívila F. a pozvala ich k nim, aby celú záležitosť s oknami nejakým spôsobom uzavreli. F. pozvanie neprijali, vraj by to aj tak nič nevyriešilo a nakoniec ich rozhodnutie je právoplatné, takže nie je čo riešiť. Na dcérinu otázku smerujúcu k L., prečo nepovie pravdu, ako to s tými oknami bolo, sa ona vyjadrila: „ale, veď to bolo iba také o slovkách", zahovárala a uhýbala pohľadom, ako keby nemala čisté svedomie. Jeho dcéra na ňu prekvapene pozrela so slovami: „To hádam nemyslíte vážne, ako to môžete povedať „že len také o stovkách"? Viac sa k tomu nechcela vyjadrovať, bola naďalej roztržitá a nespokojná, pravdepodobne kvôli prítomnosti jej syna a jej nevesty. Bola rada, keď sa po svadbe rozhodli ostať bývať v jej dome, pretože uvažovali aj s možnosťou bývať mimo mesta a ona by v dome ostala sama. Preto k celkovej prestavbe nemohla povedať ani slovo a už vôbec nie niečo o dohode s oknami do ich dvora. H. na jeho dcéru vtedy slovne zaútočil, aby si najprv pozametali pred svojím prahom a potom hovorili niečo na druhého. Ak nedajú pokoj s jeho oknami, podá na nich trestné oznámenie vo veci rekonštrukcie prevedenej na ich dome bez povolenia stavebného úradu. Na dome nerobili žiadnu rekonštrukciu, len údržbu v priebehu desiatich rokov. Poveternostné podmienky ničili schody, preto si predĺžili strechu nad nimi. Takisto ničili vchodové dvere, preto si vybudovali verandu a striešku nad hlavným vchodom využili ako balkón. Taktiež im poveternostné podmienky ničili terasu, tak si ju prekryli. V obývacej miestnosti im tým vznikol úbytok slnka a svetla, preto si do dvora urobili dve okná. H. mu na stavebnom úrade tvrdil, že keď si oni dovolili urobiť spomínané zmeny, tak isto si môže aj on urobiť zmeny na svojom dome. Vysvetlil mu, že ich úpravami nijakým spôsobom nezasiahli do jeho domácej pohody a bývania, ani mu nenazerajú do domu a nijako mu nenarušujú jeho práva, keďže úpravy na dome sú smerované do ich dvora. Ďalej dcére tvrdil, že jeho okná sú v poriadku, má na ne z roku 1998 aj stavebné povolenie a o tom musia vedieť. Dcéra mu odpovedala, že o ničom takom nevie a že u nich doma sa o žiadnom stavebnom povolení z roku 1998 nikdy nehovorilo. Na základe informácie o existujúcom stavebnom povolení, o ktorom mali údajne vedieť, zašiel na stavebný úrad a vyžiadal si kópiu zápisnice zo stavebného konania a kópiu stavebného povolenia z roku 1998 pre stavebníka H.. Na zápisnici zo stavebného konania on, ani jeho manželka a ani ich dcéra U. (F.) neboli uvedení ako účastníci konania. Čiže sa ani nemohli vyjadriť k žiadosti o vydanie stavebného povolenia a ani nemali možnosť podať žiadne námietky, keďže o tom neboli upovedomení. Taktiež im ako účastníkom konania nebolo stavebné povolenie doručené. Keby boli podľa zákona prizvaní ako účastníci konania, okamžite by vzniesli námietky týkajúce sa okien na schodišti, garáži a kúpeľni a trvali by na dodržaní dohody uzatvorenej s jeho rodičmi. Tu bol hrubo porušený zákon a ich práva. Je zarážajúci postup stavebného úradu a stavebníka H., v tom čase už skoro vyštudovaného právnika. Práve jemu by malo záležať na dodržiavaní zákonov a aby neboli porušované práva. Nerozumie, čo chcel vlastne týmto konaním dokázať a dosiahnuť. No jedno vie určite, že ich susedské vzťahy rozbil nadobro. Po týchto zisteniach, niekoľkokrát osobne navštívil primátora mesta, vysvetlil mu celú záležitosť a trval na tom, aby sa stavebné povolenie z roku 2015 vypracovalo v súlade so zákonom. Žiadal, aby okná na schodišti, garáži a kúpeľni boli nepriehradné a aby sa neotvárali. Zdôrazňoval, aby sa situácia z roku 1998 opäť nezopakovala. Ďalšie stretnutia boli absolvované s jeho zástupcom, hlavným kontrolórom, zástupcami stavebného úradu, riešil to aj Okresný úrad v Žiline. Sťažoval sa aj na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Jeho sťažnosť opäť skončila v Dolnom Kubíne. Uskutočnilo sa ďalšie stretnutie so samotným stavebníkom, kde sa vyjadril, že žiadna dohoda medzi jeho rodičmi a nimi neexistovala a že už im ďalej nemieni robiť ďalšie ústupky týkajúce sa okien smerujúcich do ich dvora a domu. On ho upozornil, že on im neurobil žiadne ústupky, on má podľa zákona smerom do ich dvora povinnosť, a oni naopak majú podľa zákona právo s k tomu vyjadriť. Spýtal sa ho, prečo ich v roku 1998 obišiel, prečo to s nimi neriešil, že mohlo byť všetko inak. Odvetil, že jeho stavebné povolenie je
právoplatné a viac k tomu nemá čo dodať. Na základe tohto podvodom vydaného stavebného povolenia si H. vybavil v roku 2015 ďalšie stavebné povolenie, kde si opäť navrhol okná s priehľadnou výplňou, keďže sa mu to v roku 1998 podarilo. Navyše boli navrhnuté ako balkónové. Na mestskom úrade nemal nikto záujem sa vyjadrovať k stavebnému povoleniu z roku 1998. Všetci dobre vedeli, že tu bol porušený zákon. Namiesto toho mu bolo povedené, že vzhľadom na jeho vek, aby to nechal tak, že môže dostať infarkt a jednoducho to zamietli pod koberec. Takto sa predsa nemôžu správať osoby, ktoré zastávajú funkcie dôležitých predstaviteľov mesta. Na jeho naliehania dostal od Mesta Dolný Kubín vyjadrenie, že stavebné povolenie H. z roku 2015 sa dňa 02.11.2015 stalo právoplatným a v prípade jeho nesúhlasu má možnosť využiť mimoriadne opravné prostriedky. O tom, ako to skutočne v roku 1980 bolo, veľmi dobre vie pani L., matka H.. Navrhol preto súdu, aby sa k tomuto všetkému vyjadrila aj ona, pretože v čase uzatvorenia dohody jej syn mal len sedem rokov, on pri tom nebol a nemôže tvrdiť, že žiadna dohoda nebola. I keď stavebné povolenie z roku 2015 je právoplatné, sused H. k dnešnému dňu prestavbu a prístavbu svojho domu nezačal realizovať. Ako splnomocnený zástupca účastníkov konania, jeho dcéry a syna, má právo byť o priebehu konania informovaný, avšak zo strany stavebného úradu ani zo strany stavebníka k dnešnému dňu nedostal žiadne vyjadrenie. Nie je jeho úmyslom, ani úmyslom ostatných členov jeho rodiny ich susedovi H. znemožňovať prestavbu vo svojom dome, resp. prístavbu k jeho domu, avšak trvá na tom, aby bol dodržaný zákon, ktorý jemu a celej jeho rodine zaručuje súkromie a pohodu bývania v ich dome a dvore. Žiadal, aby výplň na oknách, smerujúcich do ich dvora, bola nepriehľadná, aby sa predmetné okná neotvárali, a aby dohodu, ktorú on a jeho manželka mal s jeho rodičmi, akceptoval. Zvažoval dlhšiu dobu, či túto žalobu vôbec podať. Je úplne jednoduchý a obyčajný človek so zmyslom pre spravodlivosť. Ak je presvedčený, že je v práve a má pravdu, nedá sa len tak jednoducho odbiť. Tvrdo za to bojuje. Keď nepomôže a neporadí, tak určite neublíži. Celý jeho život sa nesie v tomto duchu. Niektorým ľuďom sa nepáči, keď im povie pravdu priamo do očí, ale mnohí mu za to ešte aj poďakujú a radi ho opäť vyhľadajú a požiadajú o pomoc. Mrzí ho však, že tomu tak nie je zo strany ich suseda, ktorému sláva prerástla cez hlavu a zatienila mu rozum. Pre jeho pýchu zabudol, čo všetko pre jeho matku a pre neho urobili, celá jeho rodina, keď ostali sami. Nikdy by si nebol pomyslel, že na staré kolená bude musieť čeliť takýmto nepríjemnostiam s vlastným susedom.
K žalobe žalobca o.i. pripojil splnomocnenie od svojej dcéry a syna, ktorým ho ešte dňa 05.08.2016 splnomocnili, aby ich v celom rozsahu zastupoval v konaniach týkajúcich sa pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. H., ktorých sú vlastníkmi.
Uznesením zo dňa 06.07.2017 súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby, na ktoré žalobca reagoval podaním zo dňa 20.07.2017, v ktorom sa už označil ako splnomocnený zástupca svojich detí E. a U., ktorých označil ako žalobcov v 1. a 2. rade a súčasne na strane žalovanej označil, popri pôvodne žalovanému E., aj jeho matku L., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne uviedol, že navrhuje, aby súd vydal nasledovný rozsudok: Žalovaní sú povinní vymeniť na stene svojho rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici B. smerujúcej do dvora rodinného domu na ulici B. priehľadnú sklenenú výplň za nepriehľadnú na okne na garáži na prízemí, na okne na schodišti na prízemí, na okne na schodišti na poschodí a na okne na kúpeľni na poschodí, a to najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súčasne sa domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa otvárania predmetných okien, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, a to s výnimkou okien na schodišti na poschodí a na kúpeľni na poschodí, ktoré žalovaní môžu otvoriť iba za účelom údržby, a to len jedenkrát ročne.
Uznesením č.k. 6C/18/2017-48 zo dňa 05.12.2017 súd návrh žalobcu, obsiahnutý v podaní zo dňa 20.07.2017, aby na mieste žalobcu vystupovali E. a U., zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2017.
Uznesením č.k. 6C/18/2017-55 zo dňa 15.12.2017 súd na návrh žalobcu, obsiahnutý v podaní zo dňa 20.07.2017 pripustil, aby na stranu žalovaného pristúpila L.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017.
Žalovaný 1/, prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu, k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 15.01.2018 uviedol, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú uloženia povinnosti výmeny sklenenej výplne okien z priehľadnej na nepriehľadnú, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa otvárania týchto okien, s výnimkou okna na schodisku na poschodí a okna v kúpeľni na poschodí jedenkrát ročne. Žalobcovia neuvádzajú, na základe akého zákonného ustanovenia navrhujú uložiť žalovaným
povinnosť niečo konať (vymeniť sklenenú výplň okien), čo, samozrejme, nie je ich povinnosťou. Keďže sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva a práva na súkromie voči svojim susedom, ktorí doň majú zasahovať tým, že majú na stene domu okná s priehľadnou sklenenou výplňou, do úvahy prichádza žaloba podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo žaloba podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobou, ktorá vychádza z ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno žalovanému uložiť povinnosť niečoho sa zdržať. Na základe tohto ustanovenia nemožno uložiť povinnosť niečo konať. Takúto povinnosť možno uložiť podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Zo žaloby ani z jej doplnenia nevyplýva, že by žalobcovia boli vážne ohrození vo výkone svojich práv, nie je zrejmé, ako by im z existencie priehľadných okien na dome súpisné č. XXXX na dvor či dom žalobcov mohlo vzniknúť vážne ohrozenie. Žalobcom nehrozí z existencie priehľadných skiel žiadna škoda. Okná s priehľadným sklom boli do steny rodinného domu žalobcov vstavané na základe stavebného povolenia Okresného úradu Dolný Kubín, odboru životného prostredia č. 98/13200/An FX9A/10 z 27.11.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.12.1998. Stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie, ktorá tvorila prílohu žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Právni predchodcovia žalobcov C. a H. v spojenom územnom a stavebnom konaní námietky ohľadom okien smerujúcich do ich dvora nevzniesli. Pokiaľ sa právni predchodcovia žalobcov domnievali, že boli porušené ich práva vlastníkov susedných nehnuteľností, mohli sa brániť využitím riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov voči stavebnému povoleniu, ako aj prostriedkov v rámci súdneho prieskumu zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Keďže tak v zákonných lehotách neurobili, boli stavebníci (žalovaný v I. rade s manželkou E.) oprávnení uskutočniť stavebné úpravy vrátane osadenia priehľadných skiel do okien. Stavebníci (žalovaný v I. rade s manželkou) pri realizácii stavby postupovali v súlade s právom (súkromným aj verejným), čo však nemožno tvrdiť o vlastníkoch rodinného domu súpisné č. XXXX. Splnomocnený zástupca žalobcov C. v žalobe uviedol: „My sme na našom dome nerobili žiadnu rekonštrukciu, len údržbu v priebehu desiatich rokov. Poveternostné podmienky nám ničili schody, preto sme si predĺžili strechu nad nimi. Takisto nám ničili vchodové dvere, preto sme si vybudovali verandu a striešku nad hlavným vchodom sme využili ako balkón. Taktiež nám poveternostné podmienky ničili terasu, tak sme si ju prekryli. V obývacej miestnosti nám tým vznikol úbytok slnka a svetla, preto sme si do nášho dvora urobili dve okná." Ostáva už len dodať, že všetky tieto stavebné práce vykonali právni predchodcovia žalobcov bez akéhokoľvek rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, v ktorom by žalovaní mohli vzniesť svoje prípadné námietky. Je zarážajúce, že žalobcovia sa domáhajú ochrany svojho práva na ochranu súkromia, avšak toto tvrdené ohrozenie je len dôsledkom protiprávneho konania ich právnych predchodcov (ich rodičov). Keď právni predchodcovia žalobcov protiprávne uskutočnili stavebné zmeny, mali vedomosť o oknách na dome vo vlastníctve žalovaných. Boli si vedomí toho, že okná majú priehľadné sklo, a teda uskutočnením stavebných zmien konkludentne vyjadrili svoj súhlas s existujúcim stavom. Taktiež žalobcovia pri nadobudnutí vlastníckeho práva k domu a k priľahlým pozemkom mali vedomosť o existencii tohto stavu, a preto sa teraz nemôžu domáhať jeho zmeny. Žalobcovia sa taktiež domáhajú uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa otvárania okien na schodisku a v kúpeľni s výnimkou možnosti otvorenia okna na schodisku na poschodí a okna v kúpeľni na poschodí raz ročne. Aj v prípade tejto časti žaloby treba poukázať na to, že žalobcovia sa domáhajú ochrany stavu, ktorý ich právni predchodcovia protiprávnym konaním vytvorili. Pokiaľ by C. a H. neboli protiprávne vykonali zmeny na svojom dome, nemohlo by otváranie okien v dome žalovaných nijako narúšať právo žalobcov na súkromie. Pokiaľ napriek existujúcemu stavu domu žalovaných uskutočnili zmeny na svojom dome, konali tak s vedomím, že im môže byť do okien či na terasu zo susedného domu vidno. Zároveň na poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby vlastník veci nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo aby vážne ohrozoval výkon jeho práv. Žalobcovia nepreukázali, že by boli zo strany žalovaných akokoľvek obťažovaní pohľadmi cez zatvorené či otvorené okná. Na schodisku sa žalovaní zdržujú len veľmi krátky čas a cez okná na ňom sa na susedné nehnuteľnosti nepozerajú. Zároveň okno v kúpeľni musí byť vzhľadom na zvýšenú vlhkosť tejto miestnosti často otvárané. Akékoľvek náhodné pohľady cez okná na schodisku a v kúpeľni nemôžu presiahnuť mieru primeranú pomerom ani nemôžu vážnym spôsobom ohrozovať výkon práv žalobcov. Navyše petit žaloby nie je v tejto časti správne formulovaný, keďže samotné otvorené okno nepredstavuje neprimeranú imisiu, pred ktorou má toto zákonné ustanovenie chrániť. Obťažovať nemožno otvoreným oknom, ale iba prípadným pohľadom cezeň. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 22 Cdo 1150/99 z 5.9.2000, v ktorom je uvedené: „Za imisí však nelze považovat samotnou možnost nahlížet do okna v sousední budově, zejména jde-li o budovu umístěnou v souvislé zástavbě (k tomu viz též Zpráva občanskoprávního
kolegia Nejvyššího soudu ČSR k některým dalším otázkám výkladu ustanovení § 13Oa obč. zák., publikovaná pod č. 3/1988 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek). Aby bylo možno obtěžování pohledem považovat za imisi muselo by jít o mimořádnou situaci, při které by bylo soustavně a závažným způsobem narušováno soukromí vlastníka nebo uživatele sousední nemovitosti; při posuzování věci je třeba přihlížet k oprávněným zájmům všech účastníků řízeni. Žalobcovia sa v podanej žalobe odvolávajú na ústnu dohodu uzavretú v roku 1979 medzi J. a L., rodičmi žalovaného v I. rade, na jednej strane a C. a H. na strane druhej. Predmetom tejto dohody mal byť záväzok F. umiestniť na stene rodinného domu smerujúcej do dvora H. nepriehľadné okná, čo sa nedajú otvoriť. Žalovaný v I. rade nemá vedomosť o takejto dohode a taktiež žalovaná v II. rade, jeho matka, existenciu takejto dohody poprela. Takéto obmedzenie navyše nevyplýva ani zo stavebného povolenia č. 2840/79 zo dňa 05.11.1979, ktorým Mestský národný výbor v Dolnom Kubíne, odbor výstavby povolil stavbu rodinného domu súpisné č. XXXX, ako ani z projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, ktorú vypracoval R. pod č. 12-376/1. Právni predchodcovia žalobcov tak mohli v stavebnom konaní v roku 1979 namietať, že navrhované okná nezodpovedajú dohode medzi stavebníkmi a nimi. To isté mohli spraviť v stavebnom konaní vedenom v roku 1998, avšak ani vtedy tak nespravili. Je zrejmé, že takáto dohoda nikdy neexistovala, keďže v obidvoch stavebných konaniach sa právni predchodcovia žalobcov na ňu neodvolávali. V roku 2015 požiadal žalovaný v I. rade s manželkou E. o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu žalovaných. V tomto konaní žalobcovia taktiež namietali inštaláciu priehľadných okien na mieste terajších okien na chodbe a na prízemí rodinného domu žalovaných. Túto námietku však stavebný úrad zamietol, nakoľko vzájomná odstupovaná vzdialenosť stavieb je 7,35 m, čím spĺňa požiadavku podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. Nakoľko bola dodržaná odstupová vzdialenosť viac ako 7 m, môžu byť na stene umiestnené okná, ktoré nie sú oknami na obytných miestnostiach, s priehľadným sklom. Stavebné povolenie z roku 2015, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky sa už nachádzajú v spise. Vzhľadom na uvedené žalovaný v I. rade navrhuje, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania žalovanému v I. rade.
Žalovaná 2/, prostredníctvom právneho zástupcu, k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 09.01.2018 spolu s prílohami uviedla, že k žalobe žalobcov, ktorou sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným na stene svojho rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici B. smerujúcej do dvora rodinného domu na ulici B. vymeniť priehľadnú sklenenú výplň za nepriehľadnú na okne na garáži na prízemí, na okne na schodišti na prízemí, na okne na schodišti na poschodí a na okne na kúpeľni na poschodí, a to najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a tiež určenie povinnosti zdržať sa otvárania predmetných okien, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Výnimkou sú okná na schodišti na poschodí a na kúpeľni na poschodí, ktoré žalovaní môžu otvoriť iba za účelom údržby, a to len jedenkrát ročne. Žalobcovia sa domáhajú uloženia vyššie uvedených povinností na základe ústnej susedskej dohody, ktorá mala byť uzavretá s právnymi predchodcami žalobcov - ich rodičmi C. a H. a L. a jej zosnulým manželom J. v roku 1979, podľa ktorej na oknách smerom k domu žalobcov mali byť umiestnené nepriehľadné a neotváravé okná. Žalovaná v 2) rade popiera existenciu takejto dohody s právnymi predchodcami žalobcov. Žalobcovia existenciu takejto dohody nijakým spôsobom v žalobe nepreukázali a takéto obmedzenie nevyplýva ani zo stavebného povolenia č. 2840/79 zo dňa 05.11.1979 vydaného MsNV, odbor výstavby v Dolnom Kubíne ktorým, povolil stavbu rodinného domu v súčasnosti súp. č. XX a takéto obmedzenie nevyplýva ani z projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu vypracovanej spoločnosťou R. pod č. 12-376/1. Odvolávanie sa však na túto dohodu nemôže mať žiadny právny význam, nakoľko okná, u ktorých sa žalobcovia domáhajú výmeny skiel a zákazu otvárania boli osadené na stavbu rodinného domu súp. č. XX na základe rekonštrukcie vykonanej v roku 1999 spoluvlastníkom E. a jeho manželkou E. na základe stavebného povolenia č. 98/13200/An FX9A/10 zo dňa 27.11.1998. Právni predchodcovia žalobcov mali možnosť v uvedenom stavebnom konaní vzniesť námietky voči vydaniu stavebného povolenia, toto svoje právo však nevyužili, zrejme aj na skutočnosť že na strane svojho rodinného domu mali v tom čase umiestnené iba dve okná. Inštalácia okien s priehľadným sklom nemohla v žiadnom prípade ovplyvňovať pohodu bývania žalobcov aj vzhľadom na uhol umiestnenia protiľahlých okien na oproti stojacich rodinných domoch. Treba zdôrazniť, že z projektovej dokumentácie z roku 1998 vyplýva, že rozmery okien u ktorých sa žalobcovia domáhajú výmeny skiel a zákazu otvárania sa žiadnym spôsobom nezmenili. Asi v roku 2005 žalobcovia bez akéhokoľvek stavebného povolenia a taktiež bez súhlasu žalovaných realizovali rekonštrukciu svojho domu inštaláciou okien a tiež presklenia a vymurovania verandy s oknom s balkónom nad týmto oknom. Realizácia tejto rekonštrukcie výrazným spôsobom zasiahla do pohody bývania žalovaných, ktorí boli nútení na uvedené okná inštalovať nepriehľadnú fóliu napriek skutočnosti, že už od inštalovania
týchto okien mali na týchto oknách inštalované zatváracie žalúzie. Žalobcovia asi si vedomí svojho protiprávneho konania tému rekonštrukcie svojho rodinného domu odmietali so žalovanými komunikovať a až po výrazne dlhom čase t.j. asi v roku 2014 začali slovne útočiť na žalovaných, že protiľahlé okná narúšajú ich pohodu bývania. Žalovaní toto považujú za účelové tvrdenie s cieľom spôsobiť žalovaným ujmu. V roku 2015 požiadal E. s manželkou E. o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu žalovaných. V tomto konaní žalobcovia namietali tiež inštaláciu priehľadných okien na mieste terajších okien na chodbe a na prízemí ich rodinného domu. Túto námietku však stavebný úrad zamietol nakoľko vzájomná odstupovaná vzdialenosť stavieb je 7,35 m a spĺňa zákonný limit ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorá reguluje vzájomné odstupy rodinných domov v závislosti od toho, či sú v protiľahlých častiach stien okná z obytných miestností. Nakoľko bola dodržaná odstupová vzdialenosť viac ako 7 m môžu byť na stene umiestnené okná, ktoré nie sú oknami na obytných miestnostiach s priehľadným sklom. Výhľad na susedné pozemky nemožno považovať za obťažovanie presahujúce mieru primeranosti pomerov. Posudzovanie umiestnenia okien v protiľahlých stenách stavieb sa musí skúmať autonómne, pričom je potrebné zohľadniť aj proporcionalitu vzťahov medzi záujmami stavebníkov na presvetlenie stavby a zachovania súkromia susednej stavby. Na základe uvedených skutočností je žalovaná 2/ toho názoru, že ak by súd vyhovel žalobe žalobcov výrazným spôsobom by narušil pohodu bývania žalovaných, obmedzil by presvetlenie ich rodinného domu a zhoršil hygienické pomery v tomto dome z dôvodu obmedzenia vetrania. Má za to, že práve žalobcovia svojou nelegálnou rekonštrukciou narušili pohodu bývania žalovaných a takémuto ich konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Podaná žaloba je susedskou žalobou v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje podanie žaloby každým kto je obťažovaný imisiou. Žalobcovia podali žalobu z dôvodu, že sa cítia obťažovaní pohľadom (ako uvádzajú v žalobe - nazeraním susedov). Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1150/99 však za imisiu nemožno považovať samotnú možnosť nazerať do okna susednej budove. Aby bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bol sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka narušovanej susednej nehnuteľnosti. Takáto skutočnosť však nebola preukázaná. Žalovaní otvárajú okná, ktoré sú predmetom žaloby len za účelom vetrania a to ich vyklopením pričom na týchto oknách majú spustené žalúzie. Len výnimočne používajú vetranie takým spôsobom ako je odfotografované na fotografii, ktorá tvorí prílohu žaloby. Takéto vetranie žalovaní vykonávajú len v letných mesiacoch v ranných hodinách na čas niekoľkých minút za účelom prevetrania domu. Z dikcie ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že petit žaloby musí byť len negatórny a nemožno preto vyhovieť žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti. Na základe uvedených skutočností má žalovaná 2/ za to, že žalobcovia nepreukázali dôvodnosť ochrany pred imisiami tak ako to stanovuje § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že k stavebnému povoleniu Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru životného prostredia č. 98/13200/An FX9A/10 zo dňa 27.11.1998 nemohol vzniesť žiadne námietky v spojenom územnom a stavebnom konaní, nakoľko nebol uvedený ako účastník konania. V tom čase účastníkmi konania mali byť uvedení aj jeho manželka H. a jeho dcéra U. Nemali vedomosť o vydanom stavebnom povolení, ale v momente, keď jeho manželka zistila, že žalovaní urobili takúto výmenu okien, ústne upozornila L. na dodržanie dohody, ktorú medzi sebou mali. Keďže L. prisľúbila jeho manželke, že si dajú na okná namontovať žalúzie, nenapadlo im podať sťažnosť na stavebnom úrade, ako aj verili v seriózny prístup žalovaných, ktorý dovtedy nemali dôvod spochybniť. Predmetom tejto žaloby nie je údržba rodinného domu žalobcov, na ktorú žalovaný v 1/ rade upozorňuje. Skôr než sa začalo s uvedenými úpravami, tieto riadne konzultoval osobne so stavebným úradom. Vysvetlil stavebnému úradu, ako im poveternostné vplyvy narúšajú statiku domu. Bolo mu povedané, že zo zákona sú povinní udržiavať si svoj dom. Obzvlášť sa zaujímal o osadenie okien v obývacej miestnosti na stene smerujúcej do ich dvora oproti stene rodinného domu žalovaných. Bolo mu povedané, že vzhľadom na plánované úpravy, pri ktorých nedochádza ku zmene konštrukcie domu, nie je potrebné podať žiadosť o stavebné povolenie. A aj keby si dal okná na celú stenu smerujúcu do ich dvora oproti stene žalovaných, nemôžu voči tomu nič namietať. Žalovaný v 1/ rade tvrdí, že žalobcovia nemajú dôkazy o tom, že by boli zo strany žalovaných akokoľvek obťažovaní pohľadmi cez zatvorené či otvorené okná. Už samotné priehľadné okná sú dôkazom nazerania. Tak isto žalovaný v 1/ rade tvrdí, že cez okná na schodišti na susednú nehnuteľnosť nepozerajú. Aby tomu tak bolo, museli by byť slepí, prípadne by výplň musela byť nepriehľadná alebo by okná na schodišti museli byť umiestnené na protiľahlej stene ich domu. Žalovaný v 1/ rade sa odvoláva na zvýšenú vlhkosť v kúpeľni, ktorú je z tohto dôvodu nutné často vetrať. Kúpeľňa má dve okná, z ktorých jedno smeruje do dvora žalovaných a jeho otvorením má možnosť zabezpečiť si dostatočnú vetrateľnosť. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení tvrdí, že nemá
vedomosť o žiadnej dohode z roku 1979. S týmto nesúhlasí. Dohoda bola uzatvorená až v roku 1980 po začatí stavebných prác a bola uzatvorená výhradne medzi ním, jeho manželkou, L. a jej už zosnulým manželom J.. Žalovaný v 1/ rade nebol prítomný pri uzatvorení tejto dohody. Žalovaný v 1/ rade tvrdí, že takéto obmedzenie nevyplýva ani zo stavebného povolenia z roku 1979, ani z projektovej dokumentácie č. 12-376/1 k stavebnému povoleniu. V projektovej dokumentácii „Technický popis projektu - 1, R 1213
- 1130“ na strane 2 v časti „Konštrukcie stolárske a zámočnícke“ sa uvádza: „Okná a dvere sú drevené, typové až na niektoré okná a zasklené steny atypických rozmerov.“ Preto sa pýta, kde mali byť podľa neho v jeho dome umiestnené zasklené steny a z akého materiálu? Na strane 4 v časti „Orientačná spotreba hlavných stavebných hmôt a výrobkov:“ sa okrem iného uvádza „okná 18 ks“. Spočítaním všetkých otvorov v stenách obvodových múrov, by ich muselo byť uvedených v projektovej dokumentácii 20 kusov, pokiaľ by sa boli do tohto počtu rátali aj otvory na schodišti. Z uvedeného však vyplýva, že otvory v stene na schodišti neboli navrhované ale okná, ako zasklené steny, ktorých výplňou mal byť práve už ním v žalobe spomínaný sklobetón. Sklobetón v prvom rade zaručoval bezpečnosť na schodišti, jeho presvetlenie a nenarušenie pohody bývania. Okrem iného, otvor na hornom schodišti bol podľa projektu navrhnutý až po podlahu. Z bezpečnostných dôvodov tu nemohlo byť navrhnuté okno. Toto mali byť jediné otvory v stene smerujúcej do dvora žalobcov, o čom svedčí projektová dokumentácia. Žalovaný v I. rade tvrdí, že keď navrhované okná nezodpovedali dohode, mohli túto skutočnosť namietať v stavebnom konaní v roku 1979. Toto však nemá logiku. Projektová dokumentácia, ktorá bola súčasťou stavebného konania, obsahovala len vyššie spomínané otvory na schodišti na stene smerujúcej do ich dvora. Túto skutočnosť nikdy nenamietali. Žalovaný v I. rade ďalej tvrdí, že mohli vzniesť námietky v stavebnom konaní v roku 1998, o ktorom existovala dohoda, ktorú popierajú, skutočnosť neoznámili na stavebnom úrade, keďže im bolo prisľúbené L., že táto dohoda sa aj naďalej bude dodržiavať, že okná nebudú otvárať a budú mať žalúzie. Sami žalovaní si spôsobili týmto konaním nedostatočné presvetlenie priestoru, či už namontovaním žalúziami alebo neskôr nalepenou fóliou. Presvetlenie bude zabezpečené dokonca vo vyššej miere použitím nepriehľadnej (mliečnej) výplne, tak ako to požadujú v žalobe, v porovnaní so žalúziami a nalepenou fóliou v súčasnosti. Taktiež je ešte možnosť vybudovania strešného okna na schodišti. A okrem toho sa podľa príslušnej STN z hľadiska zatienenia posudzujú iba obytné miestnosti rodinných domov. V stavebnom povolení z roku 2015 žalovaného v I. rade sa uvádza, že vzdialenosť stavieb je 7,35 m, skutočnosť je však iná. Podľa ust. § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien. V ich prípade je táto vzdialenosť 6,40 m. Asi stavebný úrad používa iný meter. Žalovaná v 2. rade predložila súdu splnomocnenie zo dňa 10.01.2017 na zastupovanie, v konaní súvisiace so žalobou podanou dňa 12.05.2017. Zjavne žalovaná vie predpovedať budúcnosť, keď už päť mesiacov vopred vedela, že takáto žaloba bude podaná. Dátum vystavenia splnomocnenia predchádza dátumu podanej žaloby. Z uvedeného dôvodu ho súd nemal akceptovať. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení popiera existenciu dohody z roku 1979. S týmto súhlasí. Dohoda bola uzatvorená až v roku 1980 po začatí stavebných prác a bola uzatvorená výhradne medzi ním, jeho manželkou, L. a jej už zosnulým manželom J.. Svedkom viacerých pokusov o uzatvorenie tejto dohody bola aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá v tom čase mala 16 rokov. Žalovaná v 2. rade tvrdí, že takéto obmedzenie nevyplýva ani zo stavebného povolenia z roku 1979, ani z projektovej dokumentácie č. 12-376/1 k stavebnému povoleniu. V projektovej dokumentácii „Technický popis projektu - 1, R 1213
- 1 1130“ na strane 2 v časti „Konštrukcie a stolárske a zámočnícke“ sa uvádza: „Okná a dvere sú drevené, typové až na niektoré okná a zasklené steny atypických rozmerov.“ Pýta sa, kde podľa nej mali byť v jej dome umiestnené zasklené steny a z akého materiálu? Na strane 4 v časti „Orientačná spotreba hlavných stavebných hmôt a výrobkov:“ sa okrem iného uvádza 18 ks.“ Spočítaním všetkých otvorov v stenách obvodových múrov, by ich muselo byť uvedených v projektovej dokumentácii 20 kusov, pokiaľ by sa boli do tohto počtu rátali aj otvory na schodišti. Z uvedeného však vyplýva, že otvory v stene na schodišti neboli navrhované ako okná, ale ako zasklené steny, ktorých výplňou mal byť práve už ním v žalobe spomínaný sklobetón. Sklobetón v prvom rade zaručoval bezpečnosť na schodišti, jeho presvetlenie a nenarušenie pohody bývania. Okrem iného, otvor na hornom schodišti bol podľa projektu navrhnutý až po podlahu. Z bezpečnostných dôvodov tu nemohlo byť navrhnuté okno. Toto mali byť jediné otvory v stene smerujúcej do dvora žalobcov v I. a II. rade, o čom svedčí projektová dokumentácia. Z uvedeného vyplýva, že dohoda existovala, pretože stavebný úrad nevydal povolenie na zmenu v projektovej dokumentácii. Túto dohodu potvrdzuje aj projektová dokumentácia - staré stavy, ktorá je prílohou k stavebnému povoleniu z roku 1998, kde sú uvedené okná už zakreslené. Žalovaná v II. rade zdôrazňuje, že rozmery okien sa nezmenili. Na tieto okná nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, tak s rozmermi akej projektovej dokumentácie ich porovnáva? Okná neboli do roku 1998 schválené stavebným úradom. Žalovaná v II. rade tvrdí, že mohli vzniesť námietky v stavebnom konaní
v roku 1998, o ktorom ani neboli upovedomení. Tak ako mohli vzniesť námietky v stavebnom konaní? Práve preto, že existovala dohoda, ktorú popierajú, skutočnosť neoznámili na stavebnom úrade, keďže im bolo prisľúbené L., že táto dohoda sa aj naďalej bude dodržiavať, že okná nebudú otvárať a budú mať žalúzie. Sami žalovaní si spôsobili týmto konaním nedostatočné presvetlenie priestoru. O spomínanom stavebnom konaní sa dozvedeli až v roku 2015, ako to bolo uvedené v žalobe. Predmetom žaloby nie je údržba rodinného domu žalobcov. Táto bola riadne konzultovaná so stavebným úradom, a nie tak ako to tvrdí žalovaná v II. rade. Vzhľadom na plánované úpravy nebolo potrebné stavebnému úradu podať žiadosť o stavebné povolenie. Nie je pravdou, tak ako to tvrdia žalovaní v I. a II. rade, že až od roku 2014 začali na nich slovne útočiť s cieľom spôsobiť im ujmu. Niekoľkokrát od roku 1999 boli upozorňovaní, aby si okná dali do poriadku. Žalovaná v II. rade uvádza, že v stavebnom povolení z roku 2015 žalovaného v I. rade je vzdialenosť stavieb 7,35 m a vzhľadom na túto skutočnosť stavebný úrad zamietol námietky žalobcov v I. a II. rade a povolil umiestnenie priehľadných okien, ktoré nie sú oknami na obytných miestnostiach. V skutočnosti je v stavebnom povolení uvedené, že okná budú s nepriehľadnou výplňou, pričom žalovaný v I. rade mal toto akceptovať nad rámec zákona, keďže je splnený zákonný limit 7 m o odstupe stavieb podľa ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Skutočná vzdialenosť je však 6,40 m a nespĺňa tento zákonný limit. Podľa ust. § 6 ods. 7 tejto vyhlášky vzájomné odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien. Žalovaná v II. rade tvrdí, že práve žalobcovia svojou nelegálnou rekonštrukciou narušili pohodu bývania žalovaných. Žalovaní nemajú do ich dvora žiadne obytné miestnosti a preto, ak by súd vyhovel návrhu, nenarušil by ich pohodu bývania, neobmedzil presvetlenie, ktoré bude zabezpečené dokonca vo vyššej miere použitím nepriehľadnej (mliečnej) výplne. Taktiež je ešte možnosť vybudovania okna na schodišti. A okrem toho sa podľa príslušnej STN z hľadiska zatienenia posudzujú iba obytné miestnosti rodinných domov. Rovnako ani hygienické pomery z dôvodu nevetrania kúpeľne nebudú v dome narušené, nakoľko v kúpeľni je umiestnené ešte ďalšie okno smerujúce do ich dvora. Žalovaná v II. rade tvrdí, že vetranie tak, ako to vidno na fotografii, ktorá tvorí súčasť žaloby, je len výnimočné, o čom by mala podať svedectvo G. st. Svedkyňu nemožno považovať za dôveryhodnú, nakoľko medzi nimi prebieha súdny spor a práve jej tvrdenie by bolo účelové s cieľom im uškodiť. V ich dvore sa zdržiava len nevyhnutne za účelom prechodu a preto nemôže poskytnúť relevantné svedectvo o situácii počas celého dňa. Žalovaní v I. a II. rade sa snažia súdu podsunúť podľa akého zákona má o tejto žalobe rozhodnúť tak, aby to bolo v prospech žalovaných. Pokiaľ sa žalovaní domnievali, že žalobcovia porušili zákon, čím mali výrazne zasiahnuť do ich pohody bývania, mali možnosť podať v tejto veci žalobu. Avšak práve preto, že si boli vedomí ich protiprávneho konania, takto neurobili.
10. Žalovaný v 1. rade, pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej v 2. rade, uviedol, že s ním súhlasí, a to tak s opísaným skutkovým stavom, ako aj právnym názorom v ňom obsiahnutým. Žalovaná v 2. rade potvrdila tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami žalobcov na jednej strane a žalovanou v 2. rade a jej manželom na strane druhej, predmetom ktorej by bol záväzok F. umiestniť na dom nepriehľadné okná čo sa nedajú otvoriť. Takáto dohoda nevyplýva ani z projektovej dokumentácie, či zo stavebného povolenia. Žalobcovia tak ohľadom preukázania tohto tvrdenia neuniesli dôkazné bremeno. Okná, ktorých výplň má byť podľa žaloby vymenené však boli osadené na základe stavebného povolenia Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru životného prostredia č. 98/13200/An FX9A/10 z 27.11.1998. V tomto stavebnom konaní mali vlastníci susedných nehnuteľnosti možnosť vzniesť námietky vrátane námietky existencie uvedenej dohody. To, že tak neurobili, nasvedčuje tomu, že takáto dohoda uzavretá nebola. Žalovaný v 1. rade sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej v 2. rade aj v tom, že žalobcovia bez stavebného povolenia a súhlasu žalovaných ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti realizovali rekonštrukciu svojho domu, ako sa uvádza v žalobe. Týmto protiprávnym konaním sami (alebo ich právni predchodcovia) vytvorili stav, ktorého ochrany sa teraz domáhajú. Oni či ich právni predchodcovia tak týmito úpravami stavby zasiahli do pohody bývania žalovaných, ktorí museli na svoje okná inštalovať nepriehľadnú fóliu.
11. Žalovaná 2/ k tvrdeniu žalobcov, že k stavebnému povoleniu Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru životného prostredia č. 98/13200/An FX9A/10 zo dňa 27.11.1998 nemohol žalobca vzniesť žiadne námietky v spojenom územnom a stavebnom konaní opätovne uviedla, že ak žalobca mal námietky tak tieto mohol vzniesť podaním opravného prostriedku podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo však žalobca nevyužil. Tvrdenie žalobcu ohľadom prísľubu L. že si dajú na okná namontovať žalúzie je nepravdivé. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že skôr než sa začalo so stavebnými úpravami tak tieto osobne riadne konzultoval so stavebným úradom, ktorému vysvetlil ako poveternostné vplyvy narúšajú statiku jeho domu. Obzvlášť sa zaujímal o osadenie okien v obývacej
miestnosti na stene smerujúcej do jeho dvora oproti stene rodinného domu žalovaných. Žalobcovi bolo povedané, že zo zákona je povinný udržiavať si svoj dom a že vzhľadom na plánované úpravy, pri ktorých nedochádza ku zmene konštrukcie domu, nie je potrebné podať žiadosť o stavebné povolenie. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku “stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.” Podľa § 55 ods. 1 a 2 uvedeného zákona “stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.” Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v danom prípade, keď si žalobcovia osadili nové okná na stenu kde sa predtým nenachádzali, ide o také stavebné práce, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby a tieto práce taktiež zasahujú do nosných konštrukcií stavby. Pre takéto práce je preto nepochybne potrebné stavebné povolenie. Žalobcovia začali voči žalovaným namietať skutočnosť, že protiľahlé okná narúšajú ich pohodu bývania až v roku 2014. Ak by žalobcovia boli akýmkoľvek závažným spôsobom obťažovaní, konali by skôr a nie až osem rokov po inštalácií týchto okien. Pokiaľ ide o splnomocnenie žalovanej zo dňa 10.01.2017, ide o chybu v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Žalobca vo vyjadrení opätovne uviedol, že v stavebnom konaní vedenom v roku 1998 nemohli vzniesť žiadne námietky. Bez ohľadu na to, či s nimi alebo ich právnymi predchodcami stavebný úrad konal, ide o právoplatne skončené konanie, ktoré súd nemôže v rámci tohto konania preskúmavať. Akékoľvek stavebné zmeny tak boli vykonané na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré nebolo na základe mimoriadneho opravného prostriedku zmenené alebo zrušené, hoci žalobcovia či ich právni predchodcovia mali možnosť takýto prostriedok uplatniť. To isté platí aj o stavbe realizovanej na základe stavebného povolenia z roku 1979. Žalobcovia ďalej tvrdia, že stavebné úpravy na ich dome konzultoval ich otec so stavebným úradom, ktorého pracovník mu mal povedať, že nie je potrebné podávať žiadosť o stavebné povolenie. Je zrejmé, že osadením nových okien sa podstatne mení vzhľad stavby, a preto je podľa § 55 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. na uskutočnenie takýchto zmien stavby potrebné stavebné povolenie. Verzia tvrdená žalobcami sa preto javí ako vysoko nepravdepodobná. Zástupca žalobcov ohľadom osadenia okien na ich dome ďalej tvrdí: „Aj keby som si dal okná na celú stenu smerujúcu do nášho dvora oproti stene žalovaných, nemôžu voči tomu nič namietať.“ Je zarážajúce, že žalobcom vadia malé okná na dome žalovaných, ktoré boli osadené v súlade so stavebnoprávnymi predpismi, avšak podľa názoru žalobcov by žalovaní museli trpieť akokoľvek veľké okná na stene domu žalobcov, hoci tieto by ani neboli byť osadené na základe stavebného povolenia. Žalobcovia tak požadujú súdnu ochranu protiprávneho stavu, avšak žalovaným by v opačnom prípade akúkoľvek právnu ochranu odopreli. Žalobcovia tvrdia, že samotné priehľadné okná sú dôkazom nazerania. Toto tvrdenie nie je pravdivé, opačný názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku spis. zn. 22 Cdo 1150/99 z 05.09.2000, na ktorý upozornili vo vyjadrení k žalobe. Za imisiu podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno považovať len mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti. Samotná možnosť nazerania ešte imisiou nie je. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali existenciu dohody (či už z roku 1979, alebo 1980), ktorá by zaväzovala žalovanú v 2. rade a jej zosnulého manžela J. na osadenie okien s nepriehľadným sklom. Žalovaný v 1. rade existenciu takejto dohody naďalej popiera. Žalobcovia začali namietať priehľadnosť okien na dome žalovaných až v roku 2014. Je preto otázne, či tieto okná narúšajú pohodu ich bývania, keď žalobcovia začali súdne konanie až toľko rokov po ich osadení. Aj z toho vyplýva, že zo strany žalovaných nemôže ísť o nejakú mimoriadnu situáciu, ako to na poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje citovaný rozsudok českého najvyššieho súdu.
12/ Žalobca vo svojom poslednom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný v 1. rade uviedol, že žalovaná v 2. rade potvrdila jeho tvrdenie, že nikdy nebola uzatvorená žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami žalobcov na jednej strane a žalovanou v 2. rade a jej manželom na strane druhej, predmetom ktorej by bol záväzok F. umiestniť na dom nepriehľadné okná, čo sa nedajú otvoriť. Ako môže žalovaná v 2. rade potvrdiť tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nikdy nebola uzatvorená žiadna dohoda, keď on pri uzatváraní tejto dohody nebol? Mal vtedy sedem rokov. K dohode došlo, ako už bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 16.02.2018 i v samotnej žalobe a táto znela tak, že „na oknách na schodišti, na garáži a na kúpeľni budú nepriehľadné sklá a nebudú sa otvárať“, a nie, čo sa nedajú otvoriť, ako uvádza žalovaný v 1. rade. Svedkom dohody bola aj žalobkyňa v 2. rade. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že takáto dohoda nevyplýva ani z projektovej dokumentácie či zo stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 1979, ktorého súčasťou bola overená dokumentácia. K dohode došlo neskôr, v lete v roku 1980, po začatí stavebných prác. Tak ako mohla projektová dokumentácia a stavebné povolenie z roku 1979 obsahovať niečo, k čomu ešte ani nedošlo? Z projektovej dokumentácie je zjavné, že na stene domu žalovaných smerujúcej do dvora žalobcov nemali byť umiestnené žiadne okná. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že okná, ktorých výplň má byť podľa žaloby vymenená, boli osadené na základe stavebného povolenia Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru životného prostredia č. 98/13200/An FX9A/10 z 27.11.1998. V tomto stavebnom konaní mali vlastníci susedných nehnuteľností možnosť vzniesť námietky vrátane námietky existencie uvedenej dohody. Vtom čase mali byť prizvané ako účastníčky konania aj jeho manželka H. a jeho dcéra U. (žalobkyňa v 2. rade). O vydanom stavebnom povolení nemali žiadnu vedomosť (nebolo im doručené), ale v momente, keď jeho manželka zistila, že žalovaní urobili takúto výmenu okien, ústne upozornila L. (žalovanú v 2. rade) na dodržanie dohody, ktorú medzi sebou mali. Keďže žalovaná v 2. rade prisľúbila jeho manželke, že si na okná dajú namontovať žalúzie, nenapadlo im podať sťažnosť na stavebnom úrade, ako aj verili v seriózny prístup žalovaných, ktorý dovtedy nemali dôvod spochybniť. Zarážajúci je však spôsob, akým žalovaný v 1. rade prezentuje, že mali možnosť vzniesť námietky v stavebnom konaní, pričom on ich ako účastníkov konania, ktorých sa uvedené bezprostredne týka, obišiel a teraz si dovolí tvrdiť, že mali možnosť sa vyjadriť k niečomu, o čom ani nevedeli. Poukazovaním na to, že nevzniesli námietky, sa jednoznačne snaží zakryť svoje pochybenie z roku 1998, ktoré malo za následok výmenu nepriehľadných okien za priehľadné. Naďalej trvá na tom, že práve to, že tak neurobili, nasvedčuje tomu, že takáto dohoda uzavretá bola. Na základe čoho, mali susedia F. v roku 1982 na stene smerujúcej do ich dvora umiestnené predmetné okná s nepriehľadnými sklami? Ak je pravda, čo tvrdia obidvaja žalovaní, že nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda, tak by mal potom existovať doklad zo stavebného úradu, ktorým bolo stavebníkovi J. povolené previesť zmeny týkajúce sa predmetných okien a na základe tohto súhlasu mala byť následne prepracovaná i projektová dokumentácia. V stavebnom povolení z roku 1979 je totiž uvedená veta, že prípadné zmeny nesmú byť prevedené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. K prevedenej údržbe rodinného domu žalobcov uviedol, že táto bola riadne konzultovaná so stavebným úradom, a nie tak, ako tvrdia žalovaní, že je nelegálna. Vzhľadom na plánované úpravy, pri ktorých nedochádza k zmene konštrukcie domu, nebolo potrebné podať žiadosť o stavebné povolenie. Touto údržbou nedošlo k protiprávnemu konaniu, ktorou by bol vytvorený stav, ktorého ochrany sa teraz žalobcovia domáhajú, ako tvrdí žalovaný v 1. rade. Údržba bola realizovaná smerom do ich dvora a v žiadnom prípade nebola narušená pohoda bývania žalovaných, ktorí si údajne kvôli tomu museli na svoje okná inštalovať nepriehľadnú fóliu. Žalovaní nemajú do ich dvora žiadne obytné miestnosti a preto, ak by súd vyhovel návrhu žalobcov, nenarušil by ich pohodu bývania, neobmedzil presvetlenie, ktoré bude dokonca vo vyššej miere zabezpečené použitím nepriehľadnej (mliečnej) výplne. Taktiež je ešte možnosť vybudovania strešného okna na schodišti. A okrem toho sa podľa príslušnej STN z hľadiska zatienenia posudzujú iba obytné miestnosti rodinných domov. K nepriehľadnej fólii, ktorú „museli“ žalovaní na svoje okná nainštalovať, je „jednoúčelová“ a nespĺňa kritériá, ktorými by nemala byť narušovaná ich pohoda bývania. Miestnosť, kde je v súčasnosti kúpeľňa, bola v projektovej dokumentácii pripojenej k stavebnému povoleniu z roku 1979, určená ako šatník (v projektovej dokumentácii uvedená na str. 3 „Podkrovie“ pod č. 6), kde vidno, že tam bolo naprojektované len jedno okno smerujúce do dvora žalovaných. A práve preto, že si susedia F. zamenili šatník za kúpeľňu, chceli tam mať ešte ďalšie okno a k jeho umiestneniu došlo na základe spomínanej dohody z roku 1980. Susedia F. si sami svojvoľne realizovanou zmenou využitia miestnosti spôsobili komplikácie s vetraním. Avšak, ak súd vyhovie návrhu žalobcov, nebudú týmto narušené ani hygienické pomery z dôvodu nevetrania kúpeľne, pretože v kúpeľni je umiestnené ešte ďalšie okno smerujúce do ich dvora zabudované na základe projektovej dokumentácie zabezpečujúce dostatočnú vetrateľnosť. Taktiež garáž neplní žiadnu funkciu, pre ktorú by bolo nutné posúdenie presvetlenia alebo vetrania miestnosti.
13. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a uložil im, aby na pojednávanie zabezpečili účasť osôb, ktoré navrhli vypočuť ako svedkov. Žalobcovi uložil povinnosť zabezpečiť účasť jeho manželky H. a dcéry U. a žalovanému 1/ účasť G..
14. Na pojednávaní žalobca uviedol, že pre neho by prichádzalo do úvahy len také riešenie sporu, aby pokračovala dohoda z roku 1980. Táto dohoda nebola písomne, ale boli kvôli tomu F. na stavebnom úrade, a to čo bolo dohodnuté musí platiť. Ďalej uviedol, že žiada len to, aby bolo vysvetlené prečo 20 rokov od roku 1979 do roku 1999 neboli žiadne problémy. Žalovaní ho sledovali z parapety, on to videl a bolo to niekoľko krát, čo nemohli vydržať. Oni musia mať na celom dome zakryté okná. V stavebnom zákone je napísané, že žalovaný 1/ bez nich nemôže do ich dvora nič meniť. Stavebný úrad F. povedal, že miesto sklo betónu nemôžu mať drevené okná, lebo to neumožňuje zákon a bude to možné len v prípade, ak sa dohodnú so susedmi. Takisto si F. v roku 1979 zdvihli strechu o 70 cm, viac ako mali povolené. Teraz hovoria, že im zacláňajú a oni sú ukrátení o svetlo. Pokiaľ ide o okná na stene ich domu, tak bol na stavebnom úrade a tam mu povedali, že si môže vybrať celú stenu a F. nesmie ani ceknúť. Na to má právo. V dokumentácii z roku 1979 je jasne napísané, že F. majú mať sklobetón, je to v technickej správe.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobca ani teoreticky nemôže byť obťažovaný nejakými imisiami z ich strany, nakoľko žalobca fakticky užíva nehnuteľnosť v časti, ktorá nie je otočená smerom k ich domu. Užíva iba spodné okná pod novovybudovanou verandou. Pokiaľ ide o možné, hoc aj teoretické zásahy, tu nie je vôbec žalobca aktívne legitimovaný na podanie akejkoľvek susedskej žaloby, respektíve vlastníckej. Nie je si vedomý akéhokoľvek nazerania na susedný dom. Od inštalácie okien od r. 1999, pri prestavbe, ktorú realizoval so svojou manželkou, následne krátko po inštalácii okien dali na ne žalúzie, ktoré sú stále stiahnuté a nie je možné cez ne pozorovať susednú stavbu. Ak bola do spisu založená fotografia s otvoreným oknom, je pravda, že minulé leto pri vyšších vonkajších teplotách ráno na nejakých 10 minút prevetrali doma a následne ho hneď zavreli. Pointa tohto sporu je niekde úplne inde a pointa tohto sporu je v tom, že pán H. má dlhodobé spory so svojou nevestou a potom, ako sa niekoľko krát zastal jej práv, tak začali útoky zo strany žalobcu. Ďalšia dôležitá vec je, že žalobca má na čierno urobené okná, ktoré ukázal na náčrtku a to okná 3, 4, 5 a vikier. Pri jeho rekonštrukcii v roku 1999 boli na stene vedľajšieho domu len okná č. 1 a 2. Ďalej uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 127 ods. 1 OZ, nakoľko podľa listu vlastníctva XXXX k.ú. H., je on so svojou manželkou len oprávneným z vecného bremena doživotného bývania v susednej nehnuteľnosti. Má za to, že takúto žalobu môže podať len vlastník susednej nehnuteľnosti. Pokiaľ by daná žaloba mala byť posudzovaná podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, muselo byť preukázané vážne ohrozenie práv žalobcu. Ani teoreticky nie je možné ho obťažovať akýmikoľvek imisiami spôsobených „nazeraním“ nakoľko on fyzicky so svojou manželkou užíva spodnú časť nehnuteľnosti s oknami smerujúcimi dozadu smerom k nehnuteľnosti jeho nevesty G.. Taktiež namieta nedostatok vymedzenia okruhu žalovaných vzhľadom na aktuálne vlastnícke vzťahy. Pri stavbe jeho domu rodičmi J. a L. podľa projektovej dokumentácie k tomuto domu skutočne mal byť pôvodne na strane od susedov umiestnený sklo betón. Vzhľadom na nemožnosť vetrania pri takomto konštrukčnom riešení jeho otec išiel vec prekonzultovať na vtedajší stavebný úrad, kde mu teda bolo odporučené, že sklo betón môže byť nahradený oknami s nepriehľadnou výplňou. Takto tieto okná boli aj inštalované, pričom od začiatku boli tieto okná otváravé, otvárali sa tzv. na vyklápačku. Popiera akúkoľvek dohodu so susedmi, nakoľko táto dohoda nebola potrebná, keďže bolo zvolené takéto riešenie s nepriehľadnými oknami. V roku 1998 spolu s manželkou požiadali o vydanie stavebného povolenia na prestavbu rodinného domu, kde podľa projektovej dokumentácie pôvodné okná s nepriehľadnou výplňou, boli nahradené oknami s priehľadnými sklami. Tieto okná sú inštalované momentálne na nehnuteľnosti a sú dokonca v menšej ploche ako boli pôvodné okná, lebo sa zvyšoval parapet. Následne po inštalácii okien, možno po dvoch, troch miestach po ukončení rekonštrukcie, ktorá bola ukončená v roku 1999 v lete, boli na oknách inštalované žalúzie a tie sú tam do dnes. Pri povoľovaní prestavby nebol problém. Pri povoľovaní stavebným úradom inštalácie okien s priehľadnou výplňou v roku 1998 nemal stavebný úrad problém s ich schválením, nakoľko v tom čase na susednej nehnuteľnosti smerujúcej k ich nehnuteľnosti neboli inštalované okná do ich obývacej miestnosti a nebol inštalovaný vikier. Tieto inštalovali susedia až niekedy v roku 2005, bez akéhokoľvek stavebného povolenia a bez ich súhlasu. V roku 1998 v stavebnom konaní mali možnosť vzniesť námietky, podávať opravné prostriedky a dokonca aj sa domáhať svojich práv cez mimoriadne opravné prostriedky, čo však nevyužili. Problémy nastali až niekedy v roku 2014, keď začali konflikty aj s ich nevestou. Nie je pravdou, že by akýmkoľvek spôsobom nazerali na susedné nehnuteľnosti. Mama býva v spodnej časti
nehnuteľnosti, ktorá zo spodku ani nemôže niečo v oknách, ktoré sú nad ňou ani reálne vidieť. On s manželkou a s deťmi bývajú v hornej časti nehnuteľnosti, sú dosť časovo zaneprázdnení, často cestujú a je absurdné, aby zabíjali čas sledovaním susedov. Je vylúčené akékoľvek vážne ohrozenie žalobcu, pri ktorom by sa mal práva domáhať ochrany, nakoľko dnes sa domáha zmeny výplne okien a zákazu otvárania po devätnástich rokoch od ich inštalácie. Ak by tá potreba bola naliehavá, nepochybne by sa domáhal ochrany skôr.
V priebehu prednesu žalovaného 1/, uvedeného v predchádzajúcom odseku, žalobca opustil pojednávaciu miestnosť, potom čo sa spýtal, či tak môže urobiť a potom čo uviedol nech sa pojednáva bez neho. Ako dôvod svojho odchodu uviedol, že to už nemôže vydržať (predtým bol sudkyňou opakovane napomínaný, aby nevstupoval do prednesu žalovaného 1/ - zvukový záznam z pojednávania). Žalobcovi sudkyňa oznámila, že pojednávaciu miestnosť opustiť môže a následne pojednávanie pokračovalo v neprítomnosti žalobcu.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 2/, výsluchom svedkyne G. a listinami, ako aj fotografiami založenými v spise. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň H. a U., pretože tieto sa podľa svedkyne G. dostavili pred pojednávaciu miestnosť, ale žalobca, potom, čo túto miestnosť opustil im prikázal, aby odišli. Skutočnosť, že svedkyne prišli pred pojednávaciu miestnosť, avšak na pokyn žalobcu zo súdu odišli, preukazuje aj emailová správa U. na č.l. 257 spisu. Súd uvedený postup žalobcu posúdil ako upustenie od návrhu vykonania týchto dôkazov.
Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že stavali domy podľa projektov, ktoré im určili, inak nemohli. Je pravda, že v projekte je sklobetón, ale manželovi sa to nepáčilo, jednak to vetranie a tak, tak sa rozhodol, že tam dá tie okná. Bol sa poradiť na úrade výstavby a povedali mu, že to nie je žiadny problém. O žiadnej dohode ako takej nevie. Možno bola medzi manželom, nevie. Osadili sa tam okná chodbové, boli nepriehľadné sklá, boli väčšie ako sú tieto súčasné, otvárali sa na vetračku, vetranie využívali, boli tam také želiezka na vyklápanie. Nikomu to neprekážalo. Pri prestavbe syn menil okná. V žalobe bolo uvedené, že sa bála toho ako dopadne kolaudácia kvôli oknám. Pri kolaudácii nebol žiadny problém, myslí si, že toľko zmien tam nebolo a nebolo čo riešiť. Preto sa nebála. Syn dal menšie okná, namontovali sa žalúzie, žalúzie sú stiahnuté stále na oknách. Žalúzie boli namontované 3 mesiace po osadení okien. Susedia sa jej len pýtali, prečo tam ešte nie sú. Okná sa otvárajú na vetračku a ona ich otvára len vtedy, keď ide umyť okno a vždy len polovicu, lebo na oknách má sieťku. Ona, ani nikto z rodiny nenazerajú do okien susedov a nemajú na to dôvod. Pokiaľ ide o otváranie okien žalovaným 1/, tak otvárajú okná na vetračku. Aj u neho sú žalúzie na oknách.
Svedkyňa G. vo svojej výpovedi uviedla, že má teraz spor so svokrom, ktorý sa týka jej práva prechodu, takže od januára tohto roku neprechádza tade, ale dovtedy chodila tadiaľ. Ak hovorila tadiaľ a tade, tak ide o prechod popri dome F.. Na danom mieste bývajú od roku 2001. Pán doktor a ani teta L. nikdy nemali okná dokorán, majú tam žalúzie, ktoré majú skoro väčšinou vždy stiahnuté a keď tak majú otvorené, tak najviac len vetračku. Nikdy nevidela, že by mali okná pootvárané dokorán, alebo že by takto pozerali smerom von. Na ich okná vidí aj zo svojej kuchyne aj z balkóna.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a jeho manželka H., nar. XX.XX.XXXX sú oprávnení z vecného bremena, ktorému zodpovedá povinnosť spoluvlastníkov rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele č. XXX/XX v k.ú. H.., a to U., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, trpieť právo žalobcu a jeho manželky doživotného bývania v tomto dome, ako aj doživotného užívania pozemkov F. a XXX/XX (č.l. 8 spisu). Stavebníkom predmetného domu bol žalobca, ktorému MsNV, odbor výstavby v Dolnom Kubíne vydal stavebné povolenie dňa 06.12.1979 (č.l. 4 spisu).
V bezprostrednom susedstve daného domu sa nachádza rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXX/XX, ktorého spoluvlastníkmi sú: žalovaná 2/ v podiele 1/2-ica, žalovaný v 1/ rade v podiele 1/4-ina a manželka žalovaného 1/ E. taktiež v podiele 1/4-ina (č.l. 214 spisu). Stavebníkom predmetného domu bol J. (otec žalovaného 1/ a manžel žalovanej 2/), ktorému MsNV, odbor výstavby v Dolnom Kubíne vydal stavebné povolenie dňa 05.11.1979 (č.l. 89 spisu). V súčasnosti sú spoluvlastníkmi domu deti žalobcu U. a E. (č.l. 8 spisu).
Oba domy, súp. č. XXXX aj XXXX boli postavené podľa totožného projektu (č.l. 5 spisu), pričom ako vyplýva z grafického časti tohto projektu, tzv. pohľadov, okná, ktorých sa týka žaloba sa nachádzajú na stene, ktorá je uvedená na poslednom (treťom) obrázku týchto pohľadov, pričom súčasný stav tejto steny a okien na dome č. XXXX je možné vidieť na fotografii na č.l. 34 spisu, ktorá bola urobená z balkóna domu č. XXXX. Porovnaním projektu a súčasného stavu možno uzavrieť, že súčasné okná sa nachádzajú na miestach s akými počítal projekt a z projektu je zrejmé, že tam mali byť sklenené výplne, podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o sklobetón. Existujúce okná, ktoré sú podľa zhodných tvrdení žalobcu a žalovaných opatrené žalúziami a sú na nich fólie, boli na dome vybudované pri jeho rekonštrukcii, ktorá prebiehala na základe stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v Dolnom Kubíne, odbor životného prostredia zo dňa 27.11.1998, právoplatného dňa 01.12.1998 (č.l. 11 a 116 spisu). Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, keď žalobca tvrdil, že práve po tejto rekonštrukcii vznikol problém, pretože okná sú otváravé a priehľadné, pričom on a jeho manželka sa so žalovanou 2/ a jej manželom v roku 1980 ústne dohodol, že na miesto sklobetónu, s ktorým počítal projekt si osadia F. nepriehľadné okná, ktoré sa nebude otvárať.
Pokiaľ ide o dom súp. č. XXXX, z projektu, a to z druhého obrázku tzv. pohľadov je zrejmé, že na stene, oproti stene uvedenej v predchádzajúcom odseku, mali byť len malé okná do neobytných miestností. Toho času sa však na tejto stene nachádzajú aj ďalšie dve veľké okná do obytných miestností (podľa žalobcu ide o obývačku) a taktiež na stene pribudla veranda s veľkým oknom, nad ňou balkón a vikier, tak ako je to na projekte v časti tzv. pohľadov ručne dokreslené čiernou fixou. Súčasný stav tejto steny je zachytený na fotografii na č.l. 68 spisu. Tieto stavebné úpravy boli vykonané žalobcom, resp. jeho rodinou v priebehu desiatich rokov, podľa tvrdenia žalovanej 2/, ktoré žalobca nepoprel, tieto úpravy boli vykonané v roku 2005. Nebolo v konaní sporné, že tieto boli prevedené bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavebnému úradu. Žalobca uvádzal, že vec ústne na stavebnom úrade konzultoval s tým, že mu bolo povedané, že k takýmto úpravám povolenie a nič iné nepotrebuje.
Ako vyplýva z ust. § 55 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. citovaného v odseku 11 tohto odôvodnenia, pokiaľ ide o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby (podľa názoru súdu v tomto prípade sa tak stalo), je potrebné stavebné povolenie. Ak by išlo o úpravy, ktorými sa vzhľad stavby menil nepodstatne je potrebné ohlásenie stavebnému úradu. Žalobca nemal stavebné povolenie, ani netvrdil, že stavebné úpravy stavebnému úradu ohlásil. Ničím pritom nepreukázal svoje tvrdenie (ktoré žalovaná strana rozporovala), že mu bolo povedané, že mu k tomu nič netreba, resp. ako uviedol žalobca na pojednávaní, že mu bolo povedané “ že si môže vybrať celú stenu a F. nesmie ani ceknúť.” Súd preto uzaviera, že kým žalovaný 1/ spolu so svojou manželkou vykonali na stene svojho rodinného domu v rámci rekonštrukcie v roku 1999 (aj) výmenu sporných okien na základe právoplatného stavebného povolenia, žalobca a jeho rodina urobili stavebné úpravy na stene svojho rodinného domu bez tohto povolenia, resp. ohlásenia (ktoré podľa názoru súdu bolo potrebné). Preto ak sa podanou žalobou žalobca domáha ochrany pred nazeraním do okien obytných miestností, ktoré vytvoril bez povolenia, resp. ohlásenia z okien, ktoré boli riadne stavebným úradom povolené, tak potom jeho žaloba predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, čo je sám o sebe dôvod na zamietnutie žaloby.
Na viac záver, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a až na hranici šikanózneho výkonu práva podporuje fakt, že podľa žalobcu začal problém práve po rekonštrukcii na dome žalovaných v roku 1999, keď boli na tomto dome osadené otváravé a priehľadné okná, cez ktoré mali žalovaní do ich domu nahliadať. Potom je nepochopiteľné a nelogické, prečo ak bol takýto problém už od roku 1999, žalobca na náprotivnej stene (pôvodne jemu a jeho manželke patriaceho) domu osadil nové okná, a to aj do obytnej miestnosti. Ak by na stene domu č. XXXX ostali okná ako boli pôvodné (malé, do neobytných miestností) možnosť nazerania bola malá, resp. minimálna. Zmenu tohto stavu vykonal žalobca, resp. jeho rodina dávnejšie (2005), pričom žaloba bola podaná na súd až v roku 2017. Súd sa zhoduje s argumentom žalovanej strany, že žaloba je akousi reakciou na to, že žalobca má spory s nevestou G., ktorej sa žalovaný 1/ otvorene zastal. Súd má o existencii týchto sporov vedomosť z vlastnej rozhodovacej činnosti (konanie tunajšieho súdu 6C/80/2016, 6C/9/2018) a tiež tieto spory potvrdil žalobca vo svojom vyjadrení uvedenom v odseku 9 tohto odôvodnenia. Nevesta G. býva vo dvore domu č. XXXX a tým pádom v susedstve domu č. XXXX.
Na základe uvedeného súd uzaviera, že žaloba neplní účel, ktorému má slúžiť a ktorou je ochrana subjektívneho práva žalobcu.
Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že žalobcovi patrí právo bývania v dome č. XXXX a užívania pozemkov pod ním a vedľa neho, teda patrí mu užívacie právo.
Aj keď žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany svojich práv plynúcich z ust. § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ide o ustanovenie ktoré upravuje odstupy stavieb, pričom podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby (§ 2 ods. 1 tejto vyhlášky).
Súdy v občianskoprávnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
Akékoľvek porušenia práv, ktoré žalobca vyvodzuje z predmetnej vyhlášky nemôže posudzovať súd, pretože právomoc v tomto smere patrí stavebnému úradu.
Súdu však náleží právomoc prejednať a rozhodnúť spor vyplývajúci z porušenia subjektívneho práva, ktoré žalobcovi vyplýva zo súkromnoprávnych predpisov. Ako už bolo pritom uvedené, žalobca je z titulu vecného bremena subjektom užívacieho práva k nehnuteľnostiam. Podanou žalobou sa žalobca (zjednodušene povedané) domáha uloženia povinnosti žalovaným, aby vymenili niektoré okná na jednej stene svojho domu a zdržali sa ich otvárania.
Ak by malo ísť o poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak súd konštatuje, že žaloba by aj v prípade, ak by nepredstavovala výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nemohla byť úspešná.
34. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
35. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že inštitút úpravy tzv. susedských vzťahov dopadá len na vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a nevzťahuje sa na osoby, ktoré sú nositeľmi len jedného z vlastníckych oprávnení (oprávnenie vec užívať). Pre úspešnosť žaloby je súčasne potrebné, aby bolo preukázané, že žalovaní obťažujú žalobcu pohľadom nad mieru primeranú pomerom, čo však v konaní preukázané nebolo. Na viac žalobná žiadosť sa môže vzťahovať len na zdržanie sa určitého správania, pričom ak sa aj žalobca domáha uloženia povinnosti zdržať sa otvárania okien, takáto žaloba nezodpovedá tomu akému správaniu chce žalobca zabrániť. Žalobcovi prekáža, že žalovaní majú cez svoje okná na spornej stene priehľadnosť do ich dvora a domu, čím je narušená pohoda bývania a súkromie ich rodiny (str. 3 žaloby). Je teda zrejmé, že žalobcovi prekážajú pohľady susedov do ich okien. Za takéhoto stavu by žaloba mala znieť na zdržanie sa nazerania do okien a nie na zdržanie sa otvárania okien.
36. Zhrnúc doteraz uvedené, pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovujúcim rozsudkom neboli splnené podmienky, pretože: a) žalobca nie je vlastníkom domu č. XXXX ani pozemkov pod ním a pri ňom, ale len jeho užívateľom b) žalobca nepreukázal, že by ho žalovaní obťažovali pohľadom alebo otváraním okien nad mieru primeraným pomerom, c) pokiaľ ho obťažujú pohľady, žalobná žiadosť znie nesprávne na zdržanie sa otvárania okien.
37.Pokiaľ ide o imisiu vo forme obťažovania pohľadom, súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1629/99 zo dňa 12.12.2002. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že obťažovanie pohľadom predstavuje imisiu len ak ide o mimoriadnu situáciu. Musí ísť o sústavné a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti. Samotná možnosť nazerať do okien v susednej stavbe imisiu nepredstavuje, najmä ak ide o budovu v súvislej zástavbe (pozn. sudkyne čo je aj prípad prejednávaného sporu). Ďalej sa v predmetnom
rozhodnutí uvádza, že vo všeobecnosti nemožno ukladať tým, ktorí majú faktickú možnosť nahliadať do cudzích okien, aby urobili také opatrenia, ktorými by túto možnosť znížili. Znamenalo by to, že vlastníci nehnuteľností by museli zriaďovať okná situované len tak, aby z nich nebolo vidieť na susednú nehnuteľnosť, takto nehnuteľnosť ohradzovať... Preto je v súlade s dlhodobo rešpektovanými zvyklosťami, aby ten kto sa cíti byť takto obťažovaný urobil opatrenia, ktoré by tomu zabránili. Tomu zodpovedá prax v podobe zriaďovania záclon, žalúzií. Tunajší súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie riešilo stav, že oproti domu cez cestu bola pred pohostinstvom predzáhradka a išlo o mestskú zástavbu, kde nemožno dosiahnuť úplné súkromie. Podľa NS ČR takúto situáciu môžu obyvatelia domu považovať za obťažovanie, ale podľa súdu nejde o obťažovanie prevyšujúce mieru primeranú pomerom v mestskej lokalite a proti takémuto obťažovaniu sa žalobcovia môžu brániť záclonami, žalúziami, ale nemôžu sa domáhať ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka.
38. Podľa názoru súdu aj v danej veci žalobcovi išlo najmä o to, že žalovaní tým, že majú okná s priehľadným sklom a otvárajú ich, majú možnosť nazeranie do ich okien. Ak by mali okná nepriehľadné a neotvárali ich, takúto možnosť by podľa neho nemali. Len samotná táto možnosť však pre uloženie povinnosti zdržať sa akéhokoľvek správania v tomto smere jednoznačne nestačí.
39. Pokiaľ sa žalobca ďalej domáhal uloženia povinnosti žalovaným, aby na stene svojho domu náprotivnej k stene domu, v ktorom býva a ktorá bola prestavaná, vymenili na svojich oknách priehľadnú sklenenú výplň za nepriehľadnú, takúto povinnosť (ak by aj žaloba nebola výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi) súd žalovaným uložiť nemohol.
40. Ako už bolo uvedené, aj v prípade, že by bolo možné žalobcovi priznať právo na ochranu podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka z titulu užívacieho práva domu č. XXXX a prislúchajúcich pozemkov, žaloba musí znieť na uloženie povinnosti zdržať sa konkrétne vymedzeného správania a nie na aktívne konanie, akým výmena výplni okien je.
41. Uloženie povinnosti na aktívne správanie sa pripúšťa len vo výnimočných prípadoch ohrozenia stavby alebo pozemkov, a to s poukazom na ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
42. V danom spore žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by správanie žalovaných predstavovalo vážne ohrozenie domu a pozemkov, ktoré je oprávnený užívať. Takéto vážne ohrozenie vylučuje aj samotná povaha namietaného správania (nazeranie do okien). Na viac, kým v prípade poskytnutia ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca môže domáhať ochrany voči ktorejkoľvek z viacerých osôb, ktoré zasahujú do jeho práva (rozhodnutie sp. zn. NS ČR 22 Cdo 1935/2003), v prípade nároku podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (len podľa ktorého možno uložiť povinnosť na aktívne správanie) uložiť vykonanie výmeny sklenených výplní okien je potrebné všetkým, ktorým tieto okná vlastnícky patria. V prejednávanej veci sú sporné okná súčasťou domu č. XXXX, ktorý vlastnícky patrí nielen žalovaným 1/ a 2/, ale aj manželke žalovaného 1/, ako to vyplýva z výsledkov dokazovania uvedených v odseku 22 tohto odôvodnenia. Okruh žalovaných osôb je potom žalobou vymedzený neúplne, pričom len tento samotný nedostatok je postačujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. Nehovoriac o tom, že existenciu vážneho ohrozenia vylučuje povaha veci a podaná žaloba je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.
43. Pokiaľ žalobca žalobou uplatnený nárok zakladal na to, že má ísť o naplnenie ústnej dohody medzi ním, jeho manželkou, žalovanou 2/ a jej nebohým manželom uzavretej v roku 1980, tak treba konštatovať, že žalovaní a teda aj žalovaná 2/, ktorá mala byť účastníčkou, prípadne svedkyňou tejto dohody existenciu uvedenej dohody poprela a žalobcu ju inak nepreukázal.
44. Odhliadnuc od uvedeného, akýkoľvek záväzok z tejto dohody mohol mať len povahu gentlemanského záväzku, a to zásadne len medzi účastníkmi dohody. Žalovaný 1/, keďže mal v danom čase 7 rokov, účastníkom tejto dohody byť nemohol a bol to práve on, kto spolu s manželkou pri rekonštrukcii v roku 1999 dal osadiť nové okná, ktorých sa týka predmet sporu. Na túto rekonštrukciu mu bolo vydané stavebné povolenie, ktoré je právoplatné. Žalobca síce tvrdil, že nebol účastníkom daného stavebného konania, resp., že mu neboli doručované žiadne písomnosti, ohľadne tohto svojho tvrdenia však nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Neuniesol tak ohľadne tohto svojho tvrdenia dôkazné
bremeno. Súd potom vychádzal z toho, že predmetné okná sa dome žalovaných nachádzajú v súlade so stavebnými predpismi a súd v tomto spore, pokiaľ nezistil za použitia § 127 ods. 1, resp. 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorých aplikácia vzhľadom na vymedzené skutkové okolnosti prichádzala do úvahy) dôvod na výmenu ich výplni, resp. dôvod na to, aby sa neotvárali musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
45. Vzhľadom na takýto výsledok konania možno konštatovať, že v spore boli plne úspešní žalovaní 1/ a 2/, ktorým tak podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto rozhodol tak, že majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd po právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).