Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/246/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1/ K.. T. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. T. XX/XX, M., zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom v Nitre, ul. Štefánikova 7, 2/ I. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XX, M., 3/ S. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. 1, M. - I., 4/ T. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, M., 5/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ku V. XX, M., 6/ R. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. F. XX, M., 7/ T. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Na dolinách 4, M., 8/ K.. Y. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Na U. XX, M., 9/ R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 6, XX/ L. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, M. - I., žalobcovia v 2. až XX. rade zastúpení žalobcom v 1. rade, proti žalovanému: K.. T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, Bratislava, zastúpený JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Brnianska 1K, o určenie vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.11.2016 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, pre kat. úz. A.: pozemok C KN parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcely E KN parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 227 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 a stavba poľovnícka chata súpisné číslo XXX, postavená na parc. č. XXXX/X podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Okresným úradom v Trenčíne, odbor katastrálny pod V XXXX/XX. Žalobcovia sa ďalej domáhali, aby súd rozhodol, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia a ďalší členovia T. spoločnosti M. - A. (ďalej aj ako „poľovnícka spoločnosť“).

2. V ďalšom priebehu konania súd, na základe návrhu žalobcov, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19. júla 2018 pripustil zmenu žaloby, ktorá znie tak, že sa ňou žalobcovia domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom M. pre katastrálne územie A., a to pozemok parcela registra "C" č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, pozemku parcela registra "E" č. XXXX/X, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 227 m2, pozemku parcela registra "E" č. XXXX/X, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 1417 m2 a stavby so súpisným číslom XXX - T. chata, postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/X, všetky nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec M., okres M. a to každý o veľkosti podielu 1/28 k celku. Uvedené nehnuteľnosti sú ďalej v texte tohto odôvodnenia označené aj ako „predmetné nehnuteľnosti“.

3. Túto žalobu žalobcovia odôvodnili pôvodne tým, že stavbu poľovníckej chaty so súpisným číslom XXX vybudovali spoločne všetci členovia poľovníckej spoločnosti na svoje náklady a takisto všetci členovia spoločnosti zložili peniaze na kúpu predmetných pozemkov. Majú za to, že všetky predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve členov poľovníckej spoločnosti ako fyzických osôb. Nie je im známe, prečo zástupcovia poľovníckej spoločnosti pri usporiadaní týchto vecí zmenili veci tak, že na LV č. XXXX pre k. ú. A. bola zapísaná ako vlastník poľovnícka spoločnosť ako právnická osoba a nie všetci členovia ako podieloví spoluvlastníci, tak ako rozhodla členská schôdza a ako je uvedené v doklade označenom ako Podielová zmluva, podpísanom predsedom spoločnosti. Poukázali na skutočnosť, že podľa čl. 3 ods. 2 Stanov poľovníckej spoločnosti je funkčné obdobie orgánov spoločnosti päťročné. Toto funkčné obdobie výboru spoločnosti a ostatným orgánov uplynulo dňa 11.03.2016. Napriek tomu z výpisu z LV č. XXXX zistili, že niektorí predstavitelia výboru poľovníckej spoločnosti, bez súhlasu a vedomia členov spoločnosti, predali predmetné nehnuteľnosti K.. T. Y., žalovanému. Uvedená kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaného bola predložená na zápis vkladu katastrálnemu odboru Okresného úradu v Trenčíne dňa 13.10.2016 a vklad bol povolený dňa 28.10.2016. Zmluvu považujú za neplatnú z dôvodu, že odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom.

4. K podanej žalobe sa dňa 23.11.2015 písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorého splnomocnil na jeho zastupovanie v spore. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal najmä na skutočnosť, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z poľovníckej spoločnosti na neho ako vlastníka, bola podpísaná ešte dňa 01.03.2016. Kúpna cena vo výške 31.000 eur, za ktorú kúpil nehnuteľnosti prevyšovala všeobecnú hodnotu ustálenú znaleckým posudkom v sume 29.600 eur. Kúpnu cenu riadne zaplatil. Má za to, že zmluva bola podpísaná oprávneným štatutárnym orgánom - predsedom Igorom F. a je parafovaná aj finančným hospodárom spoločnosti K.. T. Z., nakoľko funkčné obdobie výboru spoločnosti uplynulo dňa 11.03.2016. Nie je preto podstatné, kedy bol podaný návrh na vklad, ale okamih uzatvorenia zmluvy. Žalobcovia preto podľa jeho názoru neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zásah do svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by považoval za šikanózny. Súdu predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 01.03.2016, Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2016, Stanovy Poľovníckej spoločnosti, Notársku zápisnicu zo dňa 07.11.2016, ktorou bol osvedčený priebeh mimoriadnej členskej schôdze poľovníckej spoločnosti, konaného dňa 26.10.2016, znalecký posudok č. 44/2016 stanovujúci všeobecnú hodnotu poľovníckej chaty so súp.č. XXX.

5. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal zástupcov sporových strán, ktorí sa pojednávania zúčastnili. Celkovo boli vykonané tri pojednávania, pričom na treťom bol iba vyhlásený rozsudok.

6. Právny zástupca žalobcu v 1. rade na pojednávaniach uviedol, že poľovnícka organizácia platne nenadobudla do svojho výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti z dôvodu, že úmysel členov poľovníckej organizácie bol nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva jednotlivých členov, o čom svedčí členská schôdza z 31.01.2013 a podielová zmluva na majetok poľovníckej spoločnosti na č.l. 7. Následný predaj týchto nehnuteľností žalovanému bol neplatný, išlo o zastieraný prevod. Členská schôdza členov poľovníckej spoločnosti, ktorá sa konala dňa 26.10.2016 prebehla tak, že na nej neboli prijaté platné uznesenia, nakoľko za ich prijatie nehlasovala potrebná väčšina členov poľovníckej organizácie. Je síce pravda, že tejto schôdze sa zúčastnilo a na nej hlasovalo 17 členov, avšak títo členovia nedisponovali nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, nakoľko podľa článku 2 bod 5 stanov poľovníckej organizácie 1 člen nemá zároveň 1 hlas, ale počet hlasov jednotlivých členov vyplýva z prílohy č. 1 stanov, ktorá je ich neoddeliteľnou súčasťou. Následný prevod na žalovaného teda nemohol byť a ani nebol riadne schválený členskou schôdzou a teda nemohlo sa jednať o platný právny úkon. Ďalej poukázal na to, že na tunajšom súde prebieha súdne konanie o neplatnosť hlasovania na predmetnej členskej schôdzi a právneho úkonu. O výsledku tohto konania nemá presnú vedomosť. Znalecký posudok predložený právnym zástupcom žalovaného a to č. 44/2016 znalca Ing. Juraja Šimku je nesprávny a tento podhodnotil pozemok a stavbu na tomto pozemku, nakoľko v rámci trestného konania bol vyšetrovateľom pribratý do tohto trestného konania znalec K.. V. T. a K.. R. T., ktorí dňa 04.03.2017 ohodnotili všetky predmetné nehnuteľnosti sumou 42.000 eur. Je však pravdou, že neskorší posudok sa týkal všetkých 4 nehnuteľností a posudok znalca Šimku sa týkal zastavaného pozemku a stavby. Úmysel žalobcov bol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Tento úmysel sa však nenaplnil. O danú vec sa členovia bývalej poľovníckej spoločnosti nezaujímali

a dôverovali členom výboru. Nehnuteľnosti sa nadobudli za peniaze, ktoré zložili členovia poľovníckej spoločnosti. Takisto chatu vystavili samotní členovia poľovníckej spoločnosti na vlastné náklady. Chata a pozemky však boli predané za podstatne nižšiu cenu, ako bola ich všeobecná hodnota, a to v sume 31.000 eur. Celú chatu užívajú v súčasnosti bývalí členovia poľovníckej spoločnosti, ktorí si založili novú poľovnícku spoločnosť. Sú štyria a cez nastrčenú osobu žalovaného v súčasnosti chatu ďalej užívajú. Išlo im len o to, ako pripraviť ostatných členov o ich vlastníctvo a získať chatu za nízku cenu. Na tom pracovali už dlhodobejšie. Tlačilo sa na bývalého predsedu poľovníckej spoločnosti zo strany neznámych osôb. Kúpna zmluva, na základe ktorej sa stal žalovaný vlastníkom týchto nehnuteľností mala byť uzavretá 03.03.2016, s tým, že podpis bol osvedčený až 03.10.2016. Išlo o obchádzanie zákona a vnútorných predpisov poľovníckej spoločnosti. Už dňa 03.10.2016 nemala poľovnícka spoločnosť štatutárny orgán. Jednotliví členovia poľovníckej spoločnosti neboli dosť bdelí, čo sa týka kúpy pozemkov, avšak čo sa týka chaty, išlo o ich výstavbu chaty. Túto výstavbu aj financovali. V žiadnom prípade nešlo o peniaze poľovníckej spoločnosti. Išlo tak o originálne nadobudnutie vlastníctva k chate nezávisle od iných listinných dôkazov, ktoré boli predložené protistranou. Táto skutočnosť teda okolnosť výstavby chaty, nebola ničím spochybnená. Bolo by v súlade so skutočnou vôľou žalobcov a takisto spravodlivé, ak by súd žalobe vyhovel.

7. Zástupca žalobcov v 2. rade až 10. rade, ktorý je zároveň aj žalobcom v 1. rade, sa na pojednávaniach pridržiaval prednesov a vyjadrení svojho právneho zástupcu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že už odôvodnenie pôvodnej žaloby je zmätočné a ťažko pochopiteľné a ako také po právnej stránke neobstojí. Zaniknutá poľovnícka organizácia nadobudla pozemky kúpnou zmluvou do svojho výlučného majetku a predmetná chata bola neskôr postavená na jednom z týchto pozemkov. Vlastníctvo k tejto poľovníckej chate nadobudla poľovnícka organizácia originárne, teda jej vybudovaním. Stavebníkom tejto stavby bola poľovnícka organizácia. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na ňu. Jej bolo pridelené súpisné číslo a ako výlučný vlastník bola zapísaná aj v katastri nehnuteľností. Právny úkon, na základe ktorého nadobudla poľovnícka organizácia pozemky do svojho výlučného vlastníctva, až do prevodu týchto nehnuteľností na žalovaného, nebol nikdy napadnutý, resp. nikdy nebolo spochybnené vlastnícke právo tejto poľovníckej organizácie k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný má takisto za to, že nie je možné prejudiciálne riešiť platnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudla táto poľovnícka organizácia pozemky do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko sa tu rieši neplatnosť kúpnej zmluvy medzi poľovníckou organizáciou a žalovaným. Žalobcovia odvodzujú svoje spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe podielovej zmluvy, ktorej existenciu preukazujú listinou na č. l. 7. Mohlo by ísť o nepomenovanú zmluvu, avšak z jej obsahu nevyplýva, že by jednotliví členovia poľovníckej organizácie mali nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom. Z jej textu vyplýva opak. Ani výstavba poľovníckej chaty do podielového spoluvlastníctva členov poľovníckej organizácie nevyplýva z tejto zmluvy. Nebol prezentovaný záver na výstavbu chaty do podielového spoluvlastníctva. K tvrdenému neplatnému zániku poľovníckej organizácie žalovaný uvádza, že táto skutočnosť je pre tento spor irelevantná, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a poľovníckou organizáciou došlo pred členskou schôdzou, ktorej neplatnosť žalobcovia namietajú. Teda právny stav v čase kúpnej zmluvy nezahŕňal žiadnu členskú schôdzu. Odkaz na prebiehajúce konanie je preto irelevantný. Výsledok tohto konania nemôže ovplyvniť výsledok tohto sporu. Žalovaný takisto nesúhlasí s argumentáciou žalobcov o dodatočnom zneplatnení predmetnej kúpnej zmluvy tým, že nedošlo k platnému schváleniu kúpnej zmluvy členskou schôdzou. Takáto dodatočná neplatnosť nemá oporu ani v zákone o poľovníctve, ani v stanovách poľovníckej organizácie. Ide o čistú fabuláciu zo strany žalobcov. Nakoniec podľa notárskej zápisnice členská schôdza dodatočne schválila predaj predmetnej nehnuteľnosti. Ak by malo dôjsť k dodatočnému zneplatneniu tohto prevodu, vyvstáva otázka ochrany dobrej viery žalovaného, resp. vo všeobecnosti tretích osôb, ktoré by urobili s poľovníckou organizáciou právne úkony, ktoré by dodatočne členská schôdza neschválila. Vo vzťahu k namietanej nesprávnosti znaleckého posudku Ing. U. žalovaný uvádza, že táto námietka je irelevantná, pretože žiaden právny predpis pre platnosť kúpnej zmluvy nevyžaduje znalecké určenie všeobecnej hodnoty prevádzaných vecí. Kúpna cena je dohodou zmluvných strán. Napriek tomu poľovnícka organizácia zadovážila aj znalecký posudok a ak by aj tento bol nesprávny a bola by v ňom chyba, to nemôže spôsobovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný len podotýka, že ak by aj bola všeobecná hodnota prevedených nehnuteľností v sume 42.000 eur a kúpna cena bola dohodnutá 31.000 eur, tak takýto rozdiel medzi kúpnou cenou a všeobecnou hodnotou prevádzanej nehnuteľnosti nemôže znamenať neplatnosť kúpnej zmluvy. Rozdiel by musel byť markantný, ak by mal spôsobovať neplatnosť právneho úkonu. Na doplnenie ďalej uviedol, že je potrebné rozlišovať právny režim pozemkov a právny

režim chaty. Ak ide o pozemky bolo preukázané, že poľovnícka spoločnosť ich nadobudla kúpnou zmluvou, ako to potvrdil aj svedok Bohuš. Je potrebné prezumovať platnosť právneho úkonu, nakoľko medzi účastníkmi tohto právneho úkonu neprebieha, ani neprebehlo žiadne konanie o neplatnosť tejto zmluvy. V konečnom dôsledku platnosť zmluvy posudzoval aj katastrálny orgán, vklad vlastníckeho práva povolil, čím došlo k riadnemu prevodu vlastníctva. To, že žalobcovia neboli informovaní ako členovia poľovníckej spoločnosti členmi výboru a štatutárom, musia znášať sami. V tomto smere poukazuje na zásadu, podľa ktorej práva patria bdelým a takisto, že každý občan pozná platné právo. Žalobcovia si neplnili vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam žiadne povinnosti vlastníka, resp. spoluvlastníka, neplatili z týchto nehnuteľností daň. Ide o dodatočnú fabuláciu, ktorá je zrejme reakciou na okolnosti zániku poľovníckej spoločnosti. Dôvod jej zániku však bol jednoduchý. Vlastníci pozemkov, na ktorých bol revír poľovníckej spoločnosti ich nechceli dať ďalej do nájmu poľovníckej spoločnosti, preto bola vykonaná likvidácia, čomu predchádzalo zrušenie spoločnosti. Bol členom vyplatený likvidačný zostatok v sume približne 600 eur. Žalobcovia zrejme nedokážu rozlišovať medzi vlastníctvom právnickej osoby a vlastníctvom člena tejto právnickej osoby. Ak na kúpu pozemkov prispeli, tak bolo preukázané, že peniaze dávali poľovníckej spoločnosti. Tieto peniaze prijímal pokladník spoločnosti, pán Z.. Teda nie je dôvod, prečo by prijímal pán Cigánik časť kúpnej ceny od jednotlivých členov poľovníckej spoločnosti. Dôvod, prečo poľovnícka spoločnosť kúpila pozemky do vlastného majetku je racionálny, čo bolo vysvetlené aj svedkom. Išlo napríklad o to, že ak by zomrel člen poľovníckej spoločnosti, jeho podiel na pozemku by sa dedil a k pozemkom by sa dostali aj nečlenovia poľovníckej spoločnosti. Čo sa týka žaloby vo vzťahu k chate, v tejto časti je vec právne komplikovanejšia, avšak takisto je žaloba nedôvodná aj v tejto časti. Žalobcovia produkovali tvrdenie, že chatu vystavali do ich podielového spoluvlastníctva. To však ostalo iba v rovine tvrdení. Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že stavebníkom bola poľovnícka spoločnosť, takisto účastníkom iných konaní súvisiacich s chatou vo vzťahu k príslušným orgánom. Žalobcovia potvrdili, že všetky záležitosti vo vzťahu k orgánom verejnej správy vykonávali členovia štatutárneho orgánu poľovníckej spoločnosti, ale nie za základe ich plných mocí, ale titulom funkcie v poľovníckej spoločnosti. Aj tu treba poukázať, že žalobcovia zrejme nerozlišujú medzi samostatným podielovým spoluvlastníctvom a podielom v poľovníckej spoločnosti. Všetko prenechávali na spoločnosť. Žalobcovia neodvodzujú svoje vlastnícke právo od neplatnosti kúpnej zmluvy, čo sa týka prevodu chaty, ale od originálneho nadobudnutia vlastníctva. Napriek tomu žalovaný uvádza, že kúpna zmluva bola uzavretá 01.03.2016 a za spoločnosť ju podpísal demokraticky zvolený predseda Igor F.. K neskoršiemu podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva došlo preto, že žalovaný ako kupujúci zistil, že prebieha súdne konanie, pričom na LV k predmetným nehnuteľnostiam bola poznámka o začatí konania. Preto nechcel podávať návrh na vklad do katastra. Čo sa týka podpisovania za poľovnícku spoločnosť, podľa práva nemusel mať overený podpis aj hospodár poľovníckej spoločnosti, nakoľko tento má podľa stanov akúsi overovaciu funkciu. V mene spoločnosti nemuseli konať dvaja štatutári. Túto skutočnosť preskúmal aj katastrálny orgán a vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy povolil.

9. Súd na pojednávaní vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté sporovými stranami. V rámci dokazovania vykonal výsluch žalobcov v 1., 3., 4. a 9. rade a výsluch svedka Štefana Bohuša. Ďalej boli oboznámené listinné dôkazy, a to: č. l. 3 výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie A., č. l. X rukou písaná zápisnica z členskej schôdze, č. l. 6 prezenčná listina, č. l. 7 podielová zmluva na majetok, č. l. 8 stanovy, č. l. 10 výpis z LV č. XXXX, č. l. 13 výpis z centrálneho registra poľovníckej organizácie, č. l. 37 kúpna zmluva, č. l. 39 dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, č. l. 42 zoznam členov poľovníckej spoločnosti, č. l. 43 prezenčná listina, č. l. 45 notárska zápisnica, č. l. 47 prezenčná listina, č. l. 48-55 plnomocenstvá, č. l. 56 kópia znaleckého posudku č. 44/2016, č. l. 64 príjmový pokladničný doklad, č. l. 65 pohyb na účte, č. l. 142-159 spis Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor U č. l. 171 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, č. l. 172 žiadosť o určenie súpisného čísla, č. l. 173 súhlas na povolenie stavby, č. l. 174 záväzné stanovisko, č. l. 175 žiadosť o dodatočné povolenie stavby, č. l. 176 záväzné stanovisko RÚVZ, č. l. 177 rozhodnutie Mesta M., č. l. 183, 184 daňové priznania, z pripojeného vyšetrovacieho spisu sa oboznamuje podstatný obsah znaleckého posudku č. 33/2017 vrátane dodatku na č. l. 72-78, č. l. 80-87 znalecký posudok č. 03/2017, č. l. 159 uznesenie zo dňa 02.08.2017.

10. Žalobca v 9. rade Jaroslav Čičo vypovedal, že pozemky patrili pôvodne SPF avšak v rámci reštitúcie boli vrátené pánovi U. F.. Výbor poľovníckej spoločnosti im uviedol, že potrebuje od pána Bohuša pozemok kúpiť a to tak, aby ho kúpili oni ako členovia poľovníckej spoločnosti Výbor mal s týmito pozemkami zrejme plány, ak by spoločnosť zanikla, aby sa mohla chata, ktorá už na pozemku stála, aj s pozemkom predať. Každý by z kúpnej ceny obdržal 1/28. V skutočnosti to však tak nebolo, dôverovali

výboru. Na členskej schôdzi sa odsúhlasilo, že odkúpia pozemok od pána F. a to tak, že každý člen zaplatí asi 630 eur. To, že poľovnícka spoločnosť kúpila pozemok od pána U. F. vie iba od neho, ktorý im to povedal. Kúpnu zmluvu k pozemkom, ktorú by spoločnosť s pánom F. ako predávajúcim uzatvorila, nevidel. On osobne písomnú kúpnu zmluvu k predmetným pozemkom neuzavrel. Pán U. F. ako predávajúci pozemkov bol v tom čase aj predseda spoločnosti. Boli všetci utvrdzovaní v tom, že oni sú podieloví spoluvlastníci. Následne vyplácali časť kúpnej ceny každý samostatne. Peniaze za pozemok dával pánovi F., ktorý im vydal potvrdenie, lístok, na ktorom bola uvedená ako príjemca peňazí buď poľovnícka spoločnosť, alebo pán Z., ktorý bol finančný hospodár spoločnosti. T. ukončením zmluvy o výkone práva poľovníctva zistili, že pozemok, resp. pozemky sú napísané na spoločnosť. V zápisnici z členskej schôdze však bolo uvedené, že na pozemku má mať každý podiel 1/28, a že tak to bude uvedené aj v katastri. Ak by to bolo inak, on osobne by s tým nikdy nesúhlasil. Čo sa týka chaty, postavili ju svojpomocne. Do výstavby každý platili členský podiel 100 eur ročne, potom sa tento príspevok navýšil na 150 eur, teda o 50 eur viac, aby boli peniaze na nákup materiálu a podobne. Stavebné práce na chate vykonávali bez nároku na finančnú odmenu a nikdy nebolo povedané, že chata bude patriť poľovníckej spoločnosti. Keď mala skončiť nájomná zmluva k revíru, oni ako členovia poľovníckej spoločnosti sa držali stanov. Bolo to asi v marci 2016 a pýtali sa členov výboru, čo bude ďalej a kedy sa bude konať členská schôdza. Nakoniec sa členská schôdza konala, avšak podľa jeho názoru konal výbor, ktorý už nebol oprávnený konať a jej priebeh je zachytený v notárskej zápisnici. Podiel na likvidačnom zostatku dostal tak, že bolo zasielaných asi 600 eur poštou, avšak tieto peniaze si neprevzal. V stavebnom konaní, prípadne v kolaudačnom konaní vo vzťahu k poľovníckej chate ako stavebník nevystupoval. Bolo im všetkým povedané, že budú mať podiel 1/28 k pozemkom a k chate. Katastrálny portál pozná, avšak nepozeral do neho, či bol zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných pozemkov a poľovníckej chaty.

11. Žalobca v 4. rade Peter Strieženec vypovedal, že v zásade súhlasí s tým, čo uviedol žalobca v 9. rade. Opravuje ho akurát v časti výpovede ohľadne výplaty likvidačného zostatku. Je pravdou, že im boli prvýkrát zaslané šeky na peňažnú sumu, ktorú neprijali, avšak všetci následne prijali na druhýkrát podiel na likvidačnom zostatku asi v sume 630 eur. On osobne bol v rokoch 2013 až v rokoch 2016 členom výboru poľovníckej spoločnosti a nepamätá si, že by na nejakom zasadnutí výboru, alebo členskej schôdze, ktorých sa zúčastnil, sa riešil predaj chaty. Nemali vedomosť o chystanom predaji a následne jeho uskutočnení. Keď sa končila nájomná zmluva k revíru, žiadal svojich kamarátov zo spoločnosti, aby spravili nejakú schôdzu. Pán F. ako predseda spoločnosti to odkladal a na rýchlo prišli nakoniec s tým, že zakladajú novú poľovnícku spoločnosť. O tomto nemal žiadne tušenie, pričom nebol dôvod rušiť starú spoločnosť a zakladať novú. Následne sa stali všetky tieto veci, ktoré sú predmetom aj tohto sporu. Ak by mal vedomosť, že pozemky a chata budú vo vlastníctve spoločnosti, s týmto by nesúhlasil. Hovorilo sa vždy, že ich budú vlastniť členovia. Detaily potom riešili pán F. a pán Z. ako štatutári. Nakladanie s majetkom sa vo výbore nikdy nepreberalo, pričom bol na každom výbore, o ktorom má vedomosť, že sa uskutočnil. Čo sa týka pozemkov bolo rozhodnuté, že sa kúpia od pána F., tak ako to uviedol aj žalobca v 9. rade. Každý z nich dávali peniaze pánovi F. a on im dal potvrdenie o zaplatení, na ktorom bol podpísaný pán Z.. Je pravdou, že o detaily tejto kúpy sa nikto detailne nezaoberal. On osobne kúpnu zmluvu k pozemkom neuzatváral. Dane za pozemky neplatil, nakoniec nikto z nich. Čo sa týka chaty, boli presvedčení a aj on mal ten pocit, že sú všetci podieloví spoluvlastníci. Dávali rôznu výšku sponzorského na jej vybudovanie. Niekto viac, niekto menej. F. ich 28. Všetci sa podieľali na jej výstavbe a nakoniec ju postavili asi do jedného roka. Všetko fungovalo na báze dôvery, nič sa nekontrolovalo, ani osobitne nezapisovalo. Účastníkom stavebných konaní vo vzťahu k chate nebol. V týchto veciach konali iba štatutári poľovníckej spoločnosti, ktorým žiadne osobitné splnomocnenie nedával. Všetko robili z titulu svojej funkcie štatutárov spoločnosti.

12. Žalobca v 3. rade S. Z. vypovedal, že sa stotožňuje sa tým, čo uviedli vo výpovediach žalobcovia v 4. a 9. rade. Takisto môže uviesť, že ak by vedel, že pozemky má kupovať poľovnícka spoločnosť pre seba, nesúhlasil by s tým. V súčasnosti chatu užíva nová poľovnícka spoločnosť. Žiadnu kúpnu zmluvu k pozemkom on osobne nepodpisoval. Žiadne dane k predmetným nehnuteľnostiam neplatil. Nebol účastníkom stavebných alebo kolaudačných konaní. V týchto boli činní dvaja štatutári poľovníckej spoločnosti titulom svojej funkcie a nevie rozlíšiť, či sa jedná o podiel v poľovníckej spoločnosti od spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti.

13. Žalobca v 1. rade Ing. T.M. vypovedal, že asi v roku 2009 sa ako členovia poľovníckej spoločnosti rozhodli postaviť si chatu, ktorú dostavali v septembri 2010 a to asi za obdobie 1 roka. Výstavbu sami

odpracovávali. Finančne sa skladali na nákup stavebného materiálu. Bolo povedané, že vlastníkmi chaty sa stanú členovia spoločnosti. Na začiatku výstavby mali 27 členov. Počas výstavby prijali za 28. člena pána Klasa. Zhodli sa, že po jej dostavaní bude chata v spoluvlastníctve 28 členov. Po dostavaní chaty nastali problémy s jej kolaudáciou a stavebným úradom. Zápis sa odďaľoval niekoľko rokov. Nakoniec v roku 2013 sa konala členská schôdza, kde sa odsúhlasilo odkúpenie pozemkov pod vybudovanou chatou od pána F.a. V tom čase bol pán Bohuš aj predsedom poľovníckej spoločnosti. Vlastníkom pozemkov bol ako reštituent. Najskôr pán F. nesúhlasil s predajom pozemkov a ponúkol pre spoločnosť pomerne lukratívnu nájomnú zmluvu. Štyria členovia výboru však chceli odkúpiť pozemok pre seba do ich podielového spoluvlastníctva. Pán F. to však odmietol. Bola odsúhlasená kúpna cena 17.340 eur a to, že každý člen si odkúpi 1/28 a spoločne sa vyskladajú na kúpnu cenu. Kúpna zmluva však nebola uzatvorená. Mali to riešiť iní ľudia, avšak nedialo sa nič. Posledný 1,5 roka trvania spoločnosti sa nič nedialo, nekonala sa členská schôdza. Prvýkrát kúpnu zmluvu k pozemkom videl až v roku 2016 a dozvedel sa, že je predaná aj chata. Oba predaje on považuje za neplatné. Keby mal vedomosť o tom, že pozemky a chatu bude vlastniť spoločnosť výlučne, nesúhlasil by s takým postupom. On bol jediný člen spoločnosti, ktorý bol proti kúpe pozemkov. Nechcel sa skladať na niečo, čo bolo zahmlené. V súčasnosti vie, že novú poľovnícku spoločnosť tvoria bývalí štyria členovia výboru zaniknutej spoločnosti. Ak by do poľovníckej spoločnosti neskôr pristúpil ďalší člen, na túto situáciu mysleli a chceli ju vyriešiť tak, že by si musel odkúpiť časť podielu od každého existujúceho člena spoločnosti, alebo doplniť nejakú finančnú alebo majetkovú hodnotu do spoločnosti. Uzatvorenia kúpnej zmluvy na základe dohody na členskej schôdzi sa domáhal na výbore od celého výboru, pričom na dotiahnutie tejto veci dokonca bol určený zrejme pán Cigánik, ktorému boli zverené administratívne úlohy. Bol presvedčený počas tých 3 rokov, keď sa nič nedialo, že vlastníkom pozemkov je stále pán F..

14. Svedok U. F. vypovedal, že si pamätá, že podpisoval kúpnu zmluvu, ktorú čítal iba zbežne, a ktorá sa týkala pozemkov pod poľovníckou chatou. Podpisoval ju s Boledovičom a Cigánikom, pretože chcel, aby bol v poľovníckej spoločnosti kľud. Potom sa kúpna zmluva stratila a bolo to bleskovo prepísané na katastri, z čoho zostal prekvapený. Bolo to asi v roku 2006, alebo 2007, nevie presne. Bol predsedom poľovníckej spoločnosti a pozemky mali kúpiť členovia spoločnosti. Tak sa všetci aj skladali na kúpnu cenu. T. Z. bol pokladníkom v spoločnosti a pán F. bol členom výboru. Kúpnu zmluvu vypracoval asi JUDr. S., predsedom spoločnosti bol asi do marca 2015. Na členskej schôdzi bol vylúčený, avšak neplatne. Chatu stavali spoločne, skladali sa na jej výstavbu. Boli dohodnutí, že bude patriť poľovníckej spoločnosti a že každý člen bude mať na spoločnosti 1/28. Je pravdou, že v čase predaja pozemkov javili o kúpu týchto pozemkov záujem aj členovia výboru Z., F., U. a T., ale on odmietol im štyrom predať pozemky. Chcel, aby pozemok patril všetkým členom. Kúpna zmluva sa uzatvorila so spoločnosťou, pretože ho presvedčili, že ak by poľovník zomrel a jeho podiel by pripadal ako pozostalosť, mohol by sa spoluvlastníkom stať aj nepoľovník. Kúpnu zmluvu nenapadol z dôvodu neplatnosti na súde. Podpísal ju však za zlej situácie. Na spoločnej poľovačke bolo prestrelené okno na aute hospodára JUDr. T.. Takisto sa udialo to, že na inej poľovačke prešla strela okolo jeho hlavy. Pred výstavbou chaty nič nevybavovali, išli stavať spontánne na pozemkoch, ktoré získal od SPF v rámci reštitúcií. Legalizáciu chaty žiadali pod hlavičkou poľovníckej spoločnosti. Žiadateľom o určenie súpisného čísla k chate na č. l. 172 bola poľovnícka spoločnosť a podpis žiadateľa na nej, je jeho.

15. Podľa žalobcami predloženej zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 31.1.2013 (č.l. 5 spisu), prebehlo hlasovanie o zmluve na kúpu pozemku pod chatou v Záblatí (za hlasovalo 24 členov, 1 člen bol proti, 1 sa zdržal), p. Ing. Z. vyzbieral peniaze od jednotlivých členov a následne členovia jednohlasne schválili podielovú zmluvu. Prílohu tvorila prezenčná listina z členskej schôdze konanej dňa 31.1.2013. Z podielovej zmluvy vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2013 Poľovnícka spoločnosť Trenčín - Zámostie kupuje do svojho výlučného vlastníctva pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. A., parc. č. XXXX/X a parc. č. 1270/1, pričom na kúpnu cenu prispeli jednotliví členovia v podiele X/ XX. Podobne jednotliví členovia prispeli aj na vybudovanie chaty nachádzajúcej sa na parc. č. 1050/2 vo výmere 90 m2, a to v podiele 1/28. Členovia spoločnosti ako podielnici na vyššie uvedenom majetku sa svojim podpisom zaviazali, že sa budú k tomuto majetku správať ako k svojmu vlastnému. V prípade, že sa zistí, že tento majetok úmyselne poškodzujú a devastujú, tak budú vylúčení z užívania tohto majetku a ich vložený podiel im bude zaplatený. Členovia spoločnosti ako podielnici (spoluvlastníckeho podielu po 1/28) sa zaväzujú, že bez súhlasu spoločnosti svoj podiel nepredajú ani nedarujú inej osobe.

16. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. A. na č.l. 3, vyplýva, že ku dňu 23.02.2016 bola výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností Poľovnícka spoločnosť M. - A., so sídlom: T. parku XX, M., K.: XXX XX XXX.

17. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. A. na č.l. 10, vyplýva, že k 07.11.2016 bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný a to titulom nadobudnutia: V XXXX/XX Kúpna zmluva vz. XXX/XX.

18. Podľa kúpnej zmluvy na č.l. 37, resp. 146, žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti od predávajúceho, ktorým bola poľovnícka spoločnosť. Zmluva je datovaná dňom 01.03.2016 a za poľovnícku spoločnosť je podpísaná predsedom K. F. a finančným hospodárom K.. T. Z.. Návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol orgánu katastra doručený dňa 13.10.2016 (č.l. 145).

19. Zo stanov poľovníckej spoločnosti prijatých na členskej schôdzi dňa 28.01.2010 vyplýva, že poľovnícka spoločnosť je podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poľovníckou organizáciou podľa § 32 vyššie uvedeného zákona. Z článku 4 bod 1 vyplýva, že najvyšším orgánom spoločnosti je členská schôdza. Nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rozhoduje o záležitostiach spoločnosti, ale najmä o schválených rozhodnutiach výboru a jeho činnosti medzi členskými schôdzami. Podľa článku 6 bodu 1 predseda spoločnosti zastupuje spoločnosť navonok a koná v jej mene. Podľa článku 6 bodu 3 písomnosti, ktorými spoločnosť získava práva alebo preberá záväzky, prípadne disponuje majetkom, podpisuje predsedovi spoločnosti i finančný hospodár spoločnosti. Podľa článku 8 bodu 1 poľovnícka spoločnosť je právnickou osobou, môže nadobúdať vo vlastnom mene majetok a disponovať s ním.

20.1 Podľa § 150 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20.2 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20.3 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20.4 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20.5 Podľa § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20.6 Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil nasledovne:

21.2 Zo žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú ochrany spoluvlastníckeho práva každého z nich na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý predstavuje podiel 1/28 k celku, a to určením ich spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ide teda o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je, že musí byť daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

21.3 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia

žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, resp. spoluvlastník. Rovnako to teda platí aj o určení spoluvlastníckeho práva. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby, sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym stavom. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v publikácii Zo súdnej praxe pod č. 48/2004).

21.4 V tejto súvislosti je takisto potrebné uviesť, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 ods.1 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

21.5 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pričom žalobcovia tvrdia, že spoluvlastníkmi sú oni (každý o veľkosti podielu 1/28 k celku), súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Preto sa súd zaoberal aj meritom veci, teda dôvodnosťou žaloby.

21.6 Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žaloba žalobcov nie je dôvodná v celom rozsahu.

21.7 Právnym základom pre úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej judikatúry § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie článku 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie (teda pozbavenie vlastníctva) je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

21.8 Žalobcovia uvádzajú, že im nie je známe, prečo bola ako vlastník predmetných nehnuteľností (pozemok parcela registra "C" č. 1050/2, pozemok parcela registra "E" č. 1270/1, pozemok parcela registra "E" č. 1271/1 a stavba so súpisným číslom 577 - Poľovnícka chata, postavená na pozemku parcelné číslo 1050/2), teda troch pozemkov a jednej stavby, zapísaná na list vlastníctva Poľovnícka spoločnosť M. - A. a nie všetci členovia ako podieloví spoluvlastníci (celkovo 28).

21.9 Súd posudzoval dôvodnosť žaloby vo vzťahu k všetkým štyrom nehnuteľnostiam, a to každej osobitne. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že okolnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie o žalobe v prípade pozemkov, sú iné ako v prípade stavby. Čo sa týka pozemkov, tak v tomto prípade sa môže jednať iba o derivatívny (odvodený) spôsob nadobudnutia spoluvlastníckeho práva žalobcov (od prechádzajúceho vlastníka) a v prípade stavby sa jedná o originárne (pôvodné, neodvodené) nadobudnutie spoluvlastníckeho práva (zhotovením stavby).

22.1 Posúdenie dôvodnosti žaloby vo vzťahu k pozemkom:

22.2 Žaloba žalobcov vo vzťahu k predmetným pozemkom nie je dôvodná, pretože žalobcovia v konaní nepreukázali, že by platne nadobudli spoluvlastnícke právo k týmto pozemkom. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobcovia spôsobom predpokladaným v ustanovení § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, nadobudli spoluvlastníctvo k nim. Ide o zmluvný prevod (napr. kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou), dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo inú skutočnosť ustanovenú zákonom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodný vlastník pozemkov U. F. uzavrel písomnú kúpnu zmluvu s poľovníckou spoločnosťou, ako kupujúcim, na základe ktorej previedol vlastníctvo k týmto pozemkom na túto poľovnícku spoločnosť. Následne táto spoločnosť ako výlučný vlastník previedla Kúpnou zmluvou z 01.03.2016 vlastníctvo k týmto pozemkom na žalovaného. Túto kúpnu zmluvu posúdil Okresný úrad M., katastrálny odbor a dňa 27.10.2016 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v

prospech žalovaného ako kupujúceho. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia žiadnu kúpnu zmluvu ohľadne predmetných pozemkov nikdy neuzavreli. Nesvedčí im teda žiadny nadobúdací titul k týmto pozemkom. Ak by hypoteticky aj bola posúdená kúpna zmluva, ktorú uzatvoril Štefan Bohuš s poľovníckou spoločnosťou, ako neplatná (čo čiastočne žalobcovia vo svojej argumentácii naznačovali), neboli by žalobcovia podieloví spoluvlastníci týchto pozemkov. Obnovil by sa totiž právny stav, ktorý platil pred uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti však súd navyše uvádza, že kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla poľovnícka organizácia pozemky do svojho výlučného vlastníctva až do prevodu týchto nehnuteľností na žalovaného, nebola nikdy napadnutá, resp. nikdy nebolo spochybnené vlastnícke právo tejto poľovníckej organizácie k predmetným nehnuteľnostiam.

22.3 Ako racionálne a presvedčivé sa javí aj vysvetlenie, ktoré uviedol bývalý predseda poľovníckej spoločnosti, svedok Štefan F., ktorý vypovedal, že kúpna zmluva k pozemkom sa uzatvorila so spoločnosťou, pretože ho presvedčili, že ak by poľovník zomrel a jeho podiel by pripadal ako pozostalosť, mohol by sa spoluvlastníkom stať aj nepoľovník.

22.4 Nad rámec potreby odôvodnenia tejto zamietajúcej časti rozsudku súd uvádza, že z listiny na č.l. 7 takisto vyplýva, že: „...T. spoločnosť M. - A., nadobúda (kupuje), do svojho výlučného vlastníctva pozemky ... zapísané na LV č. XXXX .... pričom na kúpnu cenu prispeli jednotliví členovia Poľovníckej spoločnosti v podiele po 1/28.“ „Členovia spoločnosti ako podielnici na vyššie uvedenom majetku sa svojim podpisom zaviazali, že sa budú k tomuto majetku správať ako k svojmu vlastnému.“ Teda vyššie uvedenému záveru zodpovedá aj tento listinný dôkaz. Prispenie žalobcov (a ostatných členov poľovníckej spoločnosti) na zaplatenie kúpnej ceny je vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva právne irelevantné. Táto okolnosť môže mať vplyv napríklad na vnútorný vzťah medzi členmi poľovníckej spoločnosti a jej orgánmi, resp. spoločnosťou ako takou.

22.5 Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nikdy neboli vlastníci predmetných pozemkov a nikdy neuzavreli kúpnu zmluvu k týmto pozemkom, nie sú aktívne legitimovaní namietať prípadnú neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi predávajúcim Štefanom F. a poľovníckou spoločnosťou, ktorej predmetnom boli tieto pozemky. Úplne irelevantná je v tomto zmysle aj argumentácia, týkajúca sa kúpnej ceny, za ktorú predala poľovnícka spoločnosť predmetné nehnuteľnosti. Táto okolnosť mohla mať vplyv iba na prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť osôb konajúcich za poľovnícku spoločnosť. Nie však pre rozhodnutie o žalobe žalobcov. Ako však vyplýva z vyžiadaného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1092/2-VYS- TN-2016 trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.2 písm.a/ Trestného zákona, bolo zastavené.

23.1 Posúdenie dôvodnosti žaloby vo vzťahu k stavbe (poľovníckej chate) :

23.2 Žaloba žalobcov vo vzťahu k predmetnej stavbe takisto nie je dôvodná, pretože žalobcovia v konaní nepreukázali, že by nadobudli spoluvlastnícke právo k nej. Na rozdiel od predmetných pozemkov, vlastnícke právo k stavbe bolo nadobudnuté originárne (neodvodene), a to jej zhotovením. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že táto bola postavená v roku 2010, v čase kedy existovala aj poľovnícka spoločnosť (vznikla v roku 2005).

23.3 Podľa judikatúry NSSR, napr. uznesenia sp.zn. 2 Cdo 247/2010 z 28. februára 2011, pokiaľ ide o nadzemné stavby, tieto sa stávajú vecou v právnom slova zmysle v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, t.j. spravidla zhotovením obvodového muriva na úroveň stropu na prvom podlaží. Vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo originárnym spôsobom. Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo vydané (či ide o čiernu alebo legálnu stavbu) nie je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je rozhodujúce, kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená. Pri zhotovovaní stavby na zákazku je objednávateľ stavby jej vlastníkom od počiatku výstavby.

23.4 Nie je sporné to, že predmetná stavba bola ako samostatná vec vybudovaná (teda existovala v právnom zmysle) spoločnou pracovnou (stavebnou) činnosťou členov poľovníckej spoločnosti, ktorí zároveň finančne prispeli na stavebný materiál, z ktorého je stavba postavená. Výstavba prebiehala asi jeden rok, pričom definitívne bola ukončená v septembri 2010. Ako vyplýva z výpovede žalobcu v 1. rade po dostavaní chaty nastali problémy s jej kolaudáciou a stavebným úradom.

23.5 V tejto súvislosti súd opätovne uvádza, že vlastníctvo novovybudovanej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil, s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Ďalej súd uvádza, že v zmysle judikatúry súdov a právnej teórie, pre posúdenie prípadného podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzatvorená medzi nimi, pričom je dôležité, že táto dohoda musí byť uzatvorená pred dokončením stavby, nemusí byť písomná a nie je potrebná aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti podielov. Ak teda bola stavba postavená spoločnou činnosťou viacerých osôb, po ich vzájomnej dohode, ktorá nemusí byť písomná, vznikne k postavenej stavbe ich podielové spoluvlastníctvo. Ak sa stavebníci na veľkosti spoluvlastníckych podielov nedohodli, sú ich podiely rovnaké.

23.6 V danom spore by tak do úvahy pripadal vznik podielového spoluvlastníctva žalobcov a ostatných členov poľovníckej spoločnosti, každého o veľkosti podielu 1/28 k celku. Žalobcovia totiž tvrdia, že stavbu postavili do podielového spoluvlastníctva členov poľovníckej spoločnosti. Toto tvrdenie však na základe vykonaného dokazovania nemá súd hodnoverne a dostatočne preukázané z nasledovných dôvodov:

23.7 Zo žiadneho dôkazu presvedčivo a hodnoverne nevyplýva to, že by bola uzavretá dohoda o výstavbe poľovníckej chaty do podielového spoluvlastníctva členov poľovníckej spoločnosti. O existencii uvedenej skutočnosti čiastočne nasvedčujú iba výpovede žalobcov v 1., 3., 4. a 9. rade, avšak vo posúdení ostatných zistených skutočností v ich vzájomnej súvislosti, súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tejto rozhodnej okolnosti. Ak by sa členovia poľovníckej spoločnosti považovali za podielových spoluvlastníkov poľovníckej chaty, postavenej v septembri 2010, ich následné správanie spoluvlastníkov by tomu malo nasvedčovať. Ide napr. o to, že by mali byť zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v katastri nehnuteľností a ak tomu tak nebolo, mali rozumne vyvinúť potrebnú aktivitu na napravenie tohto stavu. O svoje spoluvlastníctvo k stavbe (v právnom zmysle slova) sa však nikdy relevantným spôsobom nezaujímali.

23.8 Za takúto právne relevantnú dohodu nemožno považovať faktickú výstavbu a spoločné financovanie stavby. Je potrebné vziať do úvahy, že žalobcovia boli členmi poľovníckej spoločnosti a ich spoločná činnosť sa týkala účasti v poľovníckej spoločnosti, pričom napríklad žalobca v 3. rade vypovedal, že nevie rozlíšiť podiel v poľovníckej spoločnosti od spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Aj podľa stanov poľovníckej spoločnosti, táto mala mať vlastný majetok (článok 8 ods.1 Stanov), ktorým mohla podľa článku 6 ods.3 Stanov disponovať, a to písomnosťami, ktoré podpisoval predseda spoločnosti a finančný hospodár.

23.9 Tomu, že výlučným vlastníkom stavby bola poľovnícka spoločnosť nepriamo nasvedčuje aj to, že bola ako jediná činná v stavebnom konaní, resp. správnom konaní (dôkazom sú listinné dôkazy na č.l. 171 až 182, a to oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, žiadosť o určenie súpisného čísla k stavbe, súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia, dodatočné povolenie stavby, žiadosť o dodatočné povolenie stavby). Rovnako tak to vyplýva aj z toho, že poľovnícka spoločnosť platila za stavbu aj daň z nehnuteľnosti (č.l. 184). Rovnaký záver vyplýva aj z listinného dôkazu na č.l. 7 spisu, kde je uvedené okrem iného, že na členskej schôdzi konanej dňa 31.01.2013 prítomní členovia sa svojim podpisom zaviazali, že ako podielnici na vyššie uvedenom majetku budú sa k tomuto majetku správať ako k svojmu vlastnému. Teda postavenú chate nevnímali ako vlastnú, ale „ako vlastnú“. Takisto je v nej uvedené, že v prípade, že sa zistí, že tento majetok úmyselne členovia poškodzujú a devastujú, tak budú vylúčení z užívania tohto majetku a ich vložený podiel im bude zaplatený. Z uvedeného teda vyplýva, že členom, ktorí poškodzujú chatu, budú vrátené „zaplatené podiely“, t.j. nemohlo sa jednať o podielové spoluvlastníctvo, ktoré sa nedá zrušiť „vrátením podielu“. Nakoniec je potrebné uviesť aj to, že v zápisnici z tejto členskej schôdze na č.l. 5 spisu je takisto uvedené, že sa jedná o „majetok poľovníckej spoločnosti“. Nikde sa v nej nespomína podielové spoluvlastníctvo členov poľovníckej spoločnosti k nehnuteľnostiam. Aj z výpovede žalobcu v 1. rade, ktorý vypovedal, že on bol jediný člen spoločnosti, ktorý bol proti kúpe pozemkov, pretože sa nechcel skladať na niečo, čo bolo

zahmlené, vyplýva, že okolnosti kúpy pozemkov boli známe a pre samotného žalobcu v 1. rade zrejme iba spočiatku neprijateľné.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, súd záverom akcentuje všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva. Ak žalobcovia konali neobozretne (všeobecne známou a ustálenou skutočnosťou je, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa zmluvne nadobúda písomnou zmluvou uzatvorenou medzi jej účastníkmi), resp. konali s dôverou v správnosť konania iných osôb, musí ísť táto skutočnosť na ich ťarchu. Žalobcovia existenciu svojho spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam neodvodzovali od žiadnych písomných dohôd, zmlúv a pod., ale len z akéhosi neformálneho vzájomného utvrdzovania sa v presvedčení, že pozemky a chatu majú nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva, čo ako vyplýva z dokazovania, bolo v rozpore s vykonanými dôkazmi.

25.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.