Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/317/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov: X/A. N., bytom S., N. XXXX/ XX, 2/ X. N., bytom S., N. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. B. O., advokátom so sídlom C. U., N. XXX, proti žalovaným: 1/ W. N., bytom S., N. C., o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. apríla 2017, č. k. 15C/283/2015-125, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal a tretím výrokom zastavil konanie o určenie, že plánovanou úpravou stavby alebo prístavby je ohrozené právo žalobcov na priaznivé životné prostredie, právo na súkromie a pohodu bývania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žalobe vo veci samej nie je možné vyhovieť. Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaní vedú stavebno-právne konanie, v ktorom žiadajú zmenu stavby „prístavba k rodinnému domu“ pred jej dokončením, v ktorom konaní vzniesli žalobcovia námietky, ktoré presiahli stavebno-právny rámec, preto boli odkázaní na občianskoprávne konanie. Súd uviedol, že svojou povahou ide o žalobu o ochranu vlastníckeho práva, kde žalobcovia žiadajú zdržať sa žalovaným vykonania zamýšľanej prestavby terasy, a to jej rozšírenia. Dôležité bolo vzhľadom na okolnosti veci posúdiť, či zamýšľané pristavanie terasy žalovanými by nad mieru primeranú pomerom obťažovalo žalobcov pri výkone vlastníckeho práva k ich nehnuteľnostiam. Súd konštatoval, že niet pochýb, že ide o susedský spor, obe domové nehnuteľnosti sú v tesnom susedstve, dokonca aj žalobcovia a žalovaní sa k svojim domovým nehnuteľnostiam dostávajú spoločnou príjazdovou cestou. Súd v danej veci po vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého vykonal aj obhliadku nehnuteľností dospel k názoru, že žalovaní zamýšľanou prístavbou terasy nemôžu neprimerane obťažovať žalobcov a uvedené sú žalobcovia povinní strpieť. Súd musel vychádzať objektívne z toho, že obe domové nehnuteľnosti sú situované v k.ú. S.), kde je mimoriadne stiesnená zástavba. Každý, kto sa rozhodne užívať alebo iným spôsobom vykonávať svoje vlastnícke právo v takomto prostredí, musí rátať s tým, že môže dochádzať k narúšaniu súkromia, napríklad aj pozeraním z balkóna alebo terasy na balkón a do okna susedného domu a naopak, čo je pochopiteľné pri uvádzanej vzdialenosti 10 metrov. Tak ako tvrdia žalobcovia, že žalovaní pri užívaní terasy pozerajú do okien ich domu, môžu z balkóna domu ubytovaní hostia nazerať na terasu a do okien domu žalovaných. Ide o vzájomné obmedzenia, ktoré si musia susedia v takomto prostredí tolerovať. Súd považoval za právne významné i to, že žalobcovia v minulosti neužívali a ani v priebehu konania neužívajú ich

domovú nehnuteľnosť na bývanie ako bytovú jednotku, zo svojej stavby majú vytvorené tri bytové jednotky a len vo vzťahu k jednej majú povolené užívať ju na ubytovanie hostí. Uvedené bolo v konaní potvrdené aj vykonaním stavebného dohľadu, ktorí iniciovali žalovaní. Aj v čase vykonania obhliadky bol dom žalobcov opatrený tabuľou o poskytovaní ubytovania v súkromí C.. Uvedenú nehnuteľnosť s balkónom a malým priestorom na dvore užívajú neustále ubytovaní hostia, športovci, pričom podľa žalovaných títo si vodia rôzne návštevy, aj v neskorých nočných hodinách prichádzajú autami popod okná žalovaných, zabávajú sa, čo sa naopak oni snažia rešpektovať. Užívanie dvoch obytných jednotiek na tento účel pritom žalobcovia nemajú ani povolené, za čo boli aj stavebným úradom sankcionovaní. Preto podľa názoru súdu nemôže neprimerane dochádzať k ohrozovaniu súkromia žalobcov pri výkone ich vlastníckeho práva k domovej nehnuteľnosti, keď túto zložku vlastníckeho práva - osobné užívanie, ani nerealizujú a práve naopak nehnuteľnosť im slúži na komerčné účely - ubytovanie. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa ubytovaní hostia sťažovali na správanie žalovaných na terase, narúšaním ich ubytovania a podobne, o to zvlášť, keď podľa vlastných slov žalobcov má ísť o krátkodobé ubytovacie služby. Na druhej strane súd konštatoval, že rozšírenie terasy zamýšľaným spôsobom poslúži žalovaným na plné využitie ich vlastníckeho práva k domu, kde uspokojujú svoje základné životné potreby - bývanie. Terasu majú v úmysle po rozšírení využívať iba na súkromné účely, na rodinné posedenia a celú situáciu sa snažili tlmiť vysadením vistérie, aby vzhľadom na možnosti čo najviac eliminovali priamy pohľad na ich terasu. Podľa názoru súdu za daného stavu z hľadiska proporcionality musí ustúpiť záujem žalobcov, ktorých motivuje dosahovať príjem z podnikania - ubytovania hostí, pred uspokojovaním kvalitnejšieho bývania na strane žalovaných. Vzhľadom na umiestnenie domu žalovaných, keď z prednej strany je N. žalovaní nemajú inú možnosť situovať a vybudovať terasu z inej strany, len ako majú v úmysle. Súd dodal, že rozšírenie terasy o ďalšie viac ako tri metre bez jej prestrešenia nie je žiadnym neprimeraným a nadštandardným stavebným riešením a účel využitia terasy považoval súd za primeraný. Keďže terasa nemá byť ani prestrešená, nemôže dochádzať ani k neprimeranému tieneniu a nežiaducemu vplyvu na oslnenie bytovej jednotky, čo nakoniec vyplýva aj zo sprievodnej správy Ing. Y. T., ktorá je súčasťou stavebného spisu, pričom žalobcovia nakoniec od tohto tvrdenia aj ustúpili. Ďalej súd uviedol, že žalobcovia za ďalší dôvod neprimeraného zásahu uvádzali obťažovanie psami žalovaných. Žalovaní túto skutočnosť popreli, psy zaštekajú keď zvoní ubytovaný hosť, alebo keď sa hostia psom prihovárajú, pričom nejde o žiadne neprimerané narúšanie. Žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia neponúkli súdu žiadne dôkazy, napriek tomu, že súd konštatoval spornosť týchto tvrdení. Preto súd nezistil dôvody na uloženie navrhovanej povinnosti z uvedeného dôvodu. Súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu, dívajúc sa na vec z objektívneho hľadiska aj po vykonanej obhliadke dospel k záveru, že žaloba žalobcov nebola dôvodná, žalobcovia nie sú nad mieru primeraným pomerom obťažovaní pri výkone ich vlastníckeho práva. Súd dodal, že je evidentné, že aj predmetný spor bol vyvolaný v dôsledku dlhodobo narušených vzťahov medzi procesnými stranami, pričom ide o rodiny dvoch bratov. Súd pripomenul obom procesným stranám, aby zvážili svoj konfrontačné postoje voči sebe o to zvlášť, že ich bude vždy spájať prinajmenšom spoločná prístupová cesta. V zastavujúcej časti súd rozhodnutie odôvodnil ust. § 145 ods. 2 CSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže títo žiadnu nežiadali priznať.

2. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v nadväzujúcej časti rozhodnutia o náhrade trov konania podali v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že nehnuteľnosť v ich vlastníctve je zhotovená a užívaná v súlade so stavebným zákonom a súvisiacimi právnymi predpismi. Nehnuteľnosť má podľa stavebného a užívacieho povolenia, ako aj zápisu v katastri nehnuteľnosti charakter rodinného domu, v ktorom sa nachádzajú dva samostatné byty a ďalej priestory pre poskytovanie dočasného ubytovania. Oni predmetnú nehnuteľnosť užívali a užívajú v súlade s kolaudačným rozhodnutím tak, že časť nehnuteľnosti určenú na dočasné ubytovanie poskytujú do užívania záujemcom o krátkodobý pobyt a časť nehnuteľnosti, ktorá má charakter bytovej jednotky poskytujú do užívania na bývanie formou nájomnej zmluvy. Vzdialenosť medzi terasou žalovaných a ich domom nie je približne 10 metrov. Ich dom a dom žalovaných sú spojené bez akejkoľvek stavebnej medzery a vzdialenosť terasy žalovaných od ich domu, konkrétne od časti, v ktorej sa nachádza bytová jednotka je minimálna, približne 3 metre. Vo vzdialenosti cca 10 metrov sa nachádza tá časť ich domu, ktorá je používaná na dočasné ubytovanie a nie je pre posúdenie negatívnych vplyvov až tak podstatná. Ich tvrdenie, že žalovaní vykonali celú prístavbu bez stavebného povolenia a až následne žiadali o dodatočné stavebné povolenie, nemôže vyznievať neprimerane, keďže oni týmto tvrdením iba poukázali na právoplatné povolenie stavebného úradu, ktorý stavbu dodatočne povoľoval. Ďalej poukázali na to,

že z obsahu podanej žaloby, ako aj z ustanovení § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v predmetnej veci je potrebné sa zaoberať otázkou, či zamýšľané zhotovenie stavby zo strany žalovaných je spôsobilé ich ukrátiť (žalobcov) na práve na priaznivé životné prostredie, práve na súkromie a práve na pohodu bývania. Súd danú vec posúdil výlučne podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sú špecificky zamerané iba na tzv. susedské imisie a neposkytujú vlastníkovi veci takú ochranu, ako to vyplýva z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadali preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, prípadne sa domáhali zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobcov 1/, 2/ sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že obytná budova žalobcov sa nachádza 1 meter od hranice pozemku v ich vlastníctve v dĺžke úseku 5,45 metra od rozhrania styku bodu budovy s ich nehnuteľnosťou. V čase prestavby rodinného domu žalobcov na základe stavebného povolenia z 13.12.2002 žalobcovia vykonávali túto prestavbu s vedomím, že ich okná z obytných miestností západného krídla budovy rodinného domu budú vo vzdialenosti 1 meter a severného krídla budovy 3,6 metra od ich parcely č. XXXX/X. V procese konania stavebného povolenia im v dobrej viere súhlasili s touto stavbou. V zmysle stavebného zákona reálne by v takomto prípade nemohlo byť umiestnené ani okno z obytnej miestnosti vo vzdialenosti 1 meter od hranice susednej nehnuteľnosti. V procese konania o zmene funkčného využitia budovy rekonštruovaného rodinného domu žalobcov vôbec neboli oni oslovení a prizvaní ako účastníci konania v rozpore so stavebným zákonom, teda zmena sa vykonala bez ich vedomia. Tvrdenie žalobcov, že užívali a užívajú nehnuteľnosť v súlade s kolaudačným rozhodnutím nie je pravdivé. Dôkazom je zistenie štátneho stavebného dohľadu, pričom svedkami toho, že sa permanentne a dlhodobo užíva na nimi uvádzaný účel sú oni a ďalší svedkovia, prichádzajúci do kontaktu s nehnuteľnosťou a činnosťou v nej. Podľa nich je pravdepodobné, že vhodne nastaveným dokladovaním budú žalobcovia deklarovať, že neporušujú ust. zák. č. XX/XXXX Z.z. Reálne v súčasnosti ani v minulosti budovu žalobcovia nevyužívali a nevyužívajú na svoj trvalý ani prechodný pobyt a je iba otázne, či vôbec budú, keďže trvalý pobyt majú v inej nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Ďalej poukázali na to, že je pravdou, že vzdialenosť medzi ich navrhovanou terasou a oknami z obytných miestnosti z protiľahlého severného krídla budovy žalobcov činí 10 metrov. Keďže západné krídlo budovy žalobcov a západné krídlo ich budovy tvorí radovú zástavbu a otvory z oboch nehnuteľnosti sú smerované na juhovýchod, pričom vonkajší roh ich navrhovanej terasy je v ostrom uhle viac ako 70 stupňov voči ich oknám, prakticky nie je možné z tejto terasy vidieť do priestoru miestností, ktoré paradoxne sú meter od hranice ich parcely. Tvrdenia žalobcov o využívaní jednotlivých častí budovy sú zrejmé tiež zavádzajúce, keďže prvé nadzemné poschodie nadväzujúcej časti budovy západného krídla na ich budovu využívajú pre dlhodobý prenájom; počas celej sezóny basketbalovej ligy, teda prakticky celoročne sú ubytovaní v týchto priestoroch basketbalisti BC M. - legionári. Dodali, že žalobcovia podali odvolanie aj proti rozhodnutiu v časti náhrady trov konania napriek tomu, že práve oni mali významné výdavky spôsobené súdnym konaním, ale na si náhradu trov si nenárokovali.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Odvolaním žalobcov 1/, 2/ bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v spojení s rozhodnutím o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku a vo výroku o zastavení konania v časti určenia, že plánovanou úpravou stavby alebo prístavby je ohrozené právo žalobcov na priaznivé životné prostredie, právo na súkromie a pohodu bývania, je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

6. V predmetnej veci sa podanou žalobou (po úprave petitu) žalobcovia 1/, 2/ ako spoluvlastníci nehnuteľností domáhali voči žalovaným 1/, 2/ ako spoluvlastníkom susediacich nehnuteľností vydania rozhodnutia, ktorým im súd uloží povinnosť zdržať sa zhotovenia stavby „prístavba k rodinnému domu“ súp. č. X na parc. č. XXXX/X, k. ú. S., evidovanom na LV č. XXXX, ktorá má byť zhotovená na parcele č. XXXX/X, evidovanej na Lv č. XXXX a na parcele č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXX, ktorej

zhotovenie je predmetom povolenia v konaní o zmenu stavby „prístavba k rodinnému domu“ pred jej dokončením, vedenom stavebným úradom, Mestom S. pod číslom: XXXXX/XXXX, č. O.:XXX/XXXX/ SP a ktorá spočíva vo vybudovaní troch nosných stĺpov XXX/XXX mm z DBT tvárnic osadených na betónové pätky, uloženia oceľovej konštrukcie a trapézového plechu, predĺženia jestvujúcej terasy v úrovni +3,250 m terasy s úpravou na rozmery lichobežníka so stranami 5795x4640x2685x3850 mm a osadenia zábradlia podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracovanej projektantom M. - Y.. O. M., so sídlom J. XXX. Súd prvej inštancie žalobu s poukazom na ust. § 127 ods. 1 zamietol, keď mal za to, že žalovaní zamýšľanou prístavbou terasy nemôžu neprimerane obťažovať žalobcov a uvedené sú žalobcovia povinní strpieť.

7. Ako správne súd prvej inštancie uviedol, v predmetnej veci ide o „susedský spor“ a povahou žaloby ide o ochranu vlastníckeho práva, pričom napriek námietke žalobcov 1/, 2/, že na rozhodnutie v danej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 126 ods. 1 OZ, súd prvej inštancie správne vec posudzoval podľa ust. § 127 ods. 1 OZ.

8. Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ, ale aj vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ. Žaloba z imisií predstavuje osobitný prípad negatórnej žaloby, pričom ust. § 127 ods. 1 je potrebné považovať za osobitnú úpravu v pomere k ust. § 126 OZ. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť.

9. V ust. § 127 ods. 1 sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone vlastníckeho práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia: u obťažovania mieru primeranú pomerom a u výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti stav vážneho ohrozenia (takýto zásah teda súd posúdi podľa uvedených zákonných kritérií). Pokiaľ jestvuje len nízka intenzita takéhoto rušenia - ide o neopodstatnené zásahy, t. j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom si trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí; v takom prípade nie je možné sa dovolať súdnej ochrany.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že obe nehnuteľnosti strán sporu sa nachádzajú v centre mesta S., kde je zástavba veľmi zhustená (stiesnená). K svojim nehnuteľnostiam sa strany sporu dostávajú spoločnou príjazdovou cestou a ich nehnuteľnosti súd v tesnom susedstve. Z obhliadky na mieste samom vyplýva, že vzdialenosť medzi terasou žalovaných a domom žalobcov je asi 10 metrov; v niektorých častiach je vzdialenosť medzi nehnuteľnosťami podstatne menšia. V danej veci je potrebné vychádzať situačne z veľmi blízko stojacich nehnuteľností strán sporu, ktoré sa takto užívajú dávno, pričom je nepochybné, že pri takto (vzdialenostne) umiestnených stavbách môže dochádzať k vzájomnému narúšaniu súkromia susediacich vlastníkov týchto nehnuteľností.

11. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že zamýšľanou prístavbou neprestrešenej terasy žalovanými nemôže dôjsť k neprimeranému obťažovaniu žalobcov ako spoluvlastníkov susediacej nehnuteľnosti. Pri vyššie uvádzanej zhustenej zástavbe sú žalobcovi povinní uvedené strpieť, zvlášť za situácie, že reálne predmetnú nehnuteľnosť trvale fyzicky neobývajú, ale v celej nehnuteľnosti poskytujú ubytovanie.

12. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby sa odvolací súd zaoberal otázkou, či zamýšľané zhotovenie stavby je spôsobilé ich ukrátiť na ich práve na priaznivé životné prostredie, práve na súkromie a práve na pohodu bývania, uvedenou námietkou sa odvolací súd nezaoberal, keďže ohľadne tejto časti žaloby bolo konanie právoplatne zastavené (odvolaním nenapadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ nárok na ich náhradu nepriznal, keď náhradu týchto trov nežiadali a preukázateľne im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .