Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: bývalá spoločnosť NTC s.r.o. v dodatočnej likvidácii, IČO: 17 082 439, dodatočným likvidátorom ktorej je spoločnosť Správcovská a poradenská, k.s., IČO: 48 143 448, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, zastúpená JUDr. Jarmilou Zvarovou, advokátkou, so sídlom AK Nerudova 14, 040 01 Košice, proti žalovanej: K. O., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom A. M. XXX/X, XXX XX D., zastúpená Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom, so sídlom AK Bernolákova 151/9, 050 01 Revúca, o zaplatenie 33.193,92 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. 8C/88/2016-56 zo dňa 19. septembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta) a určil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento mal preukázané, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kúpna cena bola uhradená v deň uzavretia zmluvy. Správa katastra U. rozhodla najprv o povolení vkladu vlastníckeho práva, rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zrušené a následne bol návrh na vklad zamietnutý z dôvodu, že žalobca ako kupujúci zanikol; k zániku došlo predtým, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie o návrhu na vklad. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, z titulu ktorej bola žalovanej vyplatená kúpna cena 33.193,92 Eur, súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako platný právny úkon, nakoľko vykonaným dokazovaním neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť zmluvy. Strany sporu na neplatnosť kúpnej zmluvy nepoukazovali. Žalobca si v spore uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 33.193,92 Eur, čo predstavuje sumu, ktorá jej bola vyplatená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2008. Okresný súd konštatoval, že zaniknutá spoločnosť môže byť v spore úspešná, ak sa preukáže, že má pohľadávku voči žalovanej v uplatnenej výške.

1.2 Nakoľko sa žalobca plnenia domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia, okresný súd takto uplatnený nárok posúdil a s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka konštatoval, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z

nepoctivých zdrojov. Súd prvej inštancie konštatoval, že žiaden zo zákonných dôvodov bezdôvodného obohatenia naplnený nebol. Nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ani z neplatného právneho úkonu. Kúpna cena bola žalovanej vyplatená na základe existujúceho dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá stranami sporu a nie je neplatným právnym úkonom. Nedošlo ani k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko kúpna zmluvy nezanikla, nebola zrušená, žiadna zo zmluvných strán od nej neodstúpila, nedošlo ani k jej zániku iným zákonným spôsobom. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by malo ísť o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov; takúto skutočnosť strany ani netvrdili. Zmluva nie je neplatná a nebola ani zrušená. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nemožno považovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za daný a z titulu bezdôvodného obohatenia nemohla byť žalovaná suma žalobcovi priznaná.

1.3 Okresný súd ďalej konštatoval, že v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je povolený, má kupujúci možnosť odstúpiť od zmluvy a v prípade nevrátenia už uhradenej kúpnej ceny sa môže voči predávajúcemu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak kúpna zmluva nezanikla a je platná, môže sa predávajúci domáhať náhrady škody, ktorá mu vznikla za predpokladu, že sú dané zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Škoda by musela vzniknúť protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom predávajúceho a toto konanie alebo úkon by musel byť v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je i zavinené konanie škodcu, vychádza sa z prezumpcie zavinenia. Vo vzťahu k náhrade škody okresný súd uzavrel, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom žalovanej. Žalovaná neporušila žiadnu zo zmluvných alebo zákonných povinností v súvislosti s predmetnou zmluvou. Ani zo skutočnosti, že návrh na vklad bol zamietnutý, nemožno vyvodzovať protiprávne konanie žalovanej; návrh bol zamietnutý v dôsledku zániku kupujúceho. Okresný súd tak mal za to, že žalobca nemá voči žalovanej nárok ani z titulu náhrady škody.

1.4 Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko ju považoval za nedôvodnú, žalobca nemal ku dňu svojho výmazu z obchodného registra voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 33.193,92 Eur a nemá ho ani v súčasnosti. Vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie považoval za irelevantnú.

1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovanej, ktorá mala vo veci úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní popísal skutkový stav, skutočnosť, že Okresný súd Košice v konaní o nariadenie dodatočnej likvidácie dospel k záveru, že je tu majetok, ktorý patrí spoločnosti NTC, s.r.o., a to pohľadávka voči žalovanej vo výške 33.193,92 Eur ako sumu, ktorá jej bola spoločnosťou NTC, s.r.o., vyplatená na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.03.2008. Zdôraznil, že po zamietnutí návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaná spoločnosti NTC, s.r.o., kúpnu cenu nevrátila. Žalovaná bola opakovane bezúspešne písomne vyzvaná, aby poukázala žalobcovi v súdom nariadenej dodatočnej likvidácii sumu 33.193,92 Eur titulom vrátenia kúpnej ceny.

2.1 Žalobca v podanom odvolaní vyslovil názor, že v danom prípade ide jednoznačne o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej. Napriek nemožnosti spoločnosti NTC, s.r.o., po jej zániku dosiahnuť povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a teda nemožností získať vlastníckeho právo k nehnuteľnosti, si žalovaná ponechala kúpnu cenu a zároveň zostala nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Tento stav je nespravodlivý, v rozpore s prirodzeným právom. Žalobca tak nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý uprednostnil pozitívnoprávny pohľad na predmet sporu.

2.2 Žalobca rovnako zdôraznil, že právo na vrátenie kúpnej ceny nie je premlčané a v tomto smere rozsiahlo argumentoval, že od výmazu spoločnosti NTC, s.r.o., z obchodného registra do nariadenia dodatočnej likvidácie jej majetku a menovania likvidátora súdom, nemohla tejto spoločnosti plynúť premlčacia lehota, nakoľko neexistoval subjekt, ktorému by plynula. NTC, s.r.o., sa mohla dozvedieť,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor až dňa 14.07.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o nariadení dodatočnej likvidácie. Vo vzťahu k premlčaniu mal žalobca rovnako názor, že na strane žalovanej išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, o svojej povinnosti vrátiť kúpnu cenu musela vedieť a ako dlžník zaniknutej spoločnosti nepodala príslušnému súdu návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku zaniknutej spoločnosti. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že išlo o synalagmatický záväzok, zmluvné strany sú povinné si vzájomné plnenia z kúpnej zmluvy vrátiť. Bolo by v rozpore so spravodlivosťou, ak by žalovanej zostal predmet kúpy aj kúpna cena, a to len z dôvodu, že došlo k zániku kupujúceho a do nariadenia dodatočnej likvidácie majetku kupujúceho a menovania likvidátora neexistoval subjekt, ktorý by v mene kupujúceho uplatnil voči predávajúcej pohľadávku titulom vrátenia kúpnej ceny. Zdôraznil tiež, že vlastnícke právo premlčaniu nepodlieha.

2.3 Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, žalobca ich uplatnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. a tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto smere zdôraznil, že súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú skutočnosť, že Okresný súd Košice I. nariadil dodatočnú likvidáciu spoločnosti práve z dôvodu, že mal za to, že tu existuje majetok spoločnosti

- pohľadávka voči žalovanej, ktorý je potrebný zlikvidovať. Okresný súd nesprávne uzavrel, že nie je potrebné vykonať žalobcom navrhované listinné dôkazy, ktorými preukazoval, že nedošlo k premlčaniu nároku. Pokiaľ súd prvej inštancie popisoval postup pri odstúpení od kúpnej zmluvy, žalobca zdôraznil, že ak by pripustil, že likvidátor môže v mene zaniknutej spoločnosti odstúpiť od zmluvy, nebol by dôvod nepriznať mu aj právo podať opakovane návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a povinnosť správy katastra konať a rozhodnúť.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, okresný súd vo svojom rozhodnutí na daný prípad aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, tieto správne vyložil s poukazom na skutkové okolnosti prípadu a jeho rozhodnutie možno považovať v celom rozsahu za správne a spravodlivé. K odvolacím dôvodom žalovaná uviedla, že uplatnenie odvolacieho dôvodu tvrdeného v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. je nenáležité, žalobca v podanom odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy navrhnuté z jeho strany nemal súd vykonať. Žalobca v predmetnom spore nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a tento uplatnený odvolací dôvod je nedôvodný. Ani ďalšie odvolacie dôvody nepovažovala žalovaná za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie podľa jej názoru aplikoval na daný skutkový stav správne ustanovenia správnych právnych predpisov, tieto zákonným a racionálnym spôsobom odôvodnil a na základe dostupných dôkazov dospel vo svojom rozhodnutí ku správnym skutkovým zisteniam.

3.1 Žalovaná zdôraznila, že ona sa nijakým spôsobom nedomáhala vrátenia nehnuteľností, v tomto smere neiniciovala ani žiadne súdne konanie, nehnuteľnosti riadne predala na základe platnej a účinnej kúpnej zmluvy a bolo len na konkrétnej spoločnosti (žalobcovi), aby si dal zavkladovať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam včas a bol tak bdelý nad svojimi právami v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt. Javí sa nelogické, aby NTC, s.r.o. ako kupujúci vyplatil žalovanej ako predávajúcej celú sumu 1.000.000,-Sk a následne by dával zavkladovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až po období vyše dvoch rokov, a to v čase, kedy už kupujúci musel mať vedomosť o tom, že bude zrušený. Už v tom čase teda nastala vedomosť NTC, s.r.o., že nenadobudne vlastnícke právo ku kúpeným nehnuteľnostiam a už v tom čase nastal okamih, kedy spoločnosť NTC, s.r.o., sa mala domáhať vrátenia kúpnej ceny, prípadne odstúpenia od kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanej. Celý popisovaný právny stav vyvolala spoločnosť NTC, s.r.o. a v žiadnom prípade nie žalovaná. Žalovaná rovnako nesúhlasila s aplikáciou ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto ustanovenie možno aplikovať len na zrušené alebo neplatné zmluvy. Kúpna zmluva medzi ňou a žalobcom nebola doposiaľ súdom vyhlásená za neplatnú a nedošlo k jej zrušeniu. Skutočnosť, že na základe protestu prokurátora došlo k zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva, nemá vplyv na platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy, kde prejavmi na tejto zmluve sú zmluvné strany viazané naďalej. Zdôraznila, že na jej strane v žiadnom prípade nešlo o úmyselné obohatenie na úkor žalobcu.

4. Právna zástupkyňa žalobcu v replike na vyjadrenie žalovanej v zásade zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní a ďalšiu (novú) odvolaciu argumentáciu neuviedla.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil odvolaním napadnuté rozhodnutie na konštatovaní, že žalobcovi nebolo možné priznať uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ani z titulu zodpovednosti za škodu. Rozsiahlu argumentáciu vo vzťahu k premlčaniu považoval za irelevantnú.

10. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.

10.1 Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie a na tieto závery odkazuje.

10.2 Žalobca v podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v konkrétnostiach tvrdil, že okresný súd uzavrel, že nie je potrebné vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, ktorými žalobca preukazoval, že nedošlo k premlčaniu nároku, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu vôbec nedošlo. Táto odvolacia námietka nie je dostatočne konkrétna, nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol, ktoré dôkazy navrhol a ktoré súd prvej inštancie nevykonal, v konečnom dôsledku zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.09.2017 predloženie ďalších dôkazov nevyplýva a strana žalobcu na pojednávaní návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Obsah v žalobe a písomných podaniach predložených a označených dôkazov sporný nebol, strany na ich čítaní netrvali. Na pojednávaní dôkazy predložila žalovaná strana (podnet, oznámenie a doklad o expedovaní). Pokiaľ tieto dôkazy považoval súd prvej inštancie za nadbytočné, bolo to v súlade so závermi okresného súdu, ktorý sa otázkou premlčania nároku nezaoberal, nakoľko vec uzavrel, že nárok nie je daný. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie nezaložil na premlčaní uplatneného nároku.

10.3 Odvolateľ v podanom odvolaní argumentuje, že vo veci nemohla byť úspešne vznesená námietka premlčania a poukázal na ustanovenie § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na prípadnom premlčaní nároku. Naopak, vznesenú námietku premlčania považoval za irelevantnú, vzhľadom na dôvody, na ktorých napadnuté rozhodnutie založil.

10.4 Odvolateľ tiež tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právna úprava v C.s.p. v rámci odvolacích dôvodov predpokladá nesprávnosť zistenia skutkového základu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) C.s.p., spočívajúce v tom, že zistený skutkový stav

neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie procesné prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené) a napokon nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov vykonaných dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). K nesprávnym skutkovým zisteniam s vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením formálnej logiky. V tomto smere odvolateľ namietal vyhodnotenie okresného súdu o neexistencii bezdôvodného obohatenia. Takýto záver súdu prvej inštancie však nie je následkom nesprávneho zistenia skutkového stavu ale následkom právneho posúdenia, a teda aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav. Ak súd prvej inštancie zistil, že kúpna cena bola žalovanej vyplatená na základe existujúceho právneho úkonu - zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a táto zmluva nie je neplatným právnym úkonom, toto zistenie je skutkovým zistením. Rovnako skutkovým zistením je zistenie okresného súdu, že kúpna zmluva nezanikla, nebola zrušená, žiadna zo zmluvných strán od nej neodstúpila a nedošlo ani k jej zániku iným zákonným spôsobom. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že niet dôvodu pre aplikáciu ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka (čoho sa žalobca domáhal), toto je otázkou právneho posúdenia, ktorého nesprávnosť žalobca v podanom odvolaní rovnako namietol.

10.5 Odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú skutočnosť, že Okresný súd Košice I nariadil dodatočnú likvidáciu žalobcu práve z dôvodu, že mal zato, že existuje majetok spoločnosti - pohľadávky voči žalovanej, ktorý je potrebné zlikvidovať. Otázkou dodatočnej likvidácie sa súd prvej inštancie zaoberal. Rozhodnutie podľa ustanovenia § 75a Obchodného zákonníka o dodatočnej likvidácii nie je exekučným titulom vo vzťahu k pohľadávke žalobcu (inak by konanie v prejednávanom spore bolo nadbytočné). O pohľadávke, ktorá bola sporná, musel rozhodnúť súd postupujúc podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Pokiaľ na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu (a ani k škode) nedošlo, nemožno uzavrieť, že rozhodnutie o dodatočnej likvidácie za podstatnú skutočnosť nepovažoval. Práve dodatočnú likvidáciu považoval za dôvod, pre ktorý je žalobca v spore aktívne legitimovaným subjektom. Aktívna vecná legitimácia v tomto smere ale neznamená nutnosť úspechu v sporovom konaní.

10.6 Právne posudzovanie veci je činnosť súdu pri rozhodovacej činnosti, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu právnej normy, na základe čoho dospeje k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, pokiaľ sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, spočívajúcom v tom, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, eventuálne ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Námietka nesprávneho právneho posúdenia sa v kontexte podaného odvolania týkala záveru súdu prvej inštancie o tom, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej nedošlo. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). O bezdôvodné obohatenie tak ide predovšetkým tam, kde právny dôvod od počiatku neexistoval, prípadne ak dodatočne odpadol. Buď teda vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, predmetom ktorej by boli vzájomné práva a povinnosti, prípadne táto skutočnosť nastala (tu zmluva), ale táto zmluva je postihnutá neplatnosťou. Súd prvej inštancie sa všetkými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia, tak ako ich predpokladá ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, riadne zaoberal a odôvodnil, z akého dôvodu žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia naplnená nebola. Pokiaľ uzavrel, že kúpna cena bola žalovanej vyplatená na základe existujúceho dvojstranného právneho úkonu

- kúpnej zmluvy, ktorá nie je neplatným právnym úkonom; nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol (zmluva nezanikla, nebola zrušená, nebolo od nej odstúpené a nedošlo k jej zániku ani iným zákonným spôsobom), jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. V konečnom dôsledku žalobca v podanom odvolaní ani netvrdil, že bolo plnené bez právneho dôvodu, prípadne z neplatného právneho úkonu, resp. na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vyjadrenie žalobcu, že v danom prípade ide jednoznačne o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej je tak len vyslovením nesúhlasu so závermi súdu prvej inštancie, bez potrebnej argumentácie, ktorou by žalobca skutkový stav subsumoval pod niektorú z foriem bezdôvodného obohatenia.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej odvolací súd priznal proti žalovanému 1/ v rozsahu 100%.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).